Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/271/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109238159
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4109238159.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: 1. Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., E. X, 2. Z. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H., E. X., 3. R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., T. X., 4. B. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H., N. XX, všetci zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Nitra, Farská 40, proti odporcom: 1.
Metro Group Properties SR s.r.o., so sídlom Ivanka pri Dunaji, Senecká cesta 1881, IČO: 45 951 594,
zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 8/A, 2. Rímskokatolícka cirkev Sídelná

kapitula Nitra, so sídlom Nitra, Námestie Jána Pavla II. 7, IČO: 35 593 008, zast. advokátska kancelária
Petruška & partners, s.r.o., so sídlom Kupecká 18, Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcov: Ing. Z. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. XXXX/X, C., zast. JUDr. Karol Spišák, advokát, so
sídlom Bratislava, Tuhovská 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr. Ivanou
Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že R. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H., E. X, bol ku dňu svojej smrti
dňa XX.XX.XXXX výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci H., kat. úz. Z. a to

parc.č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 571m2, parc.č.XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 2415 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4050 m2, parc.č. XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1631 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 56 m2, parc.č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 203 m2, parc.č. XXXX/XX - orná pôda o výmere
5460 m2, ktoré vznikli na základe geometrického plánu vyhotoveného Ing. Alenou Vízyovou GEOREAL
č. 67/2009 dňa 10.11.2009, overeného Správou katastra Nitra dňa 27.11.2009, ktorý tvorí neoddeliteľnú

súčasť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 30.12.2009 domáhal určenia, že R. E. bol
ku dňu svojej smrti dňa XX.XX.XXXX výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci H.,
kat. úz. Z. a to parc.č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 571m2, XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2415 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4050 m2, XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 1631 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 56
m2, XXXX/XX - orná pôda o výmere 203 mX,XXXX/XX - orná pôda o výmere 5460 m2, ktoré vznikli na
základe geometrického plánu Ing. Aleny Vízyovej GEOREAL č. 67/2009 vyhotovenom dňa 10.11.2009.
Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 4.5.1958 bola pre R. E. vydaná prídelová listina k nehnuteľnosti
parc.č. XXXX/X roľa o výmere 1,5 ha. Dňa 24.7.1959 v tiesni a nedobrovoľne podpísal zápisnicu o
prídele a odovzdaní pridelenej nehnuteľnosti. Pridelená nehnuteľnosť bola pôvodne zapísaná v PKV

č. XXX. Z geometrického plánu č. 67/2009 vyplýva, že vznikli nasledovné parcely parc.č. XXXX/
XX - ostatné plochy o výmere 571m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2415 m2,
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4050 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoriao výmere 1631 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, XXXX/XX - orná pôda
o výmere 203 mX,XXXX/XX - orná pôda o výmere 5460 m2. Nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané
v PKN vložke č. XXX, k.ú. Z. a ich vlastníkom bola pôvodne Nitrianska sídelná kapitula. Poznámka

revízie, vyznačená v časti A a zápis v PKN vložke pod bodom 14, 15 preukazuje, že nehnuteľnosť bola
predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 142/1947 Sb. O revízii prvej pozemkovej
reformy. Nehnuteľnosť k dnešnému dňu nie je čo do číselného označenia, druhu pozemku a výmery
zapísaná na liste vlastníctva, preto ju identifikovali vyššie uvedeným geometrickým plánom. Z neho
vyplýva, že sa jedná o nehnuteľnosti v kat.úz. Z., zapísané na LV č.XXXX ako parc. č. XXXX/XX -

zastavané plochy a nádvoria, výmera 376 m2, XXXX/XX - ostatné plochy, výmera 593 m2, XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria, výmera 4663 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, výmera
3090 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, výmera 11724 m2, XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria, výmera 6026 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, výmera 9673 m2 a XXXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria, výmera 1053 m2, vo vlastníctve odporcu v 1. rade a nehnuteľnosti na
liste vlastníctva č XXXX, parc. č. XXXX/X - orná pôda, výmera 5230 m2 a parc. č. XXXX/X- orná pôda,

výmera418098m2vovlastníctveodporcuv2.rade.SpoukazomnarozhodnutieNSSR4Cdo/123/2003,
podľa ktorého sú výmery a prídelové listiny ako verejné listiny dokladmi o vlastníctve prídelcov k
prideleným nehnuteľnostiam a vkladu schopnými listinami, spôsobilými na zápis vlastníckeho práva,
preto boli navrhovatelia presvedčení, že ich právny predchodca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom prídelu, nestratil. Odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo v rozpore s

ustanovením §123 OZ od nevlastníka, resp. bez relevantného právneho titulu, v rozpore s ustanovením
§132 ods. 1OZ, pretože prídelca bol ku dňu svojej smrti vlastníkom sporných nehnuteľností.

OkresnýsúdNitravovecirozhodoldňarozsudkomč.k.12C271/2009-284zodňa12.9.2011tak,ženávrh
navrhovateľov zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

Proti uvedenému rozsudku podali navrhovatelia odvolanie.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co 43/2012-346 zo dňa 5.12.2012 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že z dôvodu, že rozsudok bol vydaný na

základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím
sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
PKN vložke č.XXX, pre k.ú. Z. (Z.) bola Nitrianska sídelná kapitula. Podľa zápisu pod bodom 14 a 15

zo dňa 10.05.1948 a 08.08.1948 (č.d. 4564), nehnuteľnosti podliehajú revízii podľa zákona č. 142/ 1947
Sb. Dňa 04.05.1958 ONV v Nitre vydal pre R. E., bytom Z. XX, prídelovú listinu, ktorou mu bolo z
majetku bývalého vlastníka, Nitrianskej sídelnej kapituly prevedené vlastníctvo k parc.č. XXXX/X - roľa
o výmere 1 500 m2 za prídelovú cenu 3000,-Kčs. Krajský súd ďalej konštatoval, že prídelovú listinu
treba považovať za právne perfektnú listinu B.č. 34/1958, ktorá ma povahu verejnej listiny, spôsobilú

preukázať vlastnícke právo prídelcu. Krajský súd tiež ďalej dodal, že všeobecný súd nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť správneho aktu, je oprávnený skúmať ho iba so zreteľom na to, či je alebo nie je
nulitný. Takým by bol v prípade ak by ho vydal nepríslušný správny orgán - čo ale nie je prípad prídelovej
listiny B.č. 34/1958. Uvedený názor zaujal NS SR v rozhodnutiach 5cdo 110/2000, 2 Cdo 334/2006,
4 Sž 34/1997. Krajský súd prisvedčil navrhovateľom, že v spise neexistuje žiaden dôkaz o právnom

