Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/360/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212280
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7512212280.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: Š. O., nar. XX.XX.XXXX,
G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42
176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov.
hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 7.985,68 eura s prísl.

r o z h o d o l :

Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice-okolie 17C/360/2012 - 55 zo dňa 19.11.2013.

Žaloba sa zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou, podanou na Okresnom súde Košice-okolie dňa 23.7.2012 domáhal, aby žalovaný
bol zaviazaný na zaplatenie sumy 7985,68 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 25.9.2009
do zaplatenia a k náhrade trov konania.

Zisťovaním pobytu žalovaného sa zistilo, že jeho bydlisko nie je známe, preto mu bol pre toto konania
ustanovený opatrovník - jeho matka. Po tom, ako jej boli doručené všetka zákonom predpísané listiny
a nariadené pojednávanie, toho sa žalovaný osobne zúčastnil. Objasnil, že sa musel presťahoval na
územia Maďarska, kde v podnájme žije s manželkou i svojimi deťmi. Žalovaný, čo sa týka veci samej.
navrhol žalobu zamietnuť.

Vzhľadom na zistenú skutočnosť a síce, že odpadol dôvod, pre ktorý bol žalovanému ustanovený
opatrovník, súd uznesenie zo dňa 19.11.20013 zrušil.

Dňa 20.9.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník, ktorý už vo vyjadrení zo dňa 4.2.2013 vzniesol
námietku premlčania a poukázal na nekalú obchodnú praktiku žalobcu pri uzatváraní Dohody o uznaní
záväzku a splátkového kalendára. Uviedol, že pokiaľ podľa tvrdenia žalobcu sa úver stal zročným dňa

19.2.2009 a žalobu žalobca podal dňa 23.7.2009, uplynula 3 ročná premlčacia doba. Ohľadom dohody o
uznaní záväzku akcentoval na to, že ide o prehlásenie žalovaného ako dlžníka, ktoré je pre spotrebiteľov
neznámymi kategóriami a jediným zámerom jej podpísania je dosiahnutie 10 ročnej premlčacej doby.
Je takmer vylúčené, aby spotrebiteľ mal záujem na predĺžení premlčacej doby pričom a teda pri jejuzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti bola dosiahnutá nerovnovážnosť v
právach a povinnostiach účastníkov, čo spôsobuje neplatnosť takejto dohody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Žalobca tvrdil, že:

- právny predchodca žalobcu - GE Money a.s. uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 1136725590,
ktorej súčasťou sú tiež Obchodné podmienky . Na jej základe boli žalovanému poskytnuté finančné
prostriedky v sume 5975,91 eura, ktoré sa zaviazal splácať v pravidelných splátkach riadne a včas.
- keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, dostal sa do omeškania so splatením viac ako 3

splátok po sebe, čo viedlo tomu, že úver sa zosplatnil, ktorá okolnosť je platobnej histórii označená
ako „zrieknutie sa poplatku za vedenie účtu“. Právny predchodca celú pohľadávku previedol na žalobcu
zmluvou zo dňa 23.9.2009
- pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 7985,68 eura, a pozostávala z istiny 5599,79 eura,
riadneho úroku 2252 eura, zmluvnej pokuty 99,70 eura a poplatkov 34,19 eura.

- žalobca s a domáha úroku z omeškania dňom 24.9.2009 t.j. dňom nasledujúcim po dni postúpenia
pohľadávky
-

Za účelom týchto skutočností predložil súdu zmluvu o úvere zo dňa 4.3.2008 (čl. -8), z obsahu ktorej súd

zistil, že GE Money a.s požičala žalovanému sumu 180.000 Sk (5974,90 eura), že sa ich zaviazal vrátiť
v 72 splátkach po 3755 Sk (124,64 eura), že RPMN je 15,52% ročne. Výška úrokovej miery zmluvného
úrokuuvedenánieje,nocelkovásumaurčenák zaplateniuvšakčinila270.360Sk.Výškaúrokovejmiery
je uvedená vo formulári o zmluvných podmienkach na čl. 9, kde je uvedená sadzbou 13,75% ročne.

Z Platobnej histórie (čl. 12) vyplýva, že žalovaný na úvere nezaplatil ani korunu, a dňa 11.2.2009 bola
zaúčtovaná položka „zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“ čo podľa žalobcu znamená
zosplatnenie úveru po nezaplatení tretej omeškanej splátky.

Žalobca súdu predložil tiež Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
22.3.2011 (čl. 13).

Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že žalovaný mal uznať
svoj záväzok voči veriteľovi na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom GE Money a.s. zo dňa
4.3.2008 vo výške 5599,79 eura ako aj príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné
konanie vo výške 150 eur.

V bode 3. - Forma splatenia záväzku, bode 3.1 dohody sa mal zaviazať splatiť svoj záväzok uvedený
v bode 2 tohto článku v mesačných splátkach po 50 eur splatných do 30. dňa v mesiaci, dátum prvej
splátky bol 30.5.2010. V poslednej vete bodu 3.1. je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3

dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Žalovaný pred súdom prezentoval, že je pravda, že si u GE Money a.s. požičal peniaze v roku 2008
a že mu boli v čase, kým pracoval, splátky zrážané z výplaty. Krátko na to došlo ku kríze, s manželkou

bývali v podnájme, narodili sa im deti (naposledy dvojčatá) v čase, keď za ním bol vysoký bradatý pán.
Potvrdil, že podpis na dohode z 24.5.2010 je jeho podpis ako aj to, že vedel, že žalobcovi dlhuje peniaze
ako aj to, že ich chcel zaplatiť. Potvrdil ale aj to, že hoci podpísal splátky 50 mesačne, už vtedy vedel,
že ich nebude vedieť platiť schopný splácať , aj keď sa ticho domnieval, že možno áno. Nepreverovalto, či dlhuje práve túto výšku, pričom na otázku, či rozumie tomu, čo sa píše v čl. 3 bod 3.1 posledná
veta odpovedal, že nie, nerozumie. Povedal tiež, že jedno vyhotovenie mu zostalo, ale vôbec ho nečítal.
Okolnosti uzavretia dohody popísal tak, že po príchode onoho pána sa predstavil, že je z EOS a že je

tam kvôli tomu, že sú v meškaní s platením a či s tým vedia niečo urobiť. Potom nasledovalo to, čo
žalovaný vypovedal aj pred súdom a síce, že v akej sú s manželkou v situácii, že sa im práve narodili
dvojčatá a následne už iba podpísal ten papier.

Vedľajší účastník vyjadril názor, že v danej veci by mal byť úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko
neobsahuje zmluva údaj o výške úrokovej miery (§4 ods. 3 zákona 258/2001 z.z.), že popísané
predĺženie premlčacej doby na 10 rokov predstavuje značnú nerovnováhu a praktiky žalobcu je v
rozpore s dobrými mravmi, pričom otázku dĺžky premlčacej doby riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí
7Cbo/93/2012 ako aj I. ÚS 402/2013 z19.6.2013.

Žalobcanavrholžalobevyhovieťažalobcovipriznaťnáhradutrovkonania.Alternatívnenavrholohľadom
premlčania prihliadnuť na premlčanie jednotlivých splátok a to v 4 ročnej premlčacej dobe s poukazom
na rozhodnutie NS SR 6NCdo 4/2012.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne
uzatvára:

V danom prípade je treba zodpovedať na otázku
1/ či Dohoda o uznaní dlhu z24.5.2010 je platným právny úkonom a či nastali účinky predĺženia
premlčacej doby na 10 rokov
2/ ak nie, tak v akej dobe k premlčaniu došlo

K bodu 1/:

Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu, upravené v citovanom ustanovení, je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku, ktorý
zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe, ktorý možno
urobiť až po tom, čo dlh vznikol. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi.
Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) je k jeho platnosti
treba písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výška.

K podpísaniu Dohody medzi účastníkmi konania došlo dňa 24.5.2010 teda v čase 1 rok a 3 mesiace po
zosplatnení úveru a v tomto období pohľadávka premlčaná nebola.

Podľa § 37 ods. (1) OZ: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania

vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky pôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle a
obmedzujú konajúceho vo výbere
možností na prejavenie vôle, možno usúdiť, že vôľa nebola slobodná. Samozrejme, pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a ak bol prejavurobený neslobodne, možno usúdiť aj na neslobodu vôle. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, a však v inej kvalite než na to ukazuje
jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne

úkony a iné. V prípade, že adresát právneho úkonu, ktorému je určený, nemohol ani predpokladať
nedostatok vážnosti právneho úkonu, je voči nemu tento úkon platný. To však neplatí, ak o nevážnosti
vôle konajúcej osoby druhá strana od počiatku vedela, či dokonca vlastnou aktivitou voči druhej strane
vykonanie nevážneho úkonu dosiahla. Skúmanie týchto atribútov smeruje vždy iba k tomu, aby obsah
právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy

bol úkon robený.

Aj podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné
informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý
z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o

obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Dohoda o uznaní záväzku z 24.5.2010 ale nebola vlastným úkonom žalovaného, vykonaným na
základe vlastného rozhodnutia a presvedčenia, ale s týmto „nápadom“ prišiel samotný žalobca, keď

vopred pripravené tlačivo dal žalovanému iba podpísať. Je to dôkaz o tom, že v záujme dosiahnutia
vymožiteľnosti pohľadávky v predĺženej 10 ročnej dobe to bol samotný adresát „ uznania dlhu“ t.j.
žalobca, ktorý si nepriamo od žalovaného podpis na vopred pripravenom tlačive Dohody vynútil.
Žalobca dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu podpísal, jej obsahu však vôbec
neporozumel, a rovnako neporozumel ani otázke premlčania, ktorá bola v jeho neprospech dohodou

upravená. Nič nemení na tom ani fakt, že v čase podpisu dohody pohľadávka ešt premlčaná nebola.
Zámer žalobcu ktorý naznačeným postupom dosiahol uznanie dlhu spotrebiteľom posúdil ako zákonom
zakázanú nekalú obchodnú praktiku, spočívajúcu v konaní bez odbornej starostlivosti spôsobilom
narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Nekalou obchodnou praktikou dosiahnuté uznanie dlhu
spotrebiteľom súd posúdil ako neplatný právny úkon, účinkom ktorého nemohlo byť predĺženie

premlčacej doby na 10 rokov

K bodu 2/:
Je síce pravda, že vedľajší účastník však nie legitimovaný na dispozičné úkony, a to či už dispozičné

úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu,
uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné
úkony nepatrí. Akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami
hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje.Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno
ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v

prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by znesenie
námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi.

S týmto názorom sa stotožnil aj NS ČR, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.02.2009, sp.
zn. 25Cdo/539/2008 uvádza, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť

účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania.
Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s
jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného
účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania - odporcu, a rovnaké
právo má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na
tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú

tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné
právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo
procesnom

práve. K podanému záveru došiel aj rozsudok NS zo dňa 07.07.2005 sp. zn. 21Cdo/2313/2004.

Je treba v prvom rade zohľadniť, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a že žalovaný nepoužil
predmet plnenia na podnikanie. Rovnako by nemali existovať pochybnosti, že pôvodný veriteľ je
podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti.

Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna

ochrana vyplývajúca z ust. § 54 OZ.
Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C,
biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne
vzťahy.

Žalobca poukazoval na ustanovenia Obchodného zákonníka, z ktorého odvodzuje použitie ustanovení
o premlčaní nie podľa občianskeho práva ale podľa obchodného práva.

Súd nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však

o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 634/1992 Z. z. a
ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi
najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy.
Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa , že v prípade duplicitnej právnej úpravy

rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach
a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská
Bystrica vo veci 61 Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej
zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka
sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť

jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na
spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd nepochyboval a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá
aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ak ju uzatvára dodávateľ sa spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z. z., ktorý za
spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodnéhozákonníka (... „za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka a...“).
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať
(od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky
vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v
zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto

úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo
veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský
vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať
na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník.
Súd preto odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna
úprava občianskeho práva ale obchodného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil právo

premlčané, súd v zmysle zásady hospodárnosti občianskeho súdneho konania nepristúpil k súdnej
kontrole zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Objektívne občianske právo nemá prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp.
postupníka jeho pohľadávky a odsúval uplatnenie práva na súde.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Aj v danej veci bolo preukázané, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 11.2.2009 v zmysle § 103 OZ ako
aj to, že k podpisu Dohody dňa 24.5.2010 došlo za okolností ťažkej životnej situácie žalovaného, ktorý
rezignoval na to, či bude alebo nebude môcť splátky platiť. Podpísal to, čo mu bolo k podpisu predložené

a za situácie, že žalobu žalobca podal dňa 23.7.2009, podal ju zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej
doby. Námietku premlčania podal vedľajší účastník a napokon aj žalovaný.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd, ktorý otázku premlčanie posúdil podľa Obč. zákonníka,
žalobu pre premlčanie zamietol. Z uvedeného preto už úverovú zmluvu neposudzoval z hľadiska
náležitostí podľa zákona 25/2001 Z.z..

Právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa ustáli aj konečný výpočtový základ, a preto si súd vyhradil právo
o trovách konania rozhodnúť až po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3

vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,e)doterazzistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.