Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114205685
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114205685.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: F. U., bytom Q. U. XX, t.č.

D. na výkon väzby K., proti žalovanému v 1. rade Okresný súd v Nitre, a v 2. rade: Krajský súd v Nitre,
o zaplatenie odškodného v súvislosti s nezákonnosťou väzby - o zaplatenie náhrady po 500.000,- eur
od každého žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy vo výške
500.000,- eur a žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 500.000,- eur, pričom náhradu škody žiada
za nezákonnú väzbu a nezákonný postup, v súvislosti s ktorým utrpel ujmu tak ako on ako aj celá jeho

rodina.
Žalobca vo svojej žalobe uviedol , že v trestnej veci obvineného F. U. bol vyšetrovateľom Odboru boja
proti organizovanej trestnej činnosti - Západ v Trnave, Prezídia Policajného zboru stíhaný v konaní pod
Z.:T.-XX/BOK-Z-XXXX, pre spolupáchateľstvo obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa
§ 20 Trestného zákona k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/ ods. 4 pism. a Trestného zákona, spáchaného
sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, vzatý do väzby a v rámci trvania väzby a
v konaní o jeho väzbe pred sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu v Nitre a v konaní pred

senátom Krajského súdu v Nitre bol opakovane zásadným spôsobom porušený zákon v neprospech
obvineného a trvanie jeho väzby bolo v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku.
Nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu väzobnej veci došlo
k ústavne a zákonne neakceptovateľnému protiprávnemu stavu, čo malo za následok porušenie jeho
práva ako obvineného podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl.
17 ods. 5 Ústavy SR a §§-ov 2, ods. 6, 71 ods. 1 Trestného poriadku. Konaním zo strany súdu ako
aj orgánov činných v trestnom konaní predchádzajúcim rozhodnutia súdu bola závažným spôsobom

poškodená jeho osoba a nezákonným postupom zo strany súdov zasiahnuté do jeho práv a slobôd,
doposiaľ má problém zamestnať sa, bol krivo obvinený a s takýmito závermi sa stotožnil aj súd, od
doby jeho väzby má psychické problémy a dané má dopad a na jeho rodinu, ktorú si zakladá a preto sa
predmetným podaním aj priznanie náhrady. Ďalej uviedol, že vo väzbe bol nezákonne od 01.01.2009
po dobu rok a pol a týmto bola spôsobená ujma nie len jeho osobe ale aj celej jeho rodine.

2./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3./ Podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli splnené podmienky aby súd konal v neprítomnosti
sporých strán. Žalovaní v 1. a v 2. rade neúčasť ospravedlnili, a súhlasili s tým, aby súd predmetnú vec
pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

4./ Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na prejednaní žaloby. Poukazuje na to, že najprv sa
vykonávalo verejné zasadnutie o predĺžení lehoty väzby až potom prišla novelizácia Trestného poriadku
a bolo zrušené verejné zasadnutie a už sa konalo len na neverejnom zasadnutí. Čo sa udialo 1.1.2009,

kde nebola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu verejného zasadnutia, preto mu nebolo možné predĺžiť
lehotu väzby a bol ďalej držaný vo väzbe od 1.1.2009 nezákonne. Čo sa týka pasívnej legitimácie,
nechám to na zváženie súdu. Prokurátor bol povinný podať návrh na predĺženie väzby v lehote 20
pracovných dní, čo zo strany prokurátora nebolo dodržané, bolo len 19 pracovných dní, aj napriek tomu
mu bola lehota väzby predĺžená, čo bolo v rozpore so zákonom, v ostatnom sa pridržiava žaloby.

5./ Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca sa domáha náhrady škody
za nezákonný postup súdu a nezákonnú väzbu, čiže ide o nároky, ktoré sú upravené v zák. č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Poukazuje na ustanovenie § 3 a 4 zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, kto je zodpovedný za škodu
a kto koná v mene štátu vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. l. Ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu, je podľa § 4 ods.1 písm. a) zák. č. 314/2003 Z.z. subjektom konajúcim

za štát Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nakoľko žalobca označil ako žalovaného v
1.rade Okresný súd Nitra, ktorý subjekt nie je vecne pasívne legitimovaný, žiada aby bola žaloba voči
žalovanému v 1 .rade ako neopodstatnená - plnom rozsahu zamietnutá.

