Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214210865
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214210865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09,
Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky:
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2,
Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovanej: H. X., nar. X.X.XXXX, bytom P., F. X, o zaplatenie 1.085,12
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k.
14C/248/2014-30 zo dňa 6.2.2015 - v zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o trovách konania,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi 899,-
Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 899,- Eur od 3.8.2013 do zaplatenia,
do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 109,51 Eur na trovách právneho zastúpenia a 42,71 Eur na
trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
k rukám právneho zástupcu žalobcu.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako i § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54
ods. 1, 2, § 40 ods. 1, § 37 ods. 1, § 517 ods. 1, Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka
ako i § 79 ods. 4, § 114 ods. 3, § 137, § 151 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 29. decembra
2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 899,-
Eur

4. Súd prvej inštancie následne uzavrel, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške
899 Eur, avšak žalovaná žiadnu úhradu nevykonala, preto je žaloba v časti neuhradenej úverovej istiny

vo výške 899,- Eur dôvodná, ako aj v časti nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne
od 3.8.2013 do zaplatenia. V žalobcom predloženej spotrebiteľskej zmluve absentuje údaj o výške, počte
a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom pre uvedené nedostatky sa poskytnutý úver považuje zabezúročný a bez poplatkov. V predmetnom prípade ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným písmom,
teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti
druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej

zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o podmienky individuálne dojednané. Dôvodom
ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka,
absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež neprijateľnosť podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti, t.j. že poskytnutý úver je bezúročný a
bez poplatkov, súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď po procesnej
stránke bol vo väčšom rozsahu úspešný žalobca (jeho čistý úspech predstavuje 65,70 %), preto mu súd
náhradu trov priznal podľa jeho úspechu v konaní, t.j. 65,70 % z uplatnených trov právneho zastúpenia
vo výške 166,68 Eur (2 úkony po 61,41 Eur a 2x režijný paušál po 8,04 Eur + DPH), teda vo výške
109,51 Eur a 65,70 % z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 65,- Eur, teda vo

výške 42,71 Eur.

6.Protitomutorozsudku,výlučnevčasti,ktorousúdžalobuvozvyškuzamietol,podalodvolaniežalobca,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol dôvody vyplývajúce z § 205 ods. 2 písm. d) a f)

Občianskeho súdneho poriadku. Odvolateľ nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti zák. č. 129/2010 Z.z. uvedenú v § 9 ods. 2, konkrétne
uvedenie výšky, počtu a termínu splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, ako i adresu predávajúceho,
na ktorej by mohol spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V bode 1.1 časti 1. Zmluvy je uvedená
výška splátky 57,22 Eur, počet splátok 24 a termín splatnosti k 15 dňu v mesiaci. Súčasťou mesačnej

splátky bola v súlade s bodom 2.1. časti 3. Zmluvy istina a úroky, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z
predloženého plánu amortizácie - splátkového kalendára. Adresa predávajúceho, kde mohla žalovaná
uplatniť reklamáciu, prípadne sťažnosť, je uvedená v pravej hornej časti prvej strany predmetnej zmluvy,
kde je uvedená adresa predávajúceho ako: „ ID Predajcu: 2632495: OKAY s.r.o., Krajná 86, 821
04 Bratislava, IČO: 35825979“, súčasne poukazuje i na bod 11 Časti 3. Úverovej zmluvy, v ktorom

poskytol žalovanej možnosť, aby si uplatnila reklamáciu alebo sťažnosť na adrese jeho sídla, ktorá je
uvedená v ľavej hornej časti prvej strany predmetnej zmluvy. Odvolateľ tiež nesúhlasí s tým, že úverová
zmluva vrátane všeobecných úverových podmienok je napísaná drobným písmom. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v zamietajúcej časti nevyhovel
a je toho názoru, že súd mu mal správne priznať uplatnený nárok v celom rozsahu. Súčasne si uplatňuje

špecifikované trovy odvolacieho konania.

7. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,

že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202
OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods.
1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205

ods. 2 písm. d) a f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej
inštancie je v tejto napadnutej časti vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, včítane závislého výroku o trovách prvoinštančného

konania, osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadnutého.

9. V prvom rade je potrebné uviesť, že pôvodný žalobca spoločnosť zanikol zlúčením so súčasným
žalobcom spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlomboulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, ktorá skutočnosť bola oznámená a

preukázaná v odvolacom konaní, preto odvolací súd uznesením zo dňa 22. februára 2017 rozhodol, že
v konaní pokračuje so žalobcom ako právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalobcu, bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne súladne so zákonom žalobu žalobcu vo zvyšku

zamietol. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, včítane jeho obsahového
vymedzenia, nie je predmetom odvolacieho prieskumu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie,
o ktorý svoje právne závery oprel i súd odvolací. Ďalej nie je odvolaním dotknutý záver, že právny
vzťah vzniknutý na základe zmluvy o úvere, v ktorej právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení
dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, je vzťahom spotrebiteľským, ktorý sa riadi príslušnými
normami na ochranu spotrebiteľa.

11. Pokiaľ ide o odvolaním žalobcu napadnutú časť rozsudku, ktorou došlo vo zvyšku k zamietnutiu
návrhu, odvolací súd sa stotožňuje s tými záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda k 10.1.2012 a to výšku, počet a termíny ako splátok

istiny úrokov, tak aj iných poplatkov, ani poradie v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami neobsahuje. Lícna strana predmetnej úverovej
zmluvy totiž obsahuje v tomto smere iba výšku mesačnej splátky, počet splátok a ich splatnosť.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným

zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie
preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú

pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má
aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení
ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv.
absolútnymobchodno-záväzkovýmvzťahom,ktorýsariadirežimomObchodnéhozákonníkabezohľadu
na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o

osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

13. V zmysle § 9 ods. 1 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia predmetnej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí podľa písm. k) obsahovať náležitosti: výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

14. Nadväzne v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa

§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

15. Interpretácia, resp, výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj právnej
praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v
súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie

práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov
práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať
ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez
prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých prípadoch
značnepresahujerozsahtextuprameňovprávaajevýsledkomprávnokreatívnejčinnostisudcov.Právny

výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je
kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v súvislosti s
najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu zákonného
ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad právnehopredpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to
vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené. Sudca
sa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť

písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.

16. Je nesporné, že citované ustanovenie § 11 v spojení s § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte
pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe

ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť
pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť
na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané
informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ
môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií
pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu
pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod
hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc

z uvedeného teologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp. zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu a
zároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V
takom prípade by totiž veriteľovi ako dodávateľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť
ani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým

vyhol a to napriek tomu, že písomná zmluva by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Účel
zákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými
údajmi potrebnými pre zváženie úveru by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy nebol
naplnený. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd je toho názoru, že s poukazom na znenie § 11 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že absencia či písomnej

formy alebo už len jednej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 a citovaného ustanovenia spôsobuje,
že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

17. Zo základného gramatického výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že požiadavka na to, aby v
zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje

ako k istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom. Vzhľadom na slovné znenie citovaného ustanovenia
by ani iný výklad nebol logický. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, tak aj iných poplatkov, čo v
danom prípade neobsahuje.

18. Keďže potom v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nesporne nie je uvedená náležitosť
podľa § 9 ods. 1 písm. k) a to výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, bolo
potom nevyhnutné predmetný úver s použitím § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považovať za
bezúročný a bez poplatkov, potom už bez potreby zaoberania sa i ďalšou odvolacou argumentáciou,
ktorá i v prípade jej úspechu už nemohla zvrátiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej úverovej

zmluvy.

19. Keďže potom podľa záverov prvoinštančného súdu odvolaním nenapadnutých, žalovaná z
poskytnutého úveru v celkovej výške 899,- Eur neuhradila ani jednu splátku, bolo potrebným žalovanej
uložiť zaplatenie sumy 899,- Eur i s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd s použitím § § 387 ods. 1 a 2
CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o trovách
konania osobitne nenapadnutého ako vo výroku vecne správny potvrdil.

21.Vodvolacomkonanífaktickyplneúspešnejžalovanejvznikolzásadnenároknanáhradutrovkonania
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade vzmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna,
nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu
spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

23.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

24. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov

žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu

trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).