Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206063
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816206063.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: JUSTRINON

MANAGEMENT s.r.o. so sídlom v Českej republike, U vlečky 1749/4, Modřany, Identifikačné číslo: 292
16 842, registrovaná pod: C 229273, vedená u Městského soudu v Prahe, zastúpená advokátskou
kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o. so sídlom v Bratislave, Sliezska 9, proti žalovanému Z. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom J. K., N. XXX/X, v konaní o zaplatenie 7.910,49 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.910,49 CZK spolu s 18,90 %-ným ročným úrokom zo
sumy 6.530,47 CZK od 2.10. 2014 do zaplatenia a s 8,05 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
6.530,47 CZK od 2.10. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 9.5.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 7.910,49 CZK istiny úveru, 8,05%-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 6.530,47
CZK od 2.10.2014 do zaplatenia, 18,90 %-ného ročného úroku z poskytnutého úveru zo sumy 6.530,47
CZK od 2.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že medzi spoločnosťou Česká
spořitelna, a.s. so sídlom Praha 4, Olbrachtova 1929/62, Česká republika, IČ: 452 44 782 (ďalej len
„ČS“) a žalovaným bola dňa 19.6.2012 uzatvorená zmluva o Osobnom účte Českej spořitelny (ďalej len

„Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený sporožírový účet č. 2344243013/0800.
Dňa 3.6.2013 bola medzi ČS a žalovaným uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere (ďalej len
„Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver až do výšky 5.000 CZK. Osobný
účet bol vedený a kontokorentný úver bol poskytnutý v českých korunách. Neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky ČS (ďalej len „VOP“). Právny vzťah založený
Zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republike. Na základe Zmluvy o úvere (článok III.) bola
dohodnutá medzi ČS a žalovaným úroková sadzba vo výške 18,90 % ročne. Úrok sa počítal denne zo

skutočnej výšky vyčerpanej a nesplatenej istiny úveru. V čase vzniku nedovoleného debetného zostatku
bol zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 %. Na osobnom účte žalovaného vznikol v mesiaci august
2013 nepovolený debetný zostatok vo výške 5.818,14 CZK. Nepovolený debetný zostatok postupne
vzrastal vzhľadom k tomu, že žalovaný aj napriek výzvam nepovolený debetný zostatok nevyrovnal a
preto previedla ČS pohľadávku dňa 1.11.2013 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných
zostatkov. K tomuto dňu bol nepovolený debetný zostatok vo výške 6.530,47 CZK a úrok z nepovoleného
debetného zostatku vo výške 16,28 CZK. Žalovaný bol o prevedení pohľadávky na evidenčný účet

pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov informovaný výzvou/výpoveďou zo dňa 4.11.2013, v
ktorej bol zároveň upozornený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k dôsledku výpovede zo
strany ČS k ukončeniu Zmluvy a všetkých súvisiacich dohôd k poslednému dňu druhého kalendárneho
mesiaca nasledujúcom po mesiaci v ktorom bola doručená táto výzva/výpoveď. Nepovolený debetnýzostatok bol odo dňa nasledujúceho po prevedení na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených
debetných zostatkov úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne a úrokom z
poskytnutého kontokorentu vo výške 18,90 %. Narastanie a pohyby dlžnej sumy žalobca preukazuje

priloženým výpisom z osobného účtu, z ktorého je zrejmý prevod pohľadávky na evidenčný účet
pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný dlžnú čiastku
neuhradil, ČS ako postupca postúpila pohľadávku ku dňu 1.10.2014 na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa
11.11.2014. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 7.910,49 CZK, čo predstavuje

istinu (nepovolený debetný zostatok) vo výške 6.530,47 CZK, úrok z omeškania vo výške 503,92 CZK
a úrok z poskytnutého úveru vo výške 876,10 CZK, ktorý k pohľadávke prirástol do dňa postúpenia.
K tomuto dňu žalobca úrok kapitalizoval. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t.j. od 2.10.2014,
úročí žalobca nepovolený debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania a úrokom z poskytnutého
kontokorentu vo výške 18,90 % ročne. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby
stanovenej Českou národnou bankou (ďalej len „ČNB“) pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý

predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.
V období od 2.11.2012 je REPO sadzba ČNB vo výške 0,05 %. Žalovaný bol žalobcom písomne
predžalobnou upomienkou zo dňa 5.12.2014 vyzvaný k úhrade dlžnej čiastky a ani na túto výzvu však
nijako nereagoval. Z dôvodu, že žalovaný žalobcovi odo dňa postúpenia pohľadávky nič neuhradil,
domáha sa žalobca voči žalovanému žalobným návrhom zaplatenia týchto súm: 1. Sumy vo výške

7.910,49 CZK, pozostávajúcej z istiny vo výške 6.530,47 CZK a úroku 1.380,02 CZK, ktorý k dlžnej
sume prirástol do dňa postúpenia pohľadávky, teda do dňa 1.10.2014; 2. 8,05%-ných ročných úrokov z
omeškania zo sumy 6.530,47 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 2.10.2014
do zaplatenia; 3. 18,90 %-ných ročných úrokov z poskytnutého úveru zo sumy 6.530,47 CZK odo dňa
nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 2.10.2014 do zaplatenia; 4. Náhrady zaplateného

súdneho poplatku a náhrady trov právneho zastúpenia. ČS a žalobca sú devízovými cudzozemcami.
2. Žalovaný bol v spore pasívny. K meritu veci sa písomne nevyjadril a bez ospravedlnenia sa
nedostavil ani na pojednávanie. Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nespochybnil, preto súd tieto
tvrdenia považoval za preukázané.
3. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil Občiansky súdny
poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP , ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované.

4. V súlade s ust. § 180 CSP, pojednával súd vo veci v neprítomnosti strán sporu.
5. Svoju právomoc konať vo veci skúmal súd prvej inštancie podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z
22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov občianskych a obchodných veciach
a dospel k názoru, že jeho právomoc je daná podľa článku 16 ods. 2 tohto nariadenia, pretože žalovaný
- spotrebiteľ má bydlisko na území Slovenskej republiky. Rozhodné právo, ktoré aplikoval (zákon č.

513/1991 Sb. Obchodní zákonník, zákon č. 145/2010 Sb. o spotřebiteľském úvěru a o změne některých
zákonů a zákon č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník) bolo stranami dohodnuté v súlade s článkom 3 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I).
6. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní oboznámením so žalobným návrhom, výpisom z

obchodného registra na žalobcu, Zmluvou o Osobnom účte ČS zo dňa 19.6. 2012, Zmluvou o
kontokorentnom úvere z 3.6. 2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami ČS, Oznámením ČS a.s.
o úrokových sadzbách od 30.5. 2011, Cenníkom ČS, výpisom z osobného účtu č. 2344243013/8000,
listom ČS žalovanému z 4.11. 2013 (výzva k zaplateniu pred podaním žaloby, informácia o zmene
bankového spojenia pohľadávky ČS , Výpoveď zmluvy o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom.

Odstúpenie od dohody o vydanie a používanie platobných kariet ČS), Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.9. 2014, Oznámením o postúpení pohľadávky z 11.11. 2014, výzvou k plneniu so základným
skutkovým a právnym rozborom predchádzajúcim žalobe z 5.12. 2014, mal súd zistený tento skutkový
stav veci:
7. Medzi spoločnosťou ČS a žalovaným bola dňa 19.6.2012 uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol

žalovanému otvorený a vedený v ČS sporožírový účet č. 2344243013/0800.
8. Dňa 3.6.2013 bola medzi ČS a žalovaným uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver až do výšky 5.000 CZK. Osobný účet bol vedený a kontokorentný úver bol
poskytnutý v českých korunách. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú VOP. Právny predchodcažalobcu a žalovaný sa dohodli, že právny vzťah založený Zmluvou sa spravuje právnym poriadkom
Českej republike. V článku III. Zmluvy o úvere bola dohodnutá medzi ČS a žalovaným úroková sadzba
vo výške 18,90 % ročne. Úrok sa počítal denne zo skutočnej výšky vyčerpanej a nesplatenej istiny úveru.

