Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208088
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716208088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421,
proti žalovanej Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813
11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2012 žiadal žalobca priznať náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy tým, že škoda mala vzniknúť nečinnosťou Okresného súdu Zvolen v exekučným

veciach a to tak, že súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tunajší súd
o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti
nerozhodol. Exekučným titulom vo veci bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a preto
zo strany súdu bola zákonná povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcií v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či
exekučnýmtitulom,prektorýsaexekúcianavrhovalavykonaťbolorozhodnutievšeobecnéhosúdualebo
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala

prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutia rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. K rozhodnutiu o
poverenítakdošlopouplynutízákonomstanovenejlehoty.Žalobcaďalejtvrdil,ževpredmetnomprípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup
hodnotil ako v rozpore so zákonom konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej sa odvolával

na ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní s tým, že existoval tu právne relevantný exekučný
titul, rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa ustanovenia
§ 41 Zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvoláva právne účinky,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej. Táto tvorí neodstrániteľnú vadu konania, ku ktorej je povinný ex offo súd

prihliadať. V nečinnosť súdu považoval žalobca za neospravedlniteľnú, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v
ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Vzhľadom k tomu si uplatňoval
majetkovú škodu vo výške 125,-Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 440,- Eur.2. Uznesením zo dňa 19.12.2012 Okresný súd Zvolen spojil na spoločné konanie veci vedené pred
tunajším súdom pod rôznymi spisovými značkami s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod spoločnou

sp. zn. 7C/103/2012. Rozhodnutie o spojení veci na spoločné konanie nadobudlo právoplatnosť
18.01.2013.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 04.06.2013, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 12.06.2013
k spojeným návrhom ( ďalej len „ návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatnený,

žiadala ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. K návrhu vzniesla procesné námietky v tom, že síce žalobca uviedol v návrhu časť dôkazov,
najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek
exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného

súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie
jehoústavnýchprávnečinnosťouExekučnéhosúdu,keďuviedlapríkladmorozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR sp. zn. II.ÚS 211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to,
že okrem toho, kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo
na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať

konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu
§ 43 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v
tomtomomenteniejejasnýanititulnárokunanáhraduškody.Čosatýkauvádzanýchprieťahovvkonaní,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ za kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie
„ považuje „ žiadosť o informáciu o stave konania“. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v

konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé,
ženavrhovateľichnepodalpouplynutí6mesačnejlehoty,aleskôr.Podľa§15ods.1Zákonač.514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných

ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdneho
konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R

28/1978). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaná ďalej informovala
súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR
adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal
požadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácie,nebolochotnýuviesťdátumy,kedysadozvedelo

škode,nepriložildokladypreukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,neuviedol,čibolipodávanésťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“
práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik
nemajetkovej ujmy. V celku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého

prerokovanie sám požiadal. Preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Zákon č.
514/2003Z.z.ustanovujevšeobecnépodmienkyprisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduspôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
l.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup2.) vznik škody
3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou, s tým, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky

súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch
existencie dôvodov podľa § 45 ods.1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa
prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tejto

súvislosti poukázala na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011.
Pokiaľ ide o znenie ustanovenia § 41 ods.2 písm.d) Exekučného poriadku v znení účinnom pred l.6.2011
poznamenala, že v samotnej dôvodovej správe je k tomuto novelizovanému ustanoveniu Exekučného
poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR.
Preto argumentácia žalobcu je v interpretácií toho čo zamýšľal zákonodarca nefundovaná a nepravdivá

a § 4l ods.2 písm.d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred
dňom l.6.2011. Taktiež považovala za nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie
§ 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota l5 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu a ( okrem exekučného titulu podľa §

41 ods.2 písm.c), a d) Exekučného poriadku) a ak ho súd nepoverí, l5 dňová lehota neplatí. Nie je
možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť l5 dňovú lehotu i na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
Poukázala tiež na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. I ÚS 16/02, z ktorého má vyplývať, že ani samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom nato, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Okrem
toho poukázala na ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od l.l.2013, pričom

žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu v SR, ktorými bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov žalovaná má zato, že nie je
preukázanýnesprávnyúradnýpostupspočívajúcivexistenciiprieťahov.Otázku,čivkonkrétnomprípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku
48ods.2ÚstavySRjepritomkompetentnýpreskúmaťÚstavnýsúd,ktorýjuvsúladesosvojouustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa
týchto 3 základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu ( napr. I ÚS 41/02).
Odporkyňa považovala za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a rýchlosť súdneho

konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.
ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nepovažuje za preukázanú ani existenciu
prieťahov v konaní. Podľa § l9 a ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia rozhodnutia). V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným
postupom spočívajúcom v zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie po l5-dňovej
lehote,lehotanauplatnenietohtonároku(premlčacialehota)uplynulapo3rokochodmomentuuplynutia
l5 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na uvedené žalovaná vzniesla námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu l5 dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia dňom 23.4.2009 t.j. 3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Tiež pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.
Žalobca doposiaľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za

hypotetické.Natomtomiestejepotrebnépoukázaťnatúskutočnosť,žežalobcaneuvádza,čipredmetné
vecné náklady predstavujú podľa § l7 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk.
Skutočná škoda je totiž trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový
prospech, resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné dôvodne očakávať, nebyťškodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody
a ušlého zisku žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si
uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú

paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani
za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. Žalovaná upriamila pozornosť na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na
preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,

ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočností, ktorými
navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalovaná má zato, že žalobca ako
spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva
informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen
počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok,
ktoré boli predmetom exekúcii, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali

bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov na správu, resp. udržiavanie informačného
systému vznikala žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za
účelové. Na základe týchto skutočností je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a
nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. Pokiaľ sa ďalej žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch, tu žalovaná poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobne „ frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery „ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňujespoločnosťakoprávnickáosoba.SamotnájudikatúrapoukazujenatentoaspektvrozsudkuNS
ČRsp.zn.3Cdo675/2011,kdejeuvedené,že odškodnenieprávnickejosobyzanemajetkovúujmunieje

možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevznikla ujma priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšie jeho podnikateľské postupy“. Žalobca zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim

zadosťučinením. Uvedené z návrhu nevyplýva a z tohto dôvodu nepovažuje za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytnúť žalobcovi jej náhrada v peniazoch. V tejto
súvislosti poukázala na ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako i na ustanovenie § 17
ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom
malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti

navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z
titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých

malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Žalovaná k vyjadreniu doložila list Európskej komisie
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako
aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto

praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho prejednania, ktorý podľa
článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem uvedeného o negatívnej percepcii
navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napríklad
Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo dňa 16.07. 2012, ktorý odporkyňa
tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať

pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej
veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa
jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v
Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie
a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového

predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila navrhovateľa zo svojich radov. Z
popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkýchúrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko príjmových osôb. Vzhľadom na uvedené má za to,
že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa

s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods. 3
Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu
(ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcou neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti
prípadnejujmyanásledky,ktoréžalobcovimoholnamietanýnesprávnyúradnýpostupspôsobiť,nemôže
byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná tiež namietala príčinnú

súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná
súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede
javov ja každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho
javu. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je
iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a

bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že by žalobcovi vznikla škoda postupom
súdu. Žalobca tak nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a
tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim
v tom, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou

majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

4. Uznesením zo dňa 20.06.2016 súd návrh pôvodne vedený pod sp.zn. 7C/111/2012 vylúčil na
samostatné konanie.

5. V konaní pod sp.zn. 7C/111/2012 žalobca uplatnil nárok voči žalovanej na náhradu škody v sume
125,-Eur a nemajetkovej ujmy v sume 440,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným
konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere
dlžníkom :F. J., S.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci číslo: EX 11194/2009. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o

žiadosti súdneho exekútora až dňa 07.04.2010 a teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 8
mesiacov.

6. V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 08.03.2017. Na toto pojednávanie boli právny
zástupca žalobcu i žalovaná predvolaní včas a riadne. Žalovaná podaním zo dňa 01.03.2017 doručeným

tunajšiemu súdu 02.03.2017 elektronickým podaním ospravedlnila svoju neúčasť na tomto pojednávaní
z dôvodu jej kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značný počet pojednávaní po
celom území SR v obdobných konaniach s navrhovateľom s ohľadom na hospodárnosť konania ako
aj s ohľadom na predpokladaný postup žalobcu, ktorý sa podľa doterajších skúseností žalovanej
pojednávaní taktiež nezúčastní, pričom sa žalovaná pridržala svojich zaslaných vyjadrení k veci.

Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním zo dňa 03.03.2017,
doručeným súdu ten istý deň; z dôvodu hospodárnosti konania, nežiadal o odročenie pojednávania,
súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

7. Žalobca k žalobe nepredložil žiadne dôkazy. Konanie Exekučného súdu ktorým mal byť Okresný súd

Zvolen, a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného súdu zakladajúceho jeho
nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch identifikoval spisovou
značkou exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom (neoznačeným), spisovou značkou súdneho spisu
Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal vykonať dôkaz oboznámením tohto
exekučného spisu, pričom tento identifikoval tak, že je založený pre exekučné konania vedené medzi

oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinným
(dlžníkom) F. J., S.. XX.XX.XXXX pre vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením
záväzku povinného (dlžníka) vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s tým, že exekučný súd mu neoznámil
spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na exekučnom súde.

8. Z registra tunajšieho súdu v spise 28Er/302/2009 (Ex 11194/09 - súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému F. J., S.. XX. XX.XXXX; tento došiel
dňa 24.11.2009. Vo veci bolo vydané poverenie dňa 27.11.2009, opravné poverenie dňa 07.04.2010.9. Žalobca v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č.514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon č.514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007
Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

16. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

18. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany

oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

20. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

21. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnejmoci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

22. Žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.

23. Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením

právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

24. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.

Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaní
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

25. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody,
ktorá sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku)
alebo vo forme nemajetkovej ujmy.

26. Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná

úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti, nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

27. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušenie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými
právnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.

Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní,
alebo o iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát

(prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

28. Žalobca sa vo veci domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupeExekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

29. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol
účinnosť dňa 01. 07. 2002. V § 35 tento zákon ustanovuje, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

30. Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41
ods. 1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmieri, platobné výmery, výkazy
nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo
možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č.244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.
07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do

31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia
tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm. c)

za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný

výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských
komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.

2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už
nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,
že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.
II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).

31. Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Uvedené sa vzťahuje na všetky prípady exekučných konaní, od ktorých
odvodzoval žalobca nárok na náhradu majetkovej škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a v
ktorých došlo k zamietnutiu žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného súdu.

32. K tomuto treba doplniť, že 15 dňová lehota na preskúmavanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len vočiosobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi,
nazákladektoréhosúdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciuaktorýmsúdnyexekútorpreukazuje
svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu,
žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred
udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady
pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie

je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku, resp. otázky, ktoré boli
podmienkamimateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,rozhodcovskýchrozsudkov,týmtopostupom
nedochádzalo k preskúmaniu vecnej správnosti predložených exekučných titulov (rozhodcovských
rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul, rozhodcovské rozsudky, sú v súlade so
zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď potom, ak Exekučný súd

zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebol týmto
dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (pozri napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn.
3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10. 10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011

zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22. 05. 2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30. 04.
2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa
22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011,
uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti E. Z., zo
dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Ani v tomto

Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý by zakladal nárok navrhovateľa na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

33. V skúmanej veci žiadosť o udelenie poverenia napadla na súd 24.11.2009, pričom vo veci bolo
vydané poverenie dňa 27.11.2009, teda v zákonnej 15 -dňovej lehote. Opravné poverenie bolo vydané

dňa 07.04.2010.

34. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností
a je správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne ak bude vydané aj po

lehote, keď záujem spravodlivosti a zákonnosti prevyšuje nad zákonnou lehotou. Žalobca v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do vydania rozhodnutia o tejto žiadosti bol v neistote, prípadne, že v dôsledku
tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. Nepreukázal príčinnú súvislosť, ani
vznik škody, ani výšku škody. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať materiálne.

35. Nakoľko žalobca súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)

vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo
mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko žalobca nepreukázal predovšetkým
existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod
odôvodňovať v rozsudku škodu a majetkovú ujmu, ktorú žalobca nedôvodným nárokom uplatnil.

36. V preskúmanej veci bolo dokazovaním zistené, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
v zákonnej 15-dňovej lehote, a teda súd z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

37. Pokiaľ žalobca v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníkakonania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko v konaní jej žiadne trovy konania nevznikli, a ani zo súdneho spisu pre žalovanú
nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie

je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov).