Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116211813
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116211813.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa H. R., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: Y. Z., X.. X.XX.XXXX, bytom K. XX, F. a otec:
H. R., X.. XX.X.XXXX, L. K. XX, F., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Mal. H. R., X.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

II. Otec je povinný p r i s p i e v a ť na výživu mal. H. R., X.. XX.X.XXXX sumou 80 Eur mesačne od
1.6.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.6.2016 do 31.3.2017 vo výške 500 Eur povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým,
že splatnosť prvej splátka je po právoplatnosti rozsudku.

IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň od piatku v čase
od 17:00 hod. do nedele do 19:00 hod., počas vianočných sviatkov v párnom roku od 24.12. od 9:00
hod. do 25.12. do 18:00 hod., v nepárnom roku od 25.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., v čase
letných prázdnin tretí týždeň v mesiaci júl od pondelka od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod., tretí týždeň
v mesiaci august od pondelka od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod..

V. Matka maloleté dieťa riadne p r i p r a v í, maloleté dieťa otec prevezme v stanovené dni a hodiny pred
bytom matky, kde mu táto dieťa odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

VI. Matka je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 273 Eur na účet Okresného súdu Košice I do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Otec je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 273 Eur na účet Okresného súdu Košice I do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 26.5.2016 žiadala, aby zveril maloleté dieťa do jej osobnej
starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne od 15.9.2016 do
budúcna. Súčasne žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom.2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomne dňa 31.8.2016. S návrhom matky nesúhlasil a žiadal
zveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

3.Kolíznyopatrovníkpoprešetrenípomerovvrodinemaloletéhodieťaťapísomnýmpodanímdoručeným
súdu dňa 19.9.2016 vzhľadom na rozporuplné vyjadrenia oboch rodičov navrhoval možnosť nariadenia
znaleckého dokazovania.

4. Matka uviedla, že s otcom dieťaťa sa spoznali v roku 2009 v čase keď bola v rozvodovom konaní.
Zo vzťahu sa narodil mal. H. R., X.. G. XX.X.XXXX. Otec má z prvého manželstva pätnásťročnú dcéru,
ktorá zostala bývať v jeho domácnosti a bola mu zverená do osobnej starostlivosti. Po čase sa k otcovi
prisťahovala do jeho domácnosti a starala sa aj o jeho dcéru. Takáto situácia otcovi vyhovovala, mal k
svojej dcére vzťah takého charakteru, že jej všetko dovolil a v podstate si jej náklonnosť kupoval. Po
narodení syna sa situácia zhoršila, rozpory ohľadom výchovy a správania sa dcéry otca voči nej sa

stále stupňovali, pričom otec odmietol zasiahnuť. Správanie dcéry voči nej odôvodňoval pubertou. V
zásade však otec začal nevhodne postupovať aj pri výchove maloletého syna. Jeho pôsobenie na dieťa
bolo výlučne v pozícii rozmaznávania a kupovania si náklonnosti dieťaťa. Vynakladal na maloletého
náklady len na nákup hračiek, aby sa voči dieťaťu mohol prezentovať ako úžasný otec. Postupom času
sa celovo otec, ktorý nemá dobré pracovné uplatnenie začal spoliehať na to, že živiť rodinu vrátane jeho

dcéry má zo svojho príjmu. V tomto smere ju začal usmerňovať. S prihliadnutím na dlhodobé okolnosti
v ich spolužití prijala rozhodnutie zo spoločnej domácnosti sa odsťahovať. Otec zareagoval tak, že ju
začal ponižovať, urážať, vyčítať jej mnohé veci a manipulovať ňou. Neváhal na ňu vykrikovať, pľuť,
vyhadzovať ju z domu s tým, že on môže všetko a to aj za prítomnosti syna. Následne sa otec uchýlil
k absolútne neprípustnému a nevhodnému manipulovaniu dieťaťa a to takým spôsobom, že výrazne

negatívne zasiahol do jeho psychiky. Povedal mu, že bude len s mamou a že nebude mať žiadneho
otca. Po tomto absurdne stresovom ataku na dieťa sa maloletý náhle začal prejavovať veľmi zvláštne,
zrazu chcel, aby bol otec vždy s ním, pričom dovtedy takto nikdy nekonal, začal byť v škôlke agresívny. O
týchto skutočnostiach sa dozvedela od učiteliek v škôlke. Z dôvodu toho, že otec maloletého absolútne
zneužíva ako prostriedok svojho boja voči nej, čo na maloletom zanechalo nepriaznivé psychické stopy,

bola nútená začať navštevovať psychologičku. Zároveň urýchlila hľadanie vlastného bytu, kde by sa s
maloletým presťahovala. Otec ju už začal vyháňať z domu, dal je ultimátum na vysťahovanie do konca
mája 2016. Do konca začal účelovo verbálne spochybňovať svoje otcovstvo k maloletému. Od 1.6.2016
sa odsťahovala na L. N. a následne si kúpila byt na L. N. Y. F., kde býva s maloletým.

5. Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra v N. X. Z.. J. Y. F., pracuje na oddelení anesteziológie
a resuscitačnej medicíny. Priemerný mesačný zárobok je vo výške 850 Eur. Na bývanie spolu aj so
splácaním hypotéky, poistky má výdavky 450 - 500 Eur mesačne, pohonné hmoty 40 Eur mesačne a
iné výdavky na drogériu, hygienu v domácnosti.

6. Mal. H. mal tri roky, navštevoval materskú škôlku. Výdavky v materskej škôlke so všetkými poplatkami
boli vo výške 35 - 40 Eur mesačne oblastne v závislosti od sezóny ale v priemere 40 Eur mesačne,
strava 50 Eur mesačne, iné výdavky ako hračky, výlety a pod.. Po zdravotnej stránke bol v poriadku,
mimoriadne výdavky nemala. Otec na výživu syna prispieval sumou 30 Eur mesačne od 15.6.2016. Iným
spôsobom na jeho výchovu a výživu neprispel.

7. Otec uviedol, že s matkou dieťaťa sa spoznali v roku 2009. V tom čase býval sám a zároveň
vychovával svoju dcéru z predchádzajúceho manželstva. Po nasťahovaní matky dieťaťa sa spolužitie
vyvíjalo dobrým smerom a podľa jeho predstáv. Nemali žiadne problémy, ani vo vzťahu, ani vo finančnej
oblasti.Spoločnývzťahaživotsavyvíjaldobre,dokoncaajvzťahsjehodcéroubolnadočakávanieveľmi

priateľský a dokonca si ju dcéra začala viac vážiť a rešpektovať ako svoju biologickú matku. Následne
ostala tehotná, prestala pracovať a bola uznaná práceneschopnou. Začiatkom tretieho mesiaca mala
zdravotné komplikácie, dieťa potratila. Zlom vo vzťahu nastal keď mal maloletý rok a pol. Zo strany
matky začal pociťovať ako strácala ku nemu city ako aj k dcére, akoby začala žiť len pre maloletého
syna. Začala sa od nich odťahovať a uzatvárať do seba. K nim sa začala správať pomaly ako k cudzím

ľudom ako spolubývajúcim, začala im všetko vyčítať, že je tu len na to, aby varila, upratovala, prala
bielizeň a robila im slúžku. Následne sa začali každodenne hádať, pretože jeho argumenty, že všetko
je o deľbe práce nechcela nikdy akceptovať. Po narodení syna začali medzi nimi hádky, matka začala
jeho dcéru tlačiť do viacerých domácich prác, začínala jej vyčítať veci, že je k nim drzá, nevychovaná.Stále ju kritizovala. Neskôr dcéra nezvládala psychické ataky z matkinej strany, tak začala svoju mamu
navštevovať skoro každý deň len, aby sa vyhla kontaktu s matkou dieťaťa. Dcéra prestala zvládať
situáciu a za jej chrbtom sa začala s bývalou manželkou dohadovať, či by nemohla ísť bývať k nej. Po

príchode domov sa radšej zatvárala v izbe a čo najmenej vychádzala. Matka dieťaťa odišla zo spoločnej
domácnosti. Od odchodu zo spoločnej domácnosti prispieval na maloletého výživným v sume 30 Eur
mesačne. Otec žiadal, aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko to
je v jeho záujme. Maloleté dieťa by malo vyrastať v rovnakej mestskej časti ako doteraz, čo znamená,
že by nemuselo meniť ani kolektív v škôlke, ani obvodného lekára. Striedavá osobná starostlivosť by

riadne zaistila naplnenie potrieb maloletého dieťaťa a rovnakú starostlivosť zo strany oboch rodičov.
Starí rodičia zo strany matky totiž nemajú takú možnosť kontaktu s maloletým, pretože ich trvalý pobyt
je od miesta trvalého pobytu maloletého vzdialený cca 80 km na rozdiel ako je to v jeho prípade, keď
jeho celá rodina býva meste, kde bol doteraz vychovávaný aj maloletý syn.

8. Otec je zamestnaný od 12.9.2016 s príjmom vo výške 650 Eur brutto. Predtým bol nezamestnaný,

poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 92 Eur mesačne. Býval spolu s dcérou, pričom na bývanie mal
výdavky vo výške 200 Eur mesačne. Cestovné do práce 80 - 100 Eur mesačne, inak bežné výdavky na
domácnosť, oblečenie 100 Eur mesačne.

