Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 24, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5798899763
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5798899763.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade Mgr. H. M., bytom M.
č. XXX, v 2/ rade Ing. Z. A., bytom J., Ul. F. č. XXXX/X, v 3/ rade Ing. G. Y., bytom W., F. T. č. XXX/
XX, právne zastúpený JUDr. Miloslavom Kohoutom, advokátom, so sídlom v W., Ul. N. č. X, v 4/ rade
Mgr. D. A., bytom U. U. - Y., Ul. X. č. XXXX/XX, proti odporcom: v 1/ rade H. R., bytom M. č. XX, v 2/
rade J. H., bytom M. č. XX, odporkyne 1/, 2/ právne zastúpené JUDr. Petrom Škultétym, advokátom, so

sídlom v U., Ul. F. č. X, v konaní o ochranu a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporkýň 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C 87/98-579 zo dňa 27.9.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd uložil odporcom povinnosť nevstupovať na pozemky nachádzajúce sa v
katastrálnom území M., zapísané v Katastrálnom úrade v Žiline, Správa katastra Martin na LV č. XXX,

parcela č. 269/2, záhrada vo výmere 117 m2, parcela č. 269/3 - trvalý trávnatý porast vo výmere 686
m2, parcela č. 269/6 v časti orná pôda vo výmere 392 m2 a ostatná plocha vo výmere 1 m2. Súd návrh
odporcov na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom
území M., zapísané v Katastrálnom úrade v Žiline, Správa katastra Martin na LV č. XXX, parcela č. 269/2
- záhrada vo výmere 117 m2, parcela č. 269/3 - trvalý trávnatý porast vo výmere 686 m2, parcela č.
269/6 v časti orná pôda vo výmere 392 m2 a ostatná plocha vo výmere 1 m2 zamietol. Odporcom uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v rade 3/ trovy konania
navrhovateľa v rade 3/ v sume 896,96 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie množstvom listinných
dôkazov a vypočutím svedkov.

Z pozemnoknižného výpisu č. 83 katastrálneho územia M. bolo zistené, že sa tam uvádza pod
poradovým číslom 1 parcela č. 28 ako dom č. XX a XX s dvorom o výmere 327 siah a pod
poradovým číslom 2 parcela č. 269 ako orná pôda a humno. Podľa poradového čísla B3 predmetnej
pozemnoknižnej vložky sa podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20.8.1951 odpisuje parcela č. 28 a zapisuje sa do
novovytvoreného protokolu č. 460. Z protokolu č. 460 sa uvádza ako parcela č. 28 domy pod číslom XX
a XX dvor, záhrada a humno, pričom k tomuto patrí aj polovica protokolu č. 84. Vlastníkom predmetných

nehnuteľností bol R. A., titulom kúpy z roku 1929. Dňa 20.8.1951 prešlo podľa kúpnej zmluvy vlastnícke
právo v polovici na G. X., rod. A. (ČD 827/51). Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.1962
predala kúpnou zmluvou svoj podiel v polovici G. H. a J. H., rod. J. (ČD 741/62).

R. A. zomrel dňa XX.X.XXXX a dedičstvo bolo prejednané Štátnym notárstvom v Martine pod sp.zn.
D 883/60. Preberateľmi dedičstva, a to hnuteľných vecí, bol R. A. mladší a G. X.. Nehnuteľnosti sa

odovzdali ako od úmrť Československému štátu zabezpečenému ONV - finančným odborom Martin. V
rozhodnutíPozemkovéhoúraduvMartineč.konania252/1995zodňa12.4.1995bolaschválenádohodao vydaní nehnuteľností uzavretá dňa 16.2.1995, podľa ktorej povinná osoba obec Žabokreky vydala
oprávneným osobám R. A. a G. X. parcelu č. 269 zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 83 - orná pôda
o výmere 393 m2, totožnosť s KN parcelou č. 296/6 v celosti. Pre zákonné podmienky nebolo

možné oprávneným osobám vydať nehnuteľnosti, a to parcelu 269 - ornú pôdu o výmere 2013 m2.
Totožnosť s parcelami 269/1, 269/4 a 269/5. Na základe rozhodnutia pozemkového úradu č. 520/1995
zo dňa 9.8.1995 časť pôvodnej parcely označenej ako KN č. 269/3 - trvalý trávnatý porast o výmere 686
m2 a č. 269/2 - záhrada o výmere 117 m2 sa priznáva vlastnícke právo oprávneným R. A. v polovici a
G. X. v polovici. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.1995.

Ďalej bolo zistené, že odporcovia svoj protinávrh o určenie vlastníctva k parcelám č. 269/2,
269/3 a 269/6 odôvodňujú kúpnymi zmluvami z roku 1962. Z obsahu spisu bolo zistené, že kúpnou
zmluvou uzavretou dňa 8.2.1962 Československý štát odpredal G. H. a jeho manželke J. nehnuteľnosť
zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. 460, a to parcelu č. 28. Dňa 8.2.1962 došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy medzi G. X. ako odpredávajúcou a G. H. a jeho manželkou J. ako kupujúcimi, predmetom ktorej

bola nehnuteľnosť zapísaná vo vložke č. 460, parcela č. 28 v polovici.

Z vyššie uvedených dôkazov podľa názoru súdu vyplýva, že odporcovia nenadobudli kúpnymi zmluvami
pozemnoknižnéparcelyč.269/2,269/3a269/6,aledomovénehnuteľnostizapísanévpozemkovejknihe
vovložkeč.460.Navrhovateliavlastníctvoodporcovktýmtodomovýmnehnuteľnostiamaninepopierajú.

Ďalej z dokazovania vyplýva, že tieto nehnuteľnosti odporcovia nevydržali, nakoľko nepreukázali, že
by oni, resp. ich právni nástupcovia nehnuteľnosti nerušene užívali 10 rokov v presvedčení, že patria
vlastnícky im. Nemali na to žiaden základ, z ktorého by odvodzovali svoje vlastníctvo. Ako už bolo vyššie
uvedené, kúpnymi zmluvami z roku 1962 nadobudli len domové nehnuteľnosti, čo je zrejmé zo zmlúv.
Nepochybne tu absentuje jedna z podmienok nadobudnutia vlastníctva vydržaním, teda dobrá vôľa -

presvedčenieotom,žedržbajeoprávnenátak,akotománamysliust.§134Občianskehozákonníka,od
ktorého svoje vlastnícke právo odôvodňovali. Podľa názoru súdu navrhovatelia preukázali nepochybne
svoje vlastnícke právo listinnými dôkazmi, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto rozsudku a následne sa
dôvodnedomáhaliochranysvojhovlastníckehoprávavzmysleust.§126ods.1Občianskehozákonníka
dôvodne. Dôvodnosť návrhu podľa názoru súdu jednoznačne preukázali. Preukázali, že odporkyne im

zasahujú do ich vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností. Súd teda vyhodnotiac každý dôkaz
osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Pokiaľ sa týka ďalších dôkazov, ktoré navrhovali odporcovia, a to konkrétne vyžiadanie si originálov

listinných dôkazov z katastrálneho úradu a vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom veku fotografie,
na ktorej sú zobrazené základy humna a tiež vykonanie ohliadky na mieste samom, tak tieto
súd nepovažoval za potrebné vykonať vzhľadom na zistený skutkový stav, nakoľko podľa názoru
súdu ich vykonanie by nič nezmenilo na zisteniach vyššie uvedených, ktoré súd získal z kúpnych
zmlúv, dedičských rozhodnutí a rozhodnutí pozemkového úradu. Ku koncu konania právny zástupca

navrhovateľa v rade 3/ navrhoval pribrať do konania ako vedľajšieho účastníka obec. Tento svoj návrh na
výzvusúduupresniltak,žežiada,abyObecŽabokrekybolavedľajšímúčastníkom,nakoľkotámávšetky
písomnosti ohľadom majetku. Tento jeho prejav súd hodnotil ako návrh na ďalšie dokazovanie, ktoré súd
nepovažoval za potrebné vykonať. Jedným z atribútov vedľajšieho účastníka je to, že má právny záujem
na jeho výsledku v zmysle ust. § 93 ods. 1 O.s.p., čo v tomto prípade nie je, a preto ako je už uvedené,

prejav právneho zástupcu navrhovateľa v rade 3/ považoval len za návrh na ďalšie dokazovanie.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal odporkyne spoločne a
nerozdielne uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v rade 3/ trovy konania navrhovateľa v rade 3/
v sume 896,96 eur, lebo tento mal úspech vo veci.

