Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214208585
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214208585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36
613 843, proti žalovanému: M. O., G.. X.A. XXXX, K. Z. L. XXX, XXX XX L., o zaplatenie 237,21 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.apríla 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým

bybolžalovanýzaviazanýkzaplateniusumy237,21eurspríslušenstvom.Žalobuodôvodniltým,žejeho
právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa 20.novembra 2009 zmluvu č. XXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanému úver, pričom žalovaný sa zaviazal splácať predmetný úver.
Žalovaný svoj dlh nesplnil, preto žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje neuhradenú úverovú istinu
spolu s príslušenstvom. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 337,74 eur, ktorá
pozostávala z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva. Pričom sankčný úrok 9,39 eur, riadny úrok
18,18 eur a poplatky 72,96 si neuplatňuje z postúpenej pohľadávky. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania

od 19.októbra 2013, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, ako aj náhradu trov
konania.
Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa §
120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 5.decembra 2014
(č.l. 18) s výzvou, aby tak učinil v lehote do 15 dní od doručenia, pričom na výzvu súdu nijak nereagoval,
ostal pasívny.
Predmetom konania je suma, ktorá je nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho

poriadku (O.s.p.), ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu
ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehotenajmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od
2.februára 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia (11.februára 2015).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
zmluvou o pôžičkovej karty Quatro z 19.novembra 2009, obchodnými podmienkami (č.l. 5), Výpisom
z pôžičkovej karty za obdobie od 1.decembra 2009 do 18.augusta 2010 (č.l. 6), zmluvou o postúpení
pohľadávok aj s prílohou (č.l. 7 - 11), stanoviskom žalobcu z 24.januára 2015 (č.l. 30 - 32), poplatkami
banky (č.l. 33 - 34), a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 19.novembra 2009 uzatvorili žalovaný ako dlžník s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
Všeobecnou úverovou bankou a.s. zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bol schválený úverový rámec 300 eur so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 10
eur. V zmluve nie je dohodnutá výška úrokovej sadzby, poplatok za poskytnutie úveru, splatnosť splátok,
splatnosť prvej splátky a konečnej splátky, počet splátok ani údaj o RPMN.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená zmluvou
o postúpení na žalobcu (čl. 7 a nasl.), ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu

v tomto konaní. Nie je k žalobe pripojené či postupca doručil oznámenie o postúpení pohľadávky
žalovanému, ani či vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky, alebo akým spôsobom vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru s príslušnými náležitosťami.
Z Výpisu z pôžičkovej karty za obdobie od 1.decembra 2009 do 18.augusta 2010 (č.l. 6) je zrejmé,
že 1.decembra 2009 si žalovaný vybral z bankomatu 20 eur, ktoré následne ihneď bolo spoplatnené

1,66 eur. Tiež žalovaný túto kreditnú kartu používal na spotrebiteľské platby u jednotlivých dodávateľov,
najmä v potravinových reťazcoch. Pričom posledný jeho debetný úkon bol dňa 5.decembra 2009. Tiež
z tohto výpisu je zrejmé že bola zúčtovaná zmluvná pokuta za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu
dňa 18.augusta 2010. Tiež súd zistil, že žalovaný použil kreditnú kartu celkom 20 krát, pričom vykonal
debetné transakcie celkom vo výške 277,80 eur, k tomu sa mu prirátali poplatky za výber z bankomatu,

úrok z dlžnej čiastky, správa kartového účtu, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky
a zmluvná pokuta.
Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 11) súd zistil, že výška úveru bola 200 eur.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),

zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právnevzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na

požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej

percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu

vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená

ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa
nazníženienákladovnaspotrebiteľskýúverprijehosplatenípredlehotousplatnostipodľa§6,b)sankcie

za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku
záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný

aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľskýchzmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Z predložených listinných dôkazov nebolo súdu zrejmé, ako žalobca k žalovanej istine dospel, koľko,
kedy a akou formou žalovaný vykonal jednotlivé úhrady, ako boli ním vykonané platby započítané,

kedy bola zo strany žalovaného naposledy uhradená splátka a pre omeškanie ktorej splátky vyhlásil
mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru.
Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného

bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Poučovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia je do určitej miery obdobná poučovacej povinnosti súdu

v rámci prípravy pojednávania. Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania
alebo pred rozhodnutím bez nariadenia pojednávania poučiť účastníkov v rozsahu, ktorý sa týka -
času, do ktorého možno predložiť alebo navrhnúť dôkazné prostriedky, - dôsledku nesplnenia tejto
povinnosti, t.j. o tom, že na neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti súd neprihliadne,
pričom zrejme ide len o opravný, odvolací súd, čo vyplýva z toho, že po vyhlásení uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie, už dokazovať nemožno a do úvahy prichádza len postup účastníka v odvolacom
konaní, - významu a použiteľnosti neskôr predložených alebo označených dôkazov a skutočností len v
rozsahu a za podmienok uvedených v § 205a.
Predovšetkým treba uviesť, že splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie
vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom
konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní

dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú (tzv. neúplná apelácia). Účastníci majú
predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti.
Súd v predmetnom konaní vyzval žalobcu dňa 29.augusta 2014, aby uviedol ako k žalovanej istine
dospel, z akých jednotlivých čiastkových nárokov pozostáva žalovaná suma, ako k jednotlivým
čiastkovým sumám dospel, koľko, kedy a akou formou žalovaný vykonal jednotlivé úhrady, ako boli

ním vykonané platby započítané, na aké čiastkové nároky a prečo. Na výzvu žalobca reagoval tak, že
podaním zo dňa 4.novembra 2014 urgoval súd o rozhodnutie vo veci, hoci v tom čase ešte ani súdny
poplatok nezaplatil, i keď súdny poplatok sa má platiť podaním samotnej žaloby (najmä ak žalobca
je zastúpený erudovaným právnym zástupcom, u ktorého sa očakáva, že vie ako sa má postupovať).
Ďalším podaním z 21.januára 2015 žalobca špecifikoval žalobnú istinu, tiež sa vyjadril k ustanoveniu

§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj posudzovaniu veci ako spotrebiteľskej.
Prílohou tohto podania tiež zaslal zrejme poplatky VÚB, z ktorého však opätovne nie je zrejmé, akým
spôsobom sa s nimi oboznámil žalovaný.
Predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou predchodcom žalobcu, v ktorej
sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaný ako spotrebiteľ

nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.
V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného
úroku a ďalšie náležitosti podľa § 4 zákona 258/2001 Z. z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v
zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej forme
obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu

takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli
zrejmé.
Súd dôkladne preskúmal obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že zmluvu ktorú uzatvorili žalovaný a
právny predchodca žalobcu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, neobsahuje v rozpore s § 4
ods. 2 písm. g), h) a i) z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch: konečnú splatnosť spotrebiteľského

úveru, ročnú úrokovú sadzbu a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
pre tieto nedostatky sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého výpisu
z pôžičkovej karty vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky od 1.decembra 2009 do 5.decembra
2009, pričom žiadnu úhradu nevykonal. Z oznámenia žalobcu, je zrejmé, že k zosplatneniu pohľadávky
malo dôjsť dňa 4.mája 2010. Súd má za to, že trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa

5.mája 2010 a uplynula dňa 5.mája 2013, žalobca však podal žalobu na súd až dňa 28.apríla 2014, t.j.
po uplynutí premlčacej doby. Preto súd žalobu zamietol v plnom rozsahu.
Na dôvažok súd dodáva, že pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 1.mája 2014,
je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne
ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny

charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho
základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv)
ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských
veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo
nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade

absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase
rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného
zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol úspešný
žalovaný,avšaknakoľkomuzosúdnehospisunevyplývajúžiadnetrovykonania,anisižiadneneuplatnil,
súd mu ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).