V čase vzniku nedovoleného debetného zostatku bol zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne.
9. Na osobnom účte žalovaného vznikol v mesiaci august 2013 nepovolený debetný zostatok vo výške
5.818,14 CZK. Nepovolený debetný zostatok sa postupne zvyšoval, pretože žalovaný aj napriek výzvam
nepovolený debetný zostatok nevyrovnal. Z týchto dôvodov previedla ČS pohľadávku dňa 1.11. 2013
na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov, o čom bol žalovaný informovaný

výzvou/výpoveďou zo dňa 4.11.2013, v ktorej bol zároveň upozornený, že v prípade neuhradenia dlžnej
sumy dôjde k dôsledku výpovede zo strany ČS k ukončeniu zmluvy a všetkých súvisiacich dohôd k
poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola doručená táto
výzva/výpoveď. Ku dňu 1.11. 2013 bol nepovolený debetný zostatok na účte vo výške 6.530,47 CZK a
úrok z nepovoleného debetného zostatku vo výške 16,28 CZK.
10. Nepovolený debetný zostatok bol odo dňa nasledujúceho po prevedení na evidenčný účet

pohľadávok z nepovolených debetných zostatok úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne a úrokom z poskytnutého kontokorentu vo výške 18,90 % ročne.
11. ČS ako postupca postúpila pohľadávku ku dňu 1.10.2014 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dňa 11.11. 2014.
Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná suma z úveru 7.910,49 kč, ktorá suma pozostávala

z istiny (nepovolený debetný zostatok) vo výške 6.530,47 kč, úroku z omeškania vo výške 503,92 kč
a z úroku z poskytnutého úveru vo výške 876,10 kč, ktorý k pohľadávke prirástol do dňa postúpenia.
K tomuto dňu žalobca úrok kapitalizoval. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t.j. od 2.10.2014,
úročí žalobca nepovolený debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania a úrokom z poskytnutého
kontokorentu vo výške 18,90 % ročne. Podľa § 1 Nariadenia vlády Českej republiky č. 180/2013

Sb. výška úroku z omeškania zodpovedá výške REPO sadzby stanovenej ČNB pre posledný deň
kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu zvýšenej
o 8 percentuálnych bodov. V období od 2.11.2012 je REPO sadzba ČNB vo výške 0,05%.
12. Žalovaný bol žalobcom písomne predžalobnou upomienkou zo dňa 5.12.2014 vyzvaný k úhrade
dlžnej čiastky, na výzvu ktorú nereagoval.

13. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu odvodil súd od zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.9. 2014.
Súd vyhodnotil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného
a žalovaným podľa zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebiteľském úvěru a o zmene některých zákonů v
spojení s Obchodním zákoníkom, na základe ktorej boli žalovanému (fyzickej osobe - spotrebiteľovi)
poskytnuté finančné prostriedky vo forme limitu na účte v banke, obsahovala všetky náležitosti podľa

zákona č. 145/2010 Sb..
14. Zmluvný úrok je istý druh protiplnenia za poskytnuté finančné prostriedky viazaný na nemožnosť
veriteľadisponovaťsvojimipeniazmi.Jecenouzapožičaniepeňazídlžníkovi.Zosplatnenímúveruveriteľ
nezíska automaticky možnosť opätovne disponovať svojimi finančnými prostriedkami, iba žiadať od
dlžníka ich zaplatenie s možnosťou domáhať sa vrátenia týchto finančných prostriedkov od dlžníka.

Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodního zákonníka účinného v Českej republike (ktoré je totožné
so znením ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka účinného v Slovenskej republike) vôbec nepojednáva o tom, či je možný súbeh úroku
z úveru a úroku z omeškania po splatnosti úveru. Odsek 3 tohto zákonného ustanovenia upravuje len
to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v

prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve.
15. Podľa § 506 Obchodního zákonníka, je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo
jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby
dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věritele od smlouvy nemá vliv na zajištení závazku
z této smlouvy.

