Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Štubniak

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416895087
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416895087.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený
JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: Š. N., R.. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q. XX, Ž., doručovacia adresa Q. XX, Ž., v konaní o zaplatenie 599,91 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 257,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% ročne z tejto sumy od 29.06.2014 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
599,91 Eur s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od 29.06.2014 do zaplatenia. Dôvodil tým, že so
žalovaným ako dlžníkom uzavrel dňa 19.07.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 900,- Eur
za odplatu 342,- Eur. Úver mal žalovaný splatiť v 13 mesačných splátkach, no uhradil len sumu 642,09
Eur. Pretože nesplácal podľa splátkového kalendára, po predchádzajúcom upozornení mu listom zo dňa

21.10.2014 oznámil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28.06.2014.

2. Žalovaný prevzal žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 27.01.2017, no k veci sa nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX datovanej dňom 19.07.2013 žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 900,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20 % z istiny a okrem toho si
žalobca účtoval odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 % z istiny. V čl. II zmluvy sa žalovaný zaviazal
uhradiť istinu 900,- Eur a odplatu 342,- Eur v 13 mesačných splátkach.

5. Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného žalobcom ako aj z postavenia
jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jejsamotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

6. Ku dňu uzavretia zmluvy 19.07.2013 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento
údaj v zmluve absentuje, pretože síce v Obchodných podmienkach (bod 2), ktoré sú na rubovej strane
zmluvy je uvedené, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie
poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej

splatnosti úveru“, no takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň, v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú
splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že v čl. II zmluvy bola splatnosť splátok úveru dohodnutá tak, že
prvá splátka je splatnou 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo znamená, že veriteľ preniesol svoju povinnosť
rešpektovať jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy
nastane časový okamih splatnosti poslednej splátky.

7. Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 900,- Eur
a súčasne „odmena za poskytnutie úveru“ vo výške 18 % z istiny 900,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná
o peniaze poskytované pri 20 percentom úroku. Ako je však zo zmluvy zrejmé, išlo o spotrebiteľský úver

poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (deklarácia v zmluve, že dlžník potvrdzuje podpisom zmluvy
prevzatie istiny) a preto podľa názoru súdu odmenou, či poplatkom za poskytnutie úveru žalobca v
skutočnosti prekrýva reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá tak predstavuje 38 %.
8. Napokon zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Zo zmluvy totiž nemožno vyvodiť rozčlenenie mesačných splátok z hľadiska úhrady istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda aká je výška splátky istiny, aká je výška splátky úrokov a aká je výška splátky iných
poplatkov.

9. Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli absencii uvedených náležitostí v predloženej zmluve o
spotrebiteľskom úvere je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto pokiaľ
žalovaný vrátila zo sumy 900,- Eur iba 642,09 Eur, je povinný uhradiť žalobcovi ešte zvyšok v sume

257,91 Eur. Vo zvyšku súd potom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, nakoľko síce išlo o úverový právny vzťah založený

dňa 19.07.2013 majúci právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, no podľa § 52 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy má prednosť
občianskoprávna úprava pred Obchodným zákonníkom. Podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 29.06.2014 poukazujúc na to, že listom zo dňa 21.10.2014
zosplatnil úver ku dňu 28.06.2014. Bez ohľadu na to, či a kedy bol tento list žalovanému doručený (lebo
z poštového podacieho hárku je zistiteľné len jeho odoslanie na poštovú prepravu), žalovaný dňom
29.06.2014 bol už v omeškaní so zaplatením celej istiny, pretože podľa zmluvy mal zaplatiť v jednotlivých

splátkach do 28.06.2014 sumu prevyšujúcu 900,- Eur (prvé tri splátky po 4,50 Eur + 8 splátok po 122,85
Eur). Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne (sadzba ECB ku dňu 29.06.2014 bola
0,15 % ročne) zo sumy 257,91 Eur od 29.06.2014 do zaplatenia.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí,

že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.13. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 599,91 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 257,91
Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech predstavuje po zaokrúhlení 43 %. Zvyšok je
úspechom žalovanej, t. j. 57 %. V pomernom vyjadrení tak prevažuje úspech žalovaného, ktorému však

v konaní trovy nevznikli. Preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.