Rozsudok ,
Potvrdené, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/18/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109209149
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7109209149.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o mal. N. X., H.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I, na návrh matky: Z. X. S., H.. XX.X.XXXX, bytom E., E.
P. XX, zast. JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti otca: L. X. J., H..
XX.XX.XXXX, C. B. Z. XXX, G. C., K. X C., G., zast. JUDr. Matúš Lemeš, advokát so sídlom Kuzmányho
29, Košice, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. X. S., H.. XX.X.XXXX sumou 250 Eur mesačne
od 22.4.2009 do 31.8.2016 a vo výške 350 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred k rukám matky.

II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 22.4.2009 do 31.10.2016 vo výške 9.056,64 Eur je otec povinný
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každý tretí víkend od piatku od 15.00
hod. do 18.00 hod., v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod., v

mesiacoch február, máj, september, november každého roku v čase zimných prázdnin dňa 30.12. od
14.00 hod. do 18.00 hod., 1.1. od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

IV. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/18/2009 zo dňa 30.11.2011
v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

VI. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 22.4.2009 žiadala, aby zveril mal. N. X., H.. XX.X.XXXX do jej
osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 500 Eur mesačne.

2. Súčasne žiadala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by zveril mal. N. X., H.. XX.X.XXXX
do jej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 500 Eur mesačne.

3. Okresný súd Košice I uznesením pod sp. zn. 11P/18/2009 zo dňa 28.4.2009 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým mal. N. X., H.. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne.4. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2009.

5. Otec návrhom zo dňa 12.11.2010 požiadal súd o nariadenie predbežného opatrenia ohľadne úpravy

styku s mal. synom.

6. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 11P/18/2009 zo dňa 11.2.2010 nariadil predbežné opatrenie,
na základe ktorého bol otec oprávnený stretávať sa s mal. N. každý tretí víkend párneho mesiaca v roku
od soboty od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

7. Proti uzneseniu podala matka odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach.

8. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8CoP/117/2010 zo dňa 28.4.2010 zmenil uznesenie
prvostupňového súdu tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. N., nar. XX.X.XXXX každý nepárny
mesiac v roku prvú sobotu od 9.00 hod. do 13.00 hod. a prvú nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. za

prítomnosti matky.

9. Matka dňa 13.9.2011 uviedla, že na podanom návrhu trvá. Žiada, aby mal. N. X., H.. XX.X.XXXX bol
zverený do jej osobnej starostlivosti a výživné bolo určené vo výške 300 Eur mesačne. Súčasne navrhla
úpravu styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. synom na čas do rozvodu každý tretí víkend

od piatka od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 9.00 hod. do
18.00 hod. a to v mesiacoch február, máj, september a november každý rok, v čase zimných prázdnin
v dňoch 30.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., dňa 31.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod., dňa 1.1. od 9.00
hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

10.Otecuviedol,žesozverenímmal.dieťaťadoosobnejstarostlivostimatkysúhlasí.Ohľadnevýživného
žiada, aby súd ho určil vo výške 150 Eur mesačne, tak ako to bolo nariadené predbežným opatrením.
S navrhovanou úpravou styku súhlasí.

11. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhuje, aby po vykonanom

dokazovaní dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určil primerané výživné s
prihliadnutím na potreby mal. dieťaťa. Ohľadne úpravy styku navrhuje, že táto je v súlade so záujmami
mal. dieťaťa.

12. Na Okresnom súde Košice I je vedené konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 13C/101/2009.

13. Konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

14. Matka uviedla, že na Slovensku je od júla 2008.

15. V čase podávania návrhu žila v 3-izbovom byte u rodičov, za ktorý uhrádzala mesačne sumu 250
Eur, materská škôlka 30 Eur, zdravotná poistka N. 70 Eur, lieky na liečbu imunitného systému uhrádzala
mesačne v sume 20 Eur. Pracovala v uvedenom čase na polovičný úväzok ako pedagóg španielskeho
jazyka a občianskej náuky na Súkromnej strednej odbornej škole, Košice, S. XX s príjmom vo výške
350 Eur mesačne. Aj v súčasnosti žije v uvedenom byte spolu s mal. synom. Za bývanie platí 220 Eur

mesačne, strava pre syna 100 Eur mesačne, naďalej je zamestnaná na Súkromnej strednej odbornej
škole Košice, S. XX s príjmom vo výške 460 Eur mesačne.

16. Mal. N. mal 6 rokov, navštevoval MŠ. V MŠ mala výdavky nasledovné: strava 20 Eur mesačne,
rodičovskýpríspevok7Eur,anglickýjazyk8Eurmesačne,maloletýN.navštevujelyžiarskykurz,zaktorý

zaplatila 80 Eur mesačne, náklady na odvoz, dovoz 60 Eur mesačne, permanentky, lyžiarska výstroj v
hodnote 400 Eur, v čom sú zahrnuté lyže, lyžiarky, prilba, korytnačka, palice atď., výbava sa mení ročne
podľa veku dieťaťa. Okrem toho na doplnenie počas leta zakúpila kolieskové korčule, bicykel, chrániče
na kolená, lakte, ošatenie, obuv mesačne 50 Eur, hygienické potreby 25 Eur, holič 5 Eur mesačne,
mobilný telefón 35 Eur mesačne, lekárske ošetrenie 7 Eur mesačne, dovolenky počas jarných prázdnin,

letných prázdnin 2.000 Eur ročne, lieky na imunitu, kultúrne vyžitie 10 Eur mesačne, internet, údržba
počítača 20 Eur mesačne.17. Z výpovede otca súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa 21.12.2002. Tak ako uviedla matka s týmto
súhlasí. Potvrdil, že na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o rozvod manželstva, ktoré doposiaľ
nie je skončené.

18. Otec pracuje ako živnostník na trhu s nehnuteľnosťami a jeho znížený čistý zisk bol od 1.1.2009 do
30.6.2009 vo výške 2.438 Eur, pričom mal hrubý obrat vo výške 38.573 Eur a nevyhnutné podnikateľské
náklady vo výške 36.153 Eur.

19. Za rok 2008 mal znížený čistý zisk vo výške 4.765 Eur, pričom obrat bol vo výške 49.379 Eur a
nevyhnutné podnikateľské náklady vo výške 44.363 Eur.

20. Nevlastní žiadne motorové vozidlo a ani iné hnuteľné veci väčšej hodnoty.

21. Spolu s matkou si kúpili byt v Barcelone na hypotéku za 203.000 Eur, ktorého hodnota vzhľadom

na krízu klesla zhruba o 25.000 Eur a uvedený byt prenajíma za mesačné nájomné vo výške 950 Eur, z
ktorého nájomného uhrádza mesačnú splátku hypotéky vo výške 833 Eur a 30 Eur náklady na energie
za byt, 20 Eur daň. Uvedený byt však nebol posledných 12 mesiacov prenajatý pravidelne, vtedy musel
uhrádzať celú mesačnú splátku hypotéky z vlastných prostriedkov.

22. Z uvedeného vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem bol za posledných 12 mesiacov vo výške 6.659
Eur.

23. Býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza mesačné nájomné vo výške 721 Eur, 50 Eur energie, 150
Eur strava.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na veľmi nepriaznivú finančnú hospodársku
situáciu, ktorá je v Španielsku, nie je schopný bez pomoci rodiny uhrádzať ani svoje základné životné
potreby a preto považuje výživné žiadané matkou za prehnané.

25. V roku 2011 bol v strate, jeho mesačný príjem je nulový, snaží sa však mesačne prísť k nejakým
finančným prostriedkom, aby prežil. Inak ho živia rodičia, ktorí mu finančne vypomáhajú. Naďalej býva v
tom istom byte ako bolo uvedené. Rodičia sú dôchodcovia, majú úspory, z ktorých mu pomáhajú prežiť.

26. Samozrejme má výdaje aj ja na to, aby mohol pricestovať na územie SR a stretnúť sa so synom, čiže

cestovné, telefóny a pod. Výživné platí na základe predbežného opatrenia vo výške 150 Eur mesačne
od júna 2009. Inou formou neprispieva, kupuje mal. dieťaťu darčeky.

27. Ďalej bolo zistené, že otec pracuje vo vlastnej realitnej kancelárii, zamestnáva 3 zamestnancov,
každý zamestnanec má príjem v priemere 1.000 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že jeho obrat ročne v roku

2010 bol vo výške 91.926,04 Eur a zisk zhruba 8.000 Eur. Obrat od januára 2011 do júna 2011 bol vo
výške 19.000 Eur, t.j. za 6 mesiacov. Platy zamestnancom platí zo svojho príjmu ako fyzická osoba,
podnikateľ. Ďalej bolo zistené, že ešte prenajíma parkovacie miesta za cenu 99 Eur mesačne.

28. Z pripojeného sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev Matričného úradu MČ Košice - Staré

mesto, zapísané vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX je zapísaný
dátum uzavretia manželstva rodičov mal. dieťaťa dňa XX.XX.XXXX.

29. Z pripojeného rodného listu zapísaného v knihe narodení Matričného úradu MČ Košice - Šaca, vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX je zapísaný dátum narodenia mal.

N. X. M. XX.X.XXXX. Otec v rodnom liste zapísaný P.. L. X. J., H.. XX.XX.XXXX a matka Z.. Z.Á. X.
S., H.. XX.X.XXXX.

30. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že priemerný mesačný
príjem za obdobie 3/2009 do 2/2010 bol vo výške 388,26 Eur netto. Príjem matky za obdobie 3/2010 do

10/2010 bol vo výške 447,67 Eur netto, za obdobie 11/2010 do 3/2011 vo výške 512,47 Eur netto, za
obdobie 1/2011 do 8/2011 vo výške 485 Eur netto.31. Z pripojených listinných dokladov bolo zistené, že znížený čistý zisk otca za obdobie od 1.1.2009
do 30.6.2009 bol vo výške 2.438 Eur, hrubý obrat vo výške 38.573 Eur a nevyhnutné podnikateľské
náklady vo výške 36.153 Eur.

32. Za rok 2008 mal znížený čistý zisk vo výške 4.765 Eur, obrat bol vo výške 49.379 Eur a nevyhnutné
podnikateľské náklady vo výške 44.363 Eur.

33. Z pripojených listinných dokladov vyplýva, že v 1. štvrťroku 2010 mal otec príjem 37.972,02 Eur,
výdavky 32.657,65 Eur, zisk 5.314,37 Eur, 2. štvrťrok 2010 príjem 47.827,02 Eur, výdavky 37.529,68
Eur, zisk 10.297,34 Eur, 3. štvrťrok 2010 príjem 86.266,26 Eur, výdavky 70.759,83 Eur, zisk 15.506,43
Eur, 4. štvrťrok 2010, príjem 91.926,04 Eur, výdavky 84.155,08 Eur, zisk 7.770,96 Eur. 1. štvrťrok 2011
príjem 5.394,49 Eur, výdavky 28.384,23 Eur, strata 22.989,74 Eur, 2. štvrťrok 2011 príjem 19.182,88
Eur, výdavky 54.381,15 Eur, strata 35.198,27 Eur.

34. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol rozsudkom dňa 30.11.2011 tak, že mal. N. X., H.. XX.X.XXXX
zverildoosobnejstarostlivostimatky,otcazaviazalprispievaťnajehovýživusumou250Eurmesačneod
1.5.2009 do budúcna. Súčasne určil zo strany otca dlžné výživné za obdobie od 1.5.2009 do 30.11.2011.
V rozsudku upravil aj stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom.

35. Proti rozsudku podal otec odvolanie.

36. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.6.2012 zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch o
určení výživného od otca pre mal. N. X. v dlžnom výživnom, v trovách konania a v rozsahu zrušenia

vrátil vec na ďalšie konanie.

37. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zverení mal. N. X., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky a úpravy styku nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2011.

38. Matka návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 22.10.2012 žiadala, aby otec bol
oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý tretí víkend od piatku od 15,00 hod. do 18,00 hod., v
sobotu od 14,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu od 14,00 hod. do 18,00 hod., v mesiacoch február, máj,
september, november každého roku, v čase zimných prázdnin v dňoch 30.12. od 14,00 hod. do 18,00
hod., 1.1. od 14,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky.

39. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 19.11.2012 nariadil predbežné opatrenie, v zmysle ktorého
je otec oprávnený stretávať sa s mal. N., H.. XX.X.XXXX každý tretí víkend od piatku od 15,00 hod. do
18,00 hod., v sobotu od 14,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu od 14,00 hod. do 18,00 hod. v mesiacoch
február, máj, september, november každého roku, v čase zimných prázdnin dňa 30.12. od 14,00 hod.

do 18,00 hod., 1.1. od 14,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky.

40. Uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa
11.2.2013.

41. Otec návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23.9.2014 žiadal, aby bol oprávnený
telefonovať zo svojho mobilného telefónneho čísla XXXXXXXXXXXXX na mobilné telefónne číslo matky
XXXXXXXXXXXXXX a to každú stredu a piatok v čase od 20,00 hod. do 21,00 hod.. Matka je povinná
v uvedenom čase prevziať telefonát matky a odovzdať ho mal. N. a je povinná mal. N. na telefonát s
otcom pripraviť.

42. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 21.10.2014 nariadil predbežné opatrenie v zmysle ktorého
je otec oprávnený telefonovať zo svojho mobilného čísla na mobilné telefónne číslo matky a to každú
stredu a v nedeľu v čase od 9,00 hod. do 20,00 hod..

43. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2014.

44. V priebehu konania súd doplnil dokazovanie a nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ekonómie a management odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo P.. Z. Q. na vypracovanie znaleckéhoposudku ohľadne zistenia príjmov a výdavkov otca z jeho podnikateľskej činnosti za roky 2008, 2009,
2010, 2011, 2012, špecifikovať tieto výdavky, ktoré boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov z podnikateľskej činnosti, vrátane odvedenej dane a poplatkov zo sociálneho a

zdravotného zabezpečenia, špecifikovať výdavky vynaložené na rozvoj podnikateľskej činnosti a vyčísliť
čistý príjem za roky 2008 až 2012.

45. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. X/XXXX a z predložených účtovných
závierokotcamaloletéhozaroky2008,2009,2010,2011ajanuár-september2012vyplýva,ževýsledok

hospodárenia bol nasledujúci:
Rok 2008 výnosy 49379,86 Eur, náklady - 44363,58 Eur, rozdiel 5016,28 Eur, úprava v daňovom priznaní
- 250,81 Eur, rozdiel - zisk 4765,47 Eur, zisk mesačne 397,12 Eur. Rok 2009 výnosy 73557,31 Eur,
náklady - 68504,71 Eur, rozdiel - zisk 5052,60 Eur, zisk mesačne 421,05 Eur.

46. Druhové členenie nákladov a percentuálny podiel týchto nákladov na celkových nákladoch je

uvedený v časti posudok. Podstatnú časť nákladov tvoria mzdové náklady a sociálne zabezpečenie
zamestnávateľa, náklady na reklamu a propagáciu, telefónne náklady, prenájom, softwérové
zabezpečenie. Náklady a výnosy uvedené vo výsledovke boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov z podnikateľskej činnosti. Otec mal. uhrádzal pravidelne mesačne z bežného účtu
zákonom stanovené sociálne odvody za seba ako za samostatne zárobkovo činnú osobu SZČO za rok

2008, 2009, 2010, 2011, 2012:
- za rok 2008 2931,38 Eur (243,53 + 11 x 244,35 Eur)
- za rok 2009 2990,16 Eur (12 x 249,18 Eur)
- za rok 2010 3020,40 Eur ( 12 x 251,70 Eur)
- za rok 2011 3050,52 Eur (12 x 254,21 Eur)

- za rok 2012 2287,89 Eur (9x 254,21 Eur)

47. Čo sa týka výdavkov na rozvoj podnikateľskej činnosti konštatuje, že z predložených a zaúčtovaných
dokladov nevyplýva, že by také otec mal. v sledovanom období vynakladal. Čistý príjem otca mal.
v sledovanom období za predpokladu, že výnosy sú jeho príjmami a náklady sú jeho výdavkami je

nasledovný:
- v roku 2008 4765,47 Eur / rok 397,12 Eur / mesačne
- v roku 2009 5052,60 Eur / rok 421,05 Eur/ mesačne
- v roku 2010 7770,96 Eur / rok 647,58 Eur / mesačne
- v roku 2011 strata

- v období 1-9/2012 10,377,84 Eur / rok 1153,09 Eur / mesačne

48. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX, ktorý bol vypracovaný z dôvodu zistenia príjmov a výdavkov
otca z podnikateľskej činnosti za rok 2013 špecifikovania výdavkov, ktoré boli vynaložené na
dosiahnutie zabezpečenia a udržania príjmov z podnikateľskej činnosti vrátane odvedenej dane a

poplatkov do sociálneho a zdravotného zabezpečenia, špecifikovania výdavkov vynaložených na rozvoj
podnikateľskej činnosti a vyčíslenie čistého príjmu za rok 2013 bolo zistené nasledovné :
Otec je samostatne zárobkovo činná osoba, jeho účtovným obdobím je kalendárny rok. V daňovom
priznaní za rok 2013 uviedol príjmy vo výške 75151,12 Eur a výdavky vo výške 74822,99 Eur,
výsledkom hospodárenia je zisk vo výške 328,13 Eur. Úhrn príjmov zo všetkých závislých činností

bol vo výške 75151,12 Eur, odpočítateľné výdavky zo všetkých závislých činností 74822,99 Eur,
čistý výsledok hospodárenia 328,13 Eur, najväčšie položky celkových výdavkov podnikateľa tvoria
čisté mzdy zamestnancov (35,43 %) a sociálne zabezpečenie zamestnávateľa tzv. odvody (15,84
%). Podľa vyjadrenia otca tento zamestnával dvoch zamestnancov. Najväčšie položky výdavkov za
služby tvoria výdavky na reklamu a propagáciu (25,77 %), výdavky za opravy a údržbu (24,86 %) a

výdavky na prenájom (15,69 %). Výdavky na mzdy zamestnancov (osobné náklady tvoria 57,35 %
celkových výdavkov a výdavky na externé služby tvoria 35,11 % celkových výdavkov podnikateľa. Čo
sa týka výdavkov na rozvoj podnikateľskej činnosti konštatuje, že také podnikateľ v sledovanom období
nevynakladal. Odpisy majetku tvoria nevýznamnú časť nákladov. Čistý príjem otca bol v sledovanom
období roka 2013 vo výške 328,13 Eur ročne, t.j. 27,34 Eur mesačne.

49. Z pripojených listinných dôkazov predložených otcom bolo zistené nasledovné:- výsledok hospodárenia za rok 2014 prvý trimester príjmy spolu 16873,50 Eur, výdavky spolu 0, osobné
náklady spolu 13821,94 Eur, externé služby spolu - 7682,87 Eur, dane spolu 0, hrubý zisk - 4631,31
Eur, celkový výsledok - 4631,31 Eur,

- výsledok hospodárenia za rok 2014 druhý trimester príjmy spolu 37097,00 Eur, výdavky spolu 440 Eur,
osobné náklady spolu 22984,57 Eur, externé služby 14939,60 Eur, hrubý zisk - 1267,17 Eur, celkový
výsledok - 1267,17 Eur,
- tretí trimester rok 2014 príjmy spolu 63320,64 Eur, výdavky spolu 489,59 Eur, osobné náklady spolu
32051,58 Eur, spolu externé služby 22957,02 Eur, hrubý zisk 7822,45 Eur, celový výsledok 7822,45 Eur,

-štvrtýtrimesterzarok2014príjmyspolu80695,54Eur,výdavkyspolu956,52Eur,osobnénákladyspolu
42540,42Eur,externéslužbyspolu30021,21Eur,hrubýzisk6833,14Eur,celkovývýsledok6833,14Eur.
- výsledok hospodárenia za rok 2015 prvý trimester príjmy spolu 18924,66 Eur, výdavky spolu 609,85
Eur, osobné náklady spolu 9447,25 Eur, externé služby spolu 7740,17 Eur, hrubý zisk 1127,39 Eur,
celkový výsledok 1127,39 Eur,
- druhý trimester za rok 2015 príjmy spolu 36150,26 Eur, výdavky spolu 1566,66 Eur, osobné náklady

spolu 18838,09 Eur, externé služby spolu 16377,10 Eur, dane spolu 230,86 Eur, hrubý zisk - 862,45
Eur, celkový výsledok - 862,45 Eur
- tretí trimester za rok 2015 príjmy spolu 63717,87 Eur, výdavky spolu 1616,25 Eur, osobné náklady
spolu 28228,93 Eur, externé služby spolu 20431,11 Eur, dane spolu 230,86 Eur, hrubý zisk 13210,72
Eur, celkový výsledok 13210,72 Eur

- štvrtý trimester za rok 2015 príjmy spolu 78947,52 Eur, výdavky spolu 1836,25 Eur, osobné náklady
spolu 37619,77 Eur, externé služby spolu 24417,49 Eur, hrubý zisk 14607,58 Eur, celkový výsledok
14572,42 Eur.
- výsledok hospodárenia za rok 2016 prvý trimester príjmy spolu 14782,94 Eur, výdavky spolu 380 Eur,
osobné náklady spolu 9828,16 Eur, externé služby spolu 4120,51 Eur, dane spolu 216,94 Eur, hrubý

zisk 237,33 Eur, celkový výsledok 237,33 Eur,
- druhý trimester za rok 2016 príjmy spolu 14782,94 Eur, výdavky spolu 380 Eur, osobné náklady spolu
9828,16 Eur, externé služby spolu 4120,51 Eur, dane spolu 216,94 Eur, hrubý zisk 237,33 Eur a celkový
výsledok 237,33 Eur,
- tretí trimester za rok 2016 príjmy spolu 14782,94 Eur, výdavky spolu 380 Eur, osobné náklady spolu

9828,16 Eur, spolu externé služby 4120,51 Eur, dane spolu 216,94 Eur a hrubý zisk 237,33 Eur, celkový
výsledok 237,33 Eur.

50. Z pripojeného daňového priznania z hospodárskej činnosti fyzickej osoby čiastočná platba daňová
povinnosť vyplýva, že výsledok daňového priznania - 52,53 Eur za obdobie štvrtého trimestra účtovného

roku 2015 výsledok daňového priznania 269,19 Eur.

51. V priebehu konania matka doplnila svoju výpoveď ohľadne mal. N., ktorý bol vyšetrený psychiatrom
MUDr. Q. a diagnostikovaný vysokofunkčný autizmus. Hlavný problém mal mal. Viktor v spoločenských
situáciách vhodne zareagovať, dochádzalo ku konfliktom so spolužiakmi, hlavne cez prestávky, preto mu

bola odporúčená asistentka. Ďalší problém je porucha sústredenia, aby neprestával pracovať na hodine
a vnímal učiteľa. Mal. bol odoslaný ku špeciálnej pedagogičke, ktorá mu zistila dyslexiu a dysgrafiu,
problémy má s písaním, z vyučovania má úľavy. Mal vypracovaný program špeciálny na vzdelávanie.
Výdavky v súvislosti so školskými potrebami boli nasledovné:
80 Eur mesačne lyžiarsky klub, náklady na benzín, 4x do týždňa lyžovanie lístky, ktoré hradil rodič,

basketbal, zápisné 50 Eur, každý mesiac 40 Eur, v priemere strava 150 Eur, bývanie 220 Eur, pohonné
hmoty, motorové vozidlo 50 Eur, výdavky na oblečenie, výdavky so školou učebnice, knihy 7 Eur, internet
20 Eur, notebook, mobil 7 Eur, 10 Eur korčuľovanie, 20 Eur združenie rodičov, lyžovanie 100 Eur
mesačne a zabezpečenie nových lyžiarok, permanentka na celú sezónu, ďalšie výdavky jarné prázdniny
- lyžovanie v Taliansku Skypark 500 Eur, ubytovanie 1000 Eur, v lete letné prázdniny dovolenka.

Finančne vypomáhali rodičia. Mal. N. miluje šport, ktorému sa aktívne venuje. Asistentka v škole 4 Eurá
na hodinu, týždenne 100 Eur, mesačne 400 Eur závislosti od pracovných dní. Tieto výdavky platí jej
matka, nakoľko si to nemôže dovoliť. Mal. N. nenavštevuje školskú jedáleň ani družinu.

52. Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky v súvislosti so zabezpečením potrieb pre

mal. N..

53. Otec prostredníctvom advokáta uviedol, že uhrádza výživné na mal. N. v sume 150 Eur mesačne.
Otec sa spolupodieľa na uhrádzaní nájomného za byt, v ktorom býva spolu so svojou priateľkou a ichspoločnou dcérou a za služby spojené s užívaním bytu v sume 200 Eur mesačne. Otec má vyživovaciu
povinnosť aj voči mal. dcére F., nar. XX.X.XXXX, ktorá sa mu narodila vo vzťahu so svojou priateľkou.
Otec sa podieľa na zabezpečovaní potrieb svojej mal. dcéry ako sú plienky, ošatenie, jedlo, detská

kozmetika a pod.. V ďalšom uviedol, že v Barcelone existuje viac ako 2500 realitných kancelárií. Z
tohto dôvodu je v tomto segmente, v ktorom otec podniká veľmi vysoká a agresívna konkurencia a
preto aj ekonomická situácia otca je ťažká a neistá. Mnoho rokov predtým pochádzal hlavný príjem
realitných kancelárií z predaja bytov, avšak v súčasnosti sa musia zameriavať už len na prenájmy
bytov, čo nepochybne výrazne ekonomickú situáciu zhoršilo. Otec uviedol, že nemal nikdy problémy

s daňovými úradmi v Španielsku v súvislosti s vedením svojho účtovníctva, čo len potvrdzuje, že jeho
účtovné doklady zodpovedajú skutkovému stavu. Otec predložil súdu potrebnú dokumentáciu ohľadne
účtovníctva za obdobie rokov 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016.

54. Matka uviedla prostredníctvom advokáta, že žiada určiť výživné od podania návrhu do 31.8.2016
vo výške 300 Eur mesačne a od 1.9.2016 vo výške 500 Eur mesačne. Mal. nastúpil druhý stupeň

Základnej školy na D. Č.. XX N. E.. Úpravu styku navrhuje, aby súd určil v zmysle uznesenia súdu zo dňa
19.11.2012. Výdavky matky na syna boli vo výške 220 Eur mesačne strava, v decembri 2015 lyžiarky,
lyže 330 Eur, korčule 40 Eur, začiatkom školského roka školské potreby, pomôcky 40 Eur, oblečenie
ročne 1000 až 1200 Eur, obuv športová 50 Eur, výdavky matky na bývanie 220 Eur mesačne, s mal.
absolvovala zimnú dovolenku 950 Eur, letná dovolenka 980 Eur, inak výdavky v zmysle výpovede matky

zo dňa 4.11.2015.

55. Otec prostredníctvom advokáta uviedol, že výšku výživného 500 Eur mesačne považuje za
neprimeranúvzhľadomkmajetkovýmazárobkovýmpomerovotca.Poukazujenaďalšiedvevyživovacie
povinnosti, ktoré otcovi pribudli a to k mal. F. B. G.. Takéto výživné nekorešponduje ani s príjmami

otca. Tento je schopný platiť maximálne 100 Eur mesačne. Otec sa chce stretávať s mal. dieťaťom
bez prítomnosti matky, vzhľadom k tomu, že mal. netrpí žiadnou duševnou poruchou. Vzťahy medzi
rodičmi sú napäté, čo nie je medzi účastníkmi sporné a dieťa toto napätie vníma. Otec by chcel sa s
mal. stretávať v mesiaci júl, taktiež tretí víkend v mesiaci január, máj, júl a september s tým, že by si
mal. dieťa vyzdvihol o 8,00 hod. a vrátil ho matke o 17,00 hod..

56. Matka uviedla, že v konaní o rozvod manželstva namietali znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný,
predložili súdu správu z psychologického vyšetrenia maloletého, z ktorého vyplýva, že u mal. bola
stanovená diagnóza F84.0HFA vysokofunkčný autizmus.

57. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 9/2014 do 1/2015 bol vo výške 593,59 Eur, za obdobie 2/2015 do 8/2015
vo výške 570,99 Eur, za obdobie 2/2014 do 1/2015 vo výške 560,09 Eur, za obdobie 1/2015 do 2/2015
vo výške 565,80 Eur, za obdobie 9/2015 do 8/2016 vo výške 628,12 Eur.

58. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Zákon o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,

§ 25 a 26 sa použijú primerane.

59. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.60. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

61. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

62. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

63. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

64. Podľa ust. § 77 ods. 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

65. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou

formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z

rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov

nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,

že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

66. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov

na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

67. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky

výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

68. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 250 Eur mesačne za obdobie od 22.4.2009 do 31.8.2016 a vo výške 350 Eur

mesačne od 1.9.2016 do budúcna je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových
možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet
vyživovacích povinností na strane matky, na počet vyživovacích povinností na strane otca, ktorému
pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k
presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez

ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. V priebehu konania otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti
a to k mal. F. B. Z.. G.. Otec naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti realít v meste Barcelona.
Z vypracovaných znaleckých posudkov bolo zistené, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba,
vedie evidenciu podvojného účtovníctva. Účtovným obdobím je kalendárny rok. Otec mal. je platiteľom
DPH v zmysle právnych predpisov Španielska. Špecifickým znakom podvojného účtovníctva je to,

že vykazované výnosy a náklady časovo nekorešpondujú s príjmami a výdavkami účtovnej jednotky.
Na zistenie príjmov a výdavkov je potrebné takisto skúmať finančné pohyby na bankových výpisoch
a pohyby v pokladničnej knihe. Otec mal. mal založený bežný účet na meno L. X. J. v peňažnom
ústave „la Caixa Barcelona“. Čo sa týka príjmov chýba na bankových výpisoch identifikátor - variabilný
symbol, podľa ktorého by mohli byť priradené odoslané faktúry k príjmom. Keďže väčšina príjmov je len

čiastočnou úhradou odoslaných faktúr, resp. úplne odlišnou úhradou akoby nesúvisiacou s faktúrou a
navyše chýba identifikátor platby, nebolo možné spárovať jednotlivé účtovné doklady. Niektoré faktúry
boli vystavené až po prijatí platby a aj to nie na presne takú sumu akou bol príjem v banke. Príjmy
a výdavky sú len ilustračné, nemajú veľkú výpovednú hodnotu, pretože môže ísť aj o vklady majiteľa,
resp. výbery majiteľa nesúvisiace s výnosmi a nákladmi. Takisto z bežného účtu je uhrádzaná aj vlastná

daňová povinnosť DPH, ktorá v zmysle zákona o dani z príjmov medzi náklady nepatrí. Ako príklad
uviedla znalkyňa niektoré faktúry a sumy pre klientov. V zmysle zákonov o účtovníctve o dani z príjmov
aj o dani z pridanej hodnoty pri posudzovaní prímom a výdavkov otca treba brať do úvahy len sumy bez
DPH tzv. základ dane. Sumy, ktoré boli pripísané na bežný účet sú vrátane DPH. Sú len orientačné.
Sadzba DPH v Španielsku bola v sledovanom období vo výške 16 % do 30.6.2010 a vo výške 18 % od

1.7.2010. Pokladničná kniha, v ktorej je účtovná jednotka povinná evidovať pohyb príjmov a výdavkov v
hotovosti nebola predložená. Keďže pri predložených dokladoch neboli ani žiadne výzvy, či upomienky
na úhradu, za takýchto okolností predpokladá, že všetky výnosy a náklady uvedené v prehľadoch a
výsledkoch boli aj uhradené. To znamená, že vychádza z predpokladu, že náklady a výnosy sú totožné
s výdavkami a príjmami účtovnej jednotky aj keď s časovým posunom. Znalkyňa jednotlivo rozpísala

výkazy a výnosy, náklady za obdobie rokov 2008-2012. Z prehľadu výnosov a nákladov vyplýva, že
podstatnú časť nákladov tvoria mzdové náklady a sociálne zabezpečenia zamestnávateľa, náklady na
reklamu a propagáciu, telefónne náklady, prenájom, softwérové zabezpečenie. Ide prevažne o náklady
na služby. Náklady a výnosy uvedené vo výsledovke boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov z podnikateľskej činnosti. Otec mal. uhrádzal pravidelne mesačne z bežného účtu

zákonom stanovené sociálne odvody a to za seba ako za samostatne zárobkovo činnú osobu. Čo sa
týka výdavkov na rozvoj podnikateľskej činnosti konštatuje, že také podnikateľ (otec) v sledovanom
období nevynakladal. V zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa hmotným majetkom na
účely zákona o dani z príjmov považujú samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí,ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, v ktorých vstupná cena je vyššia ako 1700 Eur a
prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok. Nič také hodnotnejšie nebolo nakúpené. V zmysle
ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za

ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec
bol schopný v rozhodnom období zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie
vlastných potrieb v rozsahu vyššieho životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať,
aby rovnaký štandard umožnil mal. dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa

rodičia, ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. Výživné
vo výške 250 Eur mesačne predstavuje na jeden deň 8 Eur a výživné vo výške 350 Eur mesačne
predstavuje na jeden deň 11,30 Eur, zohľadňuje iba časť odôvodnených potrieb mal. dieťaťa vo veku
intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, kým potreby rodičov sú už stabilizované a je
nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy mal. dieťaťa na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre
jeho všestranný rozvoj. Berúc do úvahy výkon osobnej starostlivosti matky v rozsahu zodpovedajúcom

veku mal. dieťaťa je podiel matky na výživnom porovnateľný s podielom otca na plnenie vyživovacej
povinnosti a nakoľko si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu, je bez právneho
významu námietka otca ohľadne ekonomickej situácii matky, na ktorú otec poukazuje. Výdaje uplatnené
otcom v daňovom priznaní ako i vyjadrenie otca, že nemal problémy s daňovým úradom v Španielsku sú
rozhodnevýznamnépresprávneurčeniedaňovejpovinnostivsúladesrelevantnýmiprávnymipredpismi

ale bez ďalšieho netvoria vymeriavací základ pre posúdenie pomerov povinného rodiča vo vzťahu
k jeho vyživovacej povinnosti najmä, ak obsah výdajov nespĺňa charakter nevyhnutných výdavkov
podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine a navyše sú výdaje v zjavnom nepomere k dosahovanému zisku
(hospodárskemu výsledku). Skutkové okolnosti zistené súdom o príjmoch otca s podnikateľskej činnosti
v rozhodnom období, ktoré iba v nepatrnej miere prevyšujú uplatnené výdaje, dovoľuje záver, že pomery

otcasúlepšieakoichsámprezentovalvpriebehukonania,ajsozreteľomnato,žeideopomernevysoký
ročný príjem, subjektu vykazujúceho podnikateľskú činnosť už niekoľko rokov. Preto je súd toho názoru,
že otec je povinný si organizovať svoje pracovné aktivity ako i podnikateľskú činnosť tak, aby v prvom
rade vedel zabezpečiť výživné pre mal. dieťa. S prihliadnutím na dĺžku vedeného konania, súd následne
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 1.9.2016 nakoľko u mal. dieťaťa došlo k zmene pomerov v súvislosti

s jeho vekom, rastom ako i odôvodneným potrebám dieťaťa. Pri určení výživného súd prihliadol i na to,
ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti
alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej
povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť
je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva,

že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy
pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac
spravodlivé riešenie.

69. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská

pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 250

Eur mesačne a od 1.9.2016 vo výške 350 Eur mesačne je primerané.

70. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch

určiť dlhšiu lehotu.

71. Vzhľadom k určeniu vyživovacej povinnosti za obdobie od 22.4.2009 do 31.10.2016 došlo na strane
otca k vzniku dlžného výživného vo výške 9056,64 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:
obdobie od 22.4.2009 do 31.8.2016 alikvotná časť za mesiac 4/2009 250 Eur : 30 = 8,33 Eur x 8 dní,

t.j. 66,64 Eur, rok 5/2009 do 12/2009 8 mesiacov x 250 Eur = 2000 Eur, rok 2010 12 mesiacov x 250
Eur = 3000 Eur, rok 2011 12 mesiacov x 250 Eur = 3000 Eur, rok 2012 12 mesiacov x 250 Eur = 3000
Eur, rok 2013 12 mesiacov x 250 Eur = 3000 Eur, rok 2014 12 mesiacov x 250 Eur = 3000 Eur, rok
2015 12 mesiacov x 250 Eur = 3000 Eur, rok 2016 1/2016 do 8/2016 8 mesiacov x 250 Eur = 2000Eur. Spolu 22066,64 Eur, obdobie od 1.9.2016 do 10/2016 výživné vo výške 350 Eur rozdiel 100 Eur
x 2 mesiace = 200 Eur, dlžné výživné takto predstavuje 22266,64 Eur - plnenia otca v celkovej výške
13210 Eur, rozdiel 9056,64 Eur.

72. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že otec na výživu mal. dieťaťa prispieval v období 6, 7, 8/2009
po 100 Eur, 9/2009 160 Eur, 10/2009 150 Eur a v období od 11/2009 do 12/2009 po 150 Eur, 1/2010
do 12/2010 1800 Eur, 1/2011 do 12/2011 1800 Eur, 2/2012 do 12/2012 1800 Eur, 1/2013 do 12/2013
1800 Eur, 1/2014 do 12/2014 1800 Eur, 1/2015 do 12/2015 1800 Eur, 1/2016 do 10/2016 1500 Eur.

73. Otcovi bola uložená povinnosť zaplatiť dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože
vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania by nebolo spravodlivé
priznať výhodu splátok prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že
povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Súd poznamenáva, že otcovi muselo byť zrejmé,
že s pribúdajúcim vekom mal. dieťaťa sa zvyšujú jeho odôvodnené potreby (teda aj suma potrebná

na ich uspokojenie, preto pri primeranej prezieravosti otec mohol a mal vytvárať úspory v súvislosti s
touto nepochybnou zmenou pomerov na strane dieťaťa a navyše určenie rozsahu vyživovacej povinnosti
mohol očakávať minimálne od začatia konania a teda časť svojho príjmu mal dať na úspory, prípadne
sa pripraviť na vznik eventuálneho dlhu. Ďalej súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní
potrieb mal. dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali

a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných
prostriedkov v prospech mal. dieťaťa.

74. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv

a povinností.

75. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

76. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2
Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do

osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

77. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,
aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote
dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté

deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale
aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe

udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority,
ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03).
Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože
aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska

súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými
deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich
pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí
je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie
sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá

má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na
stretávanie sa s druhým rodičom.78. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.

79. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a
empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.

80. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní sa dohodnúť,
rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia dieťaťa

oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku
vychádza z Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a výchova je
právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na základe uvedeného je súd
toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletého dieťaťa, aby naďalej boli zachované ich rodinné
vzťahy s otcom s prihliadnutím na vek a požiadavky mal. dieťaťa. Súd upravil styk otca s mal. dieťaťom

v zmysle uznesenia zo dňa 19.11.2012, nakoľko v konaní o rozvod manželstva bolo vypracovaných
viac znaleckých posudkov ohľadne úpravy styku otca s mal. dieťaťom, stanovenie diagnózy či mal. má
vysoko funkčný autizmus, resp. nemá. Vzhľadom na rozpory rodičov ako i námietky proti znaleckým
posudkom zo strany účastníkov konania sa javí ako najvhodnejšia forma úpravy stretávania sa otca s
maloletým dieťaťom, pričom otec ani takúto formu v poslednom období stretávania sa nevyužíva.

81. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

82. Podľa ust. § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S

prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

83. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na to, že ide o mimosporové konanie,
kde je typická dominancia princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby
zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu

účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto bol
súd povinný vykonať aj dôkazy, nakoľko to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.

160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.