Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 24, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116227985
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116227985.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého D. Y., nar.
XX.XX.XXXX,bytomakomatka,dieťarodičov:Mgr.Q.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.XX,B.,zastúpená
Mgr. Petrom Kupkom, advokátom, Hlavná 23, Trnava, a S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, B., o
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu

Trnava zo dňa 20. decembra 2016, č.k. 33P/59/2016-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že matka sa návrhom doručeným súdu
prvej inštancie dňa 08.12.2016 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd ponechal

maloletého D. v jej osobnej starostlivosti a upravil by neodkladne styk otca s maloletým na každú párnu
sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že dieťa by si otec prevzal a odovzdal ho matke v mieste jeho
bydliska. V návrhu matka uviedla, že je v záujme stabilného výchovného prostredia maloletého, ktorý je
v útlom veku a výrazne citovo viazaný na matku, dočasne ho ponechať v osobnej starostlivosti matky,
ktorá je nevyhnutná a to aj z dôvodu, že maloletému zabezpečuje kompletnú starostlivosť. S otcom
dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia matky otec má záchvaty hnevu, neprimerane

kričí, nespráva sa slušne, verbálne útočí na matku, dostane sa do amoku a nie je s ním možná ďalšia
komunikácia. Takéto správanie otca môže mať nepriaznivý vplyv na mravnú výchovu a správanie
maloletého. Má za to, že otec nie je dostatočným garantom riadnej výchovy dieťaťa. Napriek tomu
však je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Maloletý chodí od otca vždy rozrušený,
plačlivý, nesústredený, s bolesťami brucha, začala si okusovať nechty, čo predtým nerobil. Opakuje
vulgárne slová ktoré počuje u otca. Na otca boli podané trestné oznámenia osobou Y. Y. 18. a 20. júla

2016, pretože sa mu otec maloletého vyhrážal. Tiež bolo podané na Obvodnom oddelení PZ oznámenie
matky dňa 27.08.2016 o tom, že otec jej telefonicky vulgárne nadával, vyhrážal sa, že fyzicky ublíži
jej i celej rodine. Maloletý bol vyšetrený psychológom, kde z psychologického posudku Mgr. R. X. z
októbra 2016 vyplýva, že odporúča ponechať maloletého v starostlivosti matky a obom rodičom vyjsť
vzájomne v ústrety pri vymedzení styku otca s dieťaťom. Matka poukázala na uznesenie KS v Trnave
sp.zn. 24CoP/39/2016 zo dňa 09.11.2016, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Trnava zo

dňa 16.08.2016, č.k. 11P/68/2016-51, ktorým bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Nové skutočnosti, ktoré matka považuje za zmenu skutkového stavu označila podanými
trestnými oznámeniami ňou na otca maloletého ako aj oznámenie Y. Y. na otca maloletého zo dňa
20.11.2016 z dôvodu, že sa mu otec na Okresnom úrade Trnava vyhrážal ublížením na zdraví, tiež jeho
oznámenie zo dňa 24.11.2016 o tom, že mu chcel otec poškodiť vozidlo. Tiež mal otec syna nabádať na
agresívne správanie voči Y. Y.. Maloletému sa začali množiť poznámky v škole za agresívne správanie

voči deťom. Vzťahy medzi rodičmi sú konfliktné, komunikácia vážne narušená. Neodkladným opatrením
požaduje odstránenie stavu právnej neistoty, keď by otec nerešpektoval faktický stav, že je maloletý vjej starostlivosti a preto žiadala v záujme predovšetkým maloletého nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa informácií matky otec svojvoľne mení rozsah styku s dieťaťom, čím narúša jeho denný režim
Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 2 ods. 1, § 161 ods. 1, 2, § 226, § 230,

§ 238, § 324 a § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP. Ak sa začne konanie o veci ktorá sa týka tých
istých účastníkov konania, toho istého predmetu konania, súd je povinný takéto konanie podľa § 161
ods. 2 v spojení s § 230 CSP zastaviť. Výnimku predstavuje špeciálne ustanovenie § 329 ods. 3 CSP
v prípade, ak došlo k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutkové okolnosti
významné pre rozhodnutie sa zmenili, nezakladá právoplatné zamietajúce rozhodnutie prekážku res

iudicata. Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku veci právoplatne rozsúdenej. Z pripojeného spisu
súdu prvej inštancie 11P/68/2016 súd zistil, že o totožnom návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo rozhodnuté v tomto konaní zamietnutím návrhu, ktoré rozhodnutie bolo aj potvrdené
uznesením odvolacieho súdu a obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňom 29.11.2016. Súd
tu dospel k záveru, že matka dostatočne neosvedčila neodkladnosť a naliehavosť navrhovaného

neodkladného opatrenia ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu. Medzi účastníkmi nie je sporné,
že maloleté dieťa sa aktuálne nachádza v osobnej starostlivosti matky, čo otec rešpektuje, preto
neexistuježiadendôvod,abyboloneodkladnýmopatrenímnariadenéponechaniedieťaťavstarostlivosti
matky. Súd nepovažoval za dôvodné upravovať ani styk otca s dieťaťom, nakoľko podľa vyjadrenia
samotného otca tento prebieha bezproblémovo na základe vzájomnej dohody rodičov. Súd poukázal

na to, že v konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú zistené všetky rozhodujúce
skutočnosti, obaja rodičia budú môcť prezentovať svoje návrhy a postoje a súd bude môcť vo veci
meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletého. Matka vo svojom ďalšom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie, ktoré
by boli spôsobilé posudzovať vec inak, než bola doposiaľ skutkovo hodnotená. Od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci s totožnými účastníkmi, rovnakým predmetom konania, týkajúcim sa toho istého
maloletého dieťaťa a úpravy jeho zverenia matke a styku otca s ním uplynulo do podania nového návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia 9 dní. Matka doplnila, že otec začal agresívne vystupovať pred
maloletým, ktorý dostal poznámky v škole za agresívne správanie voči deťom a že na otca podala ďalšie
oznámenia na polícii, že jej nadával a Y. Y. oznámil, že mu chcel otec poškodiť vozidlo. Všetky matkou

uvádzané skutočnosti v novom konaní boli súdu už v predchádzajúcom konaní známe alebo nesúvisia
s úpravou pomerov rodičov k maloletému dieťaťu a teda nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Vzhľadom na uvedené z dôvodu existencie prekážky veci
rozhodnutej podľa § 230 CSP bez splnenia podmienok na jej možné ďalšie prejednanie podľa § 329
ods. 3 CSP, súd konanie v súlade s § 161 ods. 2 CSP zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka
maloletého. Uviedla, že v predmetnej veci ide o konanie, o ktorom je možné rozhodnúť aj bez návrhu o
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 360 ods. 1 CMP. V uznesení súd
vychádzal z argumentácie, že matka v ďalšom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla

žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie, ktoré by boli spôsobilé posudzovať vec inak, než bola
doposiaľ skutkovo hodnotená. Výslovne poukázala v návrhu na § 329 ods. 3 CSP, v predmetnom
návrhuuvádzalaajnovéskutkovéokolnostiktoréjenutnéposudzovaťvkontextepôvodnéhoskutkového
stavu, je ich nutné v celku posudzovať ako novú vec a preto sa nemôže jednať o prekážku res
iudicata. Matka má obavy o svoj život a zdravie, ako aj obavy o život a zdravie maloletého Z informácií

dostupných od matky má aj maloletý traumu zo správania otca. Vzťahy medzi otcom a matkou sú
konfliktné, komunikácia medzi nimi je vážne narušená a môžu vznikať medzi nimi aj problémy ohľadom
prípadného odlúčenia maloletého od matky, ktorá vzhľadom na rizikové správanie otca má obavy, že
by jej po realizácii stretnutia otca s maloletým mohol otec zamedziť prístup k dieťaťu. Má strach, že
by otec nerešpektoval faktický stav, keď je maloletý momentálne prakticky v jej osobnej starostlivosti.

Otec nedodržiava ním matke oznámený rozsah styk s maloletým a svojvoľne ho mení, čím narúša
denný režim dieťaťa a nerešpektuje faktickú osobnú starostlivosť matky o dieťa. Len z tejto skutočnosti
vyplýva naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením. Správanie otca vo
vzťahu k maloletému je rizikové a ťažko predvídateľné pričom je nutný v záujme dieťaťa rýchly zásah
súdu autoritatívnym rozhodnutím o ponechaní dieťaťa v osobnej starostlivosti matky v spojení aj s na

to nadväzujúcou úpravou styku otca s maloletým, čím bude aj napriek vážne narušenej komunikácii
medzi rodičmi daný riadny režim pre styk otca s dieťaťom. Matka má z prítomnosti otca a akejkoľvek
komunikácie s ním obavy a aj preto by už bola akákoľvek ďalšia dohoda ohľadom styku otca s maloletým
nemožná. Navrhla preto uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie tak,že maloletý sa ponecháva v osobnej starostlivosti matky a otec je oprávnený sa s maloletým stretávať
každú párnu sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod..

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016
zákon č. 160/2015 Z.z. - ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s
§ 357 písm. d) CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti, preskúmal napadnuté

uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilný mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z.z. -
ďalej len CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu
matky maloletého nie je možné vyhovieť, nakoľko uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 33P/59/2016 je nariadenie

neodkladného opatrenia na základe návrhu matky maloletého D., ktorým by súd maloletého dočasne
ponechal v osobnej starostlivosti matky a upravil by neodkladne styk otca s maloletým na každú párnu
sobotu v mesiaci od 15. 00 hod. do 17.00 hod..

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým súd zastavil konanie z dôvodu existencie prekážky veci rozhodnutej podľa § 230 CSP, bez
splnenia podmienok na jej možné ďalšie prejednanie podľa § 329 ods. 3 CSP.

6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku,

jeho výsledky správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami matky maloletého a pretože
odvolacísúdvcelomrozsahuzdieľaiprávnezáveryprvoinštančnéhosúduvoveci,ktorýnavecaplikoval
správne právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil s poukazom na ust.

§ 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke, ktorá rovnaké skutočnosti
ako uvádza v odvolaní, tvrdila už v konaní na súde prvej inštancie.

7. Odvolací súd sa stotožnil najmä so záverom súdu prvej inštancie v tom, že matka maloletého v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré
by podstatným spôsobom zmenili pomery. Doplnenie o skutočnosť, že otec agresívne vystupuje pred
maloletým, ktorý dostal poznámky v škole za agresívne správanie voči deťom a to, že na otca sú
podávané ďalšie trestné oznámenia, nie sú skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za zmenu

okolností a skutkového stavu, nakoľko o tom, že otec má na maloletého zlý vplyv, keď tento opakuje
vulgárne slová, ktoré počuje u otca, v bydlisku otca nemá vytvorené podmienky na spánok, nemá
tam samostatnú posteľ, od otca chodí rozrušený, po návrate vždy plače, nevie sa sústrediť, sťažuje
sa na bolesti brucha, je z otcovho správania nervózny, začal si okusovať nechty, tvrdila matka
už v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedeného Okresným súdom Trnava pod sp.zn.

11P/68/2016 a takisto v tomto konaní tvrdila aj skutočnosti, že na otca boli podané trestné oznámenia.
S týmito skutočnosťami sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 24CoP/39/2016 zo dňa 09.
novembra 2016 vysporiadal. Samotná skutočnosť, že na otca boli dané ďalšie trestné oznámenia nie
je skutočnosť, ktorú možno považovať za zmenu skutkového stavu, navyše ak toto agresívne konanie
nesmerovalo voči maloletému. Iné skutočnosti, ktoré by neboli tvrdené už v prvom konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia, matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08.12.2016
neuviedla. Odvolací súd navyše zistil, že manželstvo rodičov maloletého D. bolo rozsudkom Okresného
súdu Trnava zo dňa 16. januára 2017 rozvedené a ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletému D. rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil tak, že maloletý D. sa na čas po
rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 130

eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým na každý párny týždeň v roku v pondelok
od 14.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v roku od piatku 14.00 hod. do nedele 18.00 hod. a
každý párny týždeň v roku v stredu od 14.00 do štvrtka 08.00 hod.. Uvedený rozsudok v časti schválenia
rodičovskej dohody nadobudol právoplatnosť dňom 20.02.2017.8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

9. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).