Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218592
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116218592.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35831154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova
8, Bratislava, proti žalovanému Y., o zaplatenie 524,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .
2. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zostatku pôžičky.
2.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP, pričom vychádzal
z predložených písomných dôkazov. Rozsudok bol verejne vyhlásený /bez nariadenia pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote,

sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

3.Dňa 31. 8. 2010 poskytol žalobca /jeho predchodca/ žalovanému na základe zmluvy č. 6078123
pôžičku vo výške 1350 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať 48imi splátkami vo výške 46,61 eur
mesačne.Vzmyslezmluvybolaurčenásplatnosťpôžičky8/2014,boladohodnutáročnáúrokovásadzba
28,97%, RPMN 28,97%, priemerná RPMN 47,39%, náklady spotrebiteľa 824,4 eur. Celková výška
pôžičky 2174,4 eur.

4.Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, uhradil žalobcovi 1754,04 eur. Žalobca zosplatnil
dlh ku dňu 21. 9. 2013 /prevzatie upomienky, podľa ktorej mal žalovaný dlh vo výške 749,49 eur uhradiť
do 3 dní od doručenia výzvy - výzva bola doručená 18. 9. 2013.

5.Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odlože7.nej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

V danom prípade sa jedná o „rýchlu pôžičku“, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle citovaných
ustanovení zákona.

Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak sa
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 258/2001 Z.z.“) a účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený
so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie
musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa ustanovenia § 5b zákona čl. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa § 121 ods. 3 CSP Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov sa končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec
lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 156 CSP., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

6. Žalobca so žalovaným podpísali dňa 31.8.2010 "žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky s údajmi
požadovanej pôžičky (suma 1350 eur, počet splátok 48, splátka(Ak) 46,61 eur, sadzba poistenia 2,9
%, mesačná výška poistenia 1,31 eur, celková suma pôžičky 2174,40 eur, termín konečnej splatnosti
08/2014, celkové náklady spotrebiteľa 824,40 eur, ročná úroková sadzba 28,97 %, RPMN 28,97 %,

priemerná RPMN 47,39 %.

Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca konal
pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaná nekonala v rámci svojej
podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, a ide aj o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zák.č. 129/2010

Z.z. na základe pôžičky. V zmluve absentuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. f) z.č. 129/2010 Z.z., ide preto o bezúročnú pôžičku podľa
rovnakého ustanovenia (§ 11 ods. 1 písm. a)).

Nebolo zistené, či, kedy a koľko bolo žalovanému na základe uvedenej zmluvy vyplatené, Žalobca v

žalobe uvádza že žalovanej poskytol 2174,4 eur. Z o zmluvy/žiadosti vyplýva suma pôžičky 1350 eur.

Následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti je, že dlžná suma mohla predstavovať len sumu 1350 eur,
a po započítaní úhrad vo výške 1754,04 eur podľa č.l. 8 by mohol dlh predstavovať sumu -404,40 eur,
t.j. žalovaná preplatila pôžičku.

Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy
stali všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaná v konaní nespochybnila. Podľa
ods. 13.2 všeobecných obchodných podmienok bol žalobca ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu
kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods. 13.1, teda úplným splatením. Z takto

formulovaného ustanovenie je teda zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova
zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porov. § 582 Obč. zák.), ale len privodenie okamžitej splatnosti
všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu
tak citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 Obč.
zák. Veriteľ teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez

akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného
vzťahu. Podobnosť s ustanovením § 565 Obč. zák. a tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov
takejto dohody (pozri ďalej) má význam aj z hľadiska § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenie viaže využitie práva podľa § 565 Obč. zák. na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom
týchto obmedzení je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania

s platením. Podľa názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu
podľa § 565 Obč.zák. nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu vypovedať. Takáto výpoveď
by totiž privodila presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. a ktorým
má § 53 ods. 9 Obč. zák. brániť. Teleologický výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. potom
vyžaduje,abyajdohodavspotrebiteľskejzmluve,podľaktorejmôževeriteľkedykoľvekprivodiťokamžitú

splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9
Obč. zák.)ako dohoda v § 565 Občianskeho zákonníka. Záverom k ods. 13.2 všeobecných obchodných
podmienok treba uviesť, že tak z prerokúvanej veci, ako aj z iných obdobných vecí známych súdu z
úradnej činnosti vyplýva, že žalobca využíva toto ustanovenie na to, aby žiadal od dlžníka okamžitésplatenie pôžičky práve pri omeškaní so splátkami. Takýto postup podľa názoru súdu dokazuje, že
vôľa žalobcu pri vypracúvaní všeobecných obchodných podmienok(konkrétne odseku 13.2) smerovala
práve k tomu, aby tým bolo umožnené okamžité zosplatnenie omeškaných úverov. Podľa § 35 ods. 2

Obč. zák. tak treba toto ustanovenie vykladať predovšetkým ako dohodu o možnosti žiadať splatenie
všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v prípade omeškania s plnením splátok, teda najmä v prípadoch
upravených v § 565 Obč. zák.9. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k
rovnakému cieľu ako dohoda podľa § 565 Obč. zák.) aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú
na dohodu podľa § 565 Obč.zák. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade.

Premlčacia doba je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie
v tomto prípade premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s
využitím práva podľa§ 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu
vymáhaniu svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia

práva podľa § 565Obč. zák. veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva.
Podľa názoru súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v ods. 12.2
všeobecných obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek
zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou
snahou veriteľa "predlžovať" premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k

absurdným záverom: veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 Obč. zák., by
mal byť motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý
čas na zistenie, či sú splnené podmienky § 565 Obč. zák.), no veriteľ, ktorý sa dohodol na možnosti
vypovedania a zosplatnenia kedykoľvek a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by
k takémuto skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému

v § 103 Obč.zák. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 Obč. zák. treba
aplikovať aj na premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v ods. 13.2
všeobecných obchodných podmienok v prerokúvanej veci. V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2
všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca.
Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že žalovanáviacmenej pravidelne splácala pôžičku do

13.5.2013, ako prvú nezaplatila splátku splatnú 20. mája 2013 a ďalšie úhrady vykonala nepravidelne 5-
krát po 30 eur a 3-krát po 34,40 eur(dňa 17.10.2013, dňa 13.11.2013, 11.12.2013, 20.1.2014, 29.7.2014,
30.12.2014, 25.6.2015 a 13.5.2016). Splátka za máj 2013 je teda prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť
k zosplatneniu (vypovedaniu) úveru. V prerokúvanej veci spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.
celý dlh zosplatnila listom z 12. septembra 2013. Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje vykonať

právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum
listu(12.septembra2013)takkzosplatneniumohlodôjsťlenvdôsledkuomeškaniasosplátkousplatnou
20. mája 2013, keďže od jej splatnosti do 12. septembra 2013 uplynuli viac ako tri mesiace. V zmysle
už citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu
doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá

založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20.
mája 2013, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného.
Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. mája 2016. Na tento
záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč.zák. až
po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej

vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri
pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za
ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej
zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore s § 565Obč. zák.,
ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok).Teda v prípade

spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí trojmesačného
omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však -
ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9Obč. zák. sa totiž
nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že
premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od

okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje predčasné splatenie uplatniť
až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, "pre nesplnenie
ktorej sa stane zročným celý dlh" v zmysle § 103 Obč. zák. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím
troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalobcu zo zmluvy z 31. augusta 2010 so žalovanou tak
uplynula najneskôr 20. mája 2016. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo
k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k

20. máju 2016 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na
súd 18. augusta 2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich
úrokov z omeškania. Keďže žalovaná je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.,
musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie
práva aj bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovanej. Preto bolo treba

žalobu zamietnuť.

Súd považuje ešte za potrebné upozorniť na to, že v prerokúvanej veci neskúmal, či boli naplnené všetky
predpoklady § 53 ods. 9 Obč. zák. na zosplatnenie dlhu. Z obsahu tohto ustanovenia totiž vyplýva,
že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie
podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by

mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku
v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z
hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že
dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej
zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore

s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následky
porušenia § 53 ods. 9 Obč. zák. posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi, ktorého má
toto ustanovenie chrániť, nie veriteľovi, ktorého chrániť nemá.

Neboli preukázané náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 15,99 eur, preložením dokladov

o ich vynaložení a rozpisu z čoho pozostávajú (3-krát 4,13 eur + 3,60 eur) a na aké konkrétne úkony
boli vynaložené. Žalobca je v prípade jeho uplatňovania povinný tvrdiť a preukázať, za aké úkony ním
tvrdená výška nákladov vznikla. To všetko v prehľade splátok a úhrad absentuje. Nie je pritom úlohou
spätne "rozkladať" jednotlivé položky na drobné a následne hádať, z akých veličín boli vypočítané. To
je povinnosťou žalobcu ako súčasť jeho bremena tvrdenia podľa § 132 a bremena dôkazu podľa § 149

C. s. p.

7.Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

8.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola úspešná v celom

rozsahu, náhradu trov konania si ale neuplatnila.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).