Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18CbZm/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209272
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113209272.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: N. P., J..
XX.X.XXXX, G. O. J. I. X, XXX XX, o vydanie zmenkového platobného rozkazu na 809,02 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanievčastiozaplateniezmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennevčastiuplatnenéhozmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 28.3.2013 na tunajšom súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy
809,02 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 809,02 Eur od 19.06.2009 do zaplatenia.
Žiadal priznať aj úrok vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy a to konkrétne zo sumy 809,02 Eur od

23.10.2009 do zaplatenia. Žiadal priznať tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
2,70 Eur a náhradu trov konania, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 04.02.2009 na zmenkovú sumu 809,02 eur, pričom
sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19.06.2009. Indosonovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“

Zmenka bola vystavená dňa 04.02.2009 (dátum vystavenia) na sumu 809,02 eur, pričom do jej textu bol

poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 19.06.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur, pričom na zmenkovú
sumu uhradil 0,- eur a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd prevzal originál

zmenky do súdnej úschovy.

Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia č. 861/2007, následne skúmal právomocslovenských súdov na rozhodnutie o uvedenej veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj vzhľadom
k cezhraničnému sporu, rozhodné právo. Vzhľadom na priamu aplikáciu nariadenia rozhodujúcimi
kritériami pri posudzovaní, či ide o konanie podľa tohto nariadenia, je skúmanie, či ide o cezhraničný

spor, či výška uplatňovanej pohľadávky nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov
sumu 2.000,- EUR a či žalobca podal návrh vyplnením vzorového tlačiva A. V uvedenom prípade
toto konanie spĺňa všetky nariadením požadované kritériá. Vzhľadom k tomu, že žalobca má ku dňu
doručenia tlačiva návrhu sídlo v Českej republike, t.j. v inom členskom štáte ako je bydlisko žalovaného,
ktorý má bydlisko v Slovenskej republike, súd vyhodnotil, že ide v uvedenom prípade v súlade s článkom

3 nariadenia o cezhraničný spor. Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom,
preto sa na konanie uplatní aj nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval
právomoc slovenských súdov, pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy
daná podľa článku 16 ods. 2 bydliskom spotrebiteľa. Vecne príslušným je súd oznámený Slovenskou
republikou Komisii a to v zmysle článku 25 odsek 1 nariadenia č. 861/2007, okresný súd. Miestne
príslušným, aplikujúc článok 19 nariadenia a následne § 84 O. s. p., je Okresný súd Prešov. Keďže v

uvedenom prípade ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal aj určením rozhodného práva, ktoré bude na
daný spor aplikovať. Súd určil, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné
strany zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa článku 10 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak, že danú vec je potrebné riešiť podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi

účastníkmi konania.

Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil pojednávanie, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z
účastníkov, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1 nariadenia
č. 861/2007, keďže podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj číslo

zmluvy: 8630588, a keďže zmenka bola vystavená pôvodne na spoločnosť Pohotovosť s.r.o., Pribinova
25, 911 09 Bratislava, ktorá je nebankovou spoločnosťou a okrem iného poskytuje aj spotrebiteľské
úvery.

Navrhovateľ navrhol v konaní postupovať podľa čl. 4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

861/2007 z dôvodu, že v danom prípade nie sú splnené podmienky Nariadenia na nariadenie ústneho
pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu.
Súdu oznámil, že poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je
založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky; predložil súdu originál zmenky a
zmenkové informácie preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho

strany čo doplniť alebo opraviť. V konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky.
Disponuje len indosonovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny,
ktoré súd požaduje a ktoré by mohol nad rámec už uvedeného oznámiť alebo predložiť. Poukázal na
abstraktnosť zmenky ako cenného papiera a obligatórne písomné konanie podľa vyššie uvedeného
nariadenia, podľa ktorého žiada, aby súd postupoval. Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní

ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním.

Keďže právo na spravodlivý proces, na ktoré odkazuje bod 9 preambuly nariadenia, je cieľom tohto
nariadenia a je potrebné vykladať všetky ustanovenia tohto nariadenia cez prizmu zabezpečenia práva
na spravodlivý proces pre oboch účastníkov, súd vo veci nariadil pojednávanie.

Dňa 22.12.2015 doručil žalobca súdu písomné podanie, ktorým zobral svoj návrh späť v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd o čiastočnom
späťvzatí žaloby žalobcom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Prípadný
nesúhlas žalovaného so späťvzatím by bol neúčinný nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo skôr, než
sa začalo pojednávanie.

Na pojednávanie nariadené na deň 12.1.2016 sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 11.1.2016, súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti.

Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá k veci uviedla, že uzatvorila zmluvu so spoločnosťou

Pohotovosť. V tom čase bola na materskej. Nebola podnikateľkou. Peniaze potrebovala na chod
domácnosti. Zo začiatku aj niečo platila, potom jej to už nevychádzalo. Žalobu žiadala zamietnuť,
nakoľko má za to, že sa na ňu vzťahujú predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere uzatvorenou dňa 4.2.2009 medzi spoločnosťou

PHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len VOP),
Vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným dňa 4.2.2009, výsluchom žalovaného, ako aj obsahom spisu
a zistil tento skutkový stav:

Dňa 4.2.2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 8630588, ktorou veriteľ - Pohotovosť, s.r.o.

poskytol úver vo výške 400,- Eur žalovanému. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo výške 792,- Eur 12
mesačnými splátkami po 66,- Eur počnúc dňom 14.3.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený
poplatok vo výške 392,- Eur, pričom poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani RPMN.

Žalovaný dňa 4.2.2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto

zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 809,02 Eur a zmenkový úrok
0,25% denne od 19.6.2009. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za
miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového

tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,
jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku
sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

K vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 17. VÚP pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o

vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve
zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné
strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, tj. keď dlžník neuhradí včas 4 po

sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť
poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto
podmienok sa stal splatný celý dlh.“

Podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: 8630588
a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa a spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v

zmysle zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový a dospel k záveru, že zmenka spĺňa formálne
náležitosti Čl. I. § 75 citovaného zákona. Podľa daného ustanovenia vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I. § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.

Podľa Čl. I. § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, v konaní, v ktorom
sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1)
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by
ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: 1) Napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
§ 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z..

Podľa Čl. III. § 3a zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, neplatné sú zmenkové
alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina

spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Napriek záveru o splnení formálnych náležitostí platnej zmenky súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu
o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z článku 17 VÚP remitenta. Ako už bolo konštatované, pri
uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský
právny vzťah a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.

Súd mal za to, že žalovaný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo
preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania,
či inej podnikateľskej činnosti a súd na vec musel aplikovať i ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý je špeciálnou právnou pravou k všeobecnej úprave, ktorou je v prípade
spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný

zákonník.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluváchakoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná úroková
sadzba, pod písm. i/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písm. j/

ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/,
l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovanej

musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4
ods. 2 písm. g/, h/, i/,j/ zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť

nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25% denne, čo je ročne 91,25%.
Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho
neplatnosť (§ 39 OZ v náväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola uvedená
vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich
ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či už
pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych
náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom aj na § 53 ods. 5OZ. Ak je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento
záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo
161/2007 zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy

nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z
nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a
vedenieúveru,vdôsledkučohopovažovalzmluvuzapriečiacusadobrýmmravomazásadámpoctivého
obchodného styku.

Uvedené ustanovenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a ktoré veriteľ používal vo vzťahu k neurčitému počtu svojich klientov. Dohoda o vyplnení zmenky
poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu najmä v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy
(suma všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky, pričom dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal splatný celý
dlh), je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky.

Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola
táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považuje jednoznačne za
nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v
spotrebiteľských právnych vzťahoch. Veriteľ môže vyplnením zmenky dosiahnuť obídenie ustanovení
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (uvedenie neprimeranej odplaty, sankcií a pod.). Spotrebiteľ

(žalovaný) pritom nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ chcel žalovaný
úver získať, musel adhéznu zmluvu o úvere aj s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami
podpísať ako celok. Dohodu o vyplnení zmenky preto súd posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je
aj v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení zo zákona absolútne

neplatná. Uvedenému nasvedčuje i súčasná právna úprava zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorá v ustanovení § 5a ods. 1 písm. b/ neumožňuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.

Súd zároveň z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa Čl. I. § 17 ods.

1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, tak ako mu to ukladá § 17 ods. 2 cit. zákona,
nakoľko zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje

výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V
danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaný by
veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ).

Súd zároveň poukazuje na závery zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR prijaté dňa 20.10.2015, podľa ktorých
„ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiťnároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Aj z dôvodov uvedeného zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že všeobecne je potrebné rešpektovať
základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je
možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera žalovaný,
pokiaľ je spotrebiteľom mal by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe
skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu (bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa nárok

uplatňuje), že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej
úpravy o ochrane spotrebiteľa (obdobne to ustálila aj rakúska právna prax).

Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16. 9. 2015, vychádzajúc
z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako v SR, konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri
rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné

vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov, o ktorých sa jednalo v prípade
dotknutia práv v prejednávanej veci konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, potom
všeobecnésúdynesmúodhliadnuťodichšpecifických záujmov a postavenia.Pri svojej rozhodovacej
činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu
práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov

zmenkového vzťahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd zostávajúci nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Podľa zásady úspechu konaní nárok

na náhradu trov konania vznikol len žalovanej, táto si však tento nárok v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.