9. Otec má vyživovaciu povinnosť k mal. M. R., X.. XX.X.XXXX s tým, že matka prispieva na výživu

dcéry sumou 100 Eur mesačne.

10. Na maloletého syna prispieva od 15.6.2016 sumou 30 Eur mesačne na účet matky iným spôsobom
neprispieval a to z dôvodu, že poberal dávky v hmotnej núdzi.

11. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom vypracovania znaleckého posudku
ohľadne zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, prípadne aká je najvhodnejšia
forma úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

12. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. X/XX zo dňa 19.1.2017.

13. Znalec uviedol, že otec H. R. psychomotorické tempo je priemerné, rozumové schopnosti sú
rozvinuté v pásme stredného priemeru, myslenie skôr analytické, usudzovanie rigidné, vnútorný svet
chudobnejší. Najmä pri záťaži nie je emocionálna zložka osobnosti dostatočne regulovaná racionálnym
komponentom osobnosti. Môže dochádzať k afektívnym čiastočne neregulovaným reakciám. Osobnosť

je extrovertná, s osobnostných dôvodov s prejavila neistota. Istá infantilita a potreba pútania pozornosti
a vzťahovačnosti. Prejavila sa aj schopnosť aktívne riadiť svoje správanie a prispôsobiť sa požiadavkám
prostredia, ktoré dobre funguje mimo situácie výraznej záťaže. O zvlášť náročných situáciách môže
reagovať hnevlivo a zlostne bez dostatočnej racionálnej korekcie. Uvedené reakcie môžu mať
aj charakter nepriamej manipulácie zo sociálnym okolím. Správanie je tak zvyčajne spoločensky

primerané, komformné. Prítomná je priemerná schopnosť vyšetrovaného orientovať sa v sociálnych
situáciách. Týmto dokáže v základných rysoch rozumieť, dokáže vnímať, rozumieť emóciám vlastným
aj emóciám druhých. Mierne podpriemerná je vlastná kapacita angažovať sa v emočných vzťahoch
voči druhým ľudom. V riešení náročných a konfliktných sociálnych situácií vyšetrovaný mal angažovaný
miestami až pasívny. Jeho riešenia môže následne byť menej prepracované a efektívne. Vzťah k synovi

je pozitívny, sýtený vzájomne prežívanými zážitkami. Sklon odpovedať sociálne žiaducim spôsobom u
vyšetrovaného bol zistený na priemernej úrovni.

14.MatkaY.Z.psychomotorickétempoprimerané,rozumovéschopnostisúrozvinutévstrednompásme
priemeru. V myslení sú zastúpené rovnovážne analytické aj syntetické procesy. Racionálne kontrola

správaniajezabežnýchokolnostísilná,vnímaniejevšakskôrsubjektivistické.Správaniejeprispôsobivé
skôr stenické - aktívne. Vyhľadávané najmä pri záťaži, oporu v autorite. Frustračná tolerancia
je priemerná, prítomná je aj schopnosť cieľavedomého plánovania, odloženie bezprostredného
uspokojenia vlastných potrieb. Najmä v náročných situáciách reaguje v istom čase s výraznými
emóciami, jej správanie je čiastočne impulzívne, dáva voľnejší priebeh prežívaným emóciám, racionálna

sebakontrola dočasne vstupuje do pozadia. Má sklon reagovať na dianie okolo seba aj keď to
nie je potrebné. Prítomná je senzitivita, vzťahovačnosť, ktorá súvisí s aktuálnym pocitom ohrozenia
z vonkajšieho prostredia. Správanie vie mať prvky demonštratívnosti najmä pri reakcii na osobne
interpretované podnety z okolia. Prítomná je priemerná schopnosť sociálnej percepcie aj schopnosťorientovať sa aj v zložitejších sociálnych situáciách. Vzťahy ostatných ľudí ku sebe vníma realisticky,
disponuje potenciálom reagovať na svoje sociálne okolie, ústretovosť pozitívnym emočným zafarbením.
Diferencuje negatívne nevhodné správanie, má potenciál k uznaniu si vlastného pochybenia. Pri riešení

problémových situácií má kapacitu k produkcii spravidla primeraných reakcií, ktoré sa orientujú na
krátkodobé aj dlhodobé ciele a možnosti. Klinické, psychické problémy závažnejšieho charakteru nie sú
prítomné. Voči synovi prežíva intenzívnu emočnú blízkosť. Počas vyšetrenia sa prejavil nadpriemerný
sklon odpovedať sociálne žiaducim spôsobom, ktorý však neznížil validitu vyšetrenia.

