Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201663
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716201663.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS
a. s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom
Šteffekom, advokátom, so sídlom K., G.. M. K. X, proti žalovanej: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., v
konaní o zaplatenie 1.156,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Martin č. k. 10C/50/2016-64 zo dňa 09.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a vo
výroku III. o trovách konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Vo zvyšku (výrok I.) sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalovanej uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 895,50 eur spolu
s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 19.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. II. vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. III. Žalovanej uložil povinnosť žalobcovi
nahradiť trovy konania v rozsahu 54 % celkovo vzniknutých trov konania žalobcu.

2. Rozsudok okresného súdu sa opiera o ust. § 9 ods. 2 písm. f), k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z., § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa presvedčenia súdu vzhľadom na formuláciu
zročnosti jednotlivých splátok, kde prvá splátka bola zročná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá
ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, veriteľ
dostatočne zrozumiteľným spôsobom vo formulári zmluvy pre bežného spotrebiteľa nevyjadril
zročnosť druhej až trinástej splátky, a to vzhľadom na skutočnosť, že termíny zročnosti jednotlivých

splátok sa v jednotlivých mesiacoch pohybovali v závislosti od počtu dní toho, ktorého dňa kalendárneho
mesiaca. Podľa takto stanovenej zročnosti splátok by mal byť úver zročný, keďže bol zročný v 13-tich
splátkach v 370. deň po uzavretí zmluvy, keďže prvá splátka bola zročná 10 dní od uzavretia zmluvy
a ďalších dvanásť vždy po 30 dňoch. V takom prípade mätie termín poslednej splátky, kde splatnosť
úveru bola stanovená na 380. deň po uzavretí zmluvy. Takýmto spôsobom podľa presvedčenia súdu
nie je dostatočne zrozumiteľne pre bežného spotrebiteľa a dostatočne určito vymedzený jednak termín

konečnej splatnosti úveru, ale jednak aj dni zročnosti jednotlivých splátok tak, aby k týmto dňom nemusel
spotrebiteľdospievaťpostupnýmnapočítavanímdníodposlednejplatby,ktorúvprospechveriteľaurobil.
Táto neurčitosť a nezrozumiteľnosť je vadou, ktorá v zmysle ust. § 37 ods. 12 OZ robí zmluvu v tejto
časti neplatnou. Podľa presvedčenia súdu platne takto nebola dojednaná zročnosť jednotlivých splátok
a termínu konečnej splatnosti úveru, čo sú vady spôsobujúce podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Žalobca za

takýchto okolností má potom nárok na vrátenie len sumy, ktorú žalovanej požičal, teda sumy 900,- eur.
Keďže však žalovaná z tejto sumy zaplatila 4,50 eur, jej dlh potom predstavuje sumu 895,50 eur. Len kzaplateniu tejto sumy súd žalovanú potom vo výrokovej časti tohto rozsudku zaviazal,
pričom k tejto sume žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. priznal úrok z omeškania, ktorý je o 5 % bodov vyšší ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa presvedčenia súdu žalobca pre neplatenie splátok platne zosplatnil dlh v súlade s
ust. § 53 ods. 9 OZ k 18.07.2015. Žalovaná je preto v omeškaní od 19.07.2015. Súd preto rozhodol
tak, ako uvádza výroková časť rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol súd podľa ust. 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len

čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. V tomto prípade bola žalobcovi priznaná istina, ktorá predstavuje 77 %
celkovo uplatneného nároku, žalobca bol úspešný v rozsahu 77 % a jeho neúspech predstavoval 23
% celkovo uplatneného nároku, čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel medzi úspechom a
neúspechom, čiže 54 % celkovo uplatneného nároku. Len v rozsahu 54 % súd preto žalobcovi v zmysle
§ 255 ods. 2 C. s. p. priznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p., o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Voči citovanému rozsudku, a to voči výrokom II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré
odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „C. s. p.“). Požiadavka zakotvená zákonným ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z. nie je v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z
23.04.2008. Zjavný rozpor vidí v tom, že smernica v článku 10 ods. 2 písm. h) vyžaduje, aby v zmluve o
úvere poskytovateľ stručne uviedol „výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

