Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 9, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208069
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613208069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci

navrhovateľa R. C., H.. XX.X.XXXX, C. K. XXX/XX, A., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Petra Rybára s.r.o., Ľudová 14, Košice proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa a.s., IČO: 31
690 904 so sídlom Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom - advokátom,
Nemcovej 22, Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO:
44325452 sp. zn. 2C 3287/2012 zo dňa 19.1.2012.

Súčasnesúd odkladá vykonateľnosťrozhodcovskéhorozsudkuArbitrážnehosúduKošice,Alžbetina
41, Košice, IČO: 44325452 sp. zn. 2C 3287/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Rybára
trovy konania vo výške 263,68 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z
návrhu vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajšom súde dňa 29.4.2013 domáhal, aby súd zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/3287/2012 zo dňa 19.1.2012 a odložil
vykonateľnosť tohto rozsudku. Návrh odôvodňoval tým, že rozhodcovským rozhodnutím bol zaviazaný
zaplatiť odporcovi dlžnú pohľadávku vo výške 42,54 Eur ako aj trovy rozhodcovského konania vo
výške 276,- Eur. Rozsudok mu bol doručený dňa 15.4.2013. Uviedol, že dňa 17.10.2008 uzavrel s
odporcom poistnú zmluvu č. 4413900050. Zmluvu podpísal bez toho, aby sa oboznámil s obsahom

zmluvného dojednania, ktorý ovplyvniť nemohol. Nebolo mu vysvetlené čo je rozhodcovská doložka
a k podpisu mu bola predložená spolu s návrhom na uzavretie poistnej zmluvy. Tiež mu poisťovací
agent neobjasnil, čo je to rozhodcovská doložka a k podpisu mu bola predložená spolu s návrhom na
uzavretie poistnej zmluvy. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, teda
bola súčasťou Všeobecných poistných podmienok a splývala s ostatnými podmienkami. Namietal, že
rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi,

pretože znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní.
Faktickymubolaodobratámožnosťbrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom.Rozhodcovskádoložka
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Na
uvedenom nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe zmluvné strany podpísali aj osobitnézmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku. Navrhovateľ ani netušil k čomu všetkému sa
podpísaním VPP zaviazal, neboli mu poskytnuté jasné a zreteľné informácie o tom, čo znamená výlučne
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo

1/2012 , 5Cdo 61/2012 a 6Cdo13/2013 v ktorých sa NS SR stotožnil s argumentáciou navrhovateľa,
že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ale aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 1.11.2011 vydané pod sp. zn.: 2US/2164/2010,
z ktorého vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej
doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu

a dohodnuté podmienky charakteru budú účastníkom konania garantovať voľné zaobchádzanie, čo
vo vzťahu spotrebiteľ a podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t.j. spotrebiteľ. Pričom
dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces ako ústnosť konania, priamosť
konania, odvolacia inštancia, čo pri prejednaní predmetného sporu arbitrážnym súdom dodržané nebolo
a tak došlo k porušeniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Podľa navrhovateľa rozhodcovská
doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože

nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a núti navrhovateľa, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil odporca ako dodávateľ.

Odporca v písomnom stanovisku žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to,
že konanie v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a z návrhu navrhovateľa nie je možné zistiť,
či navrhovateľ podal proti doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok. Uviedol, že je
daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pretože rozhodcovské
konanie začalo skôr. Tiež je preukázané jeho pokračovanie a po podaní odporu navrhovateľom je daná
prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným zo zákona. Preto všeobecný súd

v tomto konaní nemá založenú príslušnosť konať a rozhodovať pre nedostatok podmienok konania a
vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1, 3 O. s. p. Uviedol, že rozhodcovská doložka je platná, pretože
odporca ju osobitne podpísal, teda bola individuálne dojednaná. Tvrdil, že odporca splnil podmienky
poistnej zmluvy a navrhovateľ ako poistník mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania
ohľadom rozhodcovskej doložky, o čom svedčia osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007, všeobecné

zmluvné podmienky a poistná zmluva. Navrhovateľ podpisoval osobitne poistnú zmluvu, osobitne
všeobecné zmluvné podmienky a zmluvné dojednania, ktoré definujú rozhodcovskú doložku. Teda
účastníci zmluvného vzťahu potvrdili svojim podpisom, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto
súdneho konania podrobia konaniu pred rozhodcovským súdom. Navrhovateľ mal teda dve možnosti -
buďpodpísaťosobitnézmluvnédojednaniat.j.rozhodcovskúdoložkustým,žesanaňhobudevzťