Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113215399
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113215399.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu F. Z., nar. XX.
XX. XXXX, bytom R. X. XX, R., zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Fabriciusovou, Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, proti žalovanej N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X. XX, R., zastúpenej advokátom
JUDr. Michalom Badinským, ČSA 20, Banská Bystrica, do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X. XX, R., o určenie, že právo nie je, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 08. 2014, č. k. 9C/129/2013-82,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, ktorým určil, že právo vecného bremena neexistuje, p
o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovanej voči druhému výroku, ktorým žaloba žalobcu bola zamietnutá, o d m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd určuje, že právo vecného bremena
doživotného bývania a užívania nehnuteľností prislúchajúcich spoluvlastníckemu podielu 1/6-tiny k

rodinnému domu súpisné číslo XX, postaveného na parc. CKN č. XXX, zapísaného Okresným úradom
H. H. - katastrálny odbor, okres H. H., obec R., kat. úz. R., na LV č. XXX a k pozemkom parc. CKN č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 349 m2 a parc. CKN č. XXX - záhrady, o výmere 473
m2, zapísané Okresným úradom H. H. - katastrálny odbor, okres H. H., obec R., kat. úz. R., na LV č.
XX, v prospech odporkyne N. Y. ako oprávnenej z vecného bremena zriadené Notárskou zápisnicou N
291/2010, NZ 29479/2010, NCRls 29931/2010, napísanou na Notárskom úrade JUD. Viery Kalinovej,
notára so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, dňa 19. augusta 2010, medzi odporkyňou N. Y. a

vedľajším účastníkom na strane odporkyne I. Y., neexistuje. Súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
určenia, že právny úkon dohoda o zriadení vecného bremena - práva doživotného bývania, užívania
nehnuteľností prislúchajúcich spoluvlastníckemu podielu 1/6-tiny k rodinnému domu súpisné číslo XX,
postaveného na parc. CKN č. XXX, zapísaného Okresným úradom H. H.- katastrálny odbor, okres H.
H., obec R., kat. úz. R., na LV č. XXX a k pozemkom parc. CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria,
o výmere 349 m2 a parc. CKN č. XXX - záhrady, o výmere 473 m2, zapísané Okresným úradom H.
H. - katastrálny odbor, okres H. H., obec R., kat. úz. R., na LV č. XX, medzi odporkyňou a vedľajším

účastníkom na strane odporkyne I. Y. je neplatná, zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.“2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nevyhnutným predpokladom úspešnosti žaloby na určení je
existencia kvalifikovaného naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. V danom prípade žalobca
preukázalexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmutým,ževecnébremeno-právodoživotnéhoužívania

zaťažovalo nehnuteľnosť, ktorej je podielovým spoluvlastníkom. Pokiaľ namietal platnosť dohody, na
základe ktorej došlo ku vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností, bez určenia neplatnosti
tejto dohody, sa nemohol domôcť výmazu vecného bremena z evidencie nehnuteľností. Pokiaľ má
byť určená neplatnosť zmluvy, musia byť účastníkmi konania všetci, ktorí ju uzavreli (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 122/2002, 1Cdo 11/2003). V danom prípade zmluvu uzatvorila

žalovaná s vedľajším účastníkom na strane žalovanej. Postavenie vedľajšieho účastníka však nie je
totožné s postavením žalovaného v konaní, keďže v žalobe v časti 1., v ktorej sa domáhal žalobca
určenia neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena, nežaloval všetkých účastníkov tejto dohody,
súd z tohto dôvodu žalobu zamietol s poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Ďalej
sa súd zaoberal druhým žalobným petitom, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že vecné bremeno
zriadené v prospech žalovanej zaťažujúce predmetnú nehnuteľnosť neexistuje. Dôvodom tvrdenej

neexistencie bola skutočnosť, že bolo zriadené neplatne. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu
na takejto určovacej žalobe, súdna prax, ako aj teória rozlišuje u určovacích žalôb v zmysle § 80
písm. c) O.s.p. kladné, ako aj záporné určovacie žaloby. O negatívnu určovaciu žalobu ide v prípade,
ak sa žalobca domáha určenia neexistencie určitého práva, či právneho vzťahu. V danom prípade
sa domáhal určenia, že žalovaná nemá právo vyplývajúce z vecného bremena, pričom bola daná

jeho aktívna vecná legitimácia z dôvodu, že bol vo svojom právnom postavení dotknutý otázkou
existencie, či neexistencie práva žalovanej z titulu svojho podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá bola zaťažená predmetným vecným bremenom. Súd mal za to, že bola daná
existencia naliehavého právneho záujmu na takomto negatívnom určení, keďže bez tohto určenia by sa
stalo právne postavenie žalobcu neistým. Podľa názoru súdu, aj na základe takéhoto určenia môže dôjsť

k výmazu zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľností a tým dosiahnuť zhodu medzi skutočným
stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Z právneho úkonu darovacej zmluvy spojenej
s dohodou o zriadení vecného bremena obsiahnutej v notárskej zápisnici zo dňa 19.08.2010 vyplýva,
že vecné bremeno - právo doživotného užívania v prospech darkyne bolo zriadené k prevádzanému
ideálnemu podielu 1/6 nehnuteľnosti rodinného domu. V skutočnosti však úmysel účastníkov tejto

dohody smeroval ku zriadeniu vecného bremena k reálne vyčlenenej časti domovej nehnuteľnosti -
jednej izbe s príslušenstvom, nachádzajúcej sa v prízemí tohto rodinného domu. Žalovaná tvrdila, že
predmetom dohody o zriadení vecného bremena bola reálne vyčlenená časť nehnuteľnosti, ohľadom
ktorej užívania existovala dohoda medzi ňou a ostatnými spoluvlastníkmi. Takto vymedzený predmet
vecného bremena nebol obsiahnutý v dohode o jeho zriadení. Ak sa vecné bremeno má týkať len časti

nehnuteľnosti, musí byť táto časť vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsahu vecného
bremena, a to nielen medzi účastníkmi zmluvy, ale aj neskoršími vlastníkmi (viď rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 29/2009). Aj keby však vecné bremeno bolo takto vymedzené, nič to nemení
na tej skutočnosti, že účastníkmi takejto dohody mali byť všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, nielen
žalovaná. Keďže neboli účastníkmi tejto zmluvy všetci spoluvlastníci, nedošlo k platnému zriadeniu

vecného bremena. Preto okresný súd z uvedených dôvodov žalobe v časti žalobného petitu 2 vyhovel.
Rozsudok okresný súd právne zdôvodnil s poukazom na ust. § 151a ods. 1, § 151o ods. 2 OZ, § 80
písm. c) O.s.p. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu
z účastníkov súd náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne v plnom rozsahu a žalovanej prizná náhradu
trov konania. Namietala, že pod režim ust. § 139 OZ nie je možné zaradiť okrem iného právne úkony
týkajúce sa spoluvlastníckeho podielu. Ide o právne úkony vzťahujúce sa výlučne k spoluvlastníckemu
podielu (jeho založenie, zaťaženie vecným bremenom, prevod a pod.), nejedná sa o právny úkon

vzťahujúci sa k spoločnej veci ako celku, ale iba k spoluvlastníckemu podielu a režim ust. § 139 ods.
1 OZ preto na tieto právne úkony nedopadá. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR č. 2Cdon 339/97 zo dňa 26. 01. 1999, publikované pod číslom 12/2000, podľa ktorého
predmetomzáložnéhoprávamôžebyťajspoluvlastníckypodielkveci,nakoľkojesnímmožnénakladať.
Zaťažením spoluvlastníckeho podielu záložným právom nie sú vo svojich právach k veci, a to ani vo

svojom predkupnom práve nijak dotknutí ostatní spoluvlastníci. Na založenie podielu nie je treba ich
súhlas. Zriadením záložného práva k spoluvlastníckemu podielu k veci nie je spôsobom hospodárenia
so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 OZ. Za hospodárenie so spoločnou vecou totiž nemožno
považovať prípad, kedy spoluvlastník disponuje svojim podielom (teda kedy tento podiel scudzí, čizaťaží). Ďalej namietala, že ak by sa nedalo toto vecné bremeno - právo doživotného užívania zriadiť,
nikdy by túto zmluvu neurobila a nespísala. Poukázala na to, že sa jednalo o chybu a neodbornosť
notárky a katastra a nie občana, ktorý odborné služby využil a riadne si za ne zaplatil. V predmetnom

prípade na základe dohody spoluvlastníkov, svoje podiely títo užívali celé roky a žalobca o tejto
skutočnosti veľmi dobre vedel, celé roky, dokonca sám to potvrdil, či určil, čo potvrdili i svedkovia.
Zdôraznila, že do nehnuteľnosti investovala veľké finančné prostriedky, aby mala kde žiť a dožiť a
nakoniec výsledkom celého jej snaženia je to, že sa stala bezdomovcom, nemá žiadne prostriedky na
iné bývanie a nemá a ani nie je v jej veku vzhľadom na stav nezamestnanosti v SR možné si zabezpečiť

iné bývanie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť
ako vecne správne. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Súd správne uzavrel, že žalobca z
rozhodovania o užívaní spoločnej veci zriadením vecného bremena v prospech žalovanej v rozpore s
ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka bol vylúčený a zároveň, že účastníkmi dohody o zriadení

vecného bremena museli byť všetci spoluvlastníci, pričom nestačilo, aby ostatní spoluvlastníci dali ku
zriadeniu takéhoto vecného bremena svoj súhlas, o ktorom žalobca naďalej tvrdí, že tento nedal. Takáto
dohoda tak nemôže spĺňať znaky perfektného právneho úkonu bez vád, pretože vzhľadom k tomu, že
bola uzavretá len niektorými spoluvlastníkmi, nie je platná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu,
že sa prieči zákonu, a to ust. § 139 ods. 2 a § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasne z dôvodu,

že v dohode bol vymedzený predmet vecného bremena ako právo doživotného užívania nehnuteľnosti
v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/6, takéto vymedzenie predmetu vecného bremena nie je určité,
pretože takto vymedzené vecné bremeno sa dotýka celej veci, a preto je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neplatné. Právny názor žalovanej, že predmetom záložného práva môže byť spoluvlastnícky
podiel k veci, bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov ako prejav dispozície so svojim spoluvlastníckym

podielom, je správny, avšak v prejednávanej veci sa jednalo o hospodárenie so spoločnou vecou v
zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože sa rozhodovalo o užívaní spoločnej veci jej
spoluvlastníkmi.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa

prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovanej, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Okresný súd náležitým spôsobom vykonal dokazovanie, na jeho základe vyvodil správne skutkové
zistenia a následne správne právne aplikoval relevantné právne normy.

9. Odvolanie žalovanej odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

10. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej spolu s napadnutým
rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2

CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovanou v odvolacom
konaní, nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel súd prvej inštancie. V odvolacom konaní
žalovaná neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také
rozhodnutie, akého sa domáhala.11. Závery okresného súdu o neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena obsiahnuté v notárskej
zápisnici zo dňa 19.08.2010 sú založené na preukázaných skutkových faktoch a na správnom právnom

posúdení danej veci. Z darovacej zmluvy v spojení s dohodou o zriadení vecného bremena obsiahnutej
v notárskej zápisnici zo dňa 19. 08. 2010 jednoznačne vyplýva, že vecné bremeno spočívajúce v
práve doživotného užívania v prospech žalovanej - darkyne, bolo zriadené k prevádzanému ideálnemu
podielu 1/6 nehnuteľnosti rodinného domu. V konaní však bolo preukázané, že v skutočnosti úmysel
účastníkov predmetnej dohody spočíval v zriadení vecného bremena k reálne vyčlenenej časti domovej

nehnuteľnosti, a to k jednej izbe s príslušenstvom, ktorá sa nachádza v prízemí rodinného domu. Takto
vymedzený predmet vecného bremena však nebol obsiahnutý v dohode o jeho zriadení. Z dôvodov,
na ktoré poukázal už okresný súd, je potom opodstatnený záver, že vôľa nebola prejavená dostatočne
určitým a zrozumiteľným spôsobom, a to z hľadiska určitosti označenia časti nehnuteľnosti zaťaženej
vecným bremenom. Zároveň účastníkom takejto dohody o zriadení vecného bremena nebol žalobca,
ktorý je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a aj z toho dôvodu nemohlo dôjsť k platnému

zriadeniu vecného bremena, tak ako na to správne poukázal okresný súd vo svojom rozhodnutí.

12. Námietka žalovanej, že do nehnuteľnosti investovala veľké finančné prostriedky, ako aj námietka, že
ak by sa nedalo vecné bremeno zriadiť, nikdy by túto zmluvu neurobila a nespísala, je právne irelevantná
vzhľadom k predmetu sporu.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že právo vecného bremena doživotného
bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti neexistuje vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

14. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby okresným súdom v druhom výroku rozhodnutia, tu odvolací súd

odvolanie žalovanej podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol, pretože na podanie odvolania žalovaná v
tomto rozsahu nebola oprávnená, keďže jej návrhu bolo vyhovené.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací

súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis; § 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP).