Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/291/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115215605
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115215605.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

žalobcu 1/ Q.. C. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. V. XXXXX/XXA, A. A. a žalobkyne 2/ V. A.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. V. XXXXX/XXA, A. A., obaja v konaní právne zastúpení Advokátska
kancelária TAGAJ, s. r. o., so sídlo SNP 38, Badín, IČO: 47 234 091 proti žalovanej J. M., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, A. A., v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Eva
Segečová, s. r. o., so sídlom Skuteckého 26, Banská Bystrica, IČO: 47 236 817, o náhradu škody vo
výške 39 677,72 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v 1/ a v 2/ rade zamieta.

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade navrhli, aby súd uložil žalovanej povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť
sumu XX XXX,XX Z. s trovami konania.

2. D. navrhla žalobu zamietnuť a v konaní vzniesla námietku premlčania.

3. V žalobe žalobcovia uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č.

XXXX ako stavba, súpisné číslo XXX, parcela registra C, č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy
a nádvoria.

4. D. je podielovou spoluvlastníčkou nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX ako stavba, súpisné číslo XXX, parcela registra C, č. XXXX/X, o výmere XXX
m 2, zastavané plochy a nádvoria.

5.R.zodňaXX.XX.XXXX,ktorýboldoručenýobchodnejspoločnosti B-Z.,a.s.,sosídlomS.
XX, A. A. dňa XX. XX. XXXX požiadal manžel žalovanej o udelenie súhlasu s rekonštrukciou a celkovou
opravou dvorného traktu a prestavbou starej povaly na obytnú miestnosť. R. zo dňa XX. XX. XXXX
nájomca dotknutej nehnuteľnosti požiadal manžela žalovanej o predloženie právoplatného stavebného
povolenia, respektíve ohlásenia stavebnému úradu. V reakcii na túto žiadosť manžel žalovanej listom zo
dňa XX. XX. XXXX oznámil, že vie, že práce, ktoré prebiehajú na jeho objekte tento súhlas nenahrádza.

6. F. XX. XX. XXXX J.. M. V. na základe objednávky žalobcov vypracoval statický posudok, ktorého
účelom bolo posúdenie statických porúch nehnuteľnosti žalobcov a zhodnotenie jej stavu. D. v žalobe
uviedli, že z posudku vyplýva najmä, že na základe vývoja porúch sa dá konštatovať, že stavebnými
úpravami na objekte F. XX došlo k zmene napätosti v konštrukciách objektu F. XX čo sa prejavilo vznikomtrhlín. W. stavebnými úpravami neboli trhliny a po prevádzaní stavebných prác začali vznikať a naďalej
sašíria.D.vnapätostivkonštrukciivyvolaloajvybúranieanahradenieklenbynaobjekteF.XX,naprvom
nadzemnom podlaží a jej nahradenia oceľovým stropom, ktorý priťažuje konštrukciu vertikálne a klenba

vnáša do konštrukcie aj horizontálne sily. V zmysle záverov statického posudku vyzvali listom zo dňa XX.
XX. XXXX - výzva na zastavenie stavebných prác žalovanú s manželom, aby zastavili stavebné práce s
výnimkou prác nevyhnutne potrebných na zabránenie vzniku ďalších škôd až do vydania právoplatného
dodatočného stavebného povolenia, nakoľko mali vedomosť, že stavebné práce prebiehajú v rozpore
so zákonom bez právoplatného stavebného povolenia a tiež bez stanoviska K. pamiatkového úradu v A.

A.. D. zároveň podali listom zo dňa XX. XX. XXXX podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu.

7. T. žalobcov bola listom zo dňa XX. XX. XXXX, ktorí uviedli, že nie sú dané predpoklady vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti a že majú k dispozícii statické posudky vyhotovené pred začatím
stavebných úprav ako aj po ich dokončení a ktoré vylučujú prípadné poškodenie nehnuteľnosti žalobcov
(vyjadrenie statika J.. H. R.).

8. F. XX. XX. XXXX sa za účasti dotknutých osôb uskutočnil výkon štátneho stavebného dohľadu so
záverom, že stavebný úrad nariadil stavebné práce na susednej nehnuteľnosti zastaviť a nevykonávať
až do právoplatného rozhodnutia vo veci prestavby a dostavby. Z dôvodu statických posudkov, ktorých
závery boli odlišné žalobcovia so súhlasom žalovanej a jej manžela v záujme objektívneho posúdenia

veci požiadali U. súdneho inžinierstva L. v Žiline o vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia
príčin trhlín. D. posudok bol vypracovaný pod č. XXX/XXXX a žalobcom bol odovzdaný dňa XX. XX.
XXXX. W. doručili právnej zástupkyni žalovanej v januári XXXX za účelom zaujatia stanoviska k jeho
obsahu.

9. D. si dali vypracovať projekt pre statické zabezpečenie nehnuteľnosti spolu s vyčíslením nákladov
nevyhnutne potrebných pre zabezpečenie nehnuteľnosti, ktorý bol vypracovaný J.. M. V. dňa XX. XX.
XXXX, súčasťou projektu je krycí list rozpočtu zo dňa XX. XX. XXXX podľa ktorého náklady na statické
zabezpečenie predstavujú sumu XX XXX,XX Z..

XX. D. sa svojho nároku domáhali podľa § 420 ods. X OZ s poukazom na ustanovenia § 442 ods. X OZ,
§ 54 D. č. XX/XXXX a § 55 ods. X B. zákona.

XX. B. predpokladu protiprávneho úkonu videli žalobcovia v tom, že žalovaná začala uskutočňovať
stavebné zmeny na svojej nehnuteľnosti bez toho, aby boli najprv posúdené príslušným stavebným

úradom, pamiatkovým úradom bez schválenej projektovej dokumentácie a bez právoplatného
stavebného povolenia. L. si voči žalovanej náhradu tzv. skutočnej škody, ktorá predstavuje zmenšenie
majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a škoda, ktorej sa domáhajú spadá do
kategórie zničenie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie veci a nákladov vyvolaných škodnou
udalosťou. W. náhradu nákladov, ktoré vyplatili J.. M. V. za projekt X/XXXX vo výške XXXX Z. spoločnosti

S. - E. spol. s r. o. za inžinierskogeologický prieskum XXXX Z., náklady, ktoré zaplatili
spoločnosti W., s. r. o. za vypracovanie statického výpočtu XXX Z., náklady, ktoré zaplatili J.. V. F. za
vypracovanie geotechnického posúdenia vo výške XXXX Z., náklady, ktoré zaplatili U. za vypracovanie
posudku vo výške XXXX,XX Z., náklady, ktoré zaplatili J.. M. V. za projekt statického zabezpečenia XX/
XXXX vo výške XXXX Z. spolu vo výške XXXX,XX Z., ktoré skutočne zaplatili a o čom predložili ako

dôkaznýprostriedokdaňovýdoklad,faktúry.D.uviedli,žesibudúuplatňovaťajnáklady,ktoréspadajúdo
kategórie zničenie, strata, poškodenie alebo znehodnotenie veci. Sú si vedomí, že na nich leží dôkazné
bremeno, že im škoda vznikla, pričom škoda musí existovať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom
nároku rozhoduje. A. v priebehu konania predkladať dôkazné prostriedky, daňové doklady a výpisy z
účtu, z ktorých bude vyplývať výška škody s tým, že podľa predbežného posúdenia nárokov statikom

vychádzanároknanáhraduškody XXXXX,XXZ..D.posudkomč.XXX/XXXXpreukazujúpríčinnú
súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vzniknutou škodou a zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že boli zistené pôvodné aj nové trhliny, pôvodné boli diagnostikované a zdokumentované v
apríly XXXX pred začatím stavebných prác na nehnuteľnosti žalovanej a nové trhliny najmä v interiéri
ako aj rozvoj pôvodných trhlín na fasáde majú príčinnú súvislosť s realizáciou prác žalovanej.

XX. M. na skutočnosť, že dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním spočíva na
žalovanej, aby preukázala, že škodu nezavinila.XX. D. vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že uplatnený nárok neuznáva, je nedôvodný,
nepreukázaný, nie sú v ňom uvedené skutkové okolnosti, na ktorých zakladajú žalobcovia uplatnený
nárok ani čo predloženými prílohami preukazujú a obmedzili sa na citácie zákonných ustanovení a

komentárov. N. je daný právny základ nároku. Zo žaloby nie je zrejmé aká konkrétna škoda žalobcom
malavzniknúť,akýmjejkonaním,kedyimmalaškodavzniknúťavakejvýške.D.opierajúolistymanžela
zo dňa XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, statické posudky J.. V. zo dňa XX. XX. XXXX, U. súdneho
inžinierstva XX. XX. XXXX a J.. V. zo dňa XX. XX. XXXX. Z týchto listín nevyplýva ako, akým ich konaním
alebo čím malo dôjsť ku škode, konkrétna škoda a kedy mala škoda vzniknúť. V roku XXXX, ktorého sa

týkajú takmer všetky listiny bola nehnuteľnosť žalovanej dávno stabilizovaná ako vyplýva z fotografickej
prílohy statického posudku J.. S. z marca XXXX a žiadne stavebné práce nevykonávali. N. vo vlastníctve
žalobcov F. XX susedí s nehnuteľnosťou F. XX a spoločným múrom zadnej časti sa vôbec nedotýkajú,
spoločný múr majú len v prednej časti od historického centra mesta a v zadnej časti je medzi domami
medzera X cm až XX cm. N. stoja na pôvodných základoch. D. ich nadobudla v roku XXXX v pôvodnom
stave. V prednej časti bývali od roku XXXX a zadná časť bola v pôvodnom stave a nachádzali sa na

nej už v minulosti zvislé statické trhlinky rovnako ako na zadnej časti domu žalobcov. V roku XXXX bola
ich nehnuteľnosť zastabilizovaná a práce, ktoré by mohli narušiť stabilitu okolitých stavieb nevykonávali,
prestavbu povaly, ktorá jediná susedí s domom žalobcov a medzi stavbami je medzera robili v apríly až v
decembri XXXX a na M. XXXX tam bývali. Q. relevantnou listinou, ktorú žalobcovia predložili a mohla by
naznačiť časovú súvislosť statických zmien na nehnuteľnosti žalovanej je ohlásenie stavebných úprav

stavby v havarijnom stave F. XX dvorné krídlo, spadnutie klenby zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorej vyplýva,
žeV.A.A.nemánámietkykuskutočneniustavebnýchúpravbudovač.XXXdvornékrídloF.XXvrozsahu
projektovej dokumentácie, ktorú v januári XXXX vypracoval J.. Q. K.. Je zrejmé, že časovo jej musel
ešte predchádzať nejaký podnet, keďže ide už o reakciu stavebného úradu na ohlásenie stavebných
úprav. B. úpravy ohlásila žalovaná s manželom z dôvodu, že v zadnej časti ich budovy dňa XX. XX.

XXXX samovoľne spadla časť historickej klenby v úrovni druhého nadzemného podlažia, tu išlo o časť
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v blízkosti nehnuteľnosti žalobcov. V januári až v marci XXXX spevnili
stavbu zvnútra a cieľom bolo stabilizovať statiku budovy a od marca XXXX bola stavba stabilná. W.
sa rozhodli prestavať dvorný trakt domu, ktorý tvorilo voľné priestranstvo, nechali si vypracovať projekt
k stavebnému povoleniu a dvorný trakt nijako nesusedí a nemá vplyv na nehnuteľnosť žalobcov. V

marci XXXX až v septembri XXXX postavili základy a jednopodlažnú budovu v ich dvore, kde otvorili
obchod, respektíve rozšírili ho o zadnú časť. V apríly XXXX až v decembri XXXX prestavali povalu na
obytnú miestnosť v časti, ktorá prečnieva dĺžkou za nehnuteľnosť žalobcov, susedí s ňou v dĺžke X m -
X m, avšak múrmi sa nedotýkajú. W. nerobili na strane domu, ktorý smeruje k pozemku žalobcov, kde
nerobili žiadne zásahy, použili materiál O., ktorý je niekoľko násobne ľahší a teda nie je zrejmé, akým

konaním mali spôsobiť škodu. K. manžel žalovanej zistil, že architekt nezabezpečil stavebné povolenie
napriek svojmu hendikepu, keďže bol invalidný ho začal vybavovať ako dodatočné stavebné povolenie.
Vo februári XXXX žiadne stavebné práce nevykonávali, na prestavanej povale bývali tri mesiace a
dokončovali vonkajšie omietky. Zo strany pozemku žalobcov nerobili nič, je tam pôvodný múr. V máji
XXXXodstrániličasťnovejstrechynadprestavanoupovalou,ktorávmalejčastipresahovalanadbudovu

žalobcov, ktorý vtedy tvrdili, že im kvôli presahu strechy došlo k zatečeniu v dôsledku rozpúšťajúceho
sa snehu do interiéru, žiadne zatekanie sa však nezistilo, strechu skrátili.

XX. D. im predložili statický posudok J.. M. V. z apríla XXXX, z ktorého záverov vyplýva, že na
základe úvahy, ktorá sa neskôr z fotodokumentácii ukázala ako nepravdivá a konštatuje to aj znalecký

posudok ústavu, že pred začatím prác na F. XX sa na F. XX nenachádzali poruchy vo forme trhlín a
po začatí prác sa začali objavovať trhlinky. Dá sa dedukovať, že stavebné úpravy na F. XX majú za
následok zmenu v napätosti na objekte F. XX a spôsobujú vznik trhliniek. Z vyjadrenia statika J.. H.
R. k poruchám na oboch stavbách z mája XXXX vyplýva, že pri obhliadke domu F. XX nezaznamenal
žiadne staticky významné poruchy, všetky boli odstránené pri rekonštrukcii v predchádzajúcom období.

W. príčinách porúch na F. XX konštatuje, že príčina nie je jedna ale vzájomne sa kombinujú, jednu videl
v problematickom založení stavby, t. j. v jej základoch a ďalšiu v technickom stave nosných konštrukcií
a technickom stave klenieb. V. možnú príčinu videl v tom, že tiahla, ktoré sú zamurované do klenbových
pásov strácajú schopnosť plniť svoju funkciu z dôvodu korózie. Je vylúčené, aby realizácia dvornej
prístavby nejakým staticky významným spôsobom vplývala na susedný objekt. M. nadstavby by sa

mohol prejaviť iba priťažením hraničného múru, avšak priťaženie je minimálne a nemohlo spôsobiť tak
závažné poruchy na susednej stavbe a teda stavebná činnosť nemohla byť príčinou statických porúch
na tomto objekte. D. poukázala, že za účelom vyhotovenia znaleckého posudku U. súdneho inžinierstva
predložila všetky podklady, výkresy, projekty a posudky, ktoré mala a našla, napriek jej údajnej neochote.W. posudkom sa zistili také objektívne skutočnosti, ktoré podporujú jej tvrdenia a objasňujú závažnú
príčinu statických porúch na ich dome, ktoré odstraňovali v roku XXXX. W. objektu F. XX nastalo už
pred rokom XXXX, ktorú sa žalobcovia snažili popierať a z fotodokumentácie z apríla XXXX sú trhliny

viditeľné zo vzdialenosti cca XX m, čím sú úvahy a dedukcie J.. V. mylné bez opory v realite. V. sa v
posudku ústavu uvádza, že trhliny neboli tak výrazné a početné a ich príčinou boli terénne úpravy v okolí
objektu, ktoré zmenili hydrogeologické pomery a premŕzanie základovej pôdy, obnaženej časti základov.
Je zrejmé, že trhliny existovali minimálne už v apríly XXXX a vznikli aktívnou činnosťou samotných
žalobcov, ktorí obnažili základy vlastnej stavby bez ohlásenia stavebnému úradu, do ktorých im od roku

XXXX zateká dažďová voda, ktorá v zime premŕza. V znaleckom posudku je ďalej konštatované, že pri
hodnotení základov objektu F. XX je hĺbka založenia minimálna, je prekročený medzný stav únosnosti a
hĺbka by v daných klimatických podmienkach mala byť väčšia ako úroveň premŕzania základovej pôdy,
ktorá je v danej lokalite X,X m. L. stavba stojí na základoch hrubých iba XX cm a únosnosť je tak
prekročená XXX násobne. J.. R. vo vyjadrení poukázal na nekorektnosť znaleckého posudku ústavu
najmä v nezaoberaní sa závermi posudku J.. S.. B., že už v apríly XXXX boli statické trhliny viditeľné

a fotograficky zdokumentované zo vzdialenosti XX m, že dom F. XX je pôdorysne predsadený domu F.
XX a susedia v spornej časti v dĺžke X,X m, čo nebolo zohľadnené a obsahuje matematické chyby.

XX. D. na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku podľa §
106 ods. X OZ z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby odo dňa udalosti, t. j. odo dňa pádu klenby,

ktorý mohol mať vplyv na statiku, kde práce sa vykonávali v roku XXXX a v roku XXXX na podkroví
žalovaných. S poukazom na § X06 ods. 1 OZ uviedla, že žalobcovia poslali list dňa XX. XX. XXXX a
vtedy vedeli, kto za škodu zodpovedá, že im škoda vznikla i škodnú udalosť. D. uviedla, že zo strany
žalobcov nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovanej.

XX. K vyjadreniu žalovanej a k vznesenej námietke premlčania žalobcovia uviedli, že podstatná časť
škody okrem škody spočívajúcej v troch zvislých trhlinách na stene z dvora, ktoré boli zdokumentované
v roku XXXX začala vznikať až po stavebných úpravách zo strany žalovaných. C. žalovanej, že v čase,
keď bola listom zo dňa XX. XX. XXXX vyzvaná na zastavenie stavebných prác jej nehnuteľnosť už
bola staticky zabezpečená a preto nemohla vznikať žiadna škoda nevylučuje, že škoda mohla vznikať

a aj preukázateľne začala vznikať s určitým časovým odstupom od ukončenia stavebných prác. W. na
statický posudok J.. M. V. zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorého vyplýva, že pri statickej obhliadke dňa XX. XX.
XXXX bolo zistené, že trhlinky sú aktívne a pokračuje ich roztváranie a šírenie a zo znaleckého posudku
č. XXX/XXXX vyplýva, že v dňoch XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX, kedy boli vykonané obhliadky boli
diagnostikované nové trhliny, ktoré sú zakreslené do pôvodnej dokumentácie.

XX. D. zastáva názor, podľa ktorého objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom pádu klenby v
decembri XXXX, respektíve okamihom ukončenia stavebnej činnosti v decembri XXXX, čím stotožňuje
udalosť, z ktorej vznikla škoda iba s protiprávnym úkonom. C. názor je neprijateľný, nakoľko pojem
udalosť, z ktorej škoda vznikla zahrňuje nielen protiprávny úkon, či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré

viedli k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody. V takom prípade by premlčacia doba začala plynúť
skôr ako vôbec vznikla škoda. M. by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej doby a teda nemohla
začať plynúť skôr ako škoda vôbec vznikla. V. za to, že premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď im
vznikla celá škoda, t. j. od XX. XX. XXXX začala plynúť trojročná objektívna lehota, žaloba bola podaná
dňa XX. XX. XXXX a teda bola zachovaná. D. mali za to, že vedomosť o tom, že za škodu skutočne

zodpovedá žalovaná získali až zo záverov znaleckého posudku, ktorý im bol predložený v decembri
XXXX, nakoľko ku vzniku škody došlo dňa XX. XX. XXXX, týmto dňom začala plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia doba.

XX. D. zároveň považovali uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej za rozpor s dobrými

mravmi. Y. pri uvedenej námietke poukázali na skutočnosť, že po zistení, že žalovaná s manželom
neoprávnene uskutočnili stavebné úpravy a potom ako zistili trhliny snažili sa objektívne zistiť príčinu
poškodenia a to, či za ňu zodpovedá žalovaná, preto bol vypracovaný statický posudok, ktorý dospel
k záveru, že zodpovedá žalovaná s manželom nakoľko si však dali vypracovať vlastný znalecký
posudok, ktorý vyvracal závery statického posudku. D. 1/ a manžel žalovanej uzavreli v máji XXXX

v ústnej forme dohodu, že si spoločne dajú vypracovať znalecký posudok. Z uvedeného vyplýva, že
mali poctivý úmysel objektívne a nestranne zistiť, či za škodu zodpovedá žalovaná a v akom rozsahu,
nenamietala skutočnosť, že sa vypracúva znalecký posudok až potom ako z neho vyplynulo, že za
škoduzodpovedá,odmietlaakceptovaťzáveryposudkuavznieslanámietkupremlčanianapojednávaní,pričom k údajnému premlčaniu potom došlo výlučne a len z dôvodu uplynutia času, najmä z dôvodu
vypracovania znaleckého posudku, na ktorom sa dohodli. W. uplatnenie námietky za nemorálne,
neetické, nakoľko žalovaná úmyselne neodmietala vypracovanie znaleckého posudku len z dôvodu, aby

uplynula premlčacia doba, preto je vznesenie námietky v rozpore s dobrými mravmi, pričom vyhovením
tejto námietke by došlo k neprimeranej tvrdosti voči žalobcom, ktorí od počiatku konali v súlade s
morálnymi princípmi v snahe zistiť objektívne a nestranne dôvod škodovej udalosti a jeho vinníka tiež
rozsah zavinenia.

XX. D. k vyjadreniu žalobcov ohľadne vznesenej námietky premlčania zotrvala na tvrdených
skutočnostiach, zároveň uviedla, že v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami uvádzajú, že posledné
trhliny mali vzniknúť do dňa XX. XX. XXXX, kedy boli naposledy diagnostikované a od tejto doby mala
plynúť objektívna premlčacia lehota. Z ich vyjadrenia však nijako nevyplýva, čo považujú za škodovú
udalosť,čosastalovtentodeň,prečoprávevtentodeňmaliprestaťvznikaťtrhlinyavpríčinnejsúvislosti
s čím je tento deň. Ak na stavbe vznikajú statické trhliny dlhodobo v danom prípade už od apríla XXXX

je nepravdepodobné, že prestanú vznikať v konkrétny deň, a to navyše bez zásahu do stavby. D. pokiaľ
tvrdia vo svojom vyjadrení z marca XXXX, že v dňom XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX boli zistené
nové trhliny, ale v súčasnosti k nim nedochádza, pričom stavba žalovanej stojí nezmenená od decembra
XXXX potom je úplne zrejmé, že príčiny trhlín sú niekde inde a nie v stavebnej činnosti žalovanej. Z
toho dôvodu od tohto dňa nemohla začať plynúť objektívna premlčacia lehota, ktorej začiatok plynutia je

viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla (NS ČR č. k. XXCdo/XXX/XXXX). B., že uplynula objektívna
premlčacia doba preukazuje stav nehnuteľnosti žalovanej pred začatím činnosti v čase pádu klenby,
a to fotodokumentácia statického posudku J.. Q. K. z januára XXXX, ukončenie stavebnej činnosti z
fotodokumentácie J.. S. z marca XXXX, kde je vidno, že stavba je hotová, zateplená a chýba omietka,
fotodokumentácia k štátnemu stavebnému dohľadu spis BB XXXX/XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, kde

je vidieť, že na nehnuteľnosti žalovanej sa nenachádza ani lešenie, je urobená omietka a stavebná
činnosť je ukončená, z fotodokumentácie zo dňa XX. XX. XXXX ako príloha znaleckého posudku U. D.,
zároveň z výpovede svedkov J.. arch. T. R., ktorá uviedla, že stavba v čase dohľadu v máji XXXX bola
dokončená, nebolo dokončené schodisko a podhľad pod nadstavbou a J.. F. A. uviedol, že stavba bola
dokončená, práce sa nevykonávali a stavba, ku ktorej nie je vydané stavebné povolenie sa považuje

za rozostavanú aj keď sa tam fyzicky práce nevykonávajú. C. skutočnosti zároveň preukazuje statická
stabilita nehnuteľnosti, taktiež z posudku z marca XXXX, z apríla XXXX, z vyjadrenia statika R. z mája
XXXX a z apríla XXXX a existencia trhlín v dome žalobcov v apríly XXXX, ktoré vyplýva zo záverov
znaleckého posudku D..

XX. K subjektívnej premlčacej lehote žalovaná uviedla, že žalobcovia najneskôr vo februári XXXX vedeli,
že rekonštruovali a nadstavovali zadnú časť domu, hoci je presvedčená, že vedeli o tom oveľa skôr,
vedelo o nej široké okolie. K XX. XX. XXXX manžel žalovanej zaslal prevádzkovateľovi pohostinstva
B. V. v F. XX žiadosť o súhlas s rekonštrukciou a žalobcovia na ňu odpovedali dňa XX. XX. XXXX.
D. požiadali J.. V. o vypracovanie statického posudku, ohliadka sa konala v marci XXXX, posudok bol

vypracovaný dňa XX. XX. XXXX a z jeho záverov mali nepochybne subjektívnu vedomosť o tom, že
sa im na dome objavovali a šírili trhliny. D. to vyplýva z toho, že dňa XX. XX. XXXX
boli vyzvaný na zastavenie stavebných prác, rovnako bol daný podnet dvom subjektom na vykonanie
štátneho stavebného dohľadu. L. písomné prejavy žalobcov nie je možné chápať inak ako, že mali
vedomosť o škode a kto za ňu zodpovedá. B. premlčacia lehota začala plynúť dňa XX. XX. XXXX, kedy

sa najneskôr dozvedeli o škode, kto za ňu zodpovedá, keďže túto vedomosť deklarovali tromi písomnými
prejavmi. B. vedomosť pritom nepredpokladá nespochybniteľnú istotu žalobcov, ale z predpokladu, že
poškodenýmátakúvedomosť,abysimoholškoduuplatňovaťnasúdeaniejevýznamné,kedysivytvoril
právny záver o zodpovednosti konkrétneho škodcu za škodu ani do akej miery je schopný tieto okolnosti
preukázať, rozhodujúce je, kedy sa dozvedel o takých okolnostiach, ktoré sú spôsobilé vyvodiť záver

o zodpovednosti konkrétnej osoby.

XX. K tvrdeniu, že k vzneseniu námietky premlčania došlo v rozpore s dobrými mravmi žalovaná
poukázala na uznesenie NS SR č. k. XCdo/XXX/XXXX a rozhodnutie ÚS SR č. k. II.ÚS XXX/XXXX,
z ktorého vyplýva, že samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania rozpor s dobrými mravmi

nezakladá a aplikácia tohto inštitútu by mala byť výnimočná a nemala zhojovať neznalosť zákona. W., že
žalobca 1/ má právnické vzdelanie, je aj pred podaním žaloby bol zastúpený advokátskou kanceláriou.
D. uviedla, že nikdy nesúhlasila s vypracovaním znaleckého posudku U. súdneho inžinierstva v D.,
túto skutočnosť žalobcovia nepreukázali a je nelogické, že by manžel ústne súhlasil s niečím čo vrovnaký mesiac písomne odmietol, poukázala na vyjadrenie zo dňa XX. XX. XXXX. D. uviedla, že
žalobcom poskytla plnú súčinnosť a účelovo neodmietala vypracovanie znaleckého posudku len preto,
aby uplynula premlčacia lehota.

XX. W. § X06 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

XX. W. § 106 ods. X OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

XX. W. § 420 ods. X OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

XX. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej

na LV č. XXXX ako stavba, súpisné číslo XXX, parcela C-KN č. XXXX o výmere XXX mX a žalovaná je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako stavba súpisné číslo XXX na
parcele C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, nehnuteľnosť žalobcov nachádza sa na F. ulici č. XX, A.
A. a nehnuteľnosť žalovanej na F. ulici č. XX, A. A..

XX. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sa od žalovanej domáhajú podľa § 420 ods. X OZ náhrady
škody, ktorá im vznikla stavebnou činnosťou žalovanej na svojich nehnuteľnostiach, ktoré vykonávala
bez stavebného povolenia schválenej projektovej dokumentácie a touto činnosťou vznikla škoda na
nehnuteľnosti žalobcov, ktorá sa prejavila vo forme trhlín. D. si uplatňovali škodu, ktorú vynaložili na
vyhotovenie znaleckých a iných posudkov a vyjadrení a zároveň škodu, ktorá bola vyčíslená vo výške

XX XXX,XX Z..

XX. V konaní žalovaná vzniesla námietku premlčania, a to celého nároku. D. úpravy inštitútu premlčania
v občianskoprávnych vzťahoch je nútiť veriteľa pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje
práva včas, t. j. v primeraných premlčacích dobách na súde, aby sa neúnosne nemohla oddialovať

požiadavka splnenia od povinného subjektu. J. premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty bráni
existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a ním zodpovedajúcich povinností. W. subjektu
je poskytnutá námietka premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi
dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a je na jeho úvahe, či námietku premlčania
uplatníalebonie.D.hospodárnostikonaniavediesúdktomu,abyprednostneposúdilvkonanívznesenú

námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu
vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie škody. F.
vznesenú námietku premlčania voči uplatňovanej pohľadávke nemožno pokladať za konanie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok NS SR č. k. XCdo/XXX/XXXX, rozhodnutie ÚS ČR č. k.
II.ÚS XXX/XXXX a uznesenie NS ČR č. k. XXCdo/XXXX/XXXX). L. § 3 OZ je všeobecné ustanovenie

hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s
dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie je požadovanú ochranu odoprieť. W. úkon sa prieči dobrým
mravom pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré počas historického vývoja preukázali určitú mieru stálosti, vyjadrujú podstatné historické
tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. P. uvedeného zákonného ustanovenia

prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch. F. normám zásadne neodporuje ak niekto namieta
premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, keďže inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych
vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa
zákona premlčuje. O konaní vykazujúcom znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka nie je
možné uvažovať z okolností a dôvodov z ktorých sa vznik uplatneného nároku vyvodzuje, ale len z

konkrétnych okolností za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená. C. okolnosti by
pritom museli byť naplnené do takej výnimočnej intenzity, aby bol odôvodnený taký významný zásah do
princípu právnej istoty akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

XX. D. plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. X OZ) je viazaný na udalosť, z ktorej škoda

vznikla. C. sa mieni nielen protiprávny úkon, či zákonom osobitne kvalifikovaná udalosť, ktoré viedli k
vzniku škody, ale aj vznik škody samej. Y. premlčacia doba nemôže totiž začať plynúť skôr, než k škode
vôbec došlo.XX. D. subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy sa poškodený
dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu,
ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch, pričom pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

sa vyžaduje skutočná a nielen predpokladaná vedomosť poškodeného. K tomu dochádza vtedy, keď
poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah tak,
aby bolo možné približne určiť výšku škody v peniazoch. N. je potrebné, aby poznal výšku škody presne
napríklad na základe odborného posudku, ale v zmysle ustanovenia § X06 ods. 1 OZ sa poškodený
dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody

na súde, t. j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to
aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. M. o škode nemožno zamieňať s
dozvedením sa iba o škodnej udalosti alebo o protiprávnom úkone. M. škodnej udalosti je významný
pri posudzovaní plynutia objektívnej premlčacej doby. D. objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je
ustanovený odlišne, čo do svojho začiatku aj konca sú obidve doby od seba nezávislé a ak sa skončí
plynutie jednej z nich právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Y. premlčacia doba sa

nepredlžuje o subjektívnu premlčaciu dobu ak jej začiatok ešte spadá do plynutia objektívnej premlčacej
doby.

XX. D. doručili žalobu na súd dňa XX. XX. XXXX čo je zrejmé z podacej pečiatky na prvej strane žaloby.

XX. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sa domáhali náhrady škody spočívajúcej vzniku trhlín na ich
nehnuteľnosti, ktorá vznikla stavebnou činnosťou žalovanej a jej manžela.

XX. Ak malo dôjsť ku škode stavebnou činnosťou žalovanej čo žalobcovia tvrdili, a zároveň uviedli, že
za skutočnosť, ktorou mala vzniknúť škoda neoznačili pád klenby v roku XXXX v konaní bolo zistené,

že v roku XXXX došlo k pádu klenby, ktorú žalovaná s manželom opravovali a vykonávali stavebnú
činnosť v roku XXXX, kedy spevňovali stavbu zvnútra po páde klenby a stavebné úpravy boli povolené
stavebným úradom dňa XX. XX. XXXX na základe záverov štátneho dozoru K. pamiatkového úradu
A. A. zo dňa XX. XX. XXXX. B. práce žalovaná vykonávala od marca do septembra XXXX a ďalšie
stavebné práce realizovala od apríla do decembra XXXX, a to rekonštrukciu v podkroví s tým, že v

decembri XXXX všetky stavebné práce boli ukončené a na M. XXXX už v priestoroch bývala i bez ohľadu
na skutočnosť, že práce boli vykonávané bez stavebného povolenia. B. J.. arch. T. R. v konaní uviedla,
že má vedomosť o čom prebieha konanie, keďže bola na mieste výkonu šetrenia štátneho stavebného
dohľadu v máji XXXX na F. ulici č. XX, A. A.. A. zistené, že stavba nebola povolená a uviedla, že na
základe snímok, ktoré v čase vykonania dohľadu vykonala bola dostavba dokončená, bola tam predajňa

s oblečením, nadstavba miestnosť bola dokončená, nebolo dokončené exteriérové schodisko a podhľad
pod nadstavbou. A. vykonaná aj prehliadka priestorov na F. XX v interiéri aj v exteriéri, boli viditeľné
trhliny, v akom stave bola nehnuteľnosť pred vykonaním dohľadu sa vyjadriť nevedela, keďže tam bola
prvýkrát. W. uviedla, že tam bola aj v roku XXXX obzerať dvorové krídlo vo vzťahu k riešeniu zo strany
žalovaných pre vydanie rozhodnutia a boli tam na základe žiadostí vlastníka - zámer obnovy dvorového

krídla. D. uviedla, že snímky robila na základe ich šetrenia a nebolo lešenie na dome žalovanej.

XX. Z výsluchu svedka J.. F. A. bolo zistené, že sa v máji XXXX zúčastnil výkonu štátneho dohľadu
na podnet vlastníka stavby na F. XX, kde bolo zistené poškodenie stavby, trhliny na odľahlom murive,
ktoré bolo vidno v omietke vo vnútornej časti, kde boli zreteľne rozoznateľné, boli vlastne vo všetkých

priestoroch na prízemí, najviac ich bolo v odľahlom murive. N. to spoločné murivo, ktoré susedí so
stavbou č. XX, ale druhé obvodové murivo smerom do dvora s tým, že zo strany žalobcov bol predložený
statický posudok, ktorý mu pripadal predčasný, teoretický, nebol založený na exaktných dôkazoch a
preto boli uložené opatrenia s tým, že mali si vybrať spoločného znalca, vypracovať statický posudok,
ktorý mal byť hĺbkový s vykonaním sond, mali sa osadiť terčíky na trhliny, čím sa zisťuje, či sa

trhlina zväčšuje alebo či stavba dosadla a mali byť zistené príčiny trhlín a navrhnuté opatrenia na ich
odstránenie. V čase dozoru neboli v trhlinách osadené terčíky, nevyhotovoval fotodokumentáciu. B.
uviedol, že v máji XXXX sa práce na nehnuteľnosti žalovaných nevykonávali, mal za to, že stavba bola
ukončená, či tam bolo lešenie alebo sa robili práce v interiéri k tomu sa vyjadriť nevedel. K záznamu č. X/
XX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým bolo uložené alebo nariadené žalovanej povinnosť zastaviť stavebné

práce do rozhodnutia o povolení stavby bolo z dôvodu, že nebolo vydané stavebné povolenie pre práce
na stavbe žalovaných F. XX, keďže nevedeli čo je príčinou trhlín na nehnuteľnosti F. XX a rozhodnutie
sa vydalo aj napriek tomu, že sa práce fyzicky nevykonávali, stavba sa považuje za rozostavenú, a toaž do vydania stavebného povolenia. B. posudok im nebol predložený. V prípade jeho predloženia by
sa uložilo vykonať opatrenia, k čomu nedošlo napriek určenej lehote.

XX. Z uvedeného súd mal za preukázané, že v čase vykonávania štátneho stavebného dohľadu
existovala škoda na objekte žalobcov, a to vo forme trhlín, tak ako bolo uvedené svedkyňou ako vyplýva
i z predloženého statického posudku J.. V. k vzniku trhlín zo dňa XX. XX. XXXX a nebolo preukázané, že
v čase vykonávania stavebného dohľadu bola stavebná činnosť na nehnuteľnosti žalovanej. W. jej bol
uložený zákaz vykonávania stavebnej činnosti i napriek tomu, že sa nevykonávala bolo to z dôvodu ako

uviedol svedok, že nebolo vydané stavebné povolenie. A. to bez ohľadu na to, či sa práce vykonávajú.

XX. Z podnetu na vykonanie štátneho stavebného dohľadu zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý podali
žalobcovia bolo zistené, že požiadali orgán štátneho stavebného dohľadu, aby zistil, či stavebné práce
nanehnuteľnostižalobcovsavykonávajúnazákladestavebnéhopovoleniaalebohlásenia,čisúsplnené
všetky podmienky na uskutočňovanie stavby, či sa dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, či

existujeprojektazároveňztohtopísomnéhopodaniajezrejmé,ževtomčasežalobcoviamalivedomosť,
že na ich nehnuteľnosti vznikajú škody, ktoré sa prejavujú zatečením stien, vnútorným a vonkajším
praskaním múrov. L., že v súvislosti so stavebnou činnosťou na nehnuteľnosti žalovaných, zároveň
poukázali na posudok J.. M. V. zo dňa XX. XX. XXXX, z ktorého mali zistené, že stavebné úpravy na
objekte F. XX majú za následok zmenu napätosti na objekte F. XX a tieto stavebné úpravy spôsobujú

vzniktrhliniek.Včastiobjektukdenebolivykonávanéstavebnéprácekvznikutrhlinieknedošlo.B.malza
to, že objektívna lehota uplynula najneskôr v júni XXXX s poukazom na vyššie uvedené. W. žalobcovia
spájajú vznik škody so stavebnými prácami na dome žalovanej, ktoré boli podľa jej tvrdenia ukončené
v decembri XXXX výsluchom svedkov bolo v konaní preukázané, že v čase vykonania stavebného
dohľadu v júni XXXX sa práce na nehnuteľnosti už nevykonávali. V prípade, že by premlčacia lehota

plynula od mája XXXX uplynula v máji XXXX, žalobu podali žalobcovia na súd až dňa XX.
XX. XXXX. V konaní však nepreukázali, že by žalovaná ešte v uvedenom období práce vykonávala.
W. boli ukončené na M. XXXX uplynula by objektívna lehota v decembri XXXX. W. žalobcovia tvrdili,
že ku škode na nehnuteľnosti začalo dochádzať až po stavebných úpravách zo strany žalovanej, zo
znaleckého posudku D. vyplynulo, že trhliny na nehnuteľnosti boli zistené už v roku XXXX. C. boli zistené

statickým posudkom J.. V. dňa XX. XX. XXXX a teda súd má za to, že nemohli vznikať alebo vzniknúť
stavebnou činnosťou v roku XXXX, keď táto činnosť sa v tom čase už nevykonávala a súd mal potom
za to, že objektívna premlčacia doba v danom prípade je viazaná na stavebnú činnosť žalovanej, ktorá
bola vykonávaná jednak v roku U. a v apríly až v decembri XXXX. C. udalosť zahŕňa nielen protiprávny
úkon, keďže činnosť bola vykonávaná bez stavebného povolenia, ale aj vznik škody samej a začala

plynúť objektívna lehota najneskôr v máji XXXX, kedy bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že už
sa nevykonávala stavebná činnosť na nehnuteľnosti žalovanej.

XX. W. žalobcovia tvrdili, že o tom kto za škodu zodpovedá a o výške škody sa dozvedeli až zo
znaleckého posudku U. súdneho inžinierstva v D. a ku vzniku škody došlo až dňa XX. XX. XXXX, súd

sa nestotožňuje s týmito tvrdeniami, keďže škoda bola zistená už statickým posudkom zo dňa XX. XX.
XXXX, ktorý bol vypracovaný na podnet žalobcov, v tom čase žalobcovia mali vedomosť o tom, že škoda
vznikla i kto za ňu zodpovedá i akou činnosťou, keďže to vyplýva aj z ich podania na V. A. A. ako aj z
vykonanej fotodokumentácie.

XX. B. mal za to, že žaloba o náhradu škody bola podaná po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty
a vzhľadom k tomu, že objektívna premlčacia doba sa nepredlžuje o subjektívnu premlčaciu dobu. Z
dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovanou žalobu zamietol, lebo premlčaný nárok nie je možné
priznať.

XX. W. mali žalobcovia za to, že námietka premlčania bola vznesená v rozpore s dobrými mravmi a
poukazovali na ústnu dohodu v máji XXXX o tom, že si dajú spoločne vypracovať znalecký posudok, súd
poukazuje, že takáto dohoda v konaní nebola preukázaná a súd mal za to, že námietka premlčania zo
strany žalovanej nebola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi, jednak s poukazom na to, že dôvodne
vznesenú námietku premlčania nie je možné pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi

a právny úkon sa prieči dobrým mravom pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných noriem
a v konaní neboli preukázané konkrétne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená a
ktoré by museli byť naplnené do takej výnimočnej intenzity, aby bol odôvodnený taký významný zásah
do princípu právnej istoty akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania a v konaní žiadnymspôsobom nebolo preukázané, že by išlo o priamy úmysel poškodiť druhého účastníka, na ktoré však
nie je možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých sa vznik uplatneného nároku vyvodzuje ako
to robia žalobcovia.

XX. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v prospech žalovanej podľa § 262 ods. 1 CSP v
plnom rozsahu ako účastníčky úspešnej v konaní.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle

zvláštneho predpisu.
Banská Bystrica 29. 11. 2016.

JUDr. Libuša Záthurecká

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská