Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010017
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5816010017.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

O. G., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. G., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom T. č. XXX, okres Námestovo, nezamestnaný,
slobodný, na slobode,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. v obci T. v časti zvanej T. píla v miestnych potravinách
fyzicky napadol T. Y., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho udrel jedenkrát päsťou do tváre, v dôsledku čoho
menovaného odhodilo do regálov, čím mu spôsobil zlomeninu lícneho komplexu vpravo s posunom a
otras mozgu ľahkého stupňa s dobou liečenia v trvaní 40 dní,

t e d a

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

t ý m s p á c h a l

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona,
§ 37 písm. h/ Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a / Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona ukladá obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa X.X.XXXX tunajšiemu súdu obžalobu na O. G.
pre prečin výtržníctva podľa§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné na skutkovom základe uvedenom vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, písomne
požiadal súd, aby hlavné pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti. Súd za splnenia procesných
podmienok v zmysle u st. § 252 ods. 2 Tr. poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovaného a podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania.

Obžalovaný v prípravnom konaní poprel spáchanie súdeného skutku, na svoju obranu uviedol, že síce
predmetného dňa v inkriminovanom čase bol v potravinách, aj tam stretol poškodeného a keďže majú
medzi sebou nejaké resty, poškodený ho v minulosti okradol, reagoval na prítomnosť poškodeného
slovami, že čo ty skurvený zlodej, poškodený ho na to udrel kolenom do rozkroku a on ho odsotil. Potom
z predajne odišiel a ostal pred predajňou. Poškodený z predajne vyšiel asi po 5 min., nevšimol si či mal

nejaké zranenie.

Svedok poškodený T. Y. vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX okolo 15.00 hod. prišiel spolu so svojimi dvoma
dcérami do miestnych potravín, ako stál pri pokladni, do obchodu vbehol obžalovaný, zakričal ty kurvo a
hneďhojedenkrátudrelpäsťoudopravejčastitvárepodoko.Udrelhovokamihuakobolmiernenahnutý

a po údere stratil rovnováhu a zacúval do regálov. Obžalovaného z predajne vyviedol Y. P., že nech
nerobí somariny, že sú tam deti. Deti plakali, kričali a jemu tiekla z nosa krv. Incident videla predavačka
Martina J., v obchode sa ešte umyl a odišiel domov. Z domu zavolal políciu a policajti mu zavolali rýchlu
zdravotnúpomoc.Dosanitkyešteprešielsám,potomnachvíľuvsanitkestratilvedomie.Vnemocnicimu
zistili zlomeninu lícnojarmovej kosti a slabý otras mozgu. So zraneniami bol hospitalizovaný 3 dni, potom

bol prevezený do T. na operáciu, práceneschopný bol 40 dní. Obžalovaný na neho zaútočil pretože sa
nemajú radi, majú nejaké spory z minulosti. Od potravín býva zhruba 300 metrov, uvedeného dňa alkohol
nepil, mal však vypité z predchádzajúceho dňa.

Svedkyňa T. J. vypovedala, že videla ako obžalovaný vošiel do predajne, zakričal, čo ty kurvo a udrel

poškodeného T. Y., vrazil mu päsťou do líca. Poškodenému tiekla niekde z líca krv. V predajni sa
nachádzalajY.P.apoškodenéhodeti.Videlaakoobžalovanýudrelpoškodeného,odpoškodenéhostála
asimeter.Keďprišielpoškodený dopredajne, zranenienemal.Obžalovanýmalvčaseincidenturuksak,
mal ho prevesený cez plece. Na návrh obhajcu bola čítaná časť výpovede svedkyne z prípravného
konania zo dňa 14.11.2015 z dôvodu, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný

udrel poškodeného päsťou a v prípravnom konaní vypovedala, že ho udrel do tváre, ale či to bolo päsťou
alebo ruksakom, ktorý mu spadol, to už nevidela. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ si na skutok pamätá, tak
obžalovaný udrel poškodeného päsťou a následne mu ruksak spadol, policajt sa jej opýtal, že či ten úder
bol ruksakom alebo päsťou, tak vtedy nejako zaváhala. Poškodený odchádzal taký trocha omámený,
obžalovaného ako aj poškodeného pozná iba z videnia. O incidente s nikým nerozprávala, poškodený

ju iba požiadal, aby povedala pravdu, nehovoril jej ako má vypovedať.

