Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/642/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113213142
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:4113213142.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. B., R. XXX/XX, o zaplatenie 799,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16C/191/2014-57 zo dňa 25.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcovi sa náhrada trov
konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil aplikáciou § 516, § 535, § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1, 2, § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 11.6.2010, § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. a § 142 ods. 1 OSP. Vecne argumentoval tým, že žalobca sa domáha svojich nárokov
zo zmluvy z 22. februára/20. marca 2010, ktorej právna kvalifikácia je nejasná. Samotná zmluva je
nazvaná zmluvou o pôžičke. Taktiež plnenie veriteľa je v zmluve, ako aj vo všeobecných obchodných

podmienkachoznačenéako„Pôžička“.ZčastiIIIzmluvyvšakvyplýva,žepôžičkasamápoužiťčiastočne
na úhradu doterajších záväzkov žalovaného voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., resp. voči
VÚB, a.s. Podľa názoru súdu je však pri posudzovaní právneho vzťahu z tejto zmluvy podstatné, či sa
má poskytnutou pôžičkou kryť záväzok voči tomu istému veriteľovi, alebo voči VÚB, a.s..

3. Podľa súdu prvej inštancie ak má podľa zmluvy o úvere resp. pôžičke poskytnúť veriteľ peňažné

prostriedkynauhradeniezáväzku,ktorýmádlžníkvočinemu,nejdevskutočnostilenozmluvuopôžičke,
resp. o úvere. Veriteľ totiž v takom prípade nemôže poskytnúť plnenie sebe samému, pretože je to
pojmovo nemožné. Takáto zmluva je tak svojím obsahom v skutočnosti dohodou o zmene záväzku
(nováciou) v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka, ktorým sa doterajší záväzok nahrádza záväzkom
novým z titulu úveru alebo pôžičky. Podmienkou platnosti dohody o novácii je ale existencia pôvodného
záväzku, ktorý sa má novým úverom resp. pôžičkou nahradiť. V prerokúvanej veci je tak podmienkou

platnosti zmluvy z 22. februára/20. marca 2010 v tej časti, v ktorej sa má poskytnutou pôžičkou
nahrádzať záväzok žalovaného voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., existencia takéhoto
záväzku žalovaného voči tejto spoločnosti. Pokiaľ by takýto záväzok neexistoval, bola by zmluva z 22.
februára/20. marca 2010 v tejto časti neplatná a plnenie prijaté žalobcom resp. spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., na splátkach od žalovaného by bolo bezdôvodným obohatením. Zo skutkového
stavu vyplýva, že žalobca bezpečne nepreukázal existenciu takéhoto pôvodného záväzku žalovaného.

Za dôkaz jeho existencie nemožno považovať uvedenie určitej sumy v časti III zmluvy z 22. februára/20.
marca 2010, keďže z neho nijako nevyplýva postup, ako sa k uvedenej sume dospelo. Ak existenciazáväzkov žalovaného voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktoré sa mali touto zmluvou
nahradiť, nie je dokázaná, nemožno prijať záver, že existovali. Nemožno teda ani prijať záver, že pôžička
poskytnutátoutospoločnosťoužalovanémunaichsplatenie(tedadohodaonováciipôvodnéhozáväzku)

je platná.

4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že vo vzťahu k tej časti úveru, resp. pôžičky, ktorou sa
mal nahradiť záväzok žalovaného voči VÚB, a.s., v tejto časti ide skutočne o pôžičku poskytnutú tým
spôsobom, že Consumer Finance Holding, a.s., za žalovaného uhradí jeho záväzok u tretej osoby -

VUB, a.s. V tomto prípade teda nejde o nováciu a nemožno ani tvrdiť, že by predpokladom existencie
záväzku z novej zmluvy o pôžičke bola existencia záväzku žalovaného u tejto tretej osoby. V tomto
trojstrannom (poukážkovom, § 535 a nasl. Občianskeho zákonníka) vzťahu totiž všetky tri vzťahy (dlžník
- pôvodný veriteľ, dlžník - nový veriteľ a nový veriteľ - pôvodný veriteľ) zostávajú principiálne samostatné.
Ak zmluva, na základe ktorej vznikol záväzok dlžníka u pôvodného veriteľa, má napr. určité vady, takže
záväzok dlžníka je v skutočnosti nižší než tvrdí pôvodný veriteľ, nevznikne plnením nového veriteľa

pôvodnému veriteľovi bezdôvodné obohatenie medzi nimi. Plnenie nového veriteľa z novej zmluvy o
úvere alebo pôžičke sa realizuje pôvodnému veriteľovi na účet (k dobru) dlžníka, teda s tými účinkami,
ako keby plnil sám dlžník. Ak teda pôvodný veriteľ nemal záväzok v takej výške, v akej mu plnil nový
veriteľ z nového úveru, vznikne nárok na bezdôvodné obohatenie dlžníkovi samotnému. Na platnosť
zmluvy o úvere resp. pôžičke medzi dlžníkom a novým veriteľom to však nemá vplyv. Podľa názoru

súdu je však prerokúvaná situácia výnimočná tým, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,
vystupovala vo vzťahu k VÚB, a.s., ako zástupca a správca úverových vzťahov s dlžníkmi. Znamená to,
že to bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., nie VÚB, a.s., kto vyčísľoval zostatok pôvodného
úveru resp. pôžičky a túto výšku udával do novej zmluvy o pôžičke. V prerokúvanej veci tak v podstate
absentujú ony tri samostatné vzťahy medzi novým a pôvodným veriteľom a dlžníkom. VÚB, a.s., a

Consumer Finance Holding, a.s., tak v prerokúvanej veci splývajú v podstate v jedno. Podľa názoru súdu
tak treba prerokúvanú vec posudzovať v podstate rovnako analogicky ako nováciu a viazať platnosť
zmluvy o pôžičke z 22. februára/20. marca 2010 na existenciu pôvodného záväzku, ktorý sa ňou má
nahradiť.Následkynepreukázaniajehoexistenciesúpotomrovnakéakoboliopísanévpredošlombode.

5. Súd prvej inštancie tak žalobu žalobcu zamietol, keďže nebolo preukázané, že v čase poskytnutia
pôžičky podľa zmluvy z 22. februára/20. marca 2010 skutočne mal žalovaný záväzky zo zmlúv z 2. júla
2009 a 23. decembra 2008 vo výške, v akej mu bola poskytnutá pôžička.

6. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný, preto

súd o jeho návrhu na ich priznania (§ 151 ods. 1 OSP) rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Žalovaný zasa
žiadne trovy nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať.

7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, ktorým žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že vyhovie jeho

žalobe, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ako odvolací dôvod uplatnil nesprávne právne posúdenie
vecianedostatočnezistenýskutkovýstav.Pocitácii§497a§507Obchodnéhozákonníkaargumentoval
tým, že sa nestotožňuje s názorom súdu, nakoľko má za to, že určenie účelu poskytnutia peňažných
prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy a zároveň v prípade určenia účelu poskytnutia

úveru nie je jeho povinnosťou skúmať dôvodnosť uvedeného účelu. Dokonca v prípade, ak by žalovaný
použil poskytnuté peňažné prostriedky v rozpore s určeným účelom ich poskytnutia, nespôsobuje
daná skutočnosť automatickú neplatnosť zmluvy, ale vzniká tým len dôvod na možnosť odstúpenia zo
strany veriteľa. Nesúhlasí s tým, aby súd v danom prípade skúmal, či záväzky žalovaného, na ktorých
splatenie mu boli poskytnuté finančné prostriedky sú oprávnené a dôvodné. Uvedená skutočnosť je

vo vzťahu k uplatnenému nároku irelevantná. Žalovaný sám požiadal o poskytnutie úveru na splnenie
jeho doterajších záväzkov a vyjadril svojím podpisom súhlas so stanovenými podmienkami. Nebolo
jeho povinnosťou skúmať, či žalovaný má predmetné záväzky, prípadne či sú predmetné záväzky v
uvedenej výške dôvodné. Išlo len o jeho oprávnenie, nie povinnosť. Povinnosťou súdu naopak bolo
posúdiť podmienky uzavretia zmluvy, nároky, z ktorej sú predmetom konania. Pokiaľ by žalovaný dospel

k záveru, že záväzky z pôvodných záväzkov, na ktorých úhradu mu boli poskytnuté peňažné prostriedky
nie sú dôvodné, môže si nároky z tohto plynúce uplatňovať v novom konaní.

8. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase

podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods.
1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je

dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

10. V prvom rade sa žiada uviesť, že pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) postúpil
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu žalobcovi (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 18.10.2013, z čoho vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobcu v prejednávanej veci.

11. Tiež je potrebné pripomenúť, že žalobca podaním zo dňa 16.1.2015, doručenom súdu prvej inštancie
dňa 20.1.2015 (č.l. 27 spisu) zobral podanú žalobu čiastočne späť v časti poplatkov vo výške 97,18 Eur
s príslušenstvom, o ktorom dispozitívnom úkone žalobcu súd prvej inštancie vôbec nerozhodol.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
žalobcu bolo posúdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žalobného nároku
vyplývajúceho zo Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. a žalovaným dňa 22.2.2010 pre pochybnosť o jej platnosti, pre nepreukázanie,

že v čase poskytnutia tejto pôžičky platne existovali záväzky žalovaného, na splatenie ktorých mali byť
čiastočne použité požičané finančné prostriedky.

13. Z § 101 OSP účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že občianske súdne
konanie (teraz už civilný spor) je ovládané zásadou prejednacou čo znamená, že účastníci (teraz už

strany sporu) sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá
OSP (tiež platné a účinné počas celého prvostupňového konania) následne stanovuje, že účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia
a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má

to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia
vo veci.

14. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona
a na právny úkon sa hľadí, ako by nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný

štátny orgán) aj bez návrhu (ex officio). Keďže dôvody neplatnosti sú rozmanité, v spore, v ktorom súd
posudzuje platnosť právneho úkonu na návrh, nie je povinný z úradnej moci skúmať všetky skutočnosti,
ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Obzvlášť to platí v spore o
splnenie povinnosti zo zmluvy, v ktorom sa otázka platnosti zmluvy skúma ako otázka predbežná. Ak
však za konania vyjdú najavo také skutočnosti, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu,

súd musí na ne vždy prihliadnuť bez ohľadu na to, čo je dôvodom neplatnosti. K vadám právneho úkonu,
ak vyšli v priebehu konania najavo, je teda súd povinný bez návrhu prihliadnuť aj vtedy, ak vada má za
následok, že účastníci uzavreli právny úkon v rozpore s objektívnym právom (porovnaj napr. uznesenie
dovolacieho súdu z 27. júla 2009 sp.zn. 4 Cdo 217/2007).

15. Ak potom súd mal v úmysle ex officio posudzovať platnosť Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky
zo dňa 22.2.2010 uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným z
hľadiska jej možnej absolútnej neplatnosti (tu pre absencia možnosti zodpovedne posúdiť jej možný
rozpor so zákonom ako i možné obchádzanie jeho následkov) bez toho, aby si i sám zisťovalokolnosti rozhodné pre takéto posúdenie, konkrétne existenciu záväzkov žalovaného, na splatenie
ktorých mali byť čiastočne použité požičané finančné prostriedky, ktorá ich existencia stranami sporu
nebola spochybňovaná (minimálne dopytom na žalovaného ako zmluvnej strany, ako i možným

zadovážením si týchto zmlúv od veriteľa), takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Tu skutočne neobstojí konštatácia súdu prvej inštancie,
že žalobca, inak postupník žalovanej pohľadávky, ktorá na neho prešla až počas konania, nedokázal,
že v čase poskytnutia pôžičky zo zmluvy, ktorej nebol stranou, a z ktorej žalovaná pohľadávka vznikla,
platne existovali záväzky žalovaného, na splatenie ktorých predmetnú pôžičku, preto bola žaloba

zamietnutá.

16. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

17. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto
domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

18. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom a tým potom vec i nesprávne právne posúdil, pričom nevykonal dokazovanie
nevyhnutné pre rozhodnutie o veci, keď je jednoznačne neúčelné, aby dokazovanie v danej veci
vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie. Navyše žalovaný ako spotrebiteľ

(čo súd prvej inštancie správne uzavrel) je slabšia strana v spore, preto súd musí ex officio vykonať
všetko potrebné dokazovanie a to i bez návrhu, teda aj nenavrhované dôkazy.

19. Odvolací súd preto, po splnení všetkých zákonných podmienok § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP
preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie,
výsledky celého konania potom náležite zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pritom neopomenúť

rozhodnúť i o čiastočnom späťvzatí žaloby.

21. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto
konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ).

22. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).