Voči citovanému rozsudku podali odvolanie odporkyne v 1/ a v 2/ rade. Odvolanie opierajú o ust. §
205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p.. Rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je právne neopodstatnené a nepreskúmateľné z dôvodu absencie jeho
skutkového a právneho odôvodnenia, čím im ako účastníkom prvostupňového konania súd prvého

stupňa odňal možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie prvostupňového súdu je naviac postihnuté
takými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Aj z tohto dôvodu
je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súd riadne nevyhodnotil
vykonané dôkazy, viaceré z nich v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú. Neuviedol, ktorédôkazy považoval za podstatné a právne významné pre rozhodnutie. Neuviedol, ktoré vykonané dôkazy
preukazujú opodstatnenosť návrhu navrhovateľov. Poukazujú na hodnotenie dôkazov v zmysle ust.
§ 132 O.s.p., ako aj na ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Prvostupňový súd sa citovanými ustanoveniami

neriadil, viaceré dôkazy vykonané počas celého konania v odôvodnení nielenže nevyhodnotil, ale
dokonca ani neuviedol. Súd nemôže vykonaný dôkaz vo svojom rozhodnutí opomenúť iba z dôvodu,
že sám o sebe je v rozpore s tým, čo tento súd skutkovo zistil z iných dôkazov. Takáto absencia
dôkazu je jednoznačne porušením zásady voľného hodnotenia dôkazov uplatňovanej v občianskom
súdnom konaní. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú ako vykonané dôkazy aj výsluchy

účastníkov konania. Prvostupňový súd bol povinný ich výpovede aspoň v stručnosti opísať a zdôvodniť,
pretože ide o nové rozhodnutie prvostupňového súdu po vrátení rozhodnutia odvolacieho súdu, bez
ohľadu na skutočnosť, že v predchádzajúcich rozhodnutiach tieto výpovede uviedol. Tieto
výpovede účastníkov konania prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí vôbec neodkazuje. Prvostupňový
súd opäť flagrantne pochybil, keď v jeho rozhodnutí absentuje akákoľvek zmienka o vykonanom dôkaze,
resp. ani neodkazuje na vykonaný dôkaz, t.j. miestnu ohliadku predmetných nehnuteľností, ktorú v

konaní vykonal. Rovnaké hrubé pochybenia prvostupňový súd znova urobil v prípade neuvedenia
vykonaných svedeckých výpovedí v odôvodnení svojho rozsudku, napr. R. F., J. X., J. N., napriek
tomu, že boli v konaní riadne vypočutí a vypovedali v prospech odporcov. V napadnutom odôvodnení
rozsudku tiež opakovane absentuje prehlásenie bývalého starostu obce Žabokreky Michala Šilhára
preukazujúce dobromyseľnosť užívania nehnuteľností zo strany odporcov. Svedok Michal

Šilhár pritom pri jeho výsluchu uviedol, že trvá na svojom prehlásení zo dňa 14.1.2004 a
vtedy, keď vykonával funkciu predsedu MNV, rodina H. nehnuteľnosť užívala. Vyjadrenia potvrdzujú a
preukazujú dobromyseľnosť odporkýň, resp. ich právnych predchodcov. Tiež v napadnutom odôvodnení
absentujú svedecké výpovede Y. H., Ing. H. H.. Prvostupňový súd, tak ako v predchádzajúcom rozsudku,
nielenže vôbec nevyhodnotil, ale ani neuviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalší dôkaz nimi

predložený, resp. ich právnymi predchodcami, a to doklad o zaplatení kúpnej ceny, z ktorého nesporne
vyplýva, že kúpna cena bola zaplatená za kúpu rodinného domu a príslušenstvo, vrátane záhrady a
záhumnia, teda listinný dôkaz preukazuje dobromyseľnosť odporkýň, resp. ich právnych predchodcov.
Prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní opäť nevysporiadal s vykonanými listinnými dôkazmi,
a to s výpisom z pozemkovej knihy z protokolu č. 460, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sporné

