Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18CbZm/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209330
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113209330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: CD Consulting

s.r.o., so sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705,
právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: G. B.,
D.. XX.X.XXXX, N. F. XX, XXX XX, o vydanie zmenkového platobného rozkazu na 148,11 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 28.3.2013 na tunajšom súd návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy
148,11 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne,
zo sumy 333,11 EUR od 24.08.2009 do 18.02.2010 čo predstavuje sumu 149,07 EUR, zo sumy313,ll

EUR od 19.02.2010do 18.03.2010 čo predstavuje sumu 21,92 EUR zo sumy 293.11 EUR od 19.03.2010
do 19.04.2010 čo predstavuje sumu 23,45 EUR, zo sumy 273,11 EUR od 20.04.2010 do 18.10.2010
čo predstavuje sumu 124,27 EUR, zo sumy 248,11 EUR od 19.10.2010 do 18.11.2010 čo predstavuje
sumu 19,23 EUR, zo sumy 223,11 EUR od 19.11.2010do 16.12.2010 čo predstavuje sumu 15,62 EUR,
zo sumy 198,11 EUR od 17.12.2010 do 18.01.2011 čo predstavuje sumu 16,34 EUR, zo sumy 173,11
EUR od 19.01.2011 do 20.02.2011 čo predstavuje sumu 14,28 EUR, zo sumy 148,11 EUR od 21.02.2011
do zaplatenia.

Žiadal priznať aj úrok vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy a to konkrétne zo sumy 333,1 1 EUR
od 09.11.2009 do 18.02.2010 čo predstavuje sumu 5,60 EUR, zo sumy 313,11 EUR od 19.02.2010 do
18.03.2010 čo predstavuje sumu 1,45 EUR, zo sumy 293,11 EUR od 19.03.2010 do 19.04.2010 čo
predstavuje sumu 1,55 EUR, zo sumy 273,11 EUR od 20.04.2010 do 18.10.2010 čo predstavuje sumu
8,19 EUR, zo sumy 248.11 EUR od 19.10.2010 do 18.1 1.2010 čo predstavuje sumu 1,27 EUR, zo
sumy 223,11 EUR od 19.11.2010 do 16.12.2010 čo predstavuje sumu 1,03 EUR, zo sumy 198,11 EUR

od 17.12.2010 do 18.01.2011 čo predstavuje sumu 1,08 EUR, zo sumy 173.11 EUR od 19.01.2011 do
20.02.2011 čo predstavuje sumu 0,94 EUR, zo sumy 148,11 EUR od 21.02.2011 do zaplatenia.Žiadal priznať tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,11 Eur a náhradu trov
konania, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila žalovaná dňa 15.12.2008 na zmenkovú sumu 333,11 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.08.2009. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“

Zmenka bola vystavená dňa 15.12.2008 (dátum vystavenia) na sumu 333,11 eur, pričom do jej textu bol
poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú

sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 24.08.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa.

Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 185,- eur, pričom na
zmenkovú sumu uhradil 185,- eur a na úroky uhradil 0,- eur. Keďže zmenková listina je opatrená
doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd

prevzal originál zmenky do súdnej úschovy.

Súd v uvedenom prípade skúmal, či ide o konanie, ktoré spĺňa predpoklady kladené na konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia č. 861/2007, následne skúmal právomoc
slovenských súdov na rozhodnutie o uvedenej veci, vecnú a miestnu príslušnosť, ako aj vzhľadom

k cezhraničnému sporu, rozhodné právo. Vzhľadom na priamu aplikáciu nariadenia rozhodujúcimi
kritériami pri posudzovaní, či ide o konanie podľa tohto nariadenia, je skúmanie, či ide o cezhraničný
spor, či výška uplatňovanej pohľadávky nepresahuje bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov
sumu 2.000,- EUR a či žalobca podal návrh vyplnením vzorového tlačiva A. V uvedenom prípade
toto konanie spĺňa všetky nariadením požadované kritériá. Vzhľadom k tomu, že žalobca má ku dňu

doručenia tlačiva návrhu sídlo v Českej republike, t.j. v inom členskom štáte ako je bydlisko žalovaného,
ktorý má bydlisko v Slovenskej republike, súd vyhodnotil, že ide v uvedenom prípade v súlade s článkom
3 nariadenia o cezhraničný spor. Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom,
preto sa na konanie uplatní aj nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval
právomoc slovenských súdov, pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy

daná podľa článku 16 ods. 2 bydliskom spotrebiteľa. Vecne príslušným je súd oznámený Slovenskou
republikou Komisii a to v zmysle článku 25 odsek 1 nariadenia č. 861/2007, okresný súd. Miestne
príslušným, aplikujúc článok 19 nariadenia a následne § 84 O. s. p., je Okresný súd Prešov. Keďže v
uvedenom prípade ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal aj určením rozhodného práva, ktoré bude na
daný spor aplikovať. Súd určil, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné

strany zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa článku 10 odsek 1 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak, že danú vec je potrebné riešiť podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania.

