Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/275/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315204931
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315204931.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Kán,
sosídlomBratislava,M.Benku9-C1,protižalovanému:O.T.,nar.X.X.XXXX,bytomS.,S.X,ozaplatenie
70,70 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30C/192/2015-36 zo dňa

16.6.2016 v časti náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,70 Eur, z toho 54,20 Eur na trovách právneho
zastúpenia a 16,50 Eur iné trovy, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 32 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur,
zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 15,- eur a iné trovy konania v sume 16,50
Eur k rukám jeho advokáta. Rozhodnutie súd odôvodnil v časti rozhodnutia o náhrade trov konania
právne s použitím § 2, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok s tým, že žalobca požadoval náhradu trov konania 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a
89,96 Eur trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu
o zmier, podanie návrhu) a režijný paušál vrátane DPH. V danej veci ide o drobný spor, pričom žalobcom
vyčíslené trovy konania prevyšujú výšku uplatnenej pohľadávky, t. j. sú neprimerané voči pohľadávke.
Súd pri rozhodnutí vzal do úvahy skutočnosť, známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, že v prípade
žalobcu ide o hromadne uplatňované pohľadávky na súde, pričom žaloby sú formulárového charakteru,

v ktorých sa mení iba individualizácia účastníka konania a v ktorých právny zástupca žalobcu ani
neuvádza žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi
účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, či iné skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci
samej, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová nenáročnosť poskytnutých úkonov právnej služby.
Zohľadniac tieto skutočnosti súd v záujme dodržania zásady uvedenej v ust. § 2 Základných ustanovení
Občianskehosúdnehoporiadku,ktorejvyjadrenímjeajust.§150ods.2Občianskehosúdnehoporiadku,

znížil trovy konania žalobcu a priznal žalobcovi len náhradu hotového výdavku vo výške zaplateného
súdneho poplatku 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške
59,98 eur a z tejto sumy 25%, čo predstavuje sumu 15,- Eur. Celkovo trovy konania žalobcu predstavujú
sumu 31,50 Eur (16,50 + 15).

2. Proti tomuto rozsudku, výlučne iba vo výroku o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho

advokáta odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zmenil tak, že uloží, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu100 % a súčasne požiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 20,26 Eur (1/2 úkonu á 16,60 Eur plus DPH plus 1x režijný paušál 8,58 Eur plus
DPH), všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvej

inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nesprávne aplikoval ust. § 257
Civilného sporového poriadku, nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene
priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom v žalobe vo veci
samej. Poukázal na ustálenú súdnu prax, a to najmä rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 7Co/32/2009 a sp. zn. 7Co/64/2009. Pri rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej

praxe je k aplikácii ust. § 257 Civilného sporového poriadku je pre odôvodnenie o neprimeranosti trov
konania a trov právneho zastúpenia primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí
sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo však nie je prípad súdenej veci. Nakoľko uplatňované
trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne výšku istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú
odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, súd svojim postupom

odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie mal o trovách konania
rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za
výsledok konania a priznať žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených
trov konania. Zaplatenie súdneho poriadku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa
správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho

poplatku. Je nepochybné, že žiadne ustanovenia hmotných či procesných noriem, platných na území
SR, neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom. Uvedené platí
aj v prípade občianskeho súdneho konania. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.
zn. 11Co/444/2013 zo dňa 29.4.2009, v skutkovo totožnej veci, je dôvodné zníženie trov právneho
zastúpenia do výšky uplatňovanej pohľadávky.

3. Žalovaný resp. jeho opatrovníčka odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa
písomne nevyjadrili. Tu odvolací súd poznamenáva, že s účinnosťou od 1.7.2016 podľa Civilného
sporového poriadku inštitút opatrovníka procesnej strany, v danom prípade ustanovenej opatrovníčky
žalovanému z dôvodu neznámeho pobytu, zanikol, preto žalovaný už ďalej nie je v konaní opatrovníčkou

zastúpený.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne

§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205

ods. 2 písm. f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 70,70 Eur istiny včítane náhrady
trov konania na súdnom poplatku 16,50 Eur a na trovách právneho zastúpenia 89,96 Eur z titulu, že sa

pri preprave prostriedkami mestskej hromadnej dopravy žalobcu sa na výzvu revízora nevedel žalovaný
preukázať platným cestovným lístkom.

6. Podľa § 200ea OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur od tohto
okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného

stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie
rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných vzťahov a obdobnýchpracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom konania iba príslušenstvo
pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa považuje za drobný spor (ods.
3).

7. V zmysle § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
(ak. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).

8. Keďže v danom prípade už bolo právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku žalobe žalobcu
v plnom rozsahu vyhovené, mal plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ust. § 142 ods. 1
OSP (akt. § 255 ods. 1 CSP) mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci
úspech nemal.

9. V zmysle § 150 ods. 2 OSP, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Ustanovenie nemá v CSP ekvivalent.

10. Zákonom č. 384/2008 Z. z. bolo novelizované ustanovenie § 150 o ods. 2 OSP, s účinnosťou od
15.10.2008, ktorým bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1 OSP v zmysle
ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať, prípadne

i znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea OSP a za splnenia podmienky, že trovy
konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady
trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu tohto
ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto nemôže
byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia § 150 OSP. Môže však

slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.

11. Podľa textu dôvodovej správy k § 150 OSP sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým bolo ustanovené Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných

veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

12. Zo znenia citovaného § 150 ods. 2 OSP vyplýva, že rozhodujúcim je pomerovanie výšky trov konania
k výške pohľadávky. V danom prípade žalobca uplatňuje voči žalovanej na zaplatenie sumu 70,70 Eur,
pričom trovy prvostupňového konania vyčíslil 89,96 Eur na trovách právneho zastúpenia a 16,50 Eur za
súdny poplatok za žalobu. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za tri úkony právnej služby:
prevzatie veci a príprava zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len cit. vyhl.), zaslanie pokusu o zmier -
výzvy na zaplatenie a za ďalšiu poradu s klientom v zmysle, písomné podanie na súd § 14 ods. 1 písm.
c) a d) cit. vyhl. po 16,60 Eur za úkon (v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl.), k tomu 20% DPH v zmysle § 18
ods. 3 cit. vyhl. z odmeny za právne zastúpenie + 3 x režijný paušál po 8,39 Eur podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhl. Včítane súdneho poplatku tak trovy konania žalobcu predstavujú sumu 106,46 Eur. Trovy konania

tak viac ako jeden a pol násobne prevyšujú žalovanú pohľadávku, ktorá predstavuje sumu 70,70 Eur.

13. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru takisto ako súd prvej inštancie, že
v danom prípade sú trovy konania žalobcu neprimerané voči pohľadávke, a teda nestotožnil sa s
argumentáciou žalobcu. V dôsledku čoho boli splnené podmienky cit. § 150 ods. 2 OSP na zníženie

ich náhrady súdom, ktoré súd prvej inštancie správne posúdil. Zohľadnil pritom i tú skutočnosť, že v
prípade žalobcu ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna
zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Nešlo nevidieť len paušálny charakter
zastupovania v tejto veci, predstavovaný iba využívaním (advokátom) už v minulosti vytvorených vzorov
a dosadzovaním do nich tzv. premenných; to všetko v súhrne predstavovalo základ pre priznanie

náhrady len v takej výške, pri ktorej by pre žalobcu (akciovú spoločnosť s postavením dominantného
poskytovateľa služieb hromadnej prepravy osôb na území hlavného mesta SR) bolo opodstatneným
zamyslenie sa nad efektivitou vynakladania prostriedkov na externé právne služby (náročnosťou
nepochybne zvládnuteľné i za pomoci vlastných zamestnancov, zvlášť ak už je tu know-how, obstaranéza honorár poskytnutý advokátovi v súvislosti so zastupovaním v obdobných veciach v minulosti).
Odvolací súd pritom považoval za primerané priznanie náhrady trov žalobcovi približne do výšky
uplatnenej pohľadávky. Takto priznaná náhrada trov pokryje súdny poplatok zaplatený žalobcom vo

výške 16,50 Eur a vo zvyšku primeranú časť trov právneho zastúpenia. Súdom prvej inštancie priznaná
náhrada trov konania vo výške 31,50 Eur (16,50 Eur + 15 Eur) spočívajúca z náhrady za zaplatený súdny
poplatok a náhrady trov právneho zastúpenia je podľa názoru odvolacieho súdu neprimeraná. Vo svojej
podstate popiera právo účastníka na zastúpenie advokátom v súdnom konaní, ktoré je garantované i
Ústavou SR v čl. 47 ods. 2. i v zmysle ustanovenia § 89 CSP a strana sa môže dať v konaní zastupovať

advokátom a v prípade úspechu v zmysle § 251 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP mu zásadne vzniká
nárok v rámci náhrady trov konania i na náhradu odmeny za zastupovanie, ktorej rozsah je upravený
Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.

14. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi

priznal náhradu trov konania vo výške 70,70 Eur, ktorú žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi k rukám
jeho právneho zástupcu (§ 263 ods. 1 CSP), do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 232
CSP ods. 3 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP).

15. O nároku žalobcu na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak ako je uvedené v II. Výrokovej vete tohto rozhodnutia. Žalobca
mal v odvolacom konaní úspech len čiastočný, celkovo 32 %, keď predmetom prieskumu odvolacieho
súdu bola požiadavka žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania 89,96 Eur + 16,50 Eur spolu 106,46
Eur, pričom žalobca dosiahol úspech v časti 70,70 Eur t. j. 66 % úspech - 34 % neúspech).

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).