nehnuteľnosti boli vedené a identifikované ako dom pod č. XX a XX dvor, záhrada, humno o rozlohe
11 árov 76 m2. Nevysporiadal sa s identifikáciou parciel č.j. 2869/94 z 9.11.1994. V odôvodnení
napadnutého rozsudku prvostupňového súdu rovnako absentuje uvedenie a vyhodnotenie nových
listinných dôkazov predložených zo strany odporkýň v prvostupňovom konaní na pojednávaní 27.9.2012
a preukazujúce ich tvrdenia, a to dobová fotografia svedka Ing. H. H., na ktorej jednoznačne vidieť

drevené oplotenie, nachádzajúce sa za ich parcelami č. 269/2 a 269/3 a oddeľujúce tieto parcely
od susednej nehnuteľnosti, v spojitosti s vojenskou knižkou svedka Ing. H. H. preukazujúcou osobu
na uvedenej dobovej fotografii, ako aj súčasné fotografie predmetnej nehnuteľnosti zachytávajúce
murovanú pivnicu v ich vlastníctve. Vyššie uvedené pochybenia a nesprávny postup prvostupňového
súdu pri jeho rozhodovaní v predmetnej veci spôsobili, že toto konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie v predmetnej veci. Prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku opätovne právne nekvalifikoval nároky účastníkov tohto konania, t.j. neoprel
ho o žiadne ustanovenia zákonov, resp. všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území
Slovenskejrepubliky.Znovaneuviedolskutkovúaprávnuargumentáciuvýrokuopovinnostinevstupovať
na predmetné pozemky, teda absentujú tu skutkové a právne dôvody oprávnenosti nároku uplatneného

navrhovateľmi. Neodôvodnením tohto výroku napadnutého rozsudku prvostupňový súd účastníkom
konania odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa proti tomuto výroku nemôžu zodpovedajúcim
spôsobom brániť v odvolaní. Prvostupňový súd sa opätovne už po niekoľkýkrát striktne
neriadil právnym názorom odvolacieho súdu ohľadom procesnoprávnych nedostatkov napadnutých
rozsudkov, ich riadneho odôvodnenia, čím opätovne porušil príslušné ustanovenia O.s.p. a založil

veľakrát opakovanú arbitrárnosť napadnutého rozsudku, resp. jeho zjavnú neodôvodnenosť pre jeho
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Súdflagrantnezasiaholdoichprávaprávostatnýchúčastníkov
a narušil právnu istotu vo vzťahu medzi účastníkmi, čoho následkom sú zbytočné a značné prieťahy
tohto súdneho konania, ako aj konania vedeného prvostupňovým súdom pod sp. zn. 9C 122/02, čo
spôsobuje ich vysokú materiálnu aj nemateriálnu náročnosť a nákladovosť pre účastníkov,

vrátane zaťažovania ich osobných a rodinných životov. Naďalej zotrvávajú na svojom tvrdení, že z
vykonaného dokazovania preukázateľne vyplýva, že rodina H. kúpila predmetné nehnuteľnosti tak, ako
je to uvedené v kúpnopredajnej zmluve zo dňa 8.2.1962, teda kúpili dom, dvor a záhradu, ktorá končila
pri základoch humna ako jeden nedeliteľný celok. Právoplatným rozhodnutím prvostupňového súdu bydošlo k flagrantnému zásahu do ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - murovanej pivnici a k jeho
porušeniu, pretože by mali znemožnený prístup k predmetnej nehnuteľnosti. Tiež poukazuje na súčasnú
judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR, ako aj Ústavných súdov Slovenskej republiky

a Českej republiky týkajúcu sa vydržania nehnuteľností, resp. splnenia podmienky dobromyseľnosti.
Žiadajú, aby krajský súd, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že kúpnopredajnými zmluvami medzi

G. X. a G. H. došlo k predaju polovice rodinného domu na parcele č. 28 v roku 1962 a druhej polovice
rodinného domu na parcele č. 28 medzi Československým štátom a G. H.. V oboch zmluvách sa
uvádza, že predmetom predaja je kúpa celého domu. Podľa všetkých dokladov z geodézie parcela č. 28
má výmeru 1176 m2. Podľa kúpnopredajných zmlúv rodina H. nadobudla parcelu s domom na parcele
č. 28, ktorej výmeru 1176 m2 nespochybniteľne uznáva aj JUDr. Škultéty. Rodina A. do
roku 1952 vlastnila parcelu č. 28 o výmere 1176 m2, ktorá susedila s parcelou č. 269 o výmere 3334 m2.

Po dedičskom konaní zo dňa 21.9.1962 prešla parcela č. 269 do vlastníctva Československého štátu.
Parcelyč.28a269bolizapísanévjednejpozemkovejvložkeč.83a84.Nazákladekúpnejzmluvymedzi
R. A. a G. X. zo dňa 20.8.1951 sa G. X. stala vlastníčkou jednej polovice parcely č. 28. V pozemkovej
vložke č. 460 bol chybný zápis, kde komentár z parcely č. 26 bol zapísaný k parcele č. 28. G. X. sa na
základe tejto kúpnej zmluvy stala vlastníčkou jednej polovice parcely č. 28, čiže 588 m2, ktoré neskôr

odpredala G. H.. Druhú polovicu parcely odpredal Československý štát. Poukazuje na to, ako bola
parcela č. 269 neskôr rozdelená. Rodina H. kúpou rodinného domu v roku 1962 užívala parcelu č. 269
bez akéhokoľvek oprávnenia, ktoré tolerovala obec Žabokreky ako správca majetku Československého
štátu. V roku 1995 Pozemkový úrad Martin vydal reštitúciou R. A. a G. X. parcely č. 269/2 o výmere 117
m2, parcelu č. 269/3 o výmere 686 m2 a obec Žabokreky vydala dohodou parcelu č. 269/6 o výmere

392 m2 a ostatná plocha 1 m2. Hranica medzi parcelami č. 28 a 269 bola vždy určená plotom. Rodina H.
parcelu č. 269 užívala, ale nikdy sa ju nepokúsila dostať do vlastníctva alebo do nájmu. Nikdy
ju nepriznala do daňového priznania a platila daň len za parcelu č. 28. Poukazuje na prieťahy v súdnom
konaní, ktoré vznikajú zrušovaním rozsudkov okresného súdu, ako aj to, že JUDr. Škultéty úmyselne
zavádza súd. Dúfa, že po nezmyselných súdnych prieťahoch od roku 1998 sa aj navrhovatelia dočkajú

uznania svojich vlastníckych práv k parcelám č. 269/2, 3, 6.

Ostatní navrhovatelia sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1

O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil
v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. s poukazom na ust. § 212 ods. 3 O.s.p. a vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Vydaním napadnutého rozhodnutia bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom. V

napadnutom rozsudku, jeho odôvodnení absentuje skutkové a právne posúdenie. Tieto skutočnosti
zakladajú také vady konania, na ktoré musí krajský súd z úradnej povinnosti prihliadnuť a ktoré
spôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia.

Odvolanie odporcov 1/, 2/ je v celom rozsahu dôvodné.

Napriek skutočnosti, že došlo k opakovanému zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu pre nedostatok
odôvodnenia, možno konštatovať, že preskúmavané súdne rozhodnutie trpí takými závažnými
nedostatkami odôvodnenia, ktoré krajskému súdu bránia v možnosti meritórne preskúmať napadnutý
rozsudok.

Jasne a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie procesnej povahy tvorí
súčasť základného práva na súdnu ochranu.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 6/00 z 13. marca 2003 „odôvodnenie

rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej“. Odôvodnenie rozhodnutí
súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu nasúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska
odôvodnenia musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď
na podstatné otázky a námietky uplatnené účastníkom v konaní.

Vydanie meritórneho súdneho rozhodnutia je zavŕšením súdneho konania a súd musí v ňom dať

účastníkovi odpoveď na všetky podstatné okolnosti danej veci.

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vyhodnotenie dokazovania, skutkové a
právne posúdenie veci, keď z uvedenej časti rozhodnutia sa má účastník dozvedieť, prečo súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Skutkové zistenia odvodzuje súd z vykonaného dokazovania. Hodnotenie dôkazov upravuje ust. § 132
O.s.p., podľa ktorého ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov možno charakterizovať ako činnosť súdu, pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z
hľadiskaichhodnovernosti,ichpravdivosti,zákonnostiadôležitosti preustálenieskutkovéhostavu,
z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Hodnotenie dôkazov je ovládané
zásadou voľného hodnotenia dôkazov. To však neznamená ľubovôľu ich hodnotenia. Súd je pri svojich

úvahách obmedzovaný povinnosťou pri tomto hodnotení postupovať podľa pravidiel formálnej, ako aj
dialektickej logiky. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplývajú základné pravidlá, podľa
ktorých súd hodnotí vykonané dôkazy. Výslovne zo zákonného znenia ustanovenia vyplýva, že súd
hodnotí „každý dôkaz“, najskôr jednotlivo a následne vo vzájomných súvislostiach. Každý vykonaný
dôkaz musí súd vyhodnotiť aj vtedy, ak nepovažuje výsledok dôkazu za pravdivý, alebo dôležitý pre

rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc z obsahu spisu možno dať za pravdu odvolateľom, že okresný
súd nevyhodnotil množstvo vykonaných dôkazov - výsluchy účastníkov, ktoré možno považovať za
základný dôkaz vykonaný v občianskom súdnom konaní, viaceré svedecké výpovede, ako aj listinné
dôkazy a ohliadku vykonanú na mieste samom.

Na vyhodnotenie dôkazov potom nadväzuje ustálenie jednotlivých relevantných skutkových okolností
- skutkového stavu veci, ktoré sú v danej veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre
rozhodnutie súdu. Právne zistenie skutkového stavu po vyhodnotení vykonaných
dôkazov je rovnako dôležité ako hodnotenie dôkazov. Nevyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov
však nemôže viesť k správnemu a úplnému zisteniu skutkového stavu veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Vzmysleuvedenejdefinícieprávnehoposúdeniamožnokonštatovať,ževnapadnutomrozsudkuprávne

posúdenie úplne absentuje. Z napadnutého rozsudku nevyplýva aplikácia práva na skutkový stav veci,
keď z neho nemožno zistiť, na základe akých právnych noriem súd poskytol navrhovateľom ochranu
tvrdenéhovlastníckehoprávaanaopak,nazákladeakýchprávnychnoriemsúdzamietolnávrhodporcov
na určenie vlastníckeho práva.

Nedostatok právneho posúdenia spôsobuje absolútnu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok trpí vadami, ktoré znamenajú odňatie možnosti účastníka
konať pred súdom spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia zakladajúce jehonepreskúmateľnosť. Ide o takú vadu konania, ktorá má vplyv na vecnú nesprávnosť napadnutého
rozsudku, a preto krajský súd musel napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.

V ďalšom konaní okresný súd, viazaný vysloveným právnym záverom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.),
opätovne vec prejedná a rozhodne, pričom vydané meritórne rozhodnutie odôvodní v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p., najmä pokiaľ ide o vyhodnotenie dokazovania a odôvodnenia skutkových a
právnych záverov. Krajský súd dáva do pozornosti okresného súdu najmä to, že v súlade s ust. §

132 O.s.p. je potrebné, aby súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, každý jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. Z vykonaného dokazovania vyvodí skutkové a právne závery, pričom musí byť z nich
zrejmé, z akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa riadil, podľa zásad právnej logiky. Súd
v rozhodnutí uvedie tiež právne aplikačné úvahy a musí byť z neho zrejmé, ako podradil jednotlivé
skutkové zistenia pod príslušné právne normy, pričom vychádzajúc z predmetu sporu sa musí
okresnýsúdzaoberaťajčasovoupôsobnosťoujednotlivýchprávnychnoriem,upravujúcichnadobúdanie

vlastníctva a jeho ochranu, ktoré zákonodarstvo sa v priebehu času opakovane menilo. Odôvodnenie
meritórneho rozhodnutia musí dať účastníkom konania odpoveď na všetky podstatné otázky rozhodné
pre danú vec tak, aby mohli z neho zistiť, prečo okresný súd ich nárok posúdil tak, ako je to uvedené
vo výroku rozsudku a zaujať voči vydanému rozhodnutiu postoj, t.j. stotožniť sa s dôvodmi rozhodnutia
alebo sa voči nim zodpovedajúcim spôsobom brániť. V nasledujúcom konaní okresný súd rozhodne aj

o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.