16. Právnou skutočnosťou, z ktorej vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným je Smlouva o kontokorentním úvěru zo dňa 3. 6. 2013 uzavretá podľa § 269 ods. 2
Obchodního zákonníku a zákona č. 145/2010 Sb.. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj všeobecné obchodné
podmienky, z ktorých vyplýva, že zánikom Zmluvy o úvere nie je klient zbavený povinnosti uhradiť
akékoľvek pohľadávky z úveru. Priamo v článku III. zmluvy o úvere bolo dohodnuté úročenie úveru a tiež,

ževprípadeomeškaniaklientasosplácanímsvojichpeňažnýchzáväzkovzozmluvyjeveriteľoprávnený
požadovať z nezaplatených čiastok úrok z omeškania a ďalšie konkretizované poplatky s tým, že tým nie
nedotknuté právo banky na úhradu riadnych úrokov z úveru. Obchodní zákoník ani zákon č. 145/2010
Zb. neupravuje povinnosť dlžníka platiťúroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti
dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 27.
06. 2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver, že nie je možné

vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina
dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi) teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník
v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi
nevráti. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka , avšak majú odlišné funkcie a

treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje
zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ
požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd výslovne
uviedol, že s právnym záverom odvolacieho súdu (v najvyšším súdom posudzovanej veci), že úroky
podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka
možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku už zmluvné

úrokynenabiehajúanastupujúúrokyzomeškania,niejemožnésastotožniť.Zhľadiskaposúdeniadoby,
zaktorúbolipripeňažnejpôžičkedohodnutéúroky,budepretovždyurčujúciobsahzmluvypodľadohody
zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd Českej republiky aj v rozsudku z 24. 07. 2014
sp. zn. 33Cdo/1401/2014 tak, že súdna prax aj odborná literatúra
sa zhoduje v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania

sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka
zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania
vyplývazozákonaakodôsledokomeškaniasosplnenímdlhu.Ikeďdlžníkniejevomeškanísosplnením
dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní
dlžníka aj z pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa

seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd
je toho názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie akceptoval dohodu zmluvných strán úverovej zmluvy o
voľbe rozhodného práva podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.
júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, mal pri rozhodovaní vychádzať aj z judikatúry
Najvyššieho súdu Českej republiky aplikovateľnej na prejednávanú vec. Rozhodnutia Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 33Odo/657/2005 a 33Cdo/1401/2014
sú aplikovateľné na prejednávanú vec z dôvodu, že riešia právnu
otázku, či je možný súbeh zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po splatnosti pohľadávky zo zmluvy
o úvere. Z rozhodnutia 33Cdo/1401/2014 výslovne vyplýva, že
tento súbeh je možný aj v občianskoprávnych veciach. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver

je možný vyvodiť aj zo staršej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V časopise Zo súdnej
praxe č. 55/1996 je uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. 05. 1996 s
právnou vetou: úroky vo výške dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad
omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov,
patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené,

že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre
ktorý dlh včas nezaplatil.
17. Z dôvodu, že žalovaný žalobcovi odo dňa postúpenia pohľadávky nič, uložil súd žalovanému zaplatiť
žalobcovi žalovanú sumu vo výške 7.910,49 CZK, pozostávajúcu z istiny vo výške 6.530,47 CZK
a z úroku vo výške 1.380,02 CZK, ku dňu postúpenia pohľadávky, teda 1.10.2014, 8,05 %-ný ročný

úrok z omeškania zo sumy 6.530,47 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od
2.10.2014 do zaplatenia, 18,90 %-ný ročný úrok z poskytnutého úveru zo sumy 6.530,47 CZK odo dňa
nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 2.10.2014 do zaplatenia.
18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu
úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.

d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.