Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/237/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201796
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu

Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske
združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát,
Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2009
a rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

V časti o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2009 sa konanie z a s t a v u j e .

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009 z r u š u j
e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho
rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2009 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa
28.09.2009. Obe rozhodnutia žiadal žalobca zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
Vžalobežalobcauviedol,žežiadosťoudoručenoužalovanémudňa07.07.2009požiadalosprístupnenie

kópie úradného záznamu spísaného dňa 28.04.2009 referentkou 4. oddelenia OOUO Úradu na
ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ktorého predmetom bol incident poslanca Národnej
rady Slovenskej republiky Ing. Z. N. zo dňa 28.04.2009 o 19:45 v podzemných garážach NR SR.
Listom zo dňa 09.07.2009 č. OUC-42-1/2009, doručeným žalobcovi dňa 17.07.2009, žalovaný oznámil
žalobcovi internetovú adresu, na ktorej je požadovaná informácia zverejnená. Žalobca listom zo dňa
23.07.2009 na sprístupnení informácie zotrval. Žalovaný dňa 23.07.2009 rozhodnutím č. KM-877-2/
SI-2009, doručeným žalobcovi dňa 29.07.2009, žiadosť o sprístupnenie informácie zamietol. Uvedené

rozhodnutie napadol žalobca rozkladom doručeným žalovanému dňa 31.07.3009. Ďalším rozhodnutím
zo dňa 28.07.2009 č. KM-935-1/SI-2009, doručeným dňa 30.07.2009, žalovaný žiadosť žalobcu
opätovne zamietol. Uvedené rozhodnutie žalobca napadol rozkladom doručeným žalovanému dňa
31.07.2009. Žalovaný až po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na rozhodnutie o rozklade žalobcu a
vzniku fiktívneho rozhodnutia (17.08.2009) vydal dňa 20.08.2009 rozhodnutie č. SLV-40O/OLVS-2009,
ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 23.07.2009 č. KM-877-2/SI-2009 a zároveň dňa
20.08.2009 vydal rozhodnutie č. SLV-402/OLVS-2009, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa

28.07.2009 č. KM-935-1/SI-2009. Uvedené rozhodnutia žalobca napadol na súde žalobou evidovanou
na Krajskom súde v Bratislave pod Sp. zn. 4S 173/2009.
K postupu a rozhodnutiu žalovaného, ktoré boli predmetom tejto žaloby, žalobca uviedol, že
dňa 28.08.2009 žalovaný rozhodnutím č. KM-935-7/SI-2009 žiadosť žalobcu opätovne zamietol.Prvostupňové rozhodnutie žalobca napadol rozkladom, ktorý bol žalovanému doručený dňa 09.09.2009.
Žalovaný až po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty na rozhodnutie o rozklade podľa § 19 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZSI) a

vzniku fiktívneho rozhodnutia (24.09.2009) vydal dňa 28.09.2009 rozhodnutie č. SLV-464/OLVS-2009,
ktorým prvostupňové rozhodnutie zo dňa 28.08.2009 č. KM-935-7/SI-2009 potvrdil.
Žalobca bol toho názoru, že Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky je organizačnou zložkou žalovaného a nie samostatnou povinnou osobou.
Mal za to, že zákonná lehota na rozhodnutie o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 28.08.2009

žalovanému začala plynúť odo dňa podania, t.j. 09.09.2009 a uplynula dňa 24.09.2009. V dôsledku
nečinnosti žalovaného márnym uplynutím lehoty na rozhodnutie o rozklade vzniklo fiktívne rozhodnutie,
ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý. Vzhľadom na existenciu fiktívneho rozhodnutia zo dňa
24.09.2009 bolo potom rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.09.2009 nadbytočné, keďže bolo vydané po
právoplatnom skončení konania, ku ktorému došlo vydaním fiktívneho druhostupňového rozhodnutia
dňa 24.09 2009.

Žalobca namietal, že napadnuté fiktívne rozhodnutie je v dôsledku absencie odôvodnenia a ďalších
formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom nepreskúmateľné.
Žalobca nesúhlasil s právnymi závermi žalovaného, že príslušníčka PZ, ktorá spísala predmetný
záznam, je treťou osobou bez právnej povinnosti podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSI. Podľa žalobcu bola
príslušníčka PZ služobne podriadená žalovanému a teda na účely ZSI totožná so žalovaným ako

povinnou osobou. Pokiaľ táto príslušníčka PZ disponovala akoukoľvek informáciou týkajúcou sa jej
služobnej činnosti, disponoval ňou i žalovaný. Informáciu teda neposkytla tretia osoba, ale vznikla pri
služobnej činnosti žalovaného.

Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 9.2.2010 poukázal na to, že žaloba bola podaná

oneskorene, po uplynutí lehoty určenej § 250b ods. 1 O.s.p. Inak zotrval na svojom právnom názore
vyjadrenom v správnom konaní a žalobu považoval za nedôvodnú.

Rozsudkom č. k. 2S 237/09-23, 2S 331/10-23 zo dňa 20.10.2010 Krajský súd v Bratislave v časti o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009 žalobu zamietol a v

časti o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.9.2009 konanie zastavil.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k.
6Sžo/7/2011-42 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 237/09-23, 2S 331/10-23 zo dňa
20.10.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR

vytkol nesúlad výroku rozsudku s jeho odôvodnením, čo spôsobilo, že odvolaním napadnutý rozsudok
bol pre jeho nezrozumiteľnosť nepreskúmateľný. Taktiež sa Krajský súd v Bratislave podľa názoru
odvolacieho súdu vo svojom rozsudku nedostatočne zaoberal posúdením postavenia Úradu na ochranu
ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR. Uviedol, že takéto posúdenie je
dôležitým pre počítanie lehôt vzhľadom k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.09.2009

a k zákonnosti rozhodnutia zo dňa 28.09.2009, pričom tomuto prvostupňový súd nevenoval dostatočnú
povinnosť.

Krajský súd v Bratislave opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a bez nariadenia pojednávania (§

250f ods. 1, 2 O.s.p.) rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 15.02.2012.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 07.07.2009 žalobca
požiadal o sprístupnenie kópie úradného záznamu spísaného dňa 28.04.2009 referentkou 4. oddelenia
OOUO Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ktorého predmetom je incident

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky F.. Z. N. zo dňa 28.04.2009 o 19:45 v podzemných
garážach NR SR. Dňa 26.8.2009 referentka 4. oddelenia OOUO Úradu na ochranu ústavných činiteľov
a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR písomne oznámila, že nesúhlasí so sprístupnením
predmetného ňou spísaného úradného záznamu. Žaloby sa týkajúce rozhodnutie vydal v prvom stupni
Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

Č.p.: KM-935-7/SI-2009 zo dňa 28.08.2009. Rozklad proti tomuto rozhodnutiu doručil žalobca povinnej
osobe dňa 09.09.2009. Dňa 16.09.2009 odstúpil riaditeľ Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a
diplomatických misií Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozklad Osobitnej komisii ministra vnútra
na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch. Rozhodnutím č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa28.09.2009 žalovaný zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie o
rozklade bolo žalobcovi doručené dňa 29.09.2009.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s
hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava
aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho

orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitý zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a

ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§

250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 19 ods. 1 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno
podaťodvolanievlehote15dníoddoručeniarozhodnutiaalebomárnehouplynutialehotynarozhodnutie
o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

Podľa § 19 ods. 2 ZSI o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby,
ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o
odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno
podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa § 19 ods. 3 ZSI odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou
osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie,
ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa
považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 1 ZSI ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní

Krajský súd po opätovnom preskúmaní veci konštatoval, že prvostupňový správny orgán - Úrad na

ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR, je organizačnou zložkou
Ministerstva vnútra SR, je jeho útvarom, ktorého riaditeľ je priamo podriadený ministrovi vnútra. Vyplýva
to z Organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR a z nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 117/2010 o
podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra SR. Preto v danom prípade bolo povinnou osobou Ministerstvo
vnútra SR (žalovaný), ktoré rozhodovalo v konaní o žalobcovej žiadosti v prvom i druhom stupni.

Predložením vedúcemu (ministrovi) ústredného orgánu štátnej moci k rozhodnutiu sa rozumie doručenie
podateľni tohto ústredného orgánu. Ustanovenie § 57 Správneho poriadku ani interné predpisy
ústredného orgánu sú z hľadiska počítania lehôt v zmysle ZSI právne irelevantné.Lehotanavydaniedruhostupňovéhorozhodnutiaurčenáv§19ods.3ZSIzačalažalovanémuplynúťodo
dňa doručenia rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu (Č.p.: KM-935-7/SI-2009 zo dňa 28.08.2009),

ktorý bol podľa obsahu spisu žalovanému doručený dňa 09.09.2009. Zákonná 15-dňová lehota na
vydanie rozhodnutia o rozklade márne uplynula dňom 24.09.2009, keďže žalovaný v tejto lehote
rozhodnutie o rozklade nevydal. Podľa už citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 ZSI sa predpokladá, že
žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia
tohto rozhodnutia žalobcovi sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, teda

25.09.2009. Keďže žalobca podal žalobu na tunajší súd osobne až dňa 30.11.2009, je zrejmé, že
nedodržal 2-mesačnú lehotu stanovenú § 250b ods. 1 O.s.p. na podanie žaloby, podal ju oneskorene
a preto súd konanie o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného v súlade s § 250d ods. 3 O.s.p.
zastavil.

Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa 28.09.2009, toto vzhľadom na

existenciu fiktívneho rozhodnutia už nemožno považovať za vydané podľa práva, pretože ide o
rozhodnutie nadbytočné a duplicitné. Na toto rozhodnutie nemožno hľadieť ako na individuálny správny
akt,ktorýmbolorozhodnutévovecižiadostižalobcuosprístupnenievyššieuvedenejinformácie,pretože
o tejto veci žalovaný rozhodol právoplatným fiktívnym rozhodnutím zo dňa 24.09.2009. Nakoľko ale
bolo toto rozhodnutie vydané a doručené žalobcovi, dospel súd k záveru, že z dôvodu zachovania

právnej istoty je potrebné a vhodné takéto zmätočné rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia dôsledkov plynutia zákonnej lehoty stanovenej ZSI pre rozhodnutie
správneho orgánu druhého stupňa. Po zrušení napadnutého rozhodnutia č. SLV-464/OLVS-2009 zo dňa
28.09.2009 a vrátení veci žalovanému (§ 250j ods. 2 O.s.p.) však prichádza do úvahy len vec odložiť,
nakoľko konanie vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie predmetnej informácie bolo právoplatne

skončené vydaním fiktívneho rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie o nesprístupnení požadovanej informácie (§ 30 ods. 1 písm. i/ Správneho
poriadku).

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSI povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu

nesprístupní, ak jej bola odovzdaná osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá a ktorá na
výzvu povinnej osoby písomne oznámila, že so sprístupnením informácie nesúhlasí. Ak na výzvu
povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie do siedmich dní,
predpokladá sa, že so sprístupnením informácie súhlasí. Na tieto následky musí byť osoba vo výzve
upozornená.

Pre úplnosť považuje súd za potrebné doplniť nasledovné stanovisko:
Žalovanýtvrdil,žežiadneustanovenievšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisureferentke4.oddelenia
OOUO Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR spísanie
predmetného úradného záznamu neprikazovalo a úradný záznam vypracovala bez právnej povinnosti

a ako taký nebol súčasťou informácií v dispozičnej moci žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že
pisateľka úradného záznamu povinnej osobe - žalovanému, neudelila súhlas na poskytnutie informácie,
žalovaný postupom podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSI požadovaný úradný záznam nesprístupnil.
Súd sa v tomto smere s argumentáciou žalovaného nestotožnil. Je pravdou, že všeobecne záväzné
právne predpisy neukladajú policajtovi povinnosť spísať úradný záznam v situácii opisovanej účastníkmi

konania, avšak spísanie úradného záznamu, zápisu či zápisnice je riadnou a bežnou súčasťou práce
príslušníka policajného zboru o veciach či úkonoch, ktoré sú podľa jeho uváženia dôležité. Pokiaľ
referentka počas svojej služby riešila situáciu, ktorú nemožno považovať za štandardnú a uznala ju za
natoľko významnú, že ju zaznamenala v úradnom zázname, nemožno takýto úradný záznam považovať
za indiferentný počin tretej osoby netýkajúci sa služobných povinností zamestnanca povinnej osoby

v zmysle ZSI. Úradný záznam s ohľadom na osobu, ktorá ho spísala v čase plnenia služobných
povinností, jeho adresáta a najmä vzhľadom na jeho obsah, je nad všetky pochybnosti údajom či
úkonom žalovaného a ako taký bol v jeho dispozičnej moci. Podľa ZSI má každý právo na poskytnutie
informácie, pokiaľ zákon sprístupneniu nebráni alebo ho neobmedzuje. V danom prípade podľa názoru
súdu neexistovala zákonná prekážka pre sprístupnenie tejto informácie, ktorá na viac bola v čase

podania žiadosti žalobcu verejne dostupná na internete.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi právo na náhradu trov
nepriznal, pretože jeho úspech v konaní bol len čiastočný. Prihliadol tiež na to, že k zrušeniu rozhodnutiauvedeného vo výroku tohto rozsudku došlo z iných dôvodov, ako namietal v žalobe žalobca. Žalovaný
náhradu trov konania nežiadal a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.