Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/333/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512212669
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2512212669.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci
žalobkyne: X. T., trvalý pobyt: V., W. Č.. XX/X, zastúpená: JUDr. Miloš Papcun, advokát, sídlo: Piešťany,
Vajanského č. 5270/1A, proti žalovanému: L. T.k, trvalý pobyt: V., W. Č.. XX/X, zastúpený: Mgr. Miroslav
Šandrik, advokát, sídlo: Vrbové, Stražovská č. 625/1, o žalobe na zaplatenie 6 060 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 12.10.2012 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo
výške 6 325 eur. Žalobu odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Piešťany, č.k. 3C/236/2009 - 180 z 09.11.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 01.01.2011. Počas trvania manželstva strany nadobudli do

bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra Piešťany, LV č. XXXX,
kat. úz. V., parcely reg. C evidované na kat. mape ako rodinný dom, súpisné číslo XX postavený
na parcele č. XXXX/X a na parcele XXXX/X. Dňa 10.12.2009 žalovaný v rodinnom dome v V. na
W. G. Č.. XX opakovane vymenil zámkové vložky, pričom jej odmietal vydať kľúče a umožniť jej
vstup. Týmto konaním jej žalovaný zabránil nehnuteľnosti riadne užívať, hoci nebolo dohodou ani
rozhodnutím súdu vyporiadané ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Za uvedený skutok Okresný súd

Piešťany pod sp. zn. 2T/53/2012 dňa 12.04.2012 vydal na žalovaného trestný rozkaz za spáchaný
prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru. Dňa 31.08.2012
žalovaný oznámil žalobkyni, že jej zaslal 1 ks kľúča od garáže, 1 ks kľúča od vstupnej brány a 1
ks kľúča od vchodových dverí od rodinného domu č. XX. Tento list s kľúčmi si žalobkyňa prevzala
04.09.2012. Žalovaný úmyselným porušením právnej povinnosti, t.j. opakovanou výmenou zámkových
vložiek zavinil, že žalobkyňa spoločne s mal. deťmi napriek skutočnosti, že mala vlastnícke právo k
užívaniu rodinného domu č. XX, musela riešiť svoju bytovú otázku prostredníctvom nájomných pomerov

tak, že od 01.01.2010 do 30.09.2011 užívala spoločne s mal. deťmi na základe ústnej dohody s rodičmi
časť rodinného domu v T. na H. G. XXXX/X za sumu 150 eur mesačne po dobu 12-tich mesiacov,
ktorú poukazovala v hotovosti do rúk jej otca T. V.. Celkom uhradila 1 800 eur. Od 01.10.2011 do
31.03.2012 užívala titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej 01.10.2011 s prenajímateľom T. T. 1-izbový
byt s príslušenstvom na ulici Y.. F. XXXX/XX U. T.Š. za sumu predstavujúcu 220 eur mesačne po
dobu 6 mesiacov. Celkom uhradila 1 320 eur. Následne od 01.04.2012 až do podania žaloby užívala

titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej 01.04.2012 s prenajímateľkou R. Y. celok 1-izbového bytu s
príslušenstvom na ulici E.. Q. XX/XX v T. za sumu predstavujúcu 265 eur mesačne, pričom zatiaľ
celkom uhradila 1 855 eur. Do dňa podania žaloby zaplatila žalobkyňa z dôvodu protiprávneho konaniažalovaného za nájomné + garanciu za prípadnú škodu spôsobenú jednotlivým prenajímateľom celkom
6 325 eur.

2. Žalovaný vo Vyjadrení doručenom súdu 24.06.2014 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa
nepreukázala jednu zo základných podmienok na uplatnenia si nároku na náhradu škody, t.j. že jej
vznikla škoda a ani nepreukázala jej výšku. Žalovaný si zároveň uplatnil kompenzačnou námietkou
náklady, na ktoré bola povinná žalobkyňa, avšak za ňu tieto jej povinnosti plnil žalovaný. Ide o pôžičku
splácanú za žalobkyňu na nehnuteľnosť vo vlastníctve strán sporu v čase po rozvode manželstva až

do predaja domu, tiež poistky za dom a domácnosť, dane z nehnuteľnosti, škôd vzniknutých činnosťou
žalobkyne na spoločnom majetku.

3. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou súd uznesením, č.k. 9C/333/2012-153 z
05.02.2016, konanie zastavil v časti vo výške 265 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.03.2016.

4. Žalobkyňa pred súdom zotrvala na písomne podanej žalobe. Doplnila, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti žalovaného, čo bolo preukázané rozsudkom zo dňa 03.12.2012 v spojení s rozsudkom KS
Trnava sp. značka 3To/4/2013 zo dňa 26.02.2013, na základe ktorého bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchania prečinu - porušovanie neoprávneného zásahu do práv k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 1 T.z. Súd je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný

konkrétny trestný čin a kto ho spáchal. Zo strany žalovaného išlo o priamy úmysel, v súvislosti s ktorým
došlo ku vzniku škody tým, že žalobkyňa nemohla užívať nehnuteľnosť, ktorá v tom čase patrila do BSM.
Žalovaný odpojil plyn, elektriku, z rodinného domu zostal tzv. holobyt. Žalobkyni vznikla škoda tým, že
nemohla užívať celú nehnuteľnosť.

5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Nespochybnil rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorým bol
právoplatne odsúdený za prečin, ani časti platieb v nezistenej výške zaplatené žalobkyňou, ktoré
predstavujú zaplatené nájomné očistené od platieb spojených s užívaním týchto nehnuteľností, keďže
žalobkyňa nemohla bývať vo svojej nehnuteľnosti. Spochybnil, že žalobkyni vznikla škoda v časti
nákladov, ktoré zahŕňajú aj platby na energie, nakoľko v tejto časti žalobkyni nemohla vzniknúť škoda,

nakoľko chýba jedna z podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, t.j. príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom zo strany žalovaného, nakoľko energie by žalobkyňa
spotrebovala aj v prípade, že by nedošlo k protiprávnemu úkonu zo strany žalobcu. Nie je však možné
presne špecifikovať a oddeliť náklady, ktoré predstavovali nájomné a náklady, ktoré predstavovali
platby energií, pretože čo sa týka platieb, ktoré uhrádzala žalobkyňa po odsťahovaní sa od svojich

rodičov, nie je možné z týchto platieb zistiť, aká časť z nich predstavovala nájomné a aká časť úhradu
energií. Jediná odčleniteľná položka, ktorú žalobkyňa uhradila, je úhrada rodičom, keďže tieto úhrady
boli vykonané žalobkyňou na platenie elektrickej energie. Zo zmluvy uzavretej s p. Y. je zrejmé, že
súčasťou dohodnutého nájomného 265 eur sú aj plnenia spojené s užívaním bytu, tzn. energie, ktoré
by žalobkyňa platila aj vo svojej nehnuteľnosti, ktorej bola spoluvlastníčkou, a ktoré teda nemožno

považovať za škodu, nakoľko tieto energie spotrebovala ona alebo členovia jej domácnosti. Taktiež
žalovaný spochybnil výšku škody zodpovedajúcu platbám zaplateným žalobkyňou jej rodičom, keďže
ich výsluchom bolo preukázané, že tieto platby zodpovedali výlučne úhradám za elektrinu. Spochybnil
tiež dôvodnosť uplatnenia sumy 530 eur, ktorú žalobkyňa zaplatila prenajímateľke p. Y., pretože nešlo o
nájomné za prenajatý byt, ale to bola zábezpeka a garancia na náhradu škody, ktoré by žalobkyňa mohla

spôsobiť na majetku prenajímateľky. Zároveň vzniesol kompenzačnú námietku z dôvodu bezdôvodného
obohatenia žalobkyne, keďže aj za ňu uhrádzal splátky úveru, ktorý im bol poskytnutý spoločne a
nerozdielne, aj platby týkajúce sa poistenia nehnuteľnosti, miestnej dane, poistenie domácnosti, daň z
nehnuteľnosti a odpadov.

6. Žalobkyňa právom záverečnej reči zotrvala na podanej žalobe z 12.10.2012, upravenej z dôvodu
späťvzatiauznesenímsúduz05.02.2016.Žalobaajejdôvodnosťbolapreukázanádoloženýmilistinnými
dôkazmi.

7.Žalovanýprávomzáverečnejrečiuviedol,ženepopieranárokžalobkynevčastivzniknutejškody,ktorú

predstavuje ňou zaplatené nájomné, ako skutočnej škody, ku ktorej vzniku došlo protiprávnym konaním
žalovaného na majetku žalobkyne tým, že jej obmedzil užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Neuznáva
však náhradu škody, ktorú si žalobkyňa uplatňuje z titulu náhrady nákladov spojených s užívaním
prenajatých nehnuteľností, resp. s náhradou nákladov, ktoré dobrovoľne prispievala rodičom počas jejpobytu u nich, čo je zrejmé z listinných dôkazov, ako aj z výsluchu svedkov. Tiež žalovaný neuznáva časť
náhrady škody, ktorú si žalobkyňa uplatnila ako zaplatený záloh jednému zo svojich prenajímateľov. V
prípadenáhradyškodyvčastinákladovspojenýchsužívanímnehnuteľnostinebolapreukázanápríčinná

súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou, ktorá žalobkyni vznikla. Príčinou vzniku
tejto škody je iná skutočnosť, t.j. zabezpečovanie všeobecných osobných potrieb žalobkyne a jej detí.

8. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že p. Y. platila nájomné 265 eur, z ktorej sumy táto platila elektrinu,
plyn a všetky tieto veci. Zo zábezpeky jej bola vrátená suma 265 eur. Pri predošlej zmluve o nájme

platila 220 eur ako nájomné p. T., z ktorej sumy on platil elektriku aj plyn aj všetko, čo tam bolo zahrnuté.
Preplatky žalobkyňa nemala, vždy sa zmestili do nájomného. V sume 150 eur, ktoré platila rodičom, bolo
okrem stravy všetko dokopy, aj elektrina.

9. Z výsluchu svedka T. V., otca žalobkyne, súd zistil, že žalobkyňa sa k nim nasťahovala, keď žalovaný
vymenil zámky na ich dome. Začala im platiť náklady na bývanie, pretože manželka je na invalidnom

dôchodku. Obývali hore tri izby, v ktorých sú elektrické radiátory, a teda prispievala na náklady s tým
spojené. Nebol to nájom, žalobkyňa prispievala iba na elektriku 150 eur po vzájomnej dohody, čo
nepokrývalo celé náklady na elektrinu, ešte museli aj doplácať. Iné náklady na energie, smeti, dane
žalobkyňa neplatila, sem tam nakúpili niečo do chladničky. Svedok nebol registrovaný ako príjemca
platby na daňovom úrade z dôvodu poberania nájomného, pretože nájomné od žalobkyne nepoberal,

takže nič neohlasoval.

10. Z výsluchu svedkyne X. V., matky žalobkyne, súd zistil, že v období od 01.01.2010 do 30.10.2012
u nich žalobkyňa bývala a platila im 150 eur, čo predstavovalo náklady na elektrinu. Naviac neplatila,
hlavne tam išlo o platenie elektriny, keďže nemajú zavedený plyn.

11. Z výsluchu svedka T. T. súd zistil, že 01.10.2011 podpisoval nájomnú zmluvu so žalobkyňou týkajúcej
sa nájmu bytu, ktorého je vlastníkom. Náklady za užívanie bytu, ktorý prenajímal, boli pohyblivé podľa
toho, akí tam bývali nájomníci, približne 80-100 eur mesačne. V sume nájomného uvedenej v zmluve
boli zahrnuté aj platby spojené s užívaním bytu, tzn. energie. Doklady týkajúce sa nákladov spojených

s užívaním bytu žalobkyňou nemá, odvtedy sa dvakrát sťahoval.

12. Z výsluchu svedkyne X. Y. súd zistil, že podpisovala nájomnú zmluvu so žalobkyňou týkajúcej sa
nájmu bytu. Svedkyňa sa presne nepamätala, ale asi zo sumy 265 eur bola hradená elektrina a plyn,
pričom nevedela uviesť, aká suma predstavovala náklady na energie.

13. Z Rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 3To/4/2013 z 26.02.2013, Potvrdení za obdobie od
15.01.2010 do 14.09.2011, Zmluvy z 01.10.2011, Čestným prehlásením z 10.10.2011 Výpisov z účtu
za obdobie od 19.11. do 14.03.2012, Zmluvy o prenájme uzatvorenej na dobu určitú od 01.04.2012
do 01.04.2013, Výpisov z účtu za obdobie od 10.04.2012 do 18.07.2012, Potvrdenia z 09.11.2015 súd

zistil, že žalovaný bol uznaný vinným, že od 10.12.2009 do 04.09.2012 v obci V. na W. G. v rodinnom
dome č. XX/X bránil žalobkyni v jeho riadnom užívaní napriek tomu, že bola spoluvlastníčkou tohto
rodinného domu, a to tým, že opakovane vymenil zámkové vložky na vstupnej kovovej bránke na priľahlý
pozemok k domu, ako aj na vstupných dverách domu, pričom jej odmietal vydať kľúče. Na výzvy na
vpustenie do domu nereagoval, teda žalobkyni neoprávnene bránil ako oprávnenej osobe v užívaní

domu, čím spáchal prečin neoprávneného zásahu k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa §
218 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Zároveň
mu výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní
2 roky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.02.2013. Súd tiež zistil, že za obdobie od
15.01.2010 do 14.09.2011 žalobkyňa uhrádzala T. V. mesačne sumu 150 eur ako časť nákladov za

spoločné bývanie. Následne žalobkyňa uzatvorila nájomnú zmluvu 01.10.2011 s prenajímateľom T. T.,
ktorý žalobkyni ako nájomcovi prenajal 1-izbový byt na ul. Y.. F. U. T.. Nájomný vzťah bol dohodnutý
na dobu neurčitú, pričom bola dohodnutá výška nájomného za prenechanie bytu do nájmu na základe
vzájomnej dohody vo výške 220 eur mesačne. Okrem iného sa prenajímateľ zaviazal platiť zálohy na
média dodávateľom podľa predpisu, pričom po skončení doby nájmu alebo na konci kalendárneho roka

prenajímateľ vyúčtuje nájomcovi média. V prípade nedoplatku je nájomca povinný tento nedoplatok
uhradiť do 30.-tich dní prenajímateľovi. Uvedený nájomný vzťah trval od 01.10.2011 do 31.03.2012,
pričom žalobkyňa uhrádzala nájomné vo výške 220 eur mesačne počas doby 6 mesiacov, celkom vo
výške 1 320 eur. Následne žalobkyňa ako nájomca uzatvorila nájomnú zmluvu s prenajímateľkou R.Y., ktorá prenechala do nájmu 1-izbový byt na ul. E.. Q. U. T.. Nájomná zmluva bola dojednaná na
dobu určitú od 01.04.2012 do 01.04.2013. Okrem iného sa v článku IV. tejto zmluvy zmluvné strany
dohodli o výške nájmu za užívanie bytu vo výške 265 eur mesačne vrátane poplatkov. Žalovaná sa

zároveň zaviazala zložiť prenajímateľke finančnú zábezpeku vo výške 530 eur, ktorú bola žalovaná
povinná uhradiť v deň podpísania zmluvy. Uvedená čiastka mala byť použitá na krytie prípadných škôd
a nezaplatenie nájomného. Za dobu trvania tohto nájmu žalovaná uhradila prenajímateľke celkom sumu
1 325 eur. Po skončení nájmu prenajímateľka vrátila žalobkyni zo zloženej zábezpeky vo výške 530 eur
časť vo výške 265 eur.

14. Predmetom tohto konania je po zastavení konania v časti 265 žalobkyňou uplatnené právo na
náhradu škody vo výške 6 060 eur.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Vyššie citované zákonné ustanovenie umožňuje uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú inej
fyzickej osobe, pokiaľ sú súčasne splnené nasledovné podmienky:
1/ porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, ako konanie, ktoré je v rozpore
s objektívnym právom (s právnym poriadkom),

2/ vznik škody ako ujmy na majetku poškodeného, t.j. ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou.

3/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou - príčinná
súvislosť ako jedna zo základných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná,
nemožno ju len predpokladať. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je

následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť
všaknemožnorobiťzávislounaneobmedzenejkauzalite.Atribútompríčinnejsúvislostijetotiž„priamosť“
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a
vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,

či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len
v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných
súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale
vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti

(porovnaj R 21/1992, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 18/2009).
4/ zavinenie toho, kto škodu spôsobil svojím protiprávnym úkonom.

17. Dôkazné bremeno, t.j. procesná povinnosť strany sporu relevantnými dôkaznými prostriedkami
preukázať ním tvrdené skutočnosti, zaťažuje pri prvých troch podmienkach poškodeného, v danom

prípade žalobkyňu; v prípade štvrtého predpokladu je dôkazným bremenom zaťažený škodca, v danom
prípade žalovaný.

18. Súd v zmysle vyššie uvedeného posúdil právo uplatnené žalobkyňou, pričom dospel k záveru, že pre
dôvodné uplatnenie práva na náhradu škody preukázala splnenie 1/ podmienky, avšak nepreukázala

splnenie 2/ a 3/ podmienky, t.j. že jej vznikla škoda v celkovej výške 6
060 eur, a že táto škoda bola spôsobená žalovaným v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním.
Keďže všetky podmienky musia byť splnené súčasne, s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania
sa súd splnením 4/ podmienky nezaoberal.

19. Zhodnými tvrdeniami strán sporu, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 3To/4/2013-252
z 26.02.2013, mal súd za preukázané, že predmetným rozsudkom bol žalovaný uznaný vinným, že od
10.12.2009 do 04.09.2012 v obci V. W. W. G. v rodinnom dome č. XX/X bránil žalobkyni v jeho riadnom
užívaní napriek tomu, že bola jeho spoluvlastníčkou, teda žalobkyni neoprávnene bránil ako oprávnenejosobe v užívaní domu, čím spáchal prečin neoprávneného zásahu k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní
6 mesiacov. Zároveň mu výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený a bola mu určená

skúšobná doba v trvaní 2 roky. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.02.2013. Týmto mal
súd za preukázané splnenie podmienky 1/ pre úspešné uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody,
t.j. protiprávne konanie žalovaného.

20. Zhodnými tvrdeniami strán sporu mal súd tiež za preukázané, že v období od 15.01.2010 do

30.09.2011 žalobkyňa bývala v dôsledku vyššie uvedeného protiprávneho konania žalovaného spolu
s ich mal. deťmi u svojich rodičov, pričom za uvedené obdobie im uhradila celkom 3 150 eur (21
mesiacov x 150 eur mesačne). Potvrdeniami za obdobie od 15.01.2010 do 14.09.2011, výsluchom
žalobkyne a svedkov - jej rodičov T. a X. V. mal súd za preukázané, že uvedené
platby mesačne vo výške 150 eur boli platbami nákladov za užívanie časti nehnuteľnosti v Piešťanoch
vo vlastníctve svedkov žalobkyňou a jej deťmi, pričom tieto platby neboli nájomným, ale platbami za

energie, predovšetkým za elektrinu. Túto časť náhrady škody vo výške 3 150 eur spochybnil žalovaný
tvrdiac, že medzi vznikom tejto škody a protiprávnym konaním žalovaného neexistuje príčinná súvislosť,
keďže ide výlučne o sumu, ktorá zahŕňa náklady za energie, ktoré by žalobkyňa bola nútená uhrádzať
aj v prípade užívania nehnuteľnosti v V. na W. G. Č.. XX/X za účelom zabezpečenia vlastného bývania
bývania ako aj jej mal. detí. Z definície pojmu škoda uvedenej v bode 16 odôvodnenia tohto rozsudku

vyplynulo,žeňoujezmenšenieexistujúcehomajetkovéhostavupoškodenéhooprotistavupredškodnou
udalosťou, v predmetnom prípade zmenšenie existujúceho majetkového stavu žalobkyne v dôsledku
protiprávneho úkonu žalovaného. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v časti 3 150 eur
žalobkyňa nepreukázala, že uhradením tejto sumy jej vznikla v tomto rozsahu škoda, keďže ako to
už uviedol žalovaný, žalobkyňa by musela uhrádzať náklady na elektrinu aj prípade, ak by bývala v

nehnuteľnosti v V. na W. G. Č.. XX/X, nepreukázala teda, že jej vznikla škoda v
príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Dôvodne by bola táto suma uplatnená iba vtedy,
keby predstavovala výlučne napr. nájomné platené rodičom žalobkyne, ktoré by inak neplatila, keďže
by bývala v nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Žalobkyňa pritom neuviedla akékoľvek návrhy na doplnenie
dokazovania za účelom preukázania, že suma 3 150 eur predstavovala také náklady na elektrinu, ktoré

by dôvodne presahovali náklady na elektrinu na bývanie v V..

