Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615203304
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615203304.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. O., nar.
XX.XX.XXXX, procesne zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica,
dieťa rodičov: otca H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. - E., U H. č. XXX, právne zastúpeného JUDr.
Editou Lehockou, advokátkou so sídlom Šaštín - Stráže, Štúrova 1267 a matky E. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. E. C., D. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom so sídlom Malacky,
Záhorácka 11/A, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19. októbra 2016, č.k. 11P/20/2015-200, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že ponecháva maloletého v osobnej
starostlivosti matky a oprávňuje oboch rodičov zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok v bežných veciach.

II. Rozširuje styk otca s maloletým H. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým vždy v nepárnom
týždni od štvrtka od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 07.30 hod., a od
stredy v párnom týždni od 16.00 hod. do piatku do 07.30 hod. v párnom týždni a to tak, že otec si

maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po realizácii styku v určenom čase maloletého odovzdá
do školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje.

III. V čase vianočných, veľkonočných, jarných a letných prázdnin má pred bežnou úpravou prednosť
nasledovná úprava styku:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00
hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod. nasledujúceho roka, ďalej
každý kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 10.00 hod. do Veľkého piatku do 18.00 hod. a Veľkonočný

pondelok od 13.00 hod. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok vždy od pondelka
od 10.00 hod. do soboty do 18.00 hod., každý rok od 01.07. od 10.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod.
a 01.08. od 10.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod. tak, že otec si maloletého prevezme a odovzdá ho v
mieste bydliska matky.

IV. Každý rodič je povinný odovzdávať druhému rodičovi v písomnej forme všetky podstatné informácie
týkajúce sa maloletého.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od
právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinný uhradiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do
rúk matky.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. 9P/95/2012-41, zo dňa 09.01.2013.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zveril maloletého H. do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa každý

týždeň v roku od štvrtka v nepárnom týždni od 16.00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom týždni
do 8.00 hod. a od stredy v párnom týždni od 16.00 hod. do piatku v párnom týždni do 8.00 hod. a matka
bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa každý týždeň v roku v párnom týždni od pondelka
od. 8.00 hod. do stredy v párnom týždni do 16.00 hod. a od piatku v párnom týždni od 8.00 hod. do
nasledujúcehoštvrtkavnepárnomtýždnido16.00hod. stým,žerodičiasúoprávneníapovinnípreberať
aodovzdávaťsimaloletéhonavzájomvždyvmiestebydliskatohorodiča,kdesabudedieťamomentálne

nachádzať. ďalej súd upravil styk rodičov s maloletým H. počas Vianočných sviatkov tak, že každý
párny rok matka je oprávnená stretávať sa s maloletým vždy od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00
hod. a otec od 25.12. od 17.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod. a každý nepárny rok je
otec oprávnený stretávať sa s maloletým vždy od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod. a matka
od 25.12. od 17.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý

párny rok tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy vo Veľkonočný pondelok v čase od
8.00 hod. do 17.00 hod. a matka vždy vo Veľkonočnú nedeľu v čase od 8.00 hod. do 17.00 hod. a každý
nepárny rok tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým vždy vo Veľkonočný pondelok v čase
od 8.00 hod. do 17.00 hod. a otec vždy vo Veľkonočnú nedeľu v čase od 8.00 hod. do 17.00 hod.a počas
letných prázdnin každoročne je otec oprávnený stretávať sa s maloletým prvé dva júlové týždne , vždy

od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a prvé dva augustové týždne , vždy od pondelka od
10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým druhé dva júlové
týždne , vždy od nedele od 17.00 hod. do pondelka do 10.00 hod. a druhé dva augustové týždne, vždy
odnedeleod17.00.hod.dopondelkado10.00hod.stým,že úpravastyku máprednosťpredstriedavou
osobnou starostlivosťou. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého

a spravovať jeho majetok, počas trvania striedavej osobnej starostlivosti je otec povinný prispievať na
výživu maloletého sumou 80,- EUR mesačne splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku a rodičia sú oprávnení a zároveň povinní
informovať sa navzájom o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, mimoškolských
aktivitách a podávať si vzájomne správy o aktuálnych mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, vždy pri predávaní dieťaťa od jedného druhému rodičovi. Napokon určil, že maloletý bude mať
trvalé bydlisko na adrese ako matka. Týmto súd zmenil rozsudok OS Senica sp.zn. 9P/95/2012-41 zo
dňa 9.1.2013 a o trovách konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
Posledným výrokom napokon štátu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % od oboch rodičov
rovnodielne.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 24 ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 26, §
62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a opatrením č. 186/2013 Z.z., vecne svoje
rozhodnutie zdôvodňoval tým, že otec sa návrhom doručeným 21.04.2015 domáhal zverenia maloletého
H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (ďalej len SOS) so striedaním po týždni, pričom

návrh odôvodňoval tým, že v súčasnosti sa s ním stýka na základe rozsudku Okresného súdu Senica
zo dňa 09.01.2013, čo mu však v dostatočnej miere neumožňuje pozitívne ovplyvňovať zdravý fyzický
aj duševný vývoj maloletého a rád by sa synovi naplno venoval, čo pri súčasnej úprave nie je možné.
Matkasozverenímdostriedavejosobnejstarostlivostizásadnenesúhlasila,keďjetohonázoru,ženiesú
splnené predpoklady pre jej nariadenie, rodičia spolu vôbec nekomunikujú a otec by v tomto veku dieťaťa

nemal na duševný vývoj dieťaťa pozitívny vplyv. Po vykonaní dokazovania okresný súd Senica vo veci
rozhodol rozsudkom č.k.11 P/20/2015-54 zo dňa 19.8.2015, ktorým zveril dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu syna
sumou 80,- eur mesačne, toto rozhodnutie však na základe odvolania matky Krajský súd v Trnave zrušil
a vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej

psychológie na vhodnosť režimu striedavej osobnej starostlivosti. Okresný súd takto doplnil dokazovanie
znaleckým posudkom č. 20/2016 znalca z odboru psychológie PhDr. Igora Obucha a zistil, že maloletý
má vytvorený blízky citový vzťah k obom rodičom, a obaja rodičia sú pre neho dôležití, zároveň potvrdil
neschopnosť rodičov spolu komunikovať. Znalec navrhol, aby sa maloletý s otcom stretával viac ako
doteraz, pričom by však nemalo ísť o model 7 dní u jedného a 7 dní u druhého ( pretože maloletý

nechce, aby bol sklamaný ani jeden z rodičov) a navrhol, aby sa maloletý stretával s otcom napr. jedentýždeň od štvrtka do pondelka a druhý týždeň od stredy popoludnia do štvrtka resp. piatku rána, pričom
znalec prihliadol na želanie maloletého a uviedol, že z hľadiska potrieb maloletého nie je rozhodujúce,
či sa tento model bude nazývať SOS alebo inak, dôležité je, aby fungoval k spokojnosti maloletého.

Poukázal na vnútorný konflikt, ktorý maloletý prežíva z dôvodu, že má k obom rodičom dobrý vzťah, no
zároveňveľmijasnevníma,žekaždýzjehorodičovchceniečoiné,azároveňrodičaniesúspoluschopní
komunikovať, čo vytvára pre maloletého ťažko riešiteľnú situáciu. Znalec analyzoval osobnosť oboch
rodičov a nezistil u žiadneho z nich také charakteristiky, ktoré by znemožňovali mať dieťa v osobnej
starostlivosti, pričom konštatoval, že ani jeden z rodičov nie je lepší ako druhý.

3. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k
záveru, že návrhu otca možno vyhovieť len čiastočne a to najmä s poukazom na závery znaleckého
posudku a s prihliadnutím na doteraz realizovaný styk otca s maloletým preto súd rozhodol o zverení
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti tak, ako je uvedené v bode 1 tohto rozhodnutia čím oproti
doterajšej úprave počet dní bez spania sa otcovi zníži o tri až štyri dni ( čo závisí od počtu dní v

mesiaci ) a počet dní so spaním sa mu zvýši o tri až štyri dni ( čo tiež závisí od počtu dní v mesiaci
a toto nebude prílišný zásah do stereotypu dieťaťa , ktoré je na určitý režim už navyknuté. Zároveň
vzhľadom na neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať súd upravil osobitne, ktorý z nich bude mať
kedy dieťa v starostlivosti počas vianočných a veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin, a to tak,
aby vzhľadom na rovnaké citové väzby maloletého k obom rodičom tieto voľné dni trávili s maloletým

rovnakom rozsahu, ktorá úprava bude mať prednosť pred osobnou striedavou starostlivosťou. Podľa
názoru súdu je toto rozhodnutie v záujme mal. H., a malo by spôsobiť celkové ukľudnenie maloletého a
jeho rodičov navzájom, pretože momentálna nevyriešená situácia na maloletého pôsobí zaťažujúco,
tento sa snaží za každú cenu obom vyhovieť ako konštatuje i znalec v záveroch svojho posudku. Pokiaľ
ide o neustálu výmenu prostredia v ktorom dieťa vyrastá, toto nebude na ujmu mal. H., pretože je

na takúto formu starostlivosti už zvyknutý a cíti sa dobre ako u matky, tak aj u otca, čo napokon
potvrdila aj kolízna opatrovníčka. Jediné , čo zrejme má nepriaznivý vplyv na dieťa, je nedostatok
komunikácie medzi jeho rodičmi, ktorý fakt však už tu existuje od ich rozchodu, avšak tento jediný
nedostatok v danej veci nemôže byť prekážkou určenia striedavej starostlivosti. Súd mal tiež za to,
že otec dieťaťa je nepochybne na tom materiálne a finančne lepšie ako jeho matka a môže počas doby,

kedy bude dieťa u neho, poskytnúť mu lepšie zaistenie jeho potrieb a to nielen z materiálnej stránky
ale aj duševnej, pretože je nepochybné, že počas styku sa otec dieťaťu venuje, naučil ho jazdiť na
bicykli, spolu chodia na ryby, do prírody, hrajú sa hry, zatiaľ čo matka je momentálne na MD s malým
novonarodeným dieťaťom, takže z jej strany sa toľkej pozornosti mal. H. momentálne neujde. Súd tiež v
zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine mal za to, že je namieste uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na

maloletého v sume 80,- eur mesačne, pretože aj napriek skutočnosti, že dieťa budú mať obaja rodičia v
osobnej starostlivosti po rovnaký čas v mesiaci, matka dieťaťa je momentálne na materskej dovolenke a
jej pracovné príležitosti sú týmto obmedzené. Preto porovnaním výživného, plateného otcom doposiaľ v
sume 150,- eur s prihliadnutím na čas osobnej starostlivosti každého s rodičov, považoval za primerané
veku a potrebám dieťaťa a tiež možnostiam a schopnostiam otca výživné v sume 80,- eur, keď otec je

súkromný podnikateľ, za rok 2014 vykázal príjem v sume 88,95 eur netto mesačne, býva s rodičmi, kde
platí všetky platby spojené s bývaním v sume cca 500,- eur mesačne, spolu sa stravujú. Matka dieťaťa
je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok z Rakúska v sume 430,- eur mesačne a tiež
rodinné prídavky na mal. H. v sume 105,- eur a na ostatné dve deti rodinné prídavky zo SR v sume
po 23,52 eur na každé dieťa. Naďalej býva spolu s druhom a deťmi v rodinnom dome spolu s rodičmi,

ktorým neprispievajú na spoločnú domácnosť žiadnou sumou.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého iba čo do úpravy rodičovských práv
a povinností s návrhom, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol, pričom si zároveň
uplatnila trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm.

d), f), g) a h) CSP a § 62 ako aj § 2 CMP, poukazovala tu najmä na skutočnosť, že napriek tomu,
že v konaní vypracovaný znalecký posudok neodporučil zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti, okresný súd sa nestotožnil s názorom znalca a rovnako ani s názorom procesného
opatrovníka maloletého, ktorý rovnako zverenie do striedavej osobnej starostlivosti neodporúčal, pričom
podľamatkytakétozverenieniejevzáujmemaloletého,vychádzajúcpritomznázorumaloletého,znalca

aj kolízneho opatrovníka. Neobstojí tu ani zdôvodnenie, že je jedno ako sa zverenie bude nazývať,
keďže so zverením dieťaťa do SOS prichádzajú aj isté práva a povinnosti, ktoré súd vymedzil aj vo
výroku rozsudku (najmä povinnosť rodičov odovzdávať si pri preberaní dieťaťa aj informácie o ňom), čo
v uvedenom prípade nie je možné, keďže spolu rodičia vôbec nekomunikujú. Matka v odvolaní označilamodel nastavený sudcom ako nereálny, pre mal H. nevhodný pričom zároveň poukázala na judikatúru
považujúcu neustálu výmenu prostredia, v ktorom dieťa vyrastá za nevhodnú, ktorá sa môže odraziť
aj na ich psychickom vývine. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že z rozsudku nie je zrejmé, čo má

súd na mysli pokiaľ upravil styk počas vianočných sviatkov, keďže tento výraz sa nezhoduje s výrazom
vianočné/zimné prázdniny a preto úpravu styku rodičov s maloletým považovala za zmätočnú. Vianočné
prázdniny sú v školskom ponímaní od 22.12. do 06.01. Matke nie je zrejmá úprava dňa 22.12. pokiaľ
pripadne na pracovný deň a tiež úprava od 02.01 do 07.01. nasledujúceho roka, kedy sú tiež vianočné
prázdniny, no súd ani jeden z týchto dní neupravil, čo však urobiť mal. Pokiaľ sa úprava mala týkať

sviatkov, mali byť v zimnom čase upravené len dni 24., 25., 26., 12., 01.01.- 06.01., pretože práve
tieto dni sú v SR sviatky. Úpravy nastavené súdom prvej inštancie preto v tejto časti považovala za
zmätočné resp. i nevykonateľné. Rovnako na tento problém poukázala i pri veľkonočných sviatkoch,
kde sú sviatky upravené len čiastočne a neriešia školské prázdniny dieťaťa, ktoré sú od Zeleného štvrtku
až do utorka, hoci súd vyriešil úpravu styku len vo Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok, kedy
rovnako nedošlo ani k úprave čo sa stane s dieťaťom po 17.00 hod. vo Veľkonočnú nedeľu až do 10.00

hod. Veľkonočného pondelka. Pokiaľ ide o letné prázdniny, matka nesúhlasila s úpravou styku otca v
oboch letných mesiacoch po dva týždne, keďže samotný maloletý sa vyjadril, že nechce byť u otca 7 dní
v kuse, a aj znalec nastavil model stretávania sa otca s maloletým tak, aby tento u neho nebol viac ako
4 dni a nieto ešte 14 dní. Ďalej matka poukázala na technickú stránku odovzdávania maloletého podľa
napadnutého rozsudku, keď nie je možné odovzdávanie a preberanie maloletého v mieste bydliska toho

rodiča kde sa bude dieťa momentálne nachádzať o 08.00 hod., keďže maloletý je školopovinný a je to
práve čas začiatku vyučovania, kedy by sa maloletý mal už nachádzať v škole a nie v mieste bydliska
rodiča, zvlášť keď otec býva v H., čo je 13 km od miesta školy. Pokiaľ matka má dieťa o 08.00 hod. ráno
odovzdať v školský deň otcovi, pričom súčasne mu podať informácie o maloletom, neexistuje potom
spôsob, akým by bolo možné dieťa v zmysle napadnutého rozsudku dostať do školy včas a riadne na

vyučovanie. Matka nesúhlasila ani s určením výživného vytýkajúc súdu nedostatočne zistený skutkový
stav, keď súd vychádzal z vykázaného príjmu otca za rok 2014 vo výške 88,95 eur mesačne, pričom za
rok 2015 a 2016 jeho príjem ani nezisťoval, rovnako ako nezisťoval potreby dieťaťa. Pokiaľ potom súd
vychádzal z toho , že otec hradí v rodičovskom dome platby vo výške 500 eur mesačne, je proti zákonom
matematického výpočtu, aby otec z vyššie označeného príjmu takéto výdavky hradil a zároveň bol

podľa rozsudku schopný nielen prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur mesačne ale aj finančne
zabezpečovať maloletého po dobu jeho osobnej starostlivosti. Ako ničím nepodložené matka označila
tvrdenie súdu, že otec je na tom materiálne a finančne lepšie ako matka dieťaťa, ktorá je t.č. na materskej
dovolenke, pretože súdom zistené majetkové možnosti otca tomuto nezodpovedajú, tiež nie je zrejmé,
z čoho súd vychádzal keď konštatoval, že počas styku otca s maloletým sa otec dieťaťu venuje, naučil

ho jazdiť na bicykli, spolu chodia na ryby do prírody, hrajú sa hry, a matka je momentálne na materskej
dovolenke s malým novonarodeným dieťaťom, čiže z jej strany sa toľkej pozornosti maloletému H.
momentálneneujde.Matkapoukázalanato,žerozsudokvykazujeviaceréskutkovénezrovnalosti(napr.
označil jej manžela druhom, dieťa, o ktoré sa stará nie je novorodencom, ale už presiahlo rok života a
pod.). Na základe uvedených skutočností považovala rozhodnutie za zmätočné, neurčité, keď súd podľa

nej rozhodoval na základe svojho vnútorného pocitu, ktorý sa však nestretol s podporou ani u znalca
ani u opatrovníka ani u matky či u dieťaťa samotného.

5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhol
odvolaciemu súdu, aby ho v celom rozsahu potvrdil. Podľa jeho názoru vychádza zo znaleckého

posudku, ktorý jednoznačne odporučil rozšírenie stretávania maloletého s otcom, väčšiu účasť otca
na školských povinnostiach maloletého, na jeho výchove a vzdelávaní. V rozsiahlom písomnom
vyjadrení potom otec spochybňoval tvrdenia matky, poukázal na to, že znalec navrhol model stretávania
počas celého týždňa vrátane víkendov, pričom pri stanovení odporučených časových intervalov znalec
prihliadal aj na želanie maloletého. S takto odporučeným a nastaveným modelom stretávania sa potom

stotožnil súd aj v rozsudku a následne upravil aj styk rodičov s maloletým počas sviatkov a letných
prázdnin, ktorá úprava neodporuje zákonnej úprave o striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o
výhradu matky spočívajúcu v absencii komunikácie medzi rodičmi, otec uviedol, že ide o zámerné
a úmyselné správanie sa matky. Ďalej poukázal na skutočnosť, že jedným z dôvodov prečo matka
nesúhlasí s návrhom na zverenie maloletého do SOS je zrejme aj skutočnosť, že ak by maloletý bol

zverený do matkinej starostlivosti v súčasnosti, je rodina oprávnená na poberanie rodinných prídavkov
z Rakúska, kde manžel matky pracuje. Inak si otec nevie vysvetliť, prečo by matka nesúhlasiaca
so zverením maloletého do SOS zároveň navrhla súdu rozhodnúť tak, že maloletý zostane zverený
v jej osobnej starostlivosti a súčasne bude rozšírený styk otca s maloletým. Súdom určenú úpravustyku počas vianočných aj veľkonočných sviatkov považoval za logickú a jednoducho vykonateľnú, a
správne upravil súd stretávanie sa rodičov s maloletým i počas letných prázdnin. Poukazoval pritom
na skutočnosť, že v súčasnosti je styk maloletého s otcom v lete upravený tak, že spolu trávia 7 dní

v mesiaci júl a 7 dní v mesiaci august, kedy spolu absolvujú letnú dovolenku, teda nie je pravdivé
tvrdenie matky, že by maloletý s otcom nechcel tráviť dlhšiu dobu. Otec tiež nevidel problém, pokiaľ ide
o odovzdávanie a preberanie maloletého vždy v mieste bydliska rodiča, kde sa bude dieťa momentálne
nachádzať ohľadom miesta sa pritom rodičia môžu dohodnúť, otec ho môže zaviezť ráno do školy a
matka si ho tam po vyučovaní vyzdvihne. Za správne považoval otec aj rozhodnutie o výživnom, keď súd

správne prihliadol na skutočnosť, že maloletý bude u matky o štyri dni v mesiaci dlhšie a určil tak výživné
80 eur mesačne, pričom maloletému tiež uhrádza jeho potreby aj mimo súdom určeného výživného.

6. Na toto vyjadrenie zareagovala odvolateľka, ktorá dôrazne poprela, že by dôvodom jej nesúhlasu
so striedavou starostlivosťou bola strata možnosti poberania prídavkov na deti z Rakúskej republiky, v
ďalšom potom vyvracala tvrdenia otca, a opakovane poukázala na nemožnosť dohody medzi rodičmi,

ktorí spolu nekomunikujú.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle §
385 ods. 1, v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci predvolaní účastníci
konania. Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom rodičov a predloženými listinnými dôkazmi
dospel k záveru, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie
čiastočne korigovať.

8. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
9. Podľa § 24 ods.2 ZoR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú

starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

10. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 24 ods.5 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

12. Opätovným výsluchom rodičov na odvolacom pojednávaní a oboznámením sa s doloženými

listinnými dôkazmi sa tak aj po doplnení dokazovania v odvolacom konaní potvrdila v prevažnej časti
správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie potrebných na rozhodnutie o vhodnosti rozsahu, v
ktorom sa má otec podieľať na osobnej starostlivosti o maloletého, i keď odvolací súd sa nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie o vhodnosti zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.
Z dokazovanie je tu preukázané, že maloletý H. je dieťa narodené mimo manželstva jeho rodičov, ktorí

nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2011. Dieťa je posledným rozhodnutím súdu zo dňa 9.1.2013
podľa rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matke a otec platí na dieťa výživné 150,- eur
mesačne. Ako vyplynulo z výsluchu účastníkov konania, otec sa doposiaľ stýka s maloletým v zmysle
vtedy určenej úpravy, podľa ktorej má právo styku v rozsahu každého nepárneho týždňa v pondelok,v stredu a v piatok vždy od 15 hod. do 19. hod. a každého párneho týždňa v utorok a vo štvrtok
od 15. 00 hod. do 19.00 hod. a počas víkendu od piatku od 15. 00 hod. do nedele do 19. 00 hod.,
počas Vianočných sviatkov vždy 24.12 od 10.00 hod. do 19.00 hod. je maloletý u matky a 25.12. od

10.00 hod. do 19.00 hod. u otca a počas letných prázdnin má otec upravený styk s maloletým v prvý
júlový aj prvý augustový týždeň. Z vyjadrení účastníkov vyplýva, že takto upravený styk sa realizuje
bez vážnejších problémov, rodičia pritom neprichádzajú do kontaktu, keďže spolu nekomunikujú. Z
dokazovania ďalej vyplýva, že obaja rodičia majú so synom vytvorené silné citové väzby a otec má
eminentný záujem podieľať sa v čo možno najväčšom rozsahu na starostlivosti a výchove svojho

jediného syna. Znalec, ustanovený v predmetnom konaní, nezistil u otca ( ani u matky) žiadne
osobnostné vady, brániace osobnej starostlivosti o maloletého a jednoznačne odporučil súdu rozšírenie
styku otca s maloletým, ktoré považuje za prospešné pre maloletého. Za nevhodný pritom označil znalec
klasický model striedania dieťaťa po týždni a odporučil napr. jeden týždeň od štvrtka do pondelka a
druhý týždeň od stredy popoludnia do štvrtka, resp. piatku rána. Po preskúmaní spisového materiálu a
vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov, ani odvolací súd nemal dôvod ignorovať závery znalca a

zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že názor znalca rešpektuje a zároveň v záujme maloletého
bude rozhodnutie upravujúce styk dieťaťa s otcom vždy v nepárnom týždni od štvrtka od 16.00 hod. do
nasledujúceho pondelka v párnom týždni do 07.30 hod., a od stredy v párnom týždni od 16.00 hod. do
piatku do 07.30 hod. v párnom týždni, pričom však maloletého treba ponechať v osobnej starostlivosti
matky, keď na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie, považoval odvolací súd za vhodnejšie ponechanie

dieťaťa v osobnej starostlivosti matky pre úplnú absenciu komunikácie rodičov, keď možno dôvodne
predpokladať, že striedavou osobnou starostlivosťou by sa už teraz veľmi narušené vzťahy rodičov ešte
vyhrotili. Súčasne odvolací súd vzal do úvahy vyjadrenia znalca, podľa ktorých maloletý mal doteraz
málo času, aby zažil stabilitu a istotu v rámci rodinných vzťahov, čo by mu dodávalo pocit „základnej
istoty“, na inom mieste tiež znalec uvádza, že sa u dieťaťa vyskytli známky poukazujúce na zvýšený

pocit subjektívnej neistoty a zvýšenú túžbu po podpore a bezpečí, pričom odvolací súd bol toho názoru,
že treba preto maloletému v tomto smere napomôcť a keďže nateraz dieťa skutočný domov pociťuje
u matky, nepovažoval za nevyhnutné ho o tento pocit istoty obrať. Na druhej strane sa odvolací súd v
zásade stotožnil s modelom styku otca s maloletým tak, ako bol nastavený súdom prvej inštancie, avšak
s nutnosťou opravy technickej stránky preberania a odovzdávania dieťaťa v pracovných dňoch ráno,

ktorú požiadavku matky vyjadrenú v odvolaní považoval za dôvodnú, pretože maloletý je školopovinný
a nie je tak celkom dobre realizovateľné jeho preberanie a odovzdávanie o 8.00 hod. kedy už dieťa musí
byť v škole, čomu potom odvolací súd prispôsobil hodinu a miesto odovzdávania dieťaťa ako je uvedené
vyššie. S miernymi úpravami napokon bola ponechaná resp. doplnená aj osobitná úprava styku otca
s maloletým v čase vianočných, veľkonočných, jarných a letných prázdnin a to tak, aby si prítomnosti

maloletého mohol v tomto čase užívať každý z rodičov približne v rovnakom rozsahu a naopak, aby
si maloletý mohol v rovnakom rozsahu užívať každého z rodičov, ku ktorým obom má maloletý silné
citové väzby a niet žiadneho dôvodu ukrátiť ho v porovnaní s druhým rodičom o spoločné trávenie
sviatočných alebo prázdninových dní. Odvolací súd vychádzal tiež z toho, že práve v tomto období sa
naskytá rodičom možnosť poskytnúť dieťaťu to najlepšie zo svojho osobného vplyvu, pretože práve v

tomto čase sa môžu intenzívnejšie dieťaťu venovať a robiť s ním také aktivity, na ktoré inokedy pri plnení
pracovných a školských povinností niet dostatok časového priestoru. Odvolaciu námietku matky, ktorá
považovala rozšírenie styku otca s maloletým v čase letných prázdnin na dva kalendárne týždne v júli
aj auguste za neprimerane veľa a v rozpore so závermi znalca, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú
berúc v úvahu, že maloletý je aj v súčasnosti u otca v oboch letných mesiacoch po jednom celom týždni

a pokiaľ ide o výhrady znalca k dĺžke trvania styku otca s maloletým, tento síce neodporúčal model styku
otca s maloletým v trvaní 7 dní ( skôr do 4 dní), ovšem tým mal na mysli bežnú úpravu styku, zatiaľ čo
k prázdninám sa znalec osobitne nevyjadroval. Odvolací súd z vykonaného dokazovania pritom nezistil
žiadnu prekážku, ktorá by bránila otcovi stráviť s maloletým polovicu letných prázdnin, keď naopak, aj
takto rozšírená úprava styku sa ukazuje byť v záujme maloletého.

13. Za neopodstatnenú potom tiež odvolací súd považoval doterajšiu úpravu, podľa ktorej by zastupovať
maloletého mohla iba matka ( toto právo nie je viazané na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti).
Podľa § 28 ods. 1,2, 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv apovinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. V
uvedenom prípade obaja rodičia majú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a odvolací súd
nevidel u otca žiadne také dôvody, pre ktoré by mal byť v iných svojich rodičovských právach ( než

osobnej starostlivosti) obmedzený. Preto oprávnil oboch rodičov na zastupovanie a správu majetku
maloletého v bežných veciach.

14. Vzhľadom na nedostatok komunikácie medzi rodičmi vychádzajúc z ust. § 24 ods.5 Zákona o
rodine, s prihliadnutím na okolnosti uvedeného prípadu súd rodičom zároveň uložil povinnosť informovať

sa navzájom o maloletom v písomnej forme o všetkých podstatných veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú.
Rozsah takejto písomnej informácie bude závisieť od konkrétnych udalostí, ktoré sa odohrali počas
pobytu dieťaťa u toho-ktorého rodiča ( napr. zdravotný problém, užívanie liekov, stav prípravy do školy
a pod.), pričom je na každom rodičovi, aby si zvolil spôsob odovzdávania takejto písomnej informácie
buď prostredníctvom maloletého pri jeho preberaní, prípadne vhodením do poštovej schránky a pod.,
dôležité je splniť si túto povinnosť tak, aby sa druhý rodič k informácii dostal včas.

15. Pokiaľ ide o výživné, treba za správny považovať záver súdu prvej inštancie o potrebe určenia
otcovi povinnosti platiť výživné prihliadajúc na to, v akej miere sa ktorý z rodičov o dieťa stará a tiež
s prihliadnutím k možnostiam a schopnostiam povinného rodiča i odôvodneným potrebám maloletého.
Odvolací súd, berúc do úvahy kritériá určenia výživného v zmysle § 62 Zákona o rodine, vychádzal

zo zistení, že maloletý je žiakom 1. triedy ZŠ, je zdravý, má zvýšené náklady v súvislosti s návštevou
futbalového krúžku ( kde platí kopačky, dres, registračný poplatok ) a nosením dioptrických okuliarov
( za okuliare a sklá matka zaplatila 140,- eur), inak má bežné výdavky dieťaťa jeho veku. Matka poberá
materský príspevok 400,- eur a má okrem maloletého H. ešte tri ďalšie vyživovacie povinnosti, pričom
poberá na ne rodinné prídavky, z toho na 2 najstaršie deti po 23,52 eur, na tretie dieťa vo výške 320,- eur

z Rakúska a aj na posledné dieťa má priznaný z Rakúska rodinný prídavok od 1. januára vo výške 170,-
eur mesačne. Matka žije a hospodári s manželom, ktorý je riadne zamestnaný s priemerným čistým
mesačným príjmom okolo 1.250,- eur. U otca, ktorý okrem mal. H. nemá inú vyživovaciu povinnosť, bolo
zistené, že jeho príjmom je minimálna mzda 435,- eur brutto, avšak má finančné úspory zarobené prácou
v zahraničí, tiež predajom prevádzky v minulom roku a napokon disponuje aj zdedeným majetkom, preto

podľa jeho vyjadrenia mu platenie výživného nerobí problém a bude akceptovať súdom určené výživné.
Odvolací súd preto s prihliadnutím k takto zisteným pomerom rodičov, ako aj odôvodneným potrebám
maloletého, tiež s prihliadnutím k tomu, že otec má rozšírený styk oproti doterajšej úprave, takže jeho
podiel na osobnej starostlivosti o dieťa je väčší než v minulosti, považoval za primerané výživné v sume
100,- eur mesačne, s tým, že otec navyše preukázateľne synovi prispieva na výživu aj inou formou.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku, pričom rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie štátu priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % od oboch rodičov rovnodielne zostáva nedotknuté, keďže odvolanie proti nemu podané

nebolo a navyše takéto rozhodnutie o náhrade trov konania štátu je správne.

17. Súčasne odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a ust. § 396 ods. 1
CSP aj o trovách odvolacieho konania, ktorých náhradu si v konaní uplatnila právna zástupkyňa matky,
a to tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže tu nebol dôvod na aplikáciu výnimky

z tohto pravidla v zmysle § 53 až 55 CPM.

18. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.