15. Mal. H. R. rozumové schopnosti maloletého sú primerané veku dieťaťa odhadu v pásme priemeru.
Osobnosť maloletého je hravá, citlivá, primeraná veku dieťaťa. Sociálne zručnosti kontaktu dieťaťa
s vrstovníkmi i dospelými sú primerané vývinovému obdobiu maloletého. Dokáže spolupracovať aj
asertívne, prejaviť svoju vôľu. Má kapacitu nadväzovať so sociálnym okolím blízke a aktívne vzťahy. Je
vnímavý na korekciu a hranice stanovované rodičmi. Má pozitívny a blízky vzťah ku otcovi aj k matke,
želá si ich blízkosť pri svojej osobe. Aktuálne prežívaný vzťah maloletého s matkou vidí maloletý ako

emočne najbližší. Je prítomné negatívne ovplyvňovanie maloletého voči osobe matky.

16. Znalec v ďalšom uviedol, že vzťah rodičov navzájom je sýtený negatívnymi emóciami, prežívajú
vzájomný vzťah konfliktne, komunikácia sa opakovane dostáva do roviny vzájomného obviňovania. Sú
však schopní dohovoriť si elementárne záležitosti potrebné v spoločnej starostlivosti o maloleté dieťa. Je

žiadúce, aby mali externe (súdom stanovené podmienky spoločnej výchovy syna). Osobné predpoklady
pre zabezpečenie primeraných podmienok na výchovu maloletého majú obaja rodičia. Vzhľadom na
aktuálnu schopnosť komunikovať iba v základných otázkach výchovy syna, vzájomný vzťah rodičov
dieťaťa nevytvára dobré predpoklady pre striedavú starostlivosť. Psychický vývin maloletého dieťaťa
zodpovedá jeho veku a priemerne očakávanej úrovne výkonových aj osobnostných charakteristík

dieťaťa. Dieťa konflikt a rozchod rodičov intenzívne prežíva, praje si byť súčasne v prítomnosti oboch
rodičov. Prežíva úzkosť a neistotu spojenú s ohrozením straty každého z rodičov. Vlastné miesto tu
dáva následne najavo najmä odmietavým a vzdorovitým správaním. Citová väzba maloletého k matke
aj k otcovi je pozitívna, obaja sú pre neho kľúčovými osobami. Matka je vzhľadom na nízky vek
maloletého prvoradou osobou, u ktorej nachádza emočnú istotu a zázemie. Citová väzba oboch rodičov

k maloletému je vysoko pozitívna. Matka dieťaťa spontánnejšie prijíma také aké je, otec je viac v rovine
autority. To zodpovedá aj štandardnému rozdeleniu rodičovských rol v rodine. Súčasný vzťah maloletého
k otcovi aj k matke je jednoznačne pozitívna a kľúčový. Matku si vyberá ako prvú osobu pre seba
blízku. Nie je prítomný negatívny vzťah maloletého k žiadnemu z rodičov. Pravdepodobne dochádza
k negatívnemu ovplyvňovaniu maloletého proti osobe matky. Vyšetrením sa nepodarilo jednoznačne

identifikovať od koho negatívne názory voči matke maloletý preberá. Negatívne výroky a behaviorálne
prejavy voči matke nepovažuje za autenticky vychádzajúce z prežívania maloletého. Jedná sa o
interpretáciu cudzích názorov. Styk maloletého so žiadnym z rodičov neohrozuje jeho psychické ani
fyzickézdravie,anivývojčivýchovu.Maloletýsituačneasporadickyodmietakontaktsmatkou.Dôvodom
je negatívne ovplyvňovanie maloletého voči osobe matky a celková neistota a úzkosť maloletého, ktorá

vyplýva zo situácie rozchodu rodičov. Maloletý si želá byť v prítomnosti oboch rodičov. Psychická pohoda
a stabilita dieťaťa je narušená úzkosťou vyplývajúcou z prežívanej situácie. Je žiaduce, aby maloletý
udržiaval blízky kontakt s oboma rodičmi, pričom jasné pravidlá stretávania pomôžu pravdepodobne
situáciu stabilizovať.

17. Znalec odporúča maloleté dieťa zveriť do starostlivosti iba jedného z rodičov, konkrétne do
starostlivosti matky. Následne navrhuje upraviť styk otca s maloletým dieťaťom.

18. Po vypracovaní znaleckého posudku matka žiadala zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti
a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne od 1.6.2016 do budúcna. Súhlasí

s navrhovanou úpravou styku otca.

19. Otec súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Na jeho výživu
je ochotný prispievať sumou 50 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Súčasne navrhol úpravu
stretávania sa s maloletým dieťaťom.

20. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 1/2016 do 12/2016 bol vo výške 783 Eur netto, za obdobie 1/2017 vo výške
1.150,08 Eur netto.21. Príjem otca je vo výške 500 Eur mesačne netto.

22. Podľa ust. § 36 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami 6) Ustanovenia § 24,

§ 25 a 26 sa použijú primerane.

23. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

28. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,
u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové

potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá
ho bude zastupovať a spravovať majetok.

29. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.

matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenierozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou

formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z

rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto

životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových

potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

30. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška

mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné

bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných

vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

31. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie

vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

32. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 80,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného
vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca
(zverenie dcéry do výchovy), na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu,

že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia
svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa navštevuje materskú škôlku, matka má náklady spojené
s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú
zamestnaní, pričom príjem matky činí v priemere 783 Eur mesačne a príjem otca v priemere 500 Eur
mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení

rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého
dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich jepotrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného
ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd
je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných
potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo
žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s

požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie
existovalo.Dieťamázozákonaprávonavýživu,ideojehozákonnýnárok.Rodičomjeuloženápovinnosť
plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v
rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá
povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u

každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých
dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča,
je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého
majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný

spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom
rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletou dcérou a na

ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného
a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú.
Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou
vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať
sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do

vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca,
resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme
dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z
povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie,
vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné

kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou
súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

33. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská
pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 80
Eur mesačne je primerané.

34. Podľa ust. § 232 ods. 3,4 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Súd určil vyživovaciu povinnosť od 1.6.2016 do budúcna t.j. odkedy rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti. Dlžné výživné bolo vypočítané od 1.6.2016 do 31.3.2017 nasledovne:

10 mesiacov x 80 Eur = 800 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca v celkovej výške 300
Eur; (30 Eur x 10 mesiacov = 300 Eur), dlžné výživné takto predstavuje 500 Eur, ktoré súd povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 50 Eur s prihliadnutím na finančné a majetkové pomery otca.36. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

37. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2
Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do

osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

38. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,
aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote
dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté
deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú

rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale
aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe
udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority,

ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03).
Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože
aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska
súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými

deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich
pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí
je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie
sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá
má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na

stretávanie sa s druhým rodičom.

39. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom.

40. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a
empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené a vypracovaný znalecký posudok, keďže rodičia maloletého dieťaťa

neboli schopní sa dohodnúť rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto
odovzdania prevzatia detí oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne
pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o
deti aj výchova je právom rodičov. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na základe
uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletého dieťaťa, aby boli naďalej

zachované ich rodinné vzťahy s prihliadnutím aj na vek maloletého dieťaťa.

42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa ust. § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.44. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj
pre konania, v ktorých účastníci nemali postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré
sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych
poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie
nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva,

že v konaniach mimosporových, kde nie je možné hovoriť o neúspechu alebo úspechu niektorého z
účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom
rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov v zmysle 49 ods. 2 CMP. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené
predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť
pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od

platenia súdnych poplatkov len z časti, alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené
predpoklady na oslobodenie len z časti, náhrada trov štátu proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah
oslobodenia.

46. V tomto prípade išlo o konanie o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov. Znalecké dokazovanie bolo nariadené pre posúdenie osobnostných predpokladov
rodičov zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť ako i zistenia čo je v záujme maloletých detí. Pre
toto konanie platí zásada vyšetrovacia, to znamená, že súd je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné
pre úplné zistenie skutočného stavu aj bez návrhu účastníkov konania a zároveň nemôže skutkové
zisteniazaloženénazhodnomtvrdeníúčastníkovpovažovaťzapreukázanéasúdsámrozhodne,ktoréz

dôkazov označených účastníkmi konania vykoná. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa nie je
súd viazaný návrhmi účastníkov konania. Štát platil trovy konania pozostávajúce z priznanej a vyplatenej
odmeny znalcovi v sume 546 € Mgr. Y. F., ktoré platil štát predbežne z jeho finančných prostriedkov.
Štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil od obidvoch účastníkov v rovnakom pomere, pričom
nie sú u nich splnené predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto ich zaviazal na

náhradu trov v rovnakom pomere t.j. 273 Eur. Povinnosť zaplatiť trovy štátu majú účastníci do troch dní
pod právoplatnosti rozsudku ( § 232 ods. 3 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.

160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.