úveru na účely splatenia“, pričom vnútroštátna úprava v § 9 ods. 2 písm. 1) zákona č. 129/2010 Z.
z. uvádza, že „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Má jednoznačne za to, že vnútroštátna právna úprava
prekročila rámec stanovený smernicou a porušuje článok 22 ods. 1 Smernice, ktorý určil povinnosť

ako harmonizovať predmetnú smernicu do vnútroštátneho poriadku. Článok 22 ods. 1 Smernice, keďže
táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo
svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že vnútroštátny poriadok, t. j. najmä zákon č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2 písm. k)
ukladá poskytovateľom úverov, resp. veriteľom povinnosť do zmlúv o úvere zakotvovať aj rozdelenie

jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, čo nezodpovedá účelu Smernice. K uvedenej
problematike sa vyjadril Súdny dvor Európskej únie dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit c/a Klára
Bíróová, sp. zn. C-42/15. V zmysle uvedeného rozhodnutia nie je potrebné v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvádzať termín, resp. dátum každej jednotlivej splátky úveru. Navyše vnútroštátna úprava sama
osebe taktiež neuvádza, akým spôsobom majú byť jednotlivé časti splátok vyčíslené. Žalobca má za to,

že posudzovaná zmluva jednoznačne spĺňa zákonnú náležitosť § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje termín
konečnej splatnosti v zmysle zákonného ust. § 9 ods. 2 písm. f) vyššie citovaného zákona. Termín
konečnej splatnosti je jednoznačne uvedený v čl. III. bod 2. Vnútroštátna úprava pritom jednoznačne
neustanovuje, akým spôsobom má byť termín konečnej splatnosti špecifikovaný. Taktiež vnútroštátna

úprava nezohľadňuje požiadavku stanovenú v čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/
ES z 23.04.2008, ktoré takúto náležitosť zmluvy nepozná a hlavne nezakotvuje. V tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C 602/10 z 12. júla 2012, ako aj C-42/15
zo dňa 09.11.2016. Do pozornosti žalobca dáva aj právny názor Krajského súdu v Trnave uvedený
v konaní pod sp. zn. 24Co/795/2014 zo dňa 26.08.2015. Žalobca má za to, že splnil i požiadavku

uvedenia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu
veci, súd v odôvodnení uviedol, že mal za preukázané, že prvá splátka bola zročná 10. deň po uzavretí
zmluvy. V zmysle čl. II. zmluvy sa totiž zmluvné strany dohodli, že prvá splátka je splatná 10. deň po
poskytnutí úveru, čiže rozdielne, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Za deň
poskytnutia spotrebiteľského úveru sa považuje 10. deň po uzatvorení zmluvy, čo je uvedené v čl. III. bod

1. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie pri výpočte konečnej splatnosti
vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, a preto aj samotné konštatovanie, že celý úver by mal
byť zročný 370. deň po uzavretí zmluvy, je nesprávne a zmätočné. Z uvedených dôvodov žiada, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 C. s. p. (z ktorého dôvodu sa rozsudok
krajského súdu nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku I. rozsudku okresného súdu, ktorým uložil
žalovanej povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 895,50 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
19.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku) a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu vo výroku
II., ktorým okresný súd vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a výroku III., ktorým žalovanej
uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 54 % zrušil v zmysle ust. § 389 písm. c/ C.
s. p. a vrátil okresnému súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie

6. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozhodnutie okresného súdu je

založené na nesprávnom právnom posúdení veci.

7. Zamietnutie nároku žalobcu vo zvyšku je založené na závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., keď okresný súd došiel k záveru o
neurčitosti dohody o konečnej splatnosti úveru, ktorá bola stanovená na 380. deň po uzavretí zmluvy.

Tútoneurčitosťvidelokresnýsúdvtom,ženapriekvymedzeniukonečnejsplatnostiúveruna380.deňpo
uzavretí zmluvy toto vymedzenie nesúhlasí so stanovením zročnosti jednotlivých splátok, keď posledná
zročná 13. splátka sa stala zročnou v 370., nie 380. deň po uzavretím zmluvy.

8. Tento záver prvostupňového súdu však, vychádzajúc z obsahu uzatvorenej zmluvy, uznajúc

dôvodnosť odvolacích námietok žalobcu, nie je správny.

9. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

10. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

11.Pokiaľideotermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,zákonnevymedzuje,akýmspôsobom
má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru uvedená. Pre dostatok určitosti právneho úkonu
však uvedenie „konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzavretí zmluvy“ je dostatočne určité a

zrozumiteľné pre bežného spotrebiteľa, ktorý si použitím jednoduchej matematiky vie vypočítať deň
konečnej splatnosti, keďže dátum uzatvorenia zmluvy vyplýva zo samotného obsahu zmluvy.

12. Uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru úzko súvisí aj s náležitosťou podľa § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., a to s uvedením termínov splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, pretože je logické, že termín splatnosti poslednej splátky musí korešpondovať s dňom
konečnej splatnosti úveru. Vychádzajúc z tohto záveru, pokiaľ by to tak v zmysle zmluvy nebolo a vznikol
by medzi termínom poslednej splátky a termínom konečnej splatnosti úveru rozpor, spôsobilo by to
neurčitosť právneho úkonu, čo by logicky viedlo k záveru o čiastočnej neplatnosti zmluvy v zmysle ust.
§ 37 Občianskeho zákonníka.

13. Odvolací súd však tento rozpor nekonštatuje. V čl. III. bod 2 zmluvy bol uvedený termín poslednej
splátky úveru, ako aj konečná splatnosť úveru na 380. deň po uzatvorení zmluvy. Pokiaľ ide o splatnosť
jednotlivých splátok úveru, tie boli dohodnuté v bode II. bod 2 tak, že prvé 3 splátky vo výške 4,50 eur a
ďalších 10 splátok vo výške 114,75 eur sú splatné tak, že prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí

úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Okresný súd však pri počítaní zročnosti splátok vychádzal, že prvá splátka je splatná 10. deň
od uzavretia zmluvy, čo je v rozpore s obsahom zmluvy, kde je uvedená splatnosť prvej splátky 10. deň
po poskytnutí úveru.14. Z listinných dokladov, ktoré sú súčasťou spisu, síce nevyplýva, kedy došlo k poskytnutiu úveru, avšak
z úverovej zmluvy, a to z bodu I. vyplýva, že úver veriteľ dlžníkovi poskytne v lehote 10 dní od uzavretia

zmluvy. Zároveň v bode III. 1. bola dohodnutá fikcia, že za dátum poskytnutia úveru sa považuje 10. deň
po uzatvorení zmluvy. Keďže opak v konaní nebol preukázaný, je potrebné vychádzať z predpokladu,
že úver bol poskytnutý 10. deň po uzatvorení zmluvy.

15. Vychádzajúc potom z tohto predpokladu, že k poskytnutiu úveru došlo 10. deň po

uzavretí zmluvy a následne prvá splátka sa stala splatnou po 10 dňoch od poskytnutia úveru (teda 20.
deň od uzatvorenia zmluvy) a následných 12 splátok 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky,
termín poslednej splátky vychádza na 380. deň po uzatvorení zmluvy, čo je zároveň termín konečnej
splatnosti úveru.

16. Nemožno preto konštatovať, že dojednanie konečnej splatnosti v úverovej zmluve je neurčité, a

preto neplatné. Zároveň nemožno konštatovať nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. f), a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Potom je vylúčený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z.

17. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia okresný súd nevykonal a nevyhodnotil vykonané
dôkazy smerujúce k posúdeniu oprávnenosti uplatneného nároku čo do sumy vo výške 261,- eur
spočívajúce v úroku z úveru vo výške 180,- eur a poplatku vo výške 81,- eur tak, ako boli dohodnuté v
úverovej zmluve, najmä z hľadiska dodržania ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

18. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II., ktorým okresný súd vo zvyšku
uplatneného nároku žalobu zamietol, zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, ako závislý výrok
zrušil aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania.

19. Povinnosťou okresného súdu bude opätovne posúdiť uplatnený nárok o zaplatenie 261,- eur

s príslušenstvom, vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu. Povinnosťou
okresného súdu bude zároveň rozhodnúť aj o trovách prvoinštančného a druhoinštančného konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)