Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/19/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010267

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116010267.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej
proti obžalovanému Y.T. Š., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.11.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Y. Š. Y. F. U. N. F. narodený XX.XX.XXXX O. Z., trvale bytom Z. M. U. Č. XX, toho času v Psychiatrickej
nemocnici Philippa Pinela v Pezinku

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

v Bratislave na Chorvátskej ulici číslo 5, napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V, sp. zn. 0T/271/2012 zo dňa 16.11.2012, právoplatným dňa 16.11.2012, uložený trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, pričom výzvu na nástup výkonu trestu, v ktorej mu
bolo uložené nastúpiť výkon trestu v priebehu dňa 14.12.2012, si prevzal dňa 16.11.2012,

t e d a

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno
h/, písmeno m/, § 42 odsek 1 v spojení s § 41 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného poriadku súd ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu

Bratislava III zo dňa 13.02.2013, sp. zn. 3T/22/2013, právoplatného dňa 04.04.2013, ktorým bol
obžalovaný Y. Š. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/, odsek 3
písmeno b/ Trestného zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému Y. Š.

vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný po
tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojím obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno
b/Trestnéhoporiadku,tedažejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeprokurátoraOkresnej
prokuratúryBratislavaIzodňa27.04.2016,č.k.1Pv317/13/1101-68.Súdnáslednepostupovalvsúlade
s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/,

d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“.
Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení všetkých
procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým nepopiera spáchanie skutku, ktorý
je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace

s výrokom o treste, prípadne ochrannom opatrení.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
znaleckého posudku č. 8/14/2015 vypracovaného dňa 23.03.2015 MUDr. Danicou Hunákovou, CSc. a
MUDr. Luciou Žlanyovou, PhD., znalkyňami z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria

(liečba alkoholizmu, toxikománie, gerontopsychiatria), a to postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného
poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora), ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269
Trestného poriadku, a to Lekárskej správy, psychiatrického nálezu, prepúšťacej správy, odpovede
CPLDZ, aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV
SR, odpovede na lustráciu v STA a GP SR, pripojených spisov Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.

0T/45/2016, sp. zn. 0T/252/2015, sp. zn. 1T/111/2014, Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6T/50/2012,
0T/91/2015, sp. zn. 9T/3/2015 a Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/22/2013 a oboznámením
obsahu ostatného spisového materiálu.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom

uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému
žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu, ale obžalovanému bolo možné uložiť iba nepodmienečný trest
odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby prísnejšieho zo zbiehajúcich

sa trestných činov.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s výrokom o treste je potrebné poukázať predovšetkým na to, že od spáchania trestného
činu - prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona
(skutok spáchaný dňa 16.11.2012) v danej trestnej veci do vyhlásenia rozsudku bol obžalovaný Y. Š.
právoplatne odsúdený v ďalších šiestich samostatných trestných konaniach a v jednom konaní došlo k
jeho odsúdeniu, ktoré právoplatné nie je (vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

9T/3/2015). V tomto smere si preto konajúci súd zabezpečil všetky príslušné spisy (Okresného súdu
Bratislava II, sp. zn. 0T/45/2016, sp. zn. 0T/252/2015, sp. zn. 1T/111/2014, Okresného súdu Bratislava I,
sp. zn. 6T/50/2012, 0T/91/2015, sp. zn. 9T/3/2015 a Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/22/2013)
za účelom posúdenia, či a vo vzťahu ku ktorému odsúdeniu prichádza do úvahy ukladanie súhrnného
trestu.

Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,
uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou

hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 0T/45/2016 bol skutok spáchaný dňa
27.01.2016 a účinky vyhlásenia rozsudku nastali dňom doručenia trestného rozkazu (§ 353 odsek 8
Trestného poriadku) dňa 29.01.2016, právoplatného v ten istý deň. Vo veci toho istého súdu vedenej

pod sp. zn. 0T/252/2015 bol skutok spáchaný dňa 28.06.2015 a účinky vyhlásenia rozsudku nastali
dňom doručenia trestného rozkazu dňa 30.06.2015, právoplatného v ten istý deň. Vo veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 1T/111/2014 bol skutok spáchaný dňa 23.09.2005,
pričom účinky vyhláseného odsudzujúceho rozsudku nastali dňom doručenia trestného rozkazu dňa
17.05.2015, právoplatného v ten istý deň. V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. 0T/91/2015 bol skutok spáchaný dňa 01.07.2015, pričom účinky vyhláseného odsudzujúceho
rozsudku nastali dňom doručenia trestného rozkazu dňa 03.07.2015, právoplatného v ten istý deň. Ďalej
vo veci toho istého súdu vedenej pod sp. zn. 6T/50/2012 boli skutky spáchané v dňoch 26.05.2011 a
05.06.2011 a účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku nastali dňom doručenia trestného rozkazu dňa
31.08.2012.Vtrestnejveciopäťtohoistéhosúduvedenejpodsp.zn.9T/3/2015bolskutokspáchanýdňa

