Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 2, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/69/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615203304
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2615203304.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. O., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov - otec:
H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - E., U H. č. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Edita Lehocká,
Šaštín - Stráže, Štúrova č. 1267, matka: E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. E. C., D. č. XXX, zastúpená
advokátom: JUDr. Peter Schmidl, Malacky, Záhorácka č. 11/A, o návrhu otca na zmenu úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k.
11P/20/2015-54 zo dňa 19.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. H. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov tak, že každý týždeň v roku v čase od piatku v nepárnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúceho
piatku do 17.00 hod. sa maloleté dieťa bude nachádzať v osobnej starostlivosti otca a každý týždeň v
roku v čase od piatku v párnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúceho piatku do 17.00 hod. sa dieťa
bude nachádzať v osobnej starostlivosti matky. Rodičia sú oprávnení a povinní preberať a odovzdávať
si maloletého navzájom vždy v mieste bydliska toho rodiča, kde sa bude dieťa momentálne nachádzať.
Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Počas trvania striedavej
osobnej starostlivosti je otec povinný prispievať na výživu maloletého sumou 80,- Eur mesačne splatnou
vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku. Rodičia sú oprávnení a zároveň povinní informovať sa navzájom o zdravotnom stave
maloletého, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a podávať si vzájomne správy o
aktuálnych mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, vždy pri predávaní dieťaťa od
jedného druhému rodičovi. Maloletý bude mať trvalé bydlisko na adrese ako matka. Týmto súd zmenil
rozsudok OS Senica sp. zn. 9P/95/2012-41 zo dňa 09.01.2013. O trovách konania rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa odôvodnil s použitím ust. § 24 ods. 2, 4, 5, § 26, § 62 ods. 1 až 5, §
75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že naposledy boli práva a povinnosti k maloletému
upravované rozsudkom OS Senica zo dňa 09.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2013,
kedy súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol mal. H. zverený do osobnej starostlivosti matke
a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150,- Eur mesačne. Otcovi bol upravený styk s
dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v pondelok, v
stredu a v piatok vždy od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od
15.00 hod. do 19.00 hod. a počas víkendu od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Podľa
správy z pohovoru, ktorý vykonal ÚPSVaR Senica, referát poradensko - psychologických služieb bolo
zistené po vykonaných konzultáciách, že mal. H. v doprovode matky vypovedal skôr v prospech matky
a v doprovode otca viac v prospech otca, každopádne bolo zrejmé, že obaja rodičia sa s maloletým

pred jeho výpoveďou o tomto rozprávali. Maloletý momentálnu situáciu vníma ako zaťažujúcu, má
potrebu vyhovieť obom rodičom a keď vyjadrí lásku k jednému z rodičov, cíti vinu voči druhému rodičovi.
Svoj domov H. vníma aj matky aj u otca. Najviac by si prial, keby sa tatko vrátil k mamke. V záveroch
správy sa konštatuje, že medzi rodičmi maloletého absentuje konštruktívna komunikácia. Z pozorovania
správania maloletého možno usúdiť, že má vytvorený blízky citový vzťah k obom rodičom, čo hovorí v
prospech SOS. V neprospech SOS vypovedá nefungujúca komunikácia medzi rodičmi dieťaťa, čo by
mohlo spôsobiť aj problémy v súvislosti s prípravou maloletého na vyučovanie, keďže od 01.09.2015
nastupuje do 1. triedy ZŠ. V takom to prípade otec dieťaťa prisľúbil, že je ochotný informovať sa priamo
v škole na syna, aby tým netrpel jeho prospech. Naďalej odporučili kontakt dieťaťa s oboma rodičmi,
aby sa rodičia naučili efektívnejšie komunikovať a zvládať konflikty, rodičia by sa mali prispôsobovať
potrebám dieťaťa a nie naopak, navzájom podporovať u dieťaťa vzťah k druhému rodičovi a v prípade
potreby hlbšie poznať psychické prežívanie maloletého je možné obrátiť sa na súdneho znalca, prípadne
osobnú striedavú starostlivosť vyskúšať. Súd v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. nevykonal súdnoznalecké
dokazovanie znalca z odboru pedopsychológie, ako to navrhla matka dieťaťa, práve z dôvodu, že celá
súčasná situácia pôsobí na maloletého veľmi zaťažujúco, pretože tento má blízky citový vzťah k obom
rodičom a ani jednému nechce ublížiť. Ďalšie vypočúvanie maloletého, súc aj znalcom, by mohlo mať
momentálne nepriaznivý vplyv na jeho duševné zdravie. Od poslednej úpravy styku otca s dieťaťom
sa styk realizuje pravidelne s tým, že otec má dieťa každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu a v
piatok vždy od 15.00 hod. do 19.00 hod. (t.j. 3 dni bez spania) a každý párny týždeň v utorok a vo
štvrtok od 15.00 hod do 19.00 hod. (t.j. dva dni bez spania) a počas víkendu od piatku od 15.00 hod.
do nedele do 19.00 hod. (t.j. 3 dni a dve noci so spaním). Inak povedané počas mesiaca ho má otec 16
dní z toho 4 x so spaním. Pri striedavej starostlivosti, ako ju súd nariadil, si ho rodiča budú striedať
po týždni. Počet dní bez spania sa tak otcovi zníži o jeden až dva dni (závisí to od počtu dní v mesiaci)
a počet spaní sa o 3-4 noci dni (závisí to od počtu dní v mesiaci). Toto nebude až tak veľký zásah
do stereotypu dieťaťa, ktoré je na určitý režim už navyknuté. Vzhľadom na silné citové väzby k obom
rodičom bude pre neho lepšie, ak bude v kuse jeden týždeň u matky a jeden týždeň u otca, nebude
musieť mať výčitky, že niektorému z rodičov ubližuje, keď je u niektorého viac a u iného menej. Toto by
malo spôsobiť jeho celkové ukľudnenie, pretože momentálna situácia naňho pôsobí. Tiež by to nebolo
vhodné aj kvôli nástupu maloletého do 1. triedy ZŠ, kedy tento potrebuje mať kľud v rodine, aby sa
mohol sústrediť na vyučovanie. Je v záujme mal. H., aby ho vychovávali obaja rodičia, pretože má silný
citový vzťah k obom rodičom a je najlepšie pre dieťa, ak počas vývoja vníma ako ženský tak aj mužský
vzor. Tiež je nepochybné, že otec dieťaťa je na tom materiálne a finančne lepšie ako jeho matka a
môže počas doby, kedy bude dieťa u neho, poskytnúť mu lepšie zaistenie jeho potrieb. A toto sa netýka
len materiálnej stránky, ale aj duševnej, pretože je nepochybné, že počas styku sa otec dieťaťu venuje,
naučil ho jazdiť na bicykli, spolu chodia na ryby, do prírody, hrajú sa hry. Matka je momentálne na MD
s malým novonarodeným dieťaťom, čiže z jej strany sa toľkej pozornosti mal. H. momentálne neujde.
Napokon otec je spôsobilý vychovávať dieťa, má na to všetky osobnostné aj materiálne predpoklady, čo
matka dieťaťa nevyvrátila žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, len jej tvrdenie, že nie je spôsobilý, nestačí.
Jediné, čo zrejme má nepriaznivý vplyv na dieťa, je nedostatok komunikácie medzi jeho rodičmi, ktorý
fakt však už tu existuje od ich rozchodu a nie je to dôsledok osobnej striedavej starostlivosti. Tento
jediný nedostatok v danej veci nemôže byť prekážkou pre to, aby súd striedavú starostlivosť neurčil,
pretože zase je nutné poukázať na skutočnosť, že určitá forma striedavej starostlivosti už medzi rodičmi
funguje a to od roku 2013, kedy boli upravované práva a povinnosti rodičov k maloletému a to napriek
skutočnosti, že rodičia spolu nekomunikujú. Bolo by vhodné a zároveň nevyhnutné a v záujme dieťaťa,
kedy rodičia začali spolu komunikovať aspoň o veciach týkajúcich sa maloletého a preto im súd túto
povinnosť uložil priamo vo výroku tohto rozsudku. Súd určil výživné len otcovi dieťaťa a to v sume 80,-
Eur mesačne, pretože aj napriek skutočnosti, že dieťa budú mať v osobnej starostlivosti po rovnaký
čas v mesiaci, matka dieťaťa je momentálne na materskej dovolenke a jej pracovné príležitosti sú týmto
obmedzené. Doteraz mal otec určené výživné vo výške 150,- Eur, súd mal za to, že výživné v sume
80,- Eur od otca na dva týždne, čo bude dieťa u matky, je primerané veku a potrebám dieťaťa a tiež
možnostiam a schopnostiam otca. Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. účinného od 01.07.2013 je
životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 Eur mesačne, pričom aspoň túto
sumu by malo mať dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby boli uspokojené jeho základné
životné potreby. Mal. H. po poskytnutí výživného od otca v sume 80,- Eur na dva týždne vysoko presiahne
takto určené životné minimum. Pokiaľ išlo o návrh matky na zúženie styku, tento súd vzhľadom a vyššie
uvedené dôvody považoval za nedôvodný, pretože nie je v záujme dieťaťa jeho styk s otcom dieťaťa
v tomto veku obmedzovať len kvôli nástupu dieťaťa do 1. triedy ZŠ. O trovách konania súd rozhodol

podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania,
pretože je to konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu
s tým, že uvedený rozsudok považuje za vecne nesprávny, navrhuje ho zrušiť a vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, uplatniac si trovy odvolacieho konania vo výške 175,03 Eur. Odvolateľka
uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. Odvolateľka nesúhlasí s
konštatovaním, že doterajšia úprava styku otca s dieťaťom prebiehala v poriadku, matka bola prinútená
súhlasiť s dohodou, pričom otec s matkou nekomunikoval, nevhodne na maloletého psychicky vplýval,
matka bola nútená nezvládnuteľný stav riešiť aj prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Nesprávne je
tvrdenie súdu, že zmena úpravy styku nebude mať veľký zásah do stereotypu dieťaťa, súd uvádza
nesprávny výpočet, doteraz maloletý spal u otca 4 noci za mesiac, podľa novej úpravy to bude 14
nocí. V správe kolízneho opatrovníka sa konštatuje, že striedavá osobná starostlivosť za stavu absencie
komunikácie rodičov by mohla spôsobiť maloletému problémy v príprave na vyučovanie. Matka dodala,
že týždňové vyňatie dieťaťa zo sociálneho prostredia školy by mohlo na maloletého vplývať záťažovo,
pričom poukázala i na vzdialenosť bydlísk rodičov. Matka spochybnila spôsobilosť otca starať sa o
dieťa, v minulosti užíval antidepresíva, súd nezisťoval aktuálny zdravotný stav otca, súd nezisťoval,
či sa voči otcovi nevedie trestné konanie. Nariadená striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme
dieťaťa, dieťa nemá o ňu záujem, momentálne sám nevie, čo je v jeho záujme, vzhľadom na útly vek i
materiálnu motiváciu zo strany otca. V správe kolízneho opatrovníka sa konštatuje riziko a neprospech
striedavej osobnej starostlivosti. Záujem dieťaťa by mal byť preukázaný konkrétnym dôkazom, v danom
prípade znalcom z odboru pedopsychológie, čo matka v konaní navrhla a súd tento návrh zamietol,
pričom maloletý aktuálne navštevuje pedopsychológa. Maloletý sa zúčastnil iba dvoch konzultácií s
pracovníčkou ÚPSVaR Senica, pričom v závere správy bolo odporúčanie obrátiť sa na odborníka
z odboru pedopsychológie. Odporúčanie realizovania striedavej osobnej starostlivosti na skúšku je
otázne. Súd v rozsudku neriešil otázku zimných prázdnin, pri určenom styku po dobu 4 rokov by sa dieťa
počas vianočných sviatkov nachádzalo len u jedného z rodičov, čo nie je v záujem dieťaťa. Pri určovaní
výživného súd nezisťoval majetkové a príjmové pomery otca, skonštatoval jeho príjem 88,95 Eur netto
mesačne, pričom rodičom prispieva 500,- Eur na bývanie, čo matematicky nesedí.

Kolízny opatrovník a matka maloletej odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu matky podal písomné
vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Otec sa k doručenému odvolaniu matky vyjadril písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Matka nijako
nepreukázala, že bola prinútená súhlasiť s predošlou dohodou o úprave styku. Matka s otcom normálne
komunikovala dovtedy, kým si našla nového partnera, otec sa s ňou neustále snaží komunikovať, čo
ona ignoruje a otca neinformuje ani o maloletom, aktuálne ho neinformuje ohľadne školskej dochádzky
maloletého. Pri striedavej osobnej starostlivosti maloletý nebude vyňatý zo sociálneho prostredia školy,
otec poukázal na to, že matka maloletého neprihlásila na žiadny záujmový krúžok a ani do družiny.
Vzdialenosť bydlísk rodičov je 15 km, čo nepredstavuje problém. Aktuálne je medzi rodičmi upravený
styk podobne ako pri striedavej osobnej starostlivosti, otec s dochádzaním pre syna nemá žiaden
problém. Matka nepredložila a nenavrhla žiaden dôkaz preukazujúci nespôsobilosť otca starať sa o syna,
otec priložil výpis z registra trestov a čestné prehlásenie, že voči nemu nie je vedené žiadne trestné
stíhanie. Podľa otca matka a advokátska koncipientka súdu na pojednávaní zámerne klamali za účelom
negatívneho vykreslenia osoby navrhovateľa. Zdravotný stav otca je v poriadku, antidepresíva užíval
pred 13 rokmi. Otec má na syna vytvorenú silnú a pevnú citovú väzbu, čo platí aj naopak a čo preukazujú
priložené fotografie. V správe kolízneho opatrovníka bolo jednoznačne odporučené, aby maloletý bol
v kontakte s oboma rodičmi. Nie je pravdivé tvrdenie, že maloletý je vo svojich rozhodnutiach silno
motivovaný materializmom zo strany otca. Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky potrebné dôkazy,
správne ich posúdil a správne vo veci rozhodol.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení v § 81 ods. 1

O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, v dôsledku čoho je potrebné
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V zmysle § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti
oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo
na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť.
V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden
z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je
dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich, resp. do starostlivosti tretej osoby,
a upravia sa rodičovské práva a povinnosti.

Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje
deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu
detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli
k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletého
dieťaťa) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri napr.
nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).

Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria
obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na
základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy.
Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, §
25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne
o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom
rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými
deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva
k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (pozri tiež uznesenie Ústavného
súdu SR z 31. marca 2010, č.k. I. ÚS 120/2010-15).

Dohovor o právach dieťaťa (uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ako oznámenie
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 104/1991 Zb.), z ktorého je pri rozhodovaní danej
veci potrebné vychádzať, je založený na štyroch základných princípoch: nediskriminácia dieťaťa,
najlepší záujem dieťaťa, právo na život, prežitie a rozvoj a právo na rešpektovanie názorov dieťaťa. Súd
pri rozhodovaní musí vždy dôsledne rešpektovať princíp najlepšieho záujmu dieťaťa a právo dieťaťa na
rešpektovanie jeho názoru.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia (ods. 3).

Vyššie citované zákonné ustanovenia v takomto znení zaviedla do slovenského rodinného práva
novela Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2010. Ide o nóvum v podobe tzv.
striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. V zmysle dôvodovej správy k uvedenej
novele Zákona o rodine je cieľom novelizácie zaviesť do praxe slovenských súdov a porozvodovej
starostlivosti osvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Striedavá starostlivosť
má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať traumatizáciu detí po
rozchode rodičov, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí.

Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je
možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady.

Zákonné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
vyžadujú, aby boli rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, aby mali o výchovu dieťaťa záujem, aby bolo
zverenia maloleté dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jeho záujme a aby touto
úpravou boli lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Spôsobilosť rodičov riadne vychovávať
maloleté dieťa posudzuje súd v každom konkrétnom prípade samostatne a zákon súdu ukladá ex
offo prihliadať na schopnosti, možnosti pomery oboch rodičov a posúdiť záujem maloletého na takejto
starostlivosti. Súdu teda vyplýva povinnosť skúmania, či striedavou starostlivosťou by mohli byť lepšie
zaistené potreby dieťaťa, tzn. či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. V prípade
splnenia týchto podmienok by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského
vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti. Zachovať dieťaťu dvoch rodičov je
nielen v záujme detí, ale aj oboch rodičov a i širšej rodiny z oboch strán (por. napr. článok „ Zachovanie
dvoch rodičov je pre dieťa prospešnejšie“ od PhDr. Štefana Matulu).

Záujem dieťaťa treba posudzovať z hľadísk objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia
výhodnosti či nevýhodnosti pozície toho ktorého z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné
kritériá, ale akú dôležitosť jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikách daného prípadu.
Len samotný formálny, ničím nepodložený nesúhlas jedného z rodičov nemôže byť prekážkou zverenia
maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Naopak však takýto nesúhlas môže byť
relevantný, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne
zasahovať do záujmov dieťaťa.

Za danej situácie bolo nevyhnutým, aby súd a to bez ohľadu na to, či účastníci takéto dokazovanie navrhli
(§ 120 ods. 2 v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zodpovedania
otázky, či striedavou osobnou starostlivosť rodičov maloletý bude mať lepšie zaistené všetky potreby
a či takáto starostlivosť bude v jeho záujme.

Prvostupňový súd ale dostatočne dokazovanie s týmto zameraním nevykonal, keď svoje rozhodnutie
založil najmä na správe kolízneho opatrovníka, pričom návrh na vykonanie znaleckého dokazovania
zamietol. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu a doposiaľ zistený skutkový stav, z ktorého sú zrejmé
odôvodnené pochybnosti o vhodnosti režimu striedavej osobnej starostlivosti odvolací súd považuje
za potrebné, aby bolo dokazovanie doplnené ustanovením znalca z odboru detskej psychológie, a
to práve za účelom komplexného posúdenia vhodnosti nariadenia striedavej osobnej starostlivosti,
posúdiac okolnosti na strane oboch rodičov i samotného maloletého, jeho vzťah ku každému z rodičov,
otázku vzájomných citových väzieb, ako aj prípadného ovplyvňovania, vyhodnotiac doterajší režim styku
otca s maloletým a otázku vhodnosti či potreby jeho úpravy či zmeny, zohľadniac aktuálnu situáciu
maloletého, ktorý začal navštevovať 1. ročník základnej školy. Kolízny opatrovník síce vykonal pohovor
s maloletým a aj s rodičmi a vypracoval správu o vhodnosti či nevhodnosti nariadenia striedavej
osobnej starostlivosti, jeho závery však vyzneli nejednoznačne, s odporučením obrátiť sa na znalca z
odboru detskej psychológie. Odvolací súd nezdieľa názor súdu prvého stupňa, ktorý návrh na takéto
doplnenie dokazovania zamietol s odôvodnením, že by to mohlo mať nepriaznivý vplyv na duševné
zdravie maloletého, práve naopak, kto iný ako detský psychológ vie z odborného hľadiska pomôcť pri
zodpovedaní základnej otázky, čo je v najlepšom záujme maloletého a aký je názor a postoj samotného
dieťaťa.

Odvolateľka dôvodne namietala tiež skutočnosť, že súd prvého stupňa nezisťoval komplexné majetkové
a príjmové pomery otca a uspokojil sa len s jeho vyjadrením, podľa ktorého má čistý mesačný príjem vo
výške 88,95 Eur mesačne, čo vyvoláva zásadné pochybnosti.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.,
keď súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, po doplnení dokazovania v naznačenom
smere, dôkazy opätovne riadne vyhodnotiť a vo veci znovu rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.