Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. február 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23C/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201831
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416201831.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne
zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821
02 Bratislava, proti žalovanému V. B., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. S. XX, XXX XX N. A., štátny
občan SR, o zaplatenie sumy 134,33 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 134,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 134,33 Eur od 01.08.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.02.2016 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 29.02.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 134,33 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 134,33 Eur od 01.08.2014 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy č.A7587436 zo
dňa 07.03.2014, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu
umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom na pridelenom telefónnom čísle

za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný cenu poskytnutých
telekomunikačných služieb vo výške 55,33 Eur, vyfakturovaných v období od marca do apríla 2014
neuhradil. Žalovaný mu okrem toho spôsobil škodu vo výške 79,-Eur, nakoľko získal od neho
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej za situácie, kedy sa súčasne
zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť cenu poskytnutých služieb počas dohodnutej doby, no svoje
povinnosti žalovaný porušil. Žalovaný si bol vedomý, že zvýhodnená akciová cena zariadenia mu bola
poskytnutá len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dohodnutú dobu.

2. Dňa 16.05.2016 súd vydal platobný rozkaz č.k. 23C/32/2016-28, ktorý sa nepodarilo žalovanému
doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 23C/32/2016-33 zo dňa 07.06.2016 zrušil v celom
rozsahu.

3. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,

474 CSP).4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Nakoľko pobyt žalovaného sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo zistiť, súd v súlade s
§ 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu dňa 18.08.2016.

6. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,-Eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Súd oznámením
zo dňa 19.01.2017, ktoré bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovom sídle súdu dňa 19.01.2017,

oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Súd zistil
tento skutkový a právny stav.

8. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 07.03.2014 bola medzi žalobcom ako
poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej uzatvorená Zmluva o
poskytovaní verejných služieb č.A7587436, a to podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách (ďalej len „zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému elektronické

telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazala platiť cenu za tieto služby. Dodatkom k zmluve zo dňa
07.03.2014 žalobca odpredal žalovanému zariadenie so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu
cenu 1,-Eur. V dodatku je ďalej uvedené, že bežná spotrebiteľská cena zariadenia bez zľavy je 80,-
Eur. V článku 2.3 písm. a) dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia
dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu, a že po celú túto dobu bude bez prerušenia služby využívať. Tiež

sa zaviazal, že bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči žalobcovi
(článok 2.3 písm. e) dodatku). Podľa bodu 2.5 dodatku, žalovaný si je vedomý, že zariadenie mu je
predávané za cenu so zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dohodnutú
dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo žalobcovi škodu v rozsahu poskytnutej zľavy. V
nadväznosti na uvedené si žalobca so žalovaným dohodli pre prípady porušenia záväzku žalovaného

riadne uhrádzať cenu za služby, ako aj za porušenie dohodnutej doby viazanosti, zmluvnú pokutu vo
výške 79,-Eur. Žalovaný túto zmluvu a dodatok uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

9. Faktúrami splatnými v dňoch 06.04.2014 a 07.05.2014 žalobca fakturoval žalovanému k úhrade
telekomunikačné služby za obdobie od 07.03.2014 do 19.05.2014 poskytnuté na základe zmluvy o

poskytovaní služieb v celkovej čiastke 55,33 Eur (faktúry č.l. 13 a 15 spisu). Listom zo dňa 17.07.2014
(pokusom o pokonávku) žalobca vyzval žalovaného na úhradu fakturovanej ceny poskytnutých
telekomunikačných služieb v celkovej sume 55,33 Eur ako aj na náhradu škody v sume 79,-Eur. Celkovo
žiadal žalovanú o úhradu sumy 134,33 Eur, a to najneskôr do 31.07.2014.

10. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou podľa zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť
aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských
zmluvách a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú
v čase uzavretia zmluvy.

11. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zánikuzmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť

povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 OZ, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len

keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.12.Vykonanýmdokazovanímmásúdpreukázané,žedňa07.03.2014bolamedzižalobcomažalovaným
uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok k zmluve podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z.
Na základe tejto zmluvy žalobca ako poskytovateľ sprístupnil a poskytol žalovanému na základe jeho

žiadosti zvolené služby v rozsahu špecifikovanom v zmluve. Žalovaný sa zaviazal platiť poskytovateľovi
cenu zvolených služieb uvedenú v cenníku a využívať služby po dobu 24 mesačnej viazanosti. Za
poskytované služby vystavil žalobca žalovanému faktúry v celkovej výške 55,33 Eur. Napriek tomu,
že podľa uzavretej zmluvy a § 43 ods. 1 písm. a), a ods. 12 písm. b) zákona č.351/2011 Z.z. bol
žalovaný povinný uhradiť cenu poskytnutých služieb, žalovaný vyfakturované sumy neuhradil. Súdu

nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný sumu, čo i len čiastočne uhradil, ani
nebolo predostreté žiadne tvrdenie ani žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť
cenu poskytnutých služieb zanikol, hoci aj iným spôsobom ako splatením. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný využíval služby žalobcu, pričom žalovaný vyfakturované
sumy neuhradil, preto má súd za to, že žaloba o zaplatenie poskytnutých služieb bola podaná dôvodne.

13. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, súd mal v konaní za preukázané, že
žalovanýsazaviazalzotrvaťvzmluvnomvzťahusožalobcompodobu24mesiacovoduzavretiadodatku
k zmluve a počas tejto doby bolo súčasne jeho povinnosťou riadne a včas platiť cenu poskytovaných
telekomunikačných služieb. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný si tieto svoje povinnosti
nesplnil, keď faktúry neuhradil. Žalobca pritom odpredával žalovanému telekomunikačné zariadenie

za zvýhodnenú cenu s tým, že žalovaný si bude riadne plniť svoje povinnosti počas celej doby
viazanosti a teda v zmluvne podloženom legitímnom očakávaní, že sa mu zľava poskytnutá žalovanému
z predajnej ceny do istej miery vráti v rámci platieb za poskytnuté služby. V dôsledku nedodržania
povinnosti žalovaným došlo k ukončeniu poskytovania služieb a zľava sa žalobcovi preto nevrátila,
pričom evidentne pri riadnom splnení povinnosti žalovaným by tomu tak nebolo. Na jednej strane

sa teda majetok žalobcu pri predaji zariadenia znížil na základe jeho dobrovoľného rozhodnutia
poskytnúť žalovanému zľavu z predajnej ceny, no na druhej strane sa potom jeho majetok nerozšíril
očakávaným spôsobom v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Tým žalobcovi podľa § 420 ods.
1Občianskehozákonníkavzniklaškodavpodobeušléhozisku,ktorájevpríčinnejsúvislostisporušením
zmluvných povinností žalovaným. Táto predstavuje žalovanú čiastku 79,-Eur (predajná cena 80,-Eur

mínus kúpna cena podľa dodatku 1,-Eur) pripadajúca na dohodnuté obdobie. Súd preto žalobe aj v tejto
časti vyhovel, keď treba poznamenať, že žalovaný nezaplatil faktúru ani len za prvé fakturačné obdobie.

14. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, súd aplikoval ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa a posúdil otázku premlčania uplatnených nárokov napriek nečinnosti žalovaného, teda aj

bez návrhu, pričom dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný, preto zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovanej sumy. Faktúry boli splatné dňa 06.04.2014 a 07.05.2014. Žaloba napadla na súde
dňa 29.02.2016, teda ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

15. Žalobca žalobou okrem žalovanej sumy uplatnil aj príslušenstvo, a to pokračujúce úroky z

omeškania. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok
z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis.
Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho
nariadenia,výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. k 07.04.2014 a k
08.05.2014 bola vo výške 0,25 %, resp. k 01.08.2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania bola vo

výške 0,15 % ročne. Vzhľadom na viazanosť súdu podanou žalobou (žalobca požadoval priznať úroky z
omeškania až od uplynutia lehoty stanovenej v pokuse o pokonávku, t.j. až od 01.08.2014 ), súd priznal
úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 01.08.2014. Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so
zaplatením, pričom toto omeškanie stále trvá, preto žalobca má nárok voči žalovanému aj na zaplatenie
úrokov z omeškania, a to odo dňa 01.08.2014 až do zaplatenia.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemána náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).