6./ Žalovaný v 2. rade, vo svojom písomnom vyhotovení uviedol, že predmetnou žalobou sa žalobca
od žalovaného v 2. rade domáha náhrady ujmy vo výške 500.000 € za nezákonnú väzbu a nezákonný
postup senátu Krajského súdu v Nitre, vo veci vedenej pod sp. zn.XXX/XXXX a XTpo/XX/XXXX, ako i
náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní. I keď žalobca v žalobe neuvádza právny predpis,

o ktorý svoj návrh opiera, posudzujúc žalobu podľa jej obsahu týmto právnym predpisom je zákon č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (ďalej len „zákon“) .
Uvedený zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci a okrem iného určuje v ust. § 4 zákona, kto v mene štátu koná vo veci náhrady škody,

ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1. Za situácie, že žalobca v rozpore s
uvedenou právnou úpravou za žalovaného v 2. rade označil Krajský súd v Nitre, absentuje tak na jeho
strane vecná pasívna legitimácia v konaní, ako jeden zo základných predpokladov úspešnosti žaloby
na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym postupom orgánu verejnej
moci, ktorým je i súd a preto navrhuje žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade zamietnuť.

7./ Súd sa v predmetnej veci oboznámil s obsahom spisu a zistil, že žalobca sa žalobou voči žalovaným
v 1. a 2. rade domáhal náhrady škody a to od každého žalovaného vo výške 500.000,- eur, pričom

predmetnú náhradu škody si uplatňoval z dôvodu, že mu bola spôsobená ujma nezákonným postupom
a to za nezákonnou väzbou.
V dôsledku nezákonnej väzby a nezákonným postupom zo strany súdov bola poškodená jeho osoba,
bolo zasiahnuté do jeho práv a slobôd , doposiaľ má problém zamestnať sa, bol krivo obvinený a stakýmito závermi sa stotožnil aj súd a od tejto doby jeho väzby má psychické problémy, takisto to má
dopad aj na jeho rodinu a z toho titulu sa predmetným podaním domáha priznania vyššie uvádzanej
náhrady.

8./ Podľa ust. § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

9./ Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
tento zákon upravuje
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

10. / Podľa § 4 vyššie cit. zák. ustanovenia vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,1) Y.
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,2) L.
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) T.

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej

správy alebo poverený pracovník finančnej správy,3) XXXX-XXX>
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice

Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4)XXXX-XXX> v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal

konať ako prvý. 11./ Na základe vykonaného dokazovania ako aj oboznámením sa s obsahom
spisu súd mal za preukázané, že žaloba žalobcu podaná voči žalovaným v 1. a 2. rade nie je podaná
dôvodne a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodne podanú zamietol. 12./ Jednou
zo základných podmienok konania je civilno-procesná subjektivita, ktorej predpokladom je hmotno-
právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosť podľa hmotného práva. Ten, kto

má spôsobilosť na práva a povinnosti, je potencionálnym subjektom práva povinnosti. Aby sa však
stal subjektom určitého konkrétneho oprávnenia, nositeľom povinnosti, je potrebné právne relevantné
správanie, t. j. také správanie subjektu, s ktorým objektívne právo spája vznik určitého práva alebo
povinnosti, a je potrebné s týmito subjektmi konať. 13./ Pred meritórnym skúmaním uplatneného
nároku sa súd zaoberá otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa

ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom
žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o
ktorých sa koná. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom
vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo

neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má
pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy,
ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže,
súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu
na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za

žalovaného neoznačil. V danom prípade je nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je vždy Slovenská
republika, v ktorej mene priamo zo zákona vystupuje, teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy,
ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Pasívnu vecnú
legitimáciu má štát. ( KS Trnava sp.zn. XX Co XXX/XXXX, KS Bratislava sp.znXX./ XXX/XXXX, X Co

XXX/XXXX). 14./ Súd vzhľadom na skutočnosť, že ide o nárok , kde nositeľom povinností je
podľa právnej úpravy štát, musí uplatnenie tohto nároku pred súdom smerovať voči štátu ako účastníkovi
a nie voči niekomu, kto by prípadne v danej veci za štát ako štátny orgán mal konať Pretože žalovaný
1. rade ako Okresný súd Nitra a žalovaný v 2. rade ako Krajský súd Nitra nenesie zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a pre uvedený nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na

strane žalovaných v 1. a 2. rade súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 15/. Podľa
ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1. a v 2. rade boli v konaní úspešní, súd , mali
právo na plnú náhradu trov konania, avšak si trovy konania neuplatnili, a preto súd o trovách rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.