Na rozhodnutie o podanom návrhu súd nariadil pojednávanie, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z
účastníkov, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1 nariadenia
č. 861/2007, keďže podľa originálu predloženej zmenky, táto v ľavom dolnom rohu obsahovala údaj číslo
zmluvy: 8460570, a keďže zmenka bola vystavená pôvodne na spoločnosť Pohotovosť s.r.o., Pribinova
25, 911 09 Bratislava, ktorá je nebankovou spoločnosťou a okrem iného poskytuje aj spotrebiteľské

úvery.

Žalobca navrhol v konaní postupovať podľa čl. 4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z dôvodu, že v danom prípade nie sú splnené podmienky Nariadenia na nariadenie ústneho
pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu.

Súdu oznámil, že poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je
založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky; predložil súdu originál zmenky a
zmenkové informácie preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho
strany čo doplniť alebo opraviť. V konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky.
Disponuje len indosonovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny,

ktoré súd požaduje a ktoré by mohol nad rámec už uvedeného oznámiť alebo predložiť. Poukázal na
abstraktnosť zmenky ako cenného papiera a obligatórne písomné konanie podľa vyššie uvedeného
nariadenia, podľa ktorého žiada, aby súd postupoval. Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní
ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním.Keďže právo na spravodlivý proces, na ktoré odkazuje bod 9 preambuly nariadenia, je cieľom tohto
nariadenia a je potrebné vykladať všetky ustanovenia tohto nariadenia cez prizmu zabezpečenia práva

na spravodlivý proces pre oboch účastníkov, súd vo veci nariadil pojednávanie.

Dňa 22.12.2015 doručil žalobca súdu písomné podanie, ktorým zobral svoj návrh späť v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd o čiastočnom
späťvzatí žaloby žalobcom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Prípadný
nesúhlas žalovanej so späťvzatím by bol neúčinný nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo skôr, než
sa začalo pojednávanie.

Na pojednávanie nariadené na deň 4.2.2016 sa nedostavil žalobca. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil
elektronickým podaním zo dňa 3.2.2016, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá k veci uviedla, že potvrdzuje že mala zmluvu o pôžičke

so spoločnosťou Pohotovosť, ktorú čiastočne aj platila, nepamätá sa však v akej výške. Peniaze
potrebovala na starostlivosť o domácnosť, nakoľko má choré dieťa. Manžel bol vyradený z evidencie
na úrade práce, nemal žiaden príjem, taktiež s dcérou nemohli dostávať aktivačný príspevok, ona mala
jediný príjem a to opatrovateľský príspevok na starostlivosť o dcéru. V súčasnosti spláca aj iné záväzky,
napr. Telecom po 10 eur. Taktiež spláca elektrinu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, Zmluvou o úvere uzatvorenou dňa 15.12.2008 medzi
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej
len VOP), Vlastnou zmenkou vystavenou žalovanou dňa 15.12.2008 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 15.12.2008 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 8460570, ktorou veriteľ - Pohotovosť, s.r.o.
poskytol úver vo výške 265,55 Eur (8 000,- Sk) žalovanej. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť vo výške
517,83 Eur (15 600,- Sk) 12 mesačnými splátkami po 43,15 Eur (1 300,- Sk) počnúc dňom 19.01.2009. V
zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený poplatok vo výške 252,27 Eur (7 600,- Sk), pričom poplatok
nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani RPMN.

Žalovaná dňa 15.12.2008 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok žalovanej zaplatiť za
túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 333,11 Eur (10 035,27
Sk) a zmenkový úrok 0,25% denne od 24.8.2009 Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako
vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od

vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu.
Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia,
identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum
začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok

vzorového tlačiva.

K vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 17. VÚP pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o
vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka akovystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ
zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné
strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu

4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“

Podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: 8460570
a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa a spoločnosti Pohotovosť, s.r.o..

Predmetom konania je spor zo zmenky. Súd preto predovšetkým skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti v
zmysle zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový a dospel k záveru, že zmenka spĺňa formálne

náležitosti Čl. 1 § 75 citovaného zákona. Podľa daného ustanovenia vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k

predošlým majiteľom vždy.

PodľaČl.I§17ods.2zákonač.191/1950Zb.Zákonzmenkovýašekový,vkonaní,vktoromsauplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo

zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: 1) Napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
§ 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z. z..

Podľa Čl. III § 3a zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, neplatné sú zmenkové
alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.

Označenie zmenka je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj
zročnosti ako aj údaj miesta, kde sa má platiť, tiež meno toho na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a
miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol
zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Napriek záveru o splnení formálnych náležitostí platnej zmenky súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu
o vyplňovacom práve zmenky vyplývajúcej z článku 17 VÚP remitenta. Ako už bolo konštatované, pri
uzatváraní príslušnej úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský
právny vzťah a preto je potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov.

Súd mal za to, že žalovaná je a aj v čase uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, pretože nebolo
preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konala v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania,
či inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade súd prvého stupňa zvážil aj prehlásenie žalovanejv zmluve že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania. Preukázaním tejto skutočnosti
pritom nemôže byť všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon povolania (ktorý
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. používa vo svojich zmluvách), ktorý neposkytuje odpoveď na otázku,

aké je zamestnanie, povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis stakýmto zamestnaním, povolaním,
či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle však
žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd prvého stupňa konštatoval, že vymedzenie účelu
poskytnutia úveru v konkrétnej veci formou vyznačenia účelu poskytnutia úveru na účely výkonu
povolania v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany žalobcu má rovnaký dopad,

ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec, t. j. súd na vec musel aplikovať i ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je špeciálnou právnou pravou k všeobecnej
úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa
nepoškodzujú Obchodný zákonník.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluváchakoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka je potrebné posúdiť podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je

neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. g/ je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h/ ročná úroková
sadzba, pod písm. i/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písm. j/

ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/,
l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného
musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4
ods. 2 písm. g/, h/, i/,j/ zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť
nezohľadňuje a dokonca umožňuje aj vymáhať zmenkový úrok 0,25% denne, čo je ročne 91,25%.
Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho

neplatnosť (§ 39 OZ v náväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola uvedená
vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich
ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či už

pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych
náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom aj na § 53 ods. 5
OZ. Ak je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. Tento
záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo
161/2007 zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej zmluvy

nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z
nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a
vedenieúveru,vdôsledkučohopovažovalzmluvuzapriečiacusadobrýmmravomazásadámpoctivého
obchodného styku.

Uvedené ustanovenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a ktoré veriteľ používal vo vzťahu k neurčitému počtu svojich klientov. Dohoda o vyplnení zmenky
poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu najmä v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy
(suma všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky, pričom dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal splatný celý

dlh), je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky.
Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola
táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považuje jednoznačne za
nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v
spotrebiteľských právnych vzťahoch. Veriteľ môže vyplnením zmenky dosiahnuť obídenie ustanovení

právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (uvedenie neprimeranej odplaty, sankcií a pod.). Spotrebiteľ
(žalovaný) pritom nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ chcel povinný
úver získať, musel adhéznu zmluvu o úvere aj s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami
podpísať ako celok. Dohodu o vyplnení zmenky preto súd posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je

aj v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení zo zákona absolútne
neplatná. Uvedenému nasvedčuje i súčasná právna úprava zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorá v ustanovení § 5a ods. 1 písm. b/ neumožňuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom.

Súd zároveň z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa Čl. 1 § 17 ods.
1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, tak ako mu to ukladá § 17 ods. 2 cit. zákona,
nakoľko zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje
výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V

danomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúťposudzovaniuplatnosti
úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaný by
veriteľovi mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ).

Súd zároveň poukazuje na závery zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR prijaté dňa 20.10.2015, podľa ktorých
„ I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je

spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nároknauplatnenýúrok akonárok uplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Aj z dôvodov uvedeného zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že všeobecne je potrebné rešpektovať

základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je
možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera žalovaný,
pokiaľ je spotrebiteľom mal by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe
skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu (bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa nárok
uplatňuje), že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej

úpravy o ochrane spotrebiteľa (obdobne to ustálila aj rakúska právna prax).

Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16. 9. 2015, vychádzajúc
z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako v SR, konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri
rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné

vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov, o ktorých sa jednalo v prípade
dotknutia práv v prejednávanej veci konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, potom
všeobecnésúdynesmúodhliadnuťodichšpecifických záujmov a postavenia.Pri svojej rozhodovacej
činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu
práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov

zmenkového vzťahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd zostávajúci nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Podľa zásady úspechu konaní nárok

na náhradu trov konania vznikol len žalovanej, tá si však tento nárok v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.