17.05.2015 a účinky vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku sa viažu ku dňu doručenia trestného rozkazu,
t. j. ku dňu 17.03.2016. Napokon v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
3T/22/2013 k spáchaniu skutku došlo dňa 17.11.2012, pričom k účinkom vyhlásenia rozsudku došlo
dňom doručenia trestného rozkazu dňa 05.03.2013, právoplatného dňa 04.04.2013.

S poukazom na uvedené odsúdenia súd konštatuje, že súbeh s trestným činom spáchaným dňa 2005,
pre ktorý sa viedlo trestné konanie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 1T/111/2014 nie je
daný z toho dôvodu, že tento bol vo vzťahu súbehu s trestným činom, za ktorý bol Y. Š. odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2016, sp. zn. 0T/23/2006, právoplatným
dňa 11.04.2006 a teda stíhaný trestný čin v tejto trestnej veci je k tomuto trestnému činu vo vzťahu

recidívy, nie súbehu. Vzťah recidívy a nie súbehu je daný aj v konaniach na vyššie uvedených súdoch
vedených pod sp. zn. 0T/45/2016, 0T/252/2015, 0T/91/2015 a 9T/3/2015 (naposledy uvedené konanie
nie je právoplatne skončené, avšak so zreteľom na to, že súbeh v tomto prípade tiež neprichádza do
úvahy, súd nebol povinný vyčkať do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v tejto trestnej veci) a tovo vzťahu ku konaniu vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3T/22/2013, ku ktorému je
stíhaný trestný čin vo vzťahu k súbehu, v dôsledku čoho trestné činy, pre ktoré sa viedli tieto konania, sú
z posudzovania súbehu vylúčené. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.

zn. 6T/50/2012 pre trestné činy spáchané dňa 26.05.2011 a 05.06.2011, tu je vzhľadom na dátum, kedy
nastali účinky vyhlásenia rozsudku, daný vzťah nepravej recidívy medzi stíhaným prečinom a uvedenými
trestnými činmi.

S prihliadnutím na takto zistené skutočnosti je zrejmé, že v prípade stíhaného prečinu v tejto trestnej

veci je daný súbeh iba s trestným činom - prečinom krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/, odsek
3 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný Y. Š.Y. dopustil dňa 17.11.2012 a za ktorý
bol uznaný vinným trestným rozkazom zo dňa 13.02.2013 v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 3T/22/2013. Iba tieto dva trestné činy boli spáchané v období, v ktorom nebol
medzi spáchaním oboch trestných činov vyhlásený žiaden odsudzujúci rozsudok, resp. nenastali účinky
vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku (v zmysle § 353 odsek 8 Trestného poriadku dňom doručenia

trestného rozkazu obvinenému). Ukladanie súhrnného trestu v predmetnej trestnej veci teda prichádzalo
do úvahy len vo vzťahu k uvedenému odsúdeniu, čomu nebráni ani skutočnosť, že týmto trestným
rozkazom bolo upustené od ďalšieho trestu. Výrok súdu, ktorým sa upúšťa od uloženia ďalšieho trestu je
takisto výrokom o treste, ktorého podstata nevychádza z posudzovania súbehu s iným trestným činom,
za ktorý bol páchateľ odsúdený. Takýto výrok preto môže byť zrušený v rámci ukladania súhrnného

trestu v inej (neskoršej) trestnej veci, ktorým sa postihuje vina za trestné činy spáchané v súbehu.

V kontexte prejednávanej trestnej veci má vyššie uvedené význam v tom smere, že so zreteľom na dikciu
§ 41 odsek 1 Trestného zákona, súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 6 (šesť) mesiacov
až 3 (tri) roky upravenej v § 212 odsek 3 Trestného zákona (základom je právna kvalifikácia trestného

činu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 3T/22/2013), a nie z trestnej sadzby
ustanovenej za trestný čin - prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona.

Pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4

Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný
pomer medzi nimi. U obžalovaného Y. Š. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno
l/ Trestného zákona spočívajúcu v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu a dve priťažujúce
okolnosti, konkrétne priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona spočívajúcu v
spáchaní viac trestných činov (nakoľko ukladal súhrnný trest), ako aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37

písmeno m/ Trestného zákona v spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení obžalovaného za trestné činy,
v dôsledku čoho sa pri aplikácii § 38 odsek 4 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu upraveného v
§ 38 odsek 8 Trestného zákona zvyšuje u obžalovaného dolná hranica trestnej sadzby upravenej v § 212
odsek 3 Trestného zákona (6 mesiacov až 3 roky) o jednu tretinu, t. j. o 10 mesiacov a teda upravená
trestná sadzba predstavuje rozpätie 1 rok a 4 mesiace až 3 roky.

Priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona je daná tým, že obžalovaný spáchal daný
skutok, resp. trestný čin v súbehu s trestným činom, za ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.02.2013, sp. zn. 3T/22/2013, právoplatného dňa 04.04.2013. Vo
vzťahuktomutoodsúdeniuprichádzalodoúvahyuloženiesúhrnnéhotrestupodľa§42odsek1vspojení

s § 41 odsek 1 Trestného zákona za súčasného zrušenia výroku o treste tohto trestného rozkazu podľa
§ 42 odsek 2 Trestného zákona. V tomto prípade sa pri ukladaní súhrnného trestu nepoužije zásada ne
bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci), nakoľko súd neaplikoval asperačnú zásadu podľa § 41 odsek 2
Trestného zákona a preto nemôže ísť o dvojité pričítanie tej istej okolnosti v neprospech páchateľa.

Vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (1 rok a 4 mesiace až 3 roky) súd so zreteľom na výsledky
dokazovania považoval za adekvátne uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici takto
ustálenejtrestnejsadzby.Ajnapriektomu,žezodpisuregistratrestovobžalovanéhovyplýva,žebolpred
spáchaním oboch trestných činov, za ktoré súd ukladal súhrnný trest, už desaťkrát odsúdený, je uloženie
trestu odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby odôvodnené predovšetkým tým, že

od spáchania oboch trestných činov uplynula doba vyše štyroch rokov. Táto doba musela byť súdom
zohľadnená vzhľadom na povahu týchto trestných činov (v oboch prípadoch ide o prečiny). Uloženiu
trestu odňatia slobody v danej výmere pritom nebráni ani spôsob vykonania činu a jeho následok,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a ani zavinenie vo forme priameho úmyslu.Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, súd vychádzal z odpisu registra
trestov, z výpisu registra priestupkov, ako aj zo znaleckého posudku č. 8/14/2015 vypracovaného dňa

23.03.2015 MUDr. Danicou Hunákovou, CSc. a MUDr. Luciou Žlanyovou, PhD., znalkyňami z odboru:
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria (liečba alkoholizmu, toxikománie, gerontopsychiatria).
V jeho záveroch sa okrem iného konštatuje, že obvinený trpel a v súčasnosti trpí duševnou poruchou,
a to závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok s poruchami správania. Prítomná je polyformná
toxikománia, závislosť od heroínu, aktuálne na substitúcii metadonom, závislosť od alkoholu, od

pervitínu, anamn. abúzus BZD, ópiových analgetík, hašišu, LSDm húb, sniffing toluénu. Obvinený ďalej
trpí poruchou osobnosti s disociálnymi a impulzívnymi rysmi so známkami deprivácie. Pobyt obvineného
na slobode však nie je pre spoločnosť nebezpečný.

V súvislosti s uvedeným a s prihliadnutím na už uvedenú dobu od spáchania trestných činov má súd za
to, že osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy už dostatočne zohľadňuje samotné

zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby. V tomto smere nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovaný
Y. Š. je v súčasnosti vo výkone ústavného ochranného protitoxikomanického liečenia, ktoré mu bolo
uložené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 6T/50/2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.09.2013, sp. zn. 2To/83/2013.

Vo svetle všetkých uvedených skutočností možno považovať trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a
4 mesiace za dostatočný, reflektujúci požiadavku generálnej aj individuálnej prevencie a zohľadňujúci
represívnu funkciu trestu, ako aj jeho ochrannú funkciu (ochrana spoločnosti pred páchaním trestných
činov zo strany obžalovaného Y. Š.Y..

Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Zohľadňujúc už spomenuté uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia v inej trestnej veci, ktoré
je v súčasnosti obžalovaným Y. Š. vykonávané v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela, súd v tejto
trestnej veci neuložil rovnaké ochranné liečenie, nakoľko to považoval za neúčelné.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného
súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.