úkone právneho predchodcu navrhovateľov v písomnej forme, obsahom ktorého by bol prejav jeho vôle
vzdať sa vlastníckeho práva k pridelenej nehnuteľnosti. Za takýto prejav podľa názoru Krajského súdu
nemožno považovať zápisnicu o vzdaní sa prídelu zo dňa 24.07.1959 spísanú MNV Z. (podpísanú pod
nátlakom) , ktorá naopak preukazuje vstup právneho predchodcu navrhovateľov do držby nehnuteľnosti,
ktoré mu boli zápisnične odobraté. V súvislosti s námietkou absencie naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení, vznesenou odporcom v 1. rade, Krajský súd poukázal na rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu v Nitre z 29.01.2010, potvrdené Krajským súdom v Nitre č.k. 23Sp/28/2010 - 25
z 03.11.2010, právoplatné k 28.12.2010, ktorým sa konštatuje, že vlastníctvo právneho predchodcu
navrhovateľov z prídelovej listiny č.34/1958 zostalo zachované a nedošlo k odňatiu vlastníckeho práva
predchodcovi navrhovateľov. V čase vydania tohto rozhodnutia boli sporné nehnuteľnosti evidované na

listoch vlastníctva iných subjektov (odporcov v 1. a v 2. rade) - nemohol príslušný správny orgán priznať
reštitučný nárok. Pre tieto zákonné prekážky nemohlo byť navrhovateľom vlastnícke právo priznané - a
nakoľko ich reštitučné nároky neboli vyriešené (z vyššie uvedených dôvodov), majú naliehavý právnyzáujem na podanej žalobe, nakoľko ich právne postavenie je neisté a žaloba rieši otázku vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol právny predchodca prídelovou listinou.

Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a potvrdil, že vlastnícke
právo odporcu v 2.rade nezostalo zachované, pretože nehnuteľnosti boli predmetom revízie prvej
pozemkovej reformy podľa zák. č.142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Zákon o revízii
prvej pozemkovej reformy v §17 odkazoval na zák.č.215/1919 Sb. Záborového zákona, ktorý vydanie
rozhodnutia k prechodu vlastníckeho práva na štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie štátu.

Odvolací súd dodal, že po vykonaní zápisu do PKN vložky, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie
prvej pozemkovej reformy podľa zák. č. 142/1947 Sb., nebolo po 01.01.1951- po zániku účinku
intabulácie - možné vlastníka evidovaného v pozemkovej knihe za hodnoverného.Vo vzťahu k záveru
súdu prvého stupňa, že odporca v 2. rade nadobudol sporné nehnuteľnosti vydržaním, odvolací súd
zaujal stanovisko, podľa ktorého na takýto záver súdu prvého stupňa absentujú skutkové zistenia a
ako taký je preto nepreskúmateľný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa sa

podľa názoru krajského súdu nevypriadal so základnými predpokladmi vydržania, s otázkou začiatku
plynutia vydržacej doby, s otázkou voči komu odporca v 2.rade vlastnícke právo vydržal, aký mal
byť nadobúdací titul pri vstupe do držby a ani s otázkou, či nehnuteľnosti nerušene, počas celej
vydržacej doby aj užíval. Krajský súd vo svojom rozsudku v tejto súvislosti vyslovil potrebu doplnenia
dokazovania v súvislosti s tvrdeným vydržaním odporcu v 2. rade a objasnenie tejto otázky bude mať

význam aj pre právne posúdenie vo vzťahu k vydržaniu vlastníckeho práva zo strany odporcu v I.
rade, keďže započítanie vydržacej doby je možné len voči vlastníkovi nehnuteľnosti. Záver súdu prvého
stupňa v súvislosti s jeho stanoviskom, že odporca v 1. rade je vlastníkom sporných nehnuteľností
nakoľko ich nadobudol od Ing. D. dobromyseľne je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny a
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vydržacia doba je 10 rokov. Odporca v 1.rade nadobudol

sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou uzatvorenou 17.04.2000, (vklad povolený pod V 1529/2000),
dátum povolenia vkladu sa javí ako 15.05.2000. Žaloba navrhovateľov bola podaná 31.12.2009, t.
zn. pred uplynutím vydržacej lehoty odporcu v I. rade. Odporca v 1. rade mohol teda nadobudnúť
vlastnícke právo len započítaním vydržacej doby jeho právnych predchodcov - t.j. Ing. Z. D. a odporcu
v 2.rade. Ing. D. pozemky nadobudol od odporcu v 2.rade na základe kúpnej a zámennej zmluvy zo

dňa 03.02.2000 (vklad kúpnej zmluvy povolený 28.03.2000 a zámennej zmluvy 29.03.2000.) Podľa
názoru odvolacieho súdu je potrebné preskúmať splnenie vydržacích dôvodov aj u Ing. D., ktorý
však vlastnil sporné nehnuteľnosti len dva mesiace a táto doba nepostačuje na splnenie predpokladu
10 rokov oprávnenej držby sporných nehnuteľností odporcom v 1.rede. Preto je nevyhnutné posúdiť
otázku vydržania vlastníckeho práva odporcom v 1.rade aj s pohľadu splnenia všetkých podmienok

nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom v 2.rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v
prospech odporcu v 1.rade.

Okresný súd Nitra, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci doplnil dokazovanie za
účelom preukázania splnenia podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva odporcu v 1. a 2. rade.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že prídelová listina je právny titul, riadny, určitý
právny akt, právny predchodca navrhovateľov nikdy vlastnícke právo nestratil. V spise sa nenachádza
žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o opaku. Aj z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.zn. 23Sp/28/2010
vyplýva, že vlastníctvo právneho predchodcu navrhovateľov zostalo zachované. Podstatný je názor

Krajského súdu v Nitre týkajúci sa záznamového konania, záznam nemôže tvoriť nadobúdací titul
pre vznik dobrovoľnej držby. Záznamom vlastníctvo nevzniká, záznam deklaruje niečo čo tu bolo.
Nadobúdacítitulkdobromyseľnejdržbemusíbyťinýakozáznam.Dobromyseľnosťjetuspochybňovaná
aj ďalšími aspektmi, napr. záznam svedčil pre dva rozličné subjekty, z toho vyplýva vedomosť odporcu
v 2. Rade, že nemohol byť jediným vlastníkom. K záznamovému konaniu bol predložený geometrický

plán, ktorý bol vyhotovovaný pre reštitučné konanie. Ak odporca v 2. rade mal mať vedomosť, že by mu
vlastnícke právo malo patriť, prečo si dal vyhotovovať geometrický plán pre účely reštitučného konania.
Nebola preukázaná faktická držba nehnuteľností.

Argumentácia odporcu v 2. rade ohľadom nemožnosti nakladania so svojím údajným vlastníctvom je

zavádzajúca a účelová, musí predsa nejakým spôsobom preukázať, že na základe nejakého právneho
aktu, rozhodnutia, či zákazu skutočne cirkev v danom období predmetné pozemky užívať nemohla.
Rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/84/10 nie je aplikovateľné na tento prípad, pretože vychádza z iných
okolností, ktoré Najvyšší súd posudzoval. Najpodstatnejším rozdielom je tu skutočnosť, že Najvyšší súdtu ustálil, že samotná prídelová listina z dôvodu zrejmého rozporu so zákonom ohľadom osoby prídelcu
je neplatná a to až do takej miery, že nie je možné na nich uplatniť prezumpciu správnosti tohto aktu,
teda je nulitná. V našom prípade prídelová listina spĺňa všetky náležitosti v tom čase platnej legislatívy.

Najvyšší súd vo svojich iných rozhodnutiach potvrdil, že pokiaľ existuje platná prídelová listina, táto je
jednoznačným platným nadobúdacím titulom vo vzťahu k vlastníctvu nehnuteľností a to aj bez potreby
jej zápisu v pozemkovej knihe.

Právny zástupca odporcu v 1. rade na pojednávaní uviedol, že odporca v 1. rade nadobudol vlastnícke

právo vydržaním, k tomu je potrebné preukázať dobromyseľnosť držby Ing. D. a odporcu v 2. rade. Čo
sa týka právneho titulu pre odporcu v 2. rade mohol to byť titul z r. 1869, od ktorého by sa odvíjala jeho
dobromyseľnosť. Podľa jeho názoru má zákon č. 503/2003 Zb. prednosť pred Občianskym zákonníkom.
Ak by aj pripustil, že právny predchodca navrhovateľov nadobudol vlastnícke právo prídelovou listinou,
stratil ho zápisnicou z r. 1959, nehnuteľnosti neužíval, ide o dôvod podľa § 3 ods. 1 písm. o). Aj sám
právny predchodca navrhovateľov bol toho názoru, že vlastnícke právo stratil, pretože inak by svoje

vlastnícke právo žiadal vrátiť už v r. 1989, nečakal by 14 rokov do r. 2004, kedy si uplatnil svoj nárok v
rámci reštitučného konania. Nehnuteľnosti neužíval od r. 1959, fakticky svojím konaní potvrdil, že tento
pozemok stratil.

Právny zástupca odporcu v 2. rade na pojednávaní uviedol, že názor Krajského súdu v Nitre,

že vlastnícke právo bolo odňaté tým, že malo dôjsť k poznamenaniu poznámky, že štát zamýšľa
nehnuteľnosti prevziať, nie je správny. Poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/84/2010, ktoré
hovorí o tom, že k odňatiu vlastníckeho práva štátom na základe revízie môže dôjsť na základe
rozhodnutia príslušného orgánu. Uvedenie poznámky nemá účinky prechodu vlastníckeho práva,
znamená len obmedzenie dispozície s vlastníckym právom, neznamená odňatie vlastníckeho práva.

Dokazovanie uvádzané v uznesení Krajského súdu vyplýva z mylného názoru Krajského súdu. S
ohľadom na vývoj spoločnosti od r. 1989, na to že reštitučný zákon bol prijatý v r. 1994, zápis bol robený
v r. 1995, s poukazom na spoločenský vývoj, na právne povedomie, nie je možné rok 1995 hodnotiť v
roku 2013. Spoločenský vývoj priniesol iné názory, judikatúru, právne povedomie. Cirkev si paušálne
dala vyhotoviť geometrické plány, dobromyseľnosť odporcu v 2. rade nie je možné hodnotiť z tohto

pohľadu, že na geometrickom pláne je napísané, že je vyhotovený pre reštitučné účely. Nepreukazuje,
že by sa odporca necítil byť vlastníkom nehnuteľností. Išlo o navrátenie vlastníckeho práva, o obnovenie
stavu aký pred tým existoval. Čo sa týka nadobúdacieho titulu je to zápis z roku 1869, kedy pôvodne
odporca v 2. rade vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol. Počas obdobia od nadobudnutia tieto
nehnuteľnosti vlastnil a užíval ako svoje vlastné, nie si je vedomý žiadnej skutočnosti ani reálneho

rozhodnutia, ktorým by mu bolo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam odňaté. Poukazoval
na zákon č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý bol prijatý dňa 13.11.1991, kde sa Federálne
zhromaždenie uznieslo na tom, že v rokoch 1948-1989 komunistický režim porušoval ľudské práva i
svoje vlastné zákony. S prihliadnutím na predmetné zákonné konštatovanie uvádzal, že na základe
tohto došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva odporcu v 2. rade, ktoré by obmedzené nebolo v

prípade, že by doba neslobody nebola vznikla. V tomto prípade k reálnemu odňatiu vlastníckeho práva
nikdy neprišlo, odporca nemal o takejto skutočnosti ani vedomosť, po novembri 1989 si odporca začal
dávať svoje vlastníctvo do poriadku. V tomto procese si v roku 1996 aj vyriešil, resp. zapísal svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe záznamu vlastníckeho práva žiadosťou č. 129/96 zo
dňa 10.12.1996. K odňatiu vlastníckeho práva štátom bolo aj s poukazom na zák. 142/1947 potrebné

splniť viaceré skutočnosti a podmienky uvádzané v písomnom vyjadrení k veci. V prípade, že by
existovali prídelové listiny, ktoré by boli verejne známe alebo by o nich existovala aspoň nejaká zmienka
v Katastrálnom operáte, nebol by Katastrálny úrad obnovené vlastníctvo odporcu v 2. rade zapísal.
Na základe týchto skutočností sa nemohol odporca nijakým relevantným spôsobom domnievať, že k
dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet návrhu, by mali existovať nejaké prídelové listiny z

dôvodu, že všetky prídelové listiny mali a boli podľa presvedčenia odporcu zapísané v PKV. Vlastnícke
právo cirkvi zostalo zachované, k odňatiu vlastníckeho práva štátom nedošlo

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní uviedol, že návrh navrhovateľov je možné
zamietnuť z dvoch dôvodov a to pre vydržanie a pre ochranu dobromyseľného nadobúdateľa práv v

prípade vedľajšieho účastníka a odporcu v 1. rade. Navrhovatelia nepreukázali, že by odporcovia a
vedľajšíúčastníknebolidobromyseľní.Ťažkohovoriťodobrejvierenavrhovateľovkeďvroku2004tvrdili,
žeimbolovlastníctvoodňaté,žiadalivrátenienehnuteľnostívreštitučnomkonaníavroku2009povedali,
že sú vlastníkmi nehnuteľností. Zmenili právnu argumentáciu. Krajský súd v Nitre ponechal možnosťpoužitia inštitútu vydržania. Súd mal bližšie skúmať podmienky vydržania, poukazoval na novodobú
judikatúru, na právnu teóriu, ktorá dáva väčší dôraz na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv.

Svedok Ing. A. C. na pojednávaní uviedol, že vyhotovoval geometrický plán pre cirkev v 90-tych rokoch
kedysariešilicirkevnéreštitúcie.Akonáhlenarazilinacirkevnúvložkuvypracovávalsageometrickýplán,
na katastri sa dal overiť. V praxi to fungovalo tak, že keď mali nejakú PKV, ktorá nebola vysporiadaná
alebo nebola zapísaná na liste vlastníctva, pozrel si PKV, parcely, výmeru, mapu, súčasnú katastrálnu
mapu a premietol právny stav z Pozemno-knižnej mapy do súčasnej mapy. Plán sa dal overiť na Katastri.

Právny stav sa premietol do CKN. Takto to bolo vo všeobecnosti aj čo sa týka geometrického plánu,
ktorý je predmetom tohto konania, čo sa týka účelu, na ktorý boli geometrické plány robené, automaticky
dávali do kolónky účel, že je to na reštitúciu, pre nich to bolo jednoznačné, robili to takto paušálne.
Geometrický plán je technický podklad, ktorý zostáva stále rovnaký, je jedno na aký účel je robený.

Svedok Ing.Z.D.napojednávaníuviedol,žesútovážneveci,odohralisapred14-15rokmi,sodporcami

bol v obchodnom vzťahu, veci pripravovali právnici, nevie sa k tomu presne vyjadriť. Predával odporcovi
v 1.rade parcely, časť z nich kúpil od súkromníka a časť z nich od Biskupského úradu, nepamätá sa
presne na to. Pozemky užíval v r. 1998-2000, bola to orná pôda. Pozemky sa pripravovali na výstavbu
pre Metro.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a
to návrhom, výpisom z obchodného registra odporcu, prídelovou listinou, výpisom z PKV XXX, výpisom
z LV č. XXXX, LV č. XXXX, zápisnicou o prídele a odovzdaní pôdy, čestným vyhlásením R. E., GP č.
67/2009,rozhodnutímObPÚvNitre,odvolaním,vyjadrenímodporcu,rozsudkomNSSR5Cdo198/2008,
3Cdo45/2008, vyjadrením odporcu 1. rade, kúpnou zmluvou, zámennou zmluvou, vyjadrením odporcu

v 2. rade, návrhom na zápis vlastníctva, dokladmi zaslanými Správou katastra Nitra - LV, identifikácia
parciel, GP, rozsudkom KS v Nitre 23Sp/28/2010, vyjadrením navrhovateľov, výpisom z obchodného
registra odporcu, notárskou zápisnicou N 635/2010, spisom KS v Nitre sp.zn. 15S/32/2009, rozsudkom,
odvolaním navrhovateľov, vyjadrením odporcu v 1. rade k odvolaniu, vyjadrením navrhovateľky v 2.
rade, uznesením NS SR sp.zn. 6Cdo 84/2010, vyjadrením navrhovateľov, uznesením KS v Nitre sp.

zn. 25Co/43/2012, uznesením NS SR sp.zn. 2MCdo/20/2011, 6Cdo/71/2011, zákonom č. 480/1991,
návrhom na zápis vlastníctva, vyjadrením navrhovateľov doručené 22.4.2014, osvedčením o dedičstve
po poručiteľovi R. E. sp.zn. 22D 2029/2007, návrhom na prerušenie konania, uznesením, odvolaním,
uznesením KS v Nitre sp. zn. 9Co/71/2015, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 28.10.2015,
vyjadrením odporcu v 1. rade zo dňa 22.10.2015, rozhodnutím Okresného úradu v Nitre o trvalom odňatí

pôdyzpoľnohospodárskehopôdnehofondu,vyjadrenímodporcuv2.radezodňa29.10.2010,nájomnou
zmluvou zo dňa 25.1.1996 + zoznamom parciel, PKV č. XX, rozhodnutím ÚS ČR IIUS 800/2012 a zistil
tento skutkový a právny stav:

Dňa 4.5.1958 bola Okresným národným výborom v Nitre vydaná prídelová listina B.č. 34/1958 pre R. E.,

bytom Z. č.d. XX a bola mu pridelená nehnuteľnosť v kat. úz. Z., parc.č. XXXX/X - roľa o výmere 1.500
ha, ktorej bývalým vlastníkom bola Nitrianska sídelná kapitula, za prídelovú cenu 3.000.-Kčs, nedoplatok
prídelovej ceny činil ku dňu 4.5.1958 2.930 Kčs.

Pôvodne bola predmetná nehnuteľnosť zapísaná v PKV č. XXX, kat. úz. Z..

Dňa 24.7.1959 prídelca R. E. podpísal Zápisnicu o prídele a odovzdaní pôd. majetku v obci Z. novému
nadobúdateľoviŠtátnemumajetkun.p.Nitra-Chrenováatopodľapredpisovopozemkovýchreformách.
Jednalo sa o parc.č. XXXX/X - roľa o výmere 1 ha 50 árov.

Navrhovatelia v priebehu konania tvrdili, že zápisnicu ich právny predchodca podpísal v tiesni a pod
nátlakom, nedobrovoľne, sám sa tak vyjadril v čestnom vyhlásení zo dňa 31.5.2006.

Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Z. vyplýva, že odporca v 1. rade je okrem iného zapísaný ako vlastník
parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy

o výmere 593 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4663 m2, parc.č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3090 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 11724 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6026 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9673 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1053 m2.

Odporca v 1. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.4.2000,
ktorej vklad bol povolený pod č. V 1529/2000, kde predávajúcim bol Z. D. a to pôvodne parc.č XXXX/X
- orná pôda o výmere 6007 m2, XXXX/X - orná pôda o výmere XXXXmX,XXXX/X - orná pôda o výmere
29830 m2 a XXXX/X - orná pôda o výmere 23409 m2, kat.úz. Z.. Tieto parcely Z. D. nadobudol od
odporcu v 2. rade na základe kúpnej zmluvy a zámennej zmluvy zo dňa 3.2.2000.

Odporca v 2. rade uzatvoril dňa 3.2.2000 Kúpnu zmluvu ako predávajúci s Z. D. ako kupujúcim, ktorou
na neho previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2 ha 9830
m2. V ten istý deň bola uzatvorená medzi nimi Zámenná zmluva, ktorou odporca v 1. rade ako vlastník
parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 5 ha 9561 m2 odovzdal Z. D. parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere
2 ha 3409 m2 a Z. D. odovzdal odporcovi v 1. rade parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli odčlenené z

parc.č. XXXX/X vo vlastníctve Z. D. podľa GP č. 6/2000.

Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. Z. vyplýva, že odporca v 2. rade je okrem iného zapísaný ako vlastník
parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 5230 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 418098 m2.

Odporca v 2. rade je ako vlastník parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 104580 m2 zapísaný od roku 1995
na LV č. XXXX, kat. úz. Z. titulom záznamu Z 2563/95, geometrickým plánom bola v roku 1997 vytvorená
parc.č. XXXX/X- orná pôda o výmere 42 1033 m2. Parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 59561 m2 je
zapísaná od roku 1997 na LV č. XXXX, kat. úz. Z. titulom záznamu Z 8545/96. Svedčí o tom výpis z LV
č. XXXX z roku 1997, návrh na zápis vlastníctva zo dňa 10.12.1996,

Z geometrického plánu č. 67/2009 vyhotovenom Ing. Alenou Vízyovou GEOREAL vyplýva, že pridelená
nehnuteľnosť sa týka nehnuteľností zapísaných LV č. XXXX, kat. úz. Z., parc.č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 376 m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 593 m2, parc.č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4663 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 3090 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11724 m2, parc.č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6026 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 9673 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1053 m2 a nehnuteľností
zapísaných v LV č. XXXX, kat. úz. Z. parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere 5230 m2 a parc. č. XXXX/
X - orná pôda o výmere 418098 m2.

Na základe predmetného geometrického plánu vznikli nasledovné parcely: parc.č. XXXX/XX - ostatné
plochy o výmere 571m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2415 m2, XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 4050 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1631 m2, XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, XXXX/XX - orná pôda o výmere

203 mX,XXXX/XX - orná pôda o výmere 5460 m2.

R. E. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho právnymi nástupcami - dedičmi zo zákona sú navrhovatelia v 1. -
4. rade. Ešte počas svojho života si dňa 15.12.2004 uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade v Nitre
reštitučný nárok na nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X - roľa o výmere 15000m2 .

Z rozhodnutia ObPÚ v Nitre č. 2010/00150-599/04- R- I zo dňa 29.1.2010, ktorým navrhovateľom ako
oprávneným osobám v časti uplatneného reštitučného nároku pre zákonné prekážky nebolo priznané
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. Z., vedených v PKV č. XXX ako parc.č. XXXX/X - roľa
o výmere 15.000 m2 vyplýva, že v archívnych dokladoch sa nenašla prídelová listina, ktorá mala

byť vyhotovená pre nového nadobúdateľa nehnuteľnosti, nepotvrdilo sa zrušenie prídelovej listiny
pôvodného vlastníka, v konečnom prídelovom pláne z roku 1953 je uvedený ako prídelca R. E. a preto
bolo ustálené, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zostal prídelca R. E.. S vlastníctvom oprávnenej
osoby - prídelcu nakladali iné osoby ako štát alebo JRD a preto riešenie pozemkov nie je predmetom
reštitučného zákona č. 503/3003 Z.z. a správny orgán odkázal navrhovateľov na občiansko - právne

konanie.Proti uvedenému rozhodnutiu podali navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie. Krajský súd v Nitre napadnuté rozhodnutie rozsudkom č.k. 23Sp 28/2010-25 zo dňa
3.11.2010 potvrdil, rozhodnutie KS v Nitre nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.12.2010.

Podľa § 80 písmeno c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vo všeobecnosti sa vychádza z toho že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu

daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením
navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť.

Pokiaľ ide o skôr prebehnuté reštitučné konanie, reštitučné zákony majú vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku povahu legis specialis za podmienky, že sú dané všetky podmienky pre ich použitie.
Reštitučné zákony vylučujú primárnu aplikáciu Občianskeho zákonníka ako lex generalis až do doby ,

než sa zistí , že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú, a preto ich nemožno na ne
uplatniť. Aplikácia ustanovení legis generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárne. V
prejednávanej bolo zistené, že navrhovatelia si uplatnili svoj nárok v rámci reštitučného konania, keďže
tu došlo k prechodu vlastníckeho práva na Československý štát v rozhodnom období od 25.2.1948
do 1.1.1990 bez právneho dôvodu, avšak Obvodný pozemkový úrad v Nitre vydal rozhodnutie, z

ktoréhoodôvodneniavyplýva,žesvlastníctvomoprávnenejosoby-prídelcunakladalimimorozhodného
obdobia iné osoby ako štát alebo JRD a riešenie pozemkov nie je predmetom zákona č. 503/2003 Z.z.
Navrhovateľov odkázal na občiansko - právne konanie. Preto je súd toho názoru, že v danom prípade
majú navrhovatelia vo veci naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
podľa Občianskeho zákonníka vrátane jeho ustanovení o ochrane vlastníckeho práva, keďže právne

postavenie navrhovateľov možno označiť za neisté a ohrozujúce ich vlastnícke právo.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 O.z., všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 O.z., vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje

(pri určení vlastníctva, ak je na určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP ).

Podľa § 134 ods.1 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods.1 O.z., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods.1 O.z., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Pokiaľ ide o prídelovú listinu, jedná sa o verejnú listinu, ktorá je dokladom o vlastníctve prídelcu k
prideleným nehnuteľnostiam a je vkladu schopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností za predpokladu, že bola vydaná oprávneným subjektom a obsahuje všetky
podstatné náležitosti. K tejto problematike už boli vydané viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

(4Cdo/123/2003, 4Cdo 48/2008, 3Cdo 45/2008, 1M Cdo/8/2009,). V danej veci bola vydaná prídelová
listina R. E., bytom Z. č.d.XX a to ONV v Nitre, v tom čase oprávneným subjektom na jeho vydanie a
tento orgán prídelovú listinu vydal v medziach jeho právomoci. Prídelová listina spĺňa všetky zákonom
požadované náležitosti - je v nej vedené, kto ju vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého
sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný, obsahuje presné označenie nehnuteľnosti, parcelné číslo,

výmeru, podpis aj odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ju vydal a podmienky, za ktorých sa pridelenie
uskutočňuje. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba považovať za perfektnú a ktorá má
povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcu preukázať. Všeobecný súd nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť správneho aktu, je oprávnený skúmať ho iba so zreteľom na to, či je nulitný(ničotný). Takým by bol v prípade, ak ho vydal tzv. absolútne vecne nepríslušný správny orgán, čo však
tento prípad nezahŕňa. Uvedený názor zaujal NS SR v rozhodnutiach 5Cdo 110/2000, 2 Cdo 337/2006,
4 Sž 34/1997.

Právny predchodca navrhovateľov sa stal na základe prídelovej listiny vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Zápisnica o prídele o odovzdaní pôdneho majetku v obci Z. zo dňa 24.7.1959 Štátnemu
majetku n.p. Nitra - Chrenová nemala za následok stratu vlastníctva prídelcu, pretože zápisnica z 24.7.
1959, spísaná na MNV Mlynárce, je bez právneho významu, nakoľko odnímať pridelený majetok mohlo

iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v prípade, že prídelca nehospodáril
so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2 Nariadenia č. 104/1945
Sb. n. SNR). Vzdanie sa prídelu na MNV preto nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. V tých časoch
bolo bežné vnesenie majetku do JRD, čo však nikdy neznamenalo vzdanie sa vlastníctva. Vzdanie sa
prídelu pôdy umožňoval zák. č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník s účinnosťou od 01. 01. 1951 v ust.
§ 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že

sa ho vlastník vzdá, že ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo
a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o
právach k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje písomnú formu, okrem prípadu, ak ide o nájom rodinného
domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 OZ) a z
právneho úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej

veci, nehnuteľnosť musí byť presne identifikovaná, listina musí byť datovaná a podpísaná. V spise
sa nachádza čestné vyhlásenie R. E., obsahom ktorého je jeho vyjadrenie, že zápisnicu o prídele a
odovzdaní predmetnej nehnuteľnosti podpísal v tiesni, nedobrovoľne a pod nátlakom vyvolaným ONV v
Nitre. Zápisnica z 24.7. 1959 spísaná na MNV Z. preukazuje vstup právneho predchodcu navrhovateľov
do držby nehnuteľností, ktoré mu mali byť zápisnične odobrané.

Predmetné nehnuteľnosti boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 142/1947
Sb. O revízii prvej pozemkovej reformy a z toho vyplýva, že vlastníctvo pôvodnému pozemno-knižnému
vlastníkovi - Nitrianska sídelná kapitula bolo odňaté a prešlo na štát, uvedený právny názor vyslovil
Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí sp.zn. 25 Co 43/2012 zo dňa 5.12.2012. Uvedený právny

názor odvolacieho súdu je pre súd prvého stupňa záväzný a Krajský súd v Nitre ho vyslovil aj keď
sa oboznámil s rozhodnutím NS SR sp.zn. 6 Cdo 84/2010, ktoré bolo súčasťou spisu. Krajský súd v
Nitra v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podľa zápisu v pozemno-knižnej vložke č. XXX, pod
p.č. XX všetky nehnuteľnosti zapísané na A strane pozemno-knižnej vložky sú predmetom revízie prvej
pozemkovej reformy so znením zamýšľaného prevzatia za použitia, okrem iného, aj zák. č. 329/1920

Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (zákon náhradový). Podľa § 9 cit. zákona
poznámka zamýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti, pokiaľ
nezahrňuje všetky nehnuteľnosti vo vložke zapísané a spolu, ak sa týka všetkých nehnuteľností v
pozemno-knižnej vložke zapísaných ako poznámka vyvlastnenia. Ak nie sú predmetom zamýšľaného
prevzatia "všetky nehnuteľnosti zapísané v PK vložke", má sa za to, že tie, ktoré sú predmetom

poznámky, sa odpisujú z pozemno-knižnej vložky a teda na pozemno-knižnej vložke zapísaný vlastník
už nemá právo k odpísaných nehnuteľnostiam. Ak sú teda predmetom zamýšľaného prevzatia "všetky
nehnuteľnosti zapísané v PK vložke", má sa za to, že tie sú vyvlastnené. Podľa § 8 ods. 1 zák. č.
142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy pozemkový majetok získaný pre účely prídelov je
podľa tohto zákona určený spolu s ostatným zabraným majetkom, pokiaľ nebol alebo nebude podržaný

štátom pre účely všeobecne prospešné (§ 10 záborového zákona) ani doposiaľ nebol pridelený, pre
prídel subjektom v cit. ustanovení špecifikovaným. Z uvedeného je zrejmé, že majetok zabraný podľa
zák. 142/1947 Sb. mohol byť buď prevzatý (podržaný) štátom pre účely všeobecne prospešné alebo bol
určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v pkn vložke č. XXX boli predmetom prídelu a parc. č.XXXX/
X bola pridelená R. E. Z ust. § 28 zák. č. 329/1920 Sb. vyplýva, že ak rozhodol pozemkový úrad už skôr

o prídele, zámene alebo scudzení prevzatých nehnuteľností do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné
previesť skôr príslušný vklad práva vlastníckeho pre štát a súdy prevedú na návrh pozemkového úradu
právo vlastnícke priamo na nadobúdateľa pozemkovým úradom ním označeného. Zákon č. 142/47 Sb.
v ust. § 17 odkazoval na procesný postup konania podľa zák. č. 215/1919 Sb., Záborového zákona,
ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie

štátu. Inak povedané, ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva iných osôb, t.j. prídelcov,
nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené, vklad vlastníckeho práva na štát a súdy
prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu. Po zápise do pozemno-knižnej vložky, že nehnuteľnosti
sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák. č. 142/1947 Sb., nebolo možné po 01.01. 1951 - po zániku účinku intabulácie (právotvorných účinkov zápisov do pozemkovej knihy pre
vklad vlastníckeho práva) považovať v pozemkovej knihe evidovaného vlastníka za hodnoverného
vlastníka, keďže už bol možný aj prechod aj prevod vlastníctva mimo tohto zápisu. Súd sa nestotožnil s

argumentom odporcov v 1. a 2. rade, že v konaní nebolo preukázané, že by predmetné nehnuteľnosti
boli predmetom akéhokoľvek revízneho rozhodnutia.

Keďže Nitrianska sídelná kapitula stratila vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v dôsledku revízie,
nemohla sa domnievať, že jej vlastnícke právo zostalo zachované, nie je možné uvažovať o tom, že by

pri svojom nesprávnom výklade zákona č. 142/1947 Sb. mohla zostať v presvedčení, rovnako ani jej
nástupca - Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra, že vlastnícke právo jej nebolo odňaté a od
toho odvíjať jej prípadnú dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Následne potom ani odporcovia v 1. a 2.
rade sa nemohli stať vlastníkmi nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv s poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR, ktorý v uznesení z 10. 02. 2010, sp. zn. I.ÚS 50/10 vyslovil právny názor, podľa
ktorého platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje

(derivatívne)svojevlastníckeprávoknehnuteľnosti,totoprávonikdynenadobudolatedahoaninemohol
ďalej platne previesť. V tomto smere judikoval aj NS SR sp.zn. 3Cdo/144/2010 právnym názorom,
že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoci dobromyseľného nadobúdateľa.
Nadobudnutie vlastníckeho práva od vlastníka zapísaného na liste vlastníctva je nadobúdacím titulom,

od ktorého môže odvíjať svoju dobromyseľnosť, že mu nehnuteľnosti patria. Podmienkou vydržania je
aj nepretržitá držba veci po dobu 10 rokov.

Odporca v 2.rade odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od nadobúdacieho titulu, ktorým
by mal byť zápis z roku 1869 v PKN vložke č.XXX, tvrdil, že vlastnícke právo odporcovi v 2. rade nikdy

nebolo štátom odňaté. Poukazoval na zákon FZ ČSFR č. 480/1991 Zb. o dobe neslobody, ktorý v zmysle
ustanovenia§1zákonodarcaustanovil,že "Vrokoch1948až1989komunistickýrežimporušovalľudské
práva i svoje vlastné zákony." Odporca v 2. rade tvrdil, že jeho užívacie právo bolo "v čase neslobody"
síce obmedzené, ale vlastnícke právo ako také nebolo nikdy odňaté. Preto si v procese vysporiadania
vlastníckych práv po roku 1989, v roku 1996 nechal záznamovým konaním na základe žiadosti č.129/96

zo dňa 10.12.1996 zapísať okrem iných aj sporné nehnuteľnosti na list vlastníctva, za týmto účelom
boli vyhotovované aj geometrické plány, svedok Ing. A. C. uviedol, že do kolónky účel vyhotovenia
geometrického plánu automaticky písali ako účel - reštitúciu. Súd vyzval odporcu v 2.rade, aby vysvetlil
duplicitu subjektov, t. zn. skutočnosť prečo novovytvorená parcela č. XXXX/X , zapísaná do katastra
nehnuteľností pod položkou výkazu zmien 49/97 (zo dňa 16.03.1997), bola vytvorená z PKN parcely

č. XXXX evidovanej na PKN vložke č. XXX a parcely č.XXXX, v čase vytvorenia parcely č. XXXX/X,
zapísanej na LV XXXX v prospech Rímskokatolíckeho biskupského úradu Nitra (na základe Z 2563/95
- pod položkou výkazu zmien 62/95). Rímskokatolícky biskupský úrad je iným subjektom ako odporca v
2. rade a teda tvrdenie odporcu v 2.rade, že od roku 1869 vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
nikdy nestratil, je v rozpore so skutkovým stavom, pretože od roku 1995 bola v zmysle vyššie uvedeného

vlastníkom časti nehnuteľností iní subjekt ako odporca v 2.rade. V konaní nebol predložený žiadny
dôkaz o tom, ktorý by spochybňoval skutočnosť, že R. E. bolo do času jeho smrti , t.j. do 24.10.2007,
vlastnícke právo právne relevantným spôsobom odňaté - čo rozhodnutím č. 2010/00150-599/04-R-I z
29.01.2010 konštatoval Obvodný pozemkový úrad v Nitre a potvrdil Krajský súd v Nitre rozhodnutím
č.k. 23Sp/28/2010-25 z 03.11.2010. Zápisnicu o vzdaní sa prídelu zo dňa 24.07.1959 spísanú MNV

Mlynárce za titul, na základe ktorého by k odňatiu vlastníckeho práva malo dôjsť považovať nemožno,
nakoľko na odnímanie prideleného majetku bolo kompetenčne oprávnené len Povereníctvo SNR pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu - §23 ods.2 Nariadenia č.104/1945 Sb. Pokiaľ ide o posúdenie
či odporca v 2. rade vydržal, respektíve splnil kumulatívne všetky zákonom vyžadované podmienky pre
vydržanie sporných nehnuteľností, súd má za to, že k vydržaniu dôjsť nemohlo z nasledujúcich dôvodov.

Jednou zo základných podmienok vydržania je v zmysle §134 Občianskeho zákonníka oprávnenosť
držby, tak to bolo aj podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950, ďalej podľa §
115 a § 116 ods. 1 v spojení s ust. § 145 OZ č. 141/1950 Zb. a § 135a OZ v znení účinnosti zák.č.
509/1991 Zb. Za držiteľa sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri
oprávnenej držbe sa musí jednať o faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať vecou

ako vlastnou. Dobrá viera, ktorá je predpokladom tejto vôle vecou nakladať ako vlastnou, vyjadruje
vnútorný stav držiteľa veci. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je , treba vždy hodnotiť
objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska samého účastníka (držiteľa). Vždy treba vziať do úvahy,
či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na povahu a okolnosti daného prípadu od každéhopožadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom že mu vec
patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťou, resp. skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec oprávnene patrí. Na tom nemení nič ani

tá skutočnosť, že držiteľ zostal aj naďalej subjektívne presvedčený, že mu vec patrí. Dobrá viera sa
nevyhnutne musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vlastnícke právo malo vzniknúť, t. zn. aj k
právnemu titulu vzniku vlastníckeho práva. Keďže súd dospel k záveru, že vlastnícke právo odporcu
v 2. rade nebolo zachované, tak ako je odôvodnené vyššie, nie je možné stotožniť sa s tvrdením
odporcu v 2.rade, že jeho vlastnícke právo vzniklo k momentu zápisu na PKV vložke č.XXX, pre k. ú.

Z. v roku 1869. Zápis vlastníckeho práva na základe záznamových konaní vedených pod Z 2563/95
a Z 8545/96 titulom nadobudnutia vlastníckeho práva byť nemohli a ani nemohol vyvolať v odporcovi
2. presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva, nakoľko záznam plní v zmysle §5 ods.2 v spojení
s §34 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností len evidenčnú funkciu a úkon katastra vo forme
záznamu nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Záznam mal iba deklaratórny
charakter, t. j. deklaruje existujúci právny stav. O dobromyseľnosti možno hovoriť len tam, kde držiteľ drží

vec v omyle, že mu patrí a ide pri tom o ospravedlniteľný omyl. Omyl môže byť právny alebo skutkový.
Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov
a z toho vyplývajúceho nesprávneho právneho posúdenia dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom
na uznávanú zásadu ignorantia iuris non excusat, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z jednoznačne
formulovaného ustanovenia právneho predpisu, nie je ospravedlniteľný. Preto z tohto dôvodu nie je

možné uvažovať o tom, že odporca v 2.rade, pri svojom nesprávnom výklade zákona č.142/1947 Zb.
mohol zostať v presvedčení, že vlastnícke právo jeho predchodcovi odňaté nebolo a od toho odvíjať
jeho dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Dobromyseľnosti odporcu v 2. rade nesvedčí ani duplicita
subjektov, t. zn. skutočnosť, že parcela č. XXXX/X , zapísaná do katastra nehnuteľností pod položkou
výkazu zmien 49/97 (zo dňa 16.03.1997), bola vytvorená z PKN parcely č. XXXX . evidovanej na PKN

vložkeč.XXX aparcelyč.XXXX,včasevytvoreniaparcelyč.XXXX/X,zapísanejnaLVXXXXvprospech
Rímskokatolíckeho biskupského úradu Nitra (na základe Z 2563/95 - pod položkou výkazu zmien 62/95),
t. j. iného subjektu ako odporca v 2. rade. Teda tvrdenie odporcu v 2. rade, že od roku 1869 vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam nikdy nestratil, je v rozpore s údajom na LV č. XXXX, pretože od roku
1995 bol v zmysle vyššie uvedeného vlastníkom časti nehnuteľností iní subjekt ako odporca v 2.rade.

Súd neakceptoval vyjadrenie odporcu v 2.rade o tom, že neexistovali žiadne iné relevantné prídelové
listiny ako tie, ktoré sú uvedené na PKN vložke XXX a teda odporca nemohol vedieť o prídelových
listinách iných ako tie, ktoré sú uvedené v PKN vložke č.XXX. V zmysle vyššie uvedeného teda nebola
splnená podmienka dobromyseľnej držby odporcu v 2.rade a ani nemohlo začať plynutie vydržacej doby
s ohľadom na skutočnosť, že moment zápisu sporných nehnuteľností v dôsledku záznamového konania

v prospech odporcu v 2. rade nemohol v odporcovi v 2.rade vyvolať presvedčenie, že je vlastníkom, tak
ako je to zdôvodnené v tomto rozsudku vyššie. Odporca v 2. rade v konaní nepreukázal, ani v podstate
nechcel preukazovať vydržanie nehnuteľností, keďže zotrvával na svojom názore, že vlastníctvo k nim
nikdy nestratil, napriek výzve súdu sa nevyjadril k otázke začatia plynutia vydržacej doby, voči komu
vlastnícke právo vydržal, aký mal nadobúdací titul pri vstupe do držby, ani k otázke nerušeného užívania

počas celej vydržacej doby. Odporca v 2. rade uvádzal, že reštitučný nárok si neuplatnil z dôvodu, že
sa stále pokladal za vlastníka nehnuteľností, nemal vedomosť e existencii prídelovej listiny.

Z uvedeného vyplýva, že nemožno časový úsek od momentu zápisu vlastníckeho práva záznamom
v prospech odporcu v 2. rade započítavať do vydržacej doby v prospech odporcu v 1.rade a ten v

dôsledku toho nesplnil jednu zo základných zákonných podmienok vydržania a to 10 ročnú vydržaciu
dobu. Ohľadom odporcu v 1. rade je nevyhnutné posúdiť otázku dobrej viery pri nadobúdaní sporných
nehnuteľností.VtejtosúvislostijesúdviazanýprávnymnázoromKrajskéhosúduvNitreakoodvolacieho
súdu , ktorý je toho názoru, že závery súdu prvého stupňa o tom, že odporca v 1.rade je vlastníkom
sporných nehnuteľností z toho dôvodu, že ich nadobudol dobromyseľne od Ing. D., ktorý bol zapísaný

v katastri nehnuteľností je nesprávny. Ing. Z. D., ako svedok vo svojej výpovedi uviedol, že veci
pripravovali jeho právnici a právnici za odporcu v 1.rade, ktorému sporné pozemky predával. Ďalej
vo svojej výpovedi potvrdil, že pozemky nadobudol od súkromného vlastníka a časť od Biskupského
úradu, no presne si na podrobnosti nespomína. Následne vyhlásil, že pozemky užíval v období rokov
1998 - 2000 a že sa pozemky pripravovali pre výstavbu odporcu v 1. rade. Následne oznámil svoj

vstup do konania ako vedľajší účastník, voči čomu nemali ostatní účastníci konania žiadne námietky.
Podľa právneho názoru Ústavného súdu SR v uznesení zo dňa 10.02.2010, sp. zn. I. ÚS 50/10 nemôže
platne nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol platne previesť. Tentoprávny názor je judikovaný aj v rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Cdo/144/2010, ktorý uvádza že na základe
absolútne neplatného právneho úkonu, nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva - nemožno
teda uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, i keď dobromyseľného nadobúdateľa. Odporca v 1. rade

nadobudol sporné nehnuteľnosti od Ing. Z. D. kúpnou zmluvou uzatvorenou 17.04.2000 (vklad povolený
pod V 1529/00) - dátum povolenia vkladu nie je čitateľný, javí sa ako 15.05.2000. Návrh navrhovateľov
bol podaný 30.12.2009, t. zn. pred uplynutím zákonom požadovanej 10 ročnej vydržacej doby odporcu
v 1. rade. Ako je uvedené vyššie podmienkou pre vydržanie by bolo započítanie vydržacej doby
právnych predchodcov. Nakoľko však Ing. Z. D. nadobúdal vlastnícke právo z časti od odporcu v 1.

rade, t.j. od nevlastníka a v konaní neboli predložené nové dôkazy preukazujúce opak, nemohol sporné
nehnuteľnosti platne ďalej prevádzať. Z uvedeného vyplýva, že odporca v 1. rade nesplnil zákonnú
podmienku pre vydržanie a to 10 - ročnú vydržaciu doby.

Po oboznámení obsahu spisu predniesli právny zástupcovia odporcov a vedľajšieho účastníka návrhy
na doplnenie dokazovania, konkrétne návrh na výsluch účastníka konania - navrhovateľov, výsluch

svedka -riaditeľa Biskupského úradu Jozefa Daška, ktorý by sa mal vyjadriť k okolnostiam nadobúdania
pozemkov k záznamovým konania, ktoré boli vedené v r. 1996 a návrh na predloženie z listinného
dôkazu -zabezpečiť reštitučný spis. Súd na pojednávaní dňa 2.11.2015 uznesením návrh na doplnenie
dokazovania zamietol a to z dôvodu, že výsluch účastníkov konania je iba jedným z dôkazných
prostriedkov, súd nenariadil ako dôkaz výsluch navrhovateľov, pretože ich výsluch nepovažoval za

podstatný a smerodajný dôkaz, pretože podstatné pre rozhodovanie vo veci sú podľa názoru súdu
listinné dôkazy, jedná sa tu o právne posúdenie veci, ku ktorému sa navrhovatelia nevedia vyjadriť, ani
Krajský súd v Nitre nevytkol súdu prvého stupňa ako nedostatok to že nevypočul účastníkov konania,
okrem toho vo veci je už vyslovený právny názor odvolacím súdom, ktorý je pre súd prvého stupňa
záväzný a na tom nič nezmenia ani výpovede navrhovateľov. Rovnako za nepodstatné považoval súd

vypočúvať navrhovaného svedka k záznamovým konaniam, pretože tak ako uviedol Krajský súd v Nitre
záznamové konanie nemôže byť titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, záznam
nemohol vyvolať v odporcovi v 2. rade presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva a nesvedčí o
tom, že bol objektívne dobromyseľný. Čo sa týka reštitučného spisu, tento už bol súčasťou spisu, v spise
sa nachádza rozhodnutie ObPÚ v Nitre č. 2010/00150-599/04- R- I zo dňa 29.1.2010, ktoré je podľa

názoru súdu pre posúdenie danej veci pre súd postačujúce a nie je potrebné vykonávať dokazovanie
oboznámením sa s celým obsahom reštitučného spisu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že R. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H.,

E. X, bol ku dňu svojej smrti dňa XX.XX.XXXX výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
obci H., kat. úz. Z. a to parc.č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 571m2, parc.č.XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2415 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4050
m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1631 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 56 m2, parc.č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 203 m2, parc.č. XXXX/XX -

orná pôda o výmere 5460 m2, ktoré vznikli na základe geometrického plánu vyhotoveného Ing. Alenou
Vízyovou GEOREAL č. 67/2009 dňa 10.11.2009, overeného Správou katastra Nitra dňa 27.11.2009,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.