21. Zhodnými tvrdeniami strán sporu, čestným prehlásením z 10.10.2011, výpismi z účtu žalobkyne za
obdobie od 08.11.2011 do 10.03.2012 mal súd tiež za preukázané, že v období
od 01.10.2011 do 31.03.2012 žalobkyňa bývala v dôsledku protiprávneho konania žalovaného spolu

s ich mal. deťmi na základe uzatvorenej zmluvy o nájme v 1-izbovom byte vo vlastníctve
T.N. T., pričom za uvedené obdobie mu uhradila celkom 1 320 eur (6 mesiacov x 220 eur mesačne).
Zmluvou o nájme z 01.10.2011 mal súd za preukázané, výsluchom žalobkyne a
svedka T. T., že uvedené platby mesačne vo výške 220 eur zahŕňali nájomné a platby za energie. Aj túto
časť náhrady škody 1 320 eur čiastočne spochybnil žalovaný tvrdiac, že nie je možné identifikovať, aká

časť pripadá na nájomné a aká na platby energií, pričom iba v časti úhrady nájomného existuje príčinná
súvislosť medzi vznikom škody zodpovedajúcej platbe nájomného a protiprávnym konaním žalovaného,
pričom s týmto sa stotožňuje aj súd. Tu zároveň uvádza, že podobne ako pri platbách žalobkyne svojim
rodičom aj tu časti platieb zodpovedajúce nákladom za energie nemožno považovať za škodu, keďže
náklady na energie by musela žalobkyňa vynaložiť aj počas bývania v V. na W. G. a podobne aj v tejto

časti žalobkyňa nenavrhla vykonanie dokazovania za účelom preukázania, že časť zo sumy 1 320 eur
predstavuje také náklady na energie, ktoré by dôvodne presahovali náklady na energie na bývanie v V..
Teda ani v tejto časti uplatneného práva na zaplatenie žalobkyňa nepreukázala, že jej vznikla škoda v
príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného

22. V závere súd posúdil časť uplatneného práva žalobkyne vo výške 1 590 eur ako platby nájomného za
obdobieod01.04.2012do31.08.2012(5mesiacovx265eurnájomné+265nevrátenáčasťzábezpeky).
Podobne ako v bode 21 odôvodnenia tohto rozsudku aj túto časť náhrady škody čiastočne spochybnil
žalovaný tvrdiac, že nie je možné identifikovať, aká časť pripadá na nájomné a aká na platby energií,
pričom iba v časti úhrady nájomného existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody zodpovedajúcej

platbe nájomného a protiprávnym konaním žalovaného. Zhodnými tvrdeniami žalobkyne a svedkyne R.
Y., zmluvou o prenájme bytu mal súd za preukázané, že platby žalobkyne vo výške 265 eur zahŕňali
nájomné a platby za energie. V zmysle definície príčinnej súvislosti uvedenej v bode 16 odôvodnenia
tohto rozsudku súd dospel k záveru, že aj v tejto časti žalobkyňa nepreukázala, že existuje príčinnásúvislosť medzi vznikom škody zodpovedajúcej platbe sumy 265 eur mesačne a protiprávnym konaním
žalovaného, keďže nie je zrejmé, aká časť tejto sumy pripadala na nájomné a aká na energie. Tiež časť
platby zodpovedajúcej nákladom za energie nemožno považovať za škodu, keďže náklady na energie

by musela žalobkyňa vynaložiť aj počas bývania v V.. Ani v tejto časti žalobkyňa nenavrhla vykonanie
dokazovania za účelom preukázania, že časť zo sumy 1 325 eur predstavuje také náklady na energie,
ktoré by dôvodne presahovali náklady na energie na bývanie v V.. Súd dopĺňa, že výsluchom svedkyne
R. Y. mal za preukázané, že nevrátená časť zábezpeky bola použitá na úhradu nedoplatku na nájomnom
vo výške 265 eur, pričom opätovne nie je zrejmé, aká časť z tejto sumy pripadala na nájom a aká na

energie.

23. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, keďže súd nemal za preukázané súčasné splnenie
podmienok pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody žalobkyňou, v ďalšom sa s prihliadnutím na
zásadu hospodárnosti konania nezaoberal kompenzačnou námietkou vznesenou žalovaným vo vzťahu
k uplatnenému právu žalobkyne a žalobu žalobkyne zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Žalobkyňa si v spore uplatnila právo na zaplatenie sumy pôvodne vo výške 6 325 eur. Keďže súd jej
žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou sporu je žalovaný, ktorý si riadne uplatnil právo na
náhradu trov konania. Preto mu súd toto právo priznal voči žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala. O

výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Piešťany
v písomnom vyhotovení 2x.

Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.