Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. júl 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204677
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716204677.1

Rozhodnutie

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobkyne: D. Y., P.. XX. XX. XXXX, Y.
S.. E. X/X, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Henrietou Hirjakovou, advokátkou so sídlom Námestie
Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce proti žalovanému: D. B., P.. XX. XX. XXXX, Y. H.. W. N. D. X, XXX XX
J., právne zastúpený Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin,
v konaní zaplatenie 900 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne zo dňa 21.04.2016 o zaplatenie sumy 900 € s príslušenstvom sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 27. 04. 2016, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť sumu 900 € a úrok z omeškania 5,75 % ročne z tejto sumy od 26. 04. 2013 až do zaplatenia.
Žalovaná žalobu odôvodnila tým, že dňa 25. 04. 2013 na základe ústneho poverenia žalovaný odovzdal

kupujúcim a to G. Y. N. M.. D. Z. tri prenosné Prefa garáže a zároveň od nich prevzal aj kúpnu cenu 900€.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 03. 06. 2016, kde uviedol, že na základe
telefonátu žalobkyne umožnil G. Y. odviesť z areálu obchodnej spoločnosti KLIMCHLAD s.r.o. so sídlom
na ulici A. Kmeťa č. 36 v Martine tri kusy prenosných Prefa garáží. Tieto garáže spolu s G. Y. si prišiel
pozrieť aj M.. D. Z., ktorý následne odišiel. Sporové strany boli spoločníkmi spoločnosti KLIMCHLAD

s.r.o., v areáli ktorej sa garáže nachádzali a boli aj podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, na ktorých
boli garáže umiestnené. Žalovaný vedel, že garáže sú výlučným vlastníctvom žalobkyne a preto na
základe jej pokynu umožnil G. Y., aby si garáže odviezol. Žalovaný uviedol, že žiadny pokyn žalovanej
na prevzatie kúpnej ceny nedostal a žiadnu finančnú čiastku od kupujúceho, teda od G. Y. neprevzal.
Žiadnu finančnú čiastku neprevzal ani od M.. D. Z..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, vypočutím ich právnych zástupcov,
listinami založenými v spise a zistil:

4. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná bola vlastníčkou troch kusov Prefa prenosných garáží,
ktoré sa nachádzali v areáli spoločnosti KLIMCHLAD s.r.o.. Spoločníkmi tejto spoločnosti boli sporové
strany a sporové strany boli aj spoluvlastníkmi pozemkov, na ktorých boli prenosné garáže umiestnené.

Bolo preukázané, že dňa 25. 04. 2013 si tieto tri garáže z areálu spoločnosti KLIMCHLAD s.r.o. odviezol
G. Y.. Prevzatie týchto garáží G. Y. na základe telefonického pokynu žalovanej umožnil žalovaný. Kto
bol účastníkom kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli prenosné garáže a aký bol obsah tejto zmluvy,
preukázané nebolo. K tvrdeniu žalobkyne, že ústne splnomocnila žalovaného, aby prevzal kúpnu cenu,
preukázané nebolo. Žalovaný vypovedal v tom zmysle, že s predajom garáží nemal spoločné nič, akurát
na základe telefonátu žalobkyne otvoril areál spoločnosti, v ktorej sa garáže nachádzali a umožnil, aby

si ich pán Y. odviezol. Uviedol, že žiadne peniaze od pána G. Y., alebo M.. D. Z. neprevzal.5. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

6. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Účelom premlčania je
uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho a preto často možno predpokladať, že
už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo

zaniklo určitým spôsobom.

7. Z uvedeného vyplýva, že začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty je daný tým, keď
vznikla možnosť žalobcu podať na základe svojho práva žalobu. Okamih začatia plynutia premlčacej
lehoty je daný objektívne a nezávisle od subjektívnych okolností. Nie je rozhodujúce, či oprávnený vedel,
alebo nevedel o svojom práve.

8. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov, alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním, alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

9. Ak žalovaná tvrdí, že kúpnu cenu mal protiprávne prevziať žalovaný dňa 25. 04. 2013, právo na
zaplatenie tejto sumy si mohla uplatniť vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť
dňa 26. 04. 2013 a skončila dňa 26. 04. 2016. Žalobca žalobu o zaplatenie spornej sumy 900 € s
príslušenstvom podal na tunajšom súde dňa 27. 04. 2016, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Na

pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07. 07. 2016 žalovaný uplatnil voči žalovanej pohľadávku o zaplatenie
900 € s príslušenstvom jej premlčanie a preto súd tento nárok žalovanej priznať nemohol, a žalobu
žalobkyne zo dňa 21. 04. 2016 o zaplatenie sumy 900 € s príslušenstvom zamietol.

10. Skutočnosť, že žalovaný mal prevziať kúpnu cenu práve dňa 25. 04. 2013, keď si G. Y. prevzal tri

prenosné garáže, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, vyplýva najmä z obsahu žaloby, tvrdení alobkyne
ako aj zo skutočnosti, že navrhovateľka si uplatnila právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania
zo sumy 900 € od 26. 04. 2013, pretože predchádzajúci deň, teda 25. 04. 2013 sa žalovaný dostal do
omeškania so zaplatením tejto sumy.

11. Pretože žalované právo bolo premlčané, súd návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov
a to G. Y., M.. D. Z. N. D. Y. zamietol. Za týchto okolností súd nepovažoval výsluch týchto svedkov za
účelný, pretože výsluchom sa malo preukázať, aký bol obsah ústnej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou
a kupujúcimi, kto bol kupujúci (či ním bol G. Y., N. M.. D. Z.), aká bola kúpna cena a či žalobkyňa
splnomocnila na konanie vo svojom mene pri realizácii kúpnej zmluvy žalovaného a v akom rozsahu a

či žalovaný prevzal kúpnu cenu 900 € a prípadne od koho túto kúpnu cenu vo výške 900 € prevzal.

12.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. Na základe citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku súd o trovách konania rozhodol

tak, že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.