Svedok Y. P. vypovedal, že ako bol zohnutý pri prepravke, videl ako do obchodu prišiel obžalovaný, v
obchode bol aj poškodený, jeho dve deti a predavačka, ktorá bola za pultom. Keď vošiel obžalovaný
do obchodu a zbadal poškodeného, zakričal na neho, že čo ty kurvo zlodejská. Oni od seba stáli asi

dva a pol metra a on im iba povedal, aby nerobili nijaké hlúposti a prešiel popri nich von. Čo sa dialo v
obchode nevie, po nejakej chvíli prišiel k nemu von obžalovaný a asi po trištvrte hodiny videli ako k domu
poškodeného prišli policajti a po polhodinke tam išla aj sanitka. Poškodený býva od potravín asi 120
metrov, takže videli, že tam prišli aj policajti aj sanitka. Poškodený na slová obžalovaného nereagoval,
keďpočulčopovedalobžalovaný,taksiibazobralpivo,predavačkepovedal,žehozaplatípotomavyšiel

hneď z obchodu. O chvíľu na to prišiel za ním obžalovaný a asi po minúte, dvoch vyšiel aj poškodený
s deťmi, akoby nič, išiel po ceste smerom domov.

Znalec MUDr. T. C. sa vyjadril, že sa pridržiava odborného vyjadrenia, pri jeho vypracovaní vychádzal zo
zdravotnej dokumentácie. Poškodený utrpel zlomeninu lícneho komplexu vpravo s posunom, táto bola

riešená operačne pre kozmetický defekt tváre, zranenie bolo diagnostikované RTG a CT vyšetrením,tiež prijímacím chirurgom a chirurgom na stomatochirurgii. Ďalším zranením bol otras mozgu ľahkého
stupňa, táto diagnóza bola stanovená prijímacím chirurgom a bola potvrdená aj neurológom. Pokiaľ
ide o mechanizmus vzniku zranení, diagnostikované poranenia nasvedčujú, že do pravej časti tváre

poškodeného smerovalo priame mechanické násilie pevného predmetu o silnej intenzite, čo malo za
následokvznikzlomeninylícnehokomplexuazároveňajotrasmozgu.Čosatýkadobyobmedzenia,táto
bola kratšia ako doba liečenia, doba obmedzenia bola 27 dní a doba liečby bola do 40 dní. Komplexne
by poranenia hodnotil ako stredne závažné. Zranenia mohli byť spôsobené jedným úderom päsťou
silnejšej intenzity, ktorý úder smeroval pod pravé oko. Podľa CT nálezu došlo k výraznému posunu

celého komplexu. Vychádzajúc aj z presného popisu zranenia, zranenia boli spôsobené s najväčšou
pravdepodobnosťou jedným silným úderom päsťou, ktorý smeroval priamo na vonkajšiu oblasť tváre
pod pravé oko následkom čoho došlo k odtrhnutiu lícneho komplexu s vpáčením smerom do vnútra
do oblasti čeľustnej dutiny. Takéto závažné poranenie by nevzniklo len pádom na zem, intenzita úderu
bola väčšia, ako keby došlo len k pádu na zem, skôr sa preto prikláňa k úderu, pretože neboli zistené
ani nejaké odreniny alebo tržné zranenia v mieste kde pôsobila na tvár zraňujúca sila. Zranenie nebolo

viditeľné hneď bezprostredne po jeho vzniku, ale evidentné viditeľným bolo krvácanie z nosa. Krvácať
z nosa mohol poškodený hneď. Pokiaľ v odbornom vyjadrení uviedol, že toto zranenie bolo spôsobené
pevným predmetom, myslel tým, plochu časť päste. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe
života ústavnou liečbou na chirurgickom oddelení od 13.06.2015 do 17.6.2015. Dňa 17.06.2015 bol
prevezený do Martina na stomatochirurgiu kde bol hospitalizovaný do 19.06., pričom bol operovaný v

celkovej anestézie dňa 18.06.2015. Po prepustení z nemocnice užíval antibiotika 7 dní, potom mohol
jesť iba kašovitú stravu ústa nemal fixované, ústa mal ponechané na zhojenie a pri zahryznutí pociťoval
bolesťnapravejstranečeľuste.Takoutobolestivosťoutrpel4týždnečoboloasido9.7.2015.Priurčovaní
doby liečenia a doby PN vychádzal aj z odbornej literatúry, doba liečenia je plne adekvátna a zodpovedá
dobe liečenia aj z medicínskeho hľadiska.

Súd sa v rámci dokazovania ďalej oboznámil s odborným lekárskym vyjadrením, lekárskymi správami
a správami k osobe obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrnne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži a zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto sa dopustí fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,

počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Súd vyhodnotil výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
a mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku.

Obžalovaný postavil svoju obranu na tvrdení, že poškodeného predmetného dňa síce stretol, fyzicky
ho však nenapadol a predmetné zranenia mu tak nespôsobil. Súd obrane obžalovaného neveril, jeho
obrana bola vyvrátená jednoznačnou a presvedčivou výpoveďou svedka poškodeného, o pravdivosti
výpovedepoškodenéhosúdnemaldôvodpochybovať,keďžejehovýpoveďbolapotvrdenáajsvedeckou

výpoveďou nestrannej svedkyne Martiny J. a výpovede oboch svedkov logicky vo všetkých súvislostiach
korešpondovali s obsahom lekárskych správ a závermi odborného vyjadrenia, pričom závery odborného
vyjadrenia na hlavnom pojednávaní potvrdil aj vypočutý znalec MUDr. T. C.. Objektívne zistené a
lokalizované zranenia- zlomenina lícneho komplexu vpravo s posunom a otras mozgu, ktoré utrpel
poškodený plne zodpovedali popisu skutkového deja poškodeným a svedkyňou. Skutočnosť, že

poškodený utrpel aj otras mozgu bola dokonca v tomto konkrétnom prípade potvrdená aj neurologickým
vyšetrením. Vypočutý T.. T. C. rovnako potvrdil, že mechanizmus vzniku zranení zodpovedá výpovedi
poškodeného, že bol jedenkrát udretý päsťou do pravej časti tváre pod okom. Znalec sa jednoznačne
vyjadril, že zranenia boli spôsobené s najväčšou pravdepodobnosťou jedným silným úderom päsťou,ktorý smeroval priamo na vonkajšiu oblasť tváre pod pravé oko, následkom čoho došlo k odtrhnutiu
lícneho komplexu s jeho vpáčením do oblasti čeľustnej dutiny, keďže na tvári poškodeného neboli
nájdené odreniny alebo tržné zranenia. Zároveň výpovede poškodeného a svedkyne korešpondovali

aj výpovedi MUDr. C., že zranenie poškodeného bolo navonok viditeľné tak, že bezprostredne po
jeho vzniku došlo ku krvácaniu z nosa. Súd tak nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede
poškodeného a svedkyne J..
Pokiaľ ide o výpoveď svedka Y. P., svedok sa vyjadril, že priebeh incidentu nevidel, z predajne odišiel
hneď potom, ako obžalovaný slovne reagoval na poškodeného, táto časť jeho výpovede celkom

chronologicky nezapadala do výpovede poškodeného a svedkyne a ani do výpovede obžalovaného,
keďževšetcivypočutívrátaneobžalovanéhouvádzali,žeksamotnémufyzickémukontaktu(ajkeďpodľa
verzie obžalovaného, poškodený mal fyzicky napadnúť jeho) došlo vzápätí potom, ako mal obžalovaný
slovne reagovať na poškodeného, z toho logicky vyplýva, že svedok Y. P., pokiaľ bol svedkom slovného
stretu, musel byť aj očitým svedkom fyzického kontaktu, ako to tvrdili poškodený so svedkyňou. Súdu
sa tak javilo nevierohodným tvrdenie svedka, že potom ako obžalovaný slovne reagoval na prítomnosť

obžalovaného, on sa stihol vystrieť od prepravky, následne si zobrať pivo, povedať predavačke, že ho
zaplatí a odísť pred predajňu. Výpoveď tohto svedka sa súdu javila ako účelová, v snahe nepriťažiť
výpoveďou obžalovanému, vzhľadom na ich priateľský vzťah.

Súd tak nemal pochybnosti, že skutok sa stal a vykazuje znaky prečinov ublíženia na zdraví podľa §

156 ods. 1 Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Fyzický útok
obžalovanéhonamiesteverejnostiprístupnomboltakéhocharakteru,žepriňomreálnedošlokublíženiu
na zdraví poškodeného tak, ako to definuje ustanovenie § 123 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný
sa dopustil svojho konania na mieste verejnosti prístupnom, t.j. v miestnych potravinách, počas
prevádzkových hodín , kde má prístup neobmedzený počet ľudí. Po subjektívnej stránke obžalovaný

konal v priamom úmysle, chcel svojim konaním porušiť záujem chránený trestným zákonom, ktorým
je záujem na ochrane ľudského zdravia, života a v prípade prečinu výtržníctva záujem na ochrane
pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj, poriadok,
pričom spravidla takýmto konaním páchateľa sú ohrozované aj ďalšie chránené objekty ako zdravie
ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. Pre naplnenie subjektívnej stránky súdených prečinov

nestačí, že obžalovaný konal úmyselne, musí sa preukázať, že jeho úmysel smeroval k spôsobeniu
ublíženia na zdraví.

V tomto prípade úmysel obžalovaného, ublížiť na zdraví poškodenému vyplýva zo samotného
spôsobu konania obžalovaného, lokalizácie úderu a jeho intenzity. Podľa výpovede svedkov a

znalca úder obžalovaného bol vedený päsťou a silnou intenzitou, čomu zodpovedá aj vzniknutý
následok. Subjektívna stránka je nepochybne tiež preukázaná aj pohnútkou konania obžalovaného,
ktorá predstavuje vnútorný podnet obžalovaného k rozhodnutiu spáchať trestný čin, pričom samotný
obžalovaný vypovedal, že medzi ním a obžalovaným sú nedoriešené spory z minulosti a hneď ako
poškodeného zbadal, vulgárne mu vynadal do zlodejov.

Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že obžalovaný konal v priamom úmysle § 15 písm. a/
Trestného zákona. Pokiaľ ide o charakter zranení, ktoré poškodený utrel, zlomeninu lícneho komplexu
vpravo s posunom a otras mozgu ľahkého stupňa, tieto zranenia si objektívne vyžiadali nielen lekárske
ošetrenie, ale aj operačný zákrok. V zmysle ust. § 123 ods. 2 Tr. zákona nie každá porucha zdravia,

ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo
liečenie počas ktorého bol nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Poškodený
bol obmedzený v obvyklom spôsobe života ústavnou liečbou na chirurgickom oddelení do 17.6.2015,
následne na stomatochirurgickom oddelení v Martine, kde bol hospitalizovaný do 19.06.2015, dňa
18. 6. 2015 bol operovaný a po prepustení z nemocnice užíval antibiotika. Po prepustení z ústavnej

liečby dňa 19. 6. 2015 užíval antibiotiká, pociťoval bolestivosť, tŕpnutie a opuch tváre, mohol prijímať
iba kašovitú stravu, pri zahryznutí pociťoval bolesť na pravej strane čeľuste a takouto bolestivosťou
trpel 4 týždne. Doba liečenia v trvaní 40 dní je plne adekvátna a zodpovedá zraneniu - zlomenine
lícneho komplexu. Súd tak nemal pochybnosti, že zranenia, ktoré poškodený utrpel v príčinnej súvislosti
s konaním obžalovaného majú povahu ublíženia na zdraví (§ 123 ods. 2 Trestného zákona).

Súd potom konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona a nakoľko sa súdený skutok zároveň odohral na mieste verejnosti prístupnom ,
konanie obžalovaného posúdil aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34
ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali

konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a
v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada
proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci na strane
obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť, že sa dopustil viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/) a
poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/). Súd potom
konštatoval rovnaký pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Keďže obžalovaný sa dopustil v

jednočinnom súbehu dvoch trestných činov, súd mu ukladal úhrnný podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 18
mesiacov). Pri ukladaní výmery a druhu trestu súd prihliadal na osobu obžalovaného, na jeho osobu
neboli zistené žiadne negatívne poznatky, doposiaľ nebol ani priestupkovo prejednávaný a súd tak
dospel k záveru, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je spravodlivým a zákonným, odráža

tak potreby individuálnej ako aj generálnej prevencie, splní si účel sledovaný zákonom a dopomôže k
náprave obžalovaného a zároveň je aj vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa.

Keďže poškodený si riadne a včas neuplatnil nárok na náhradu škody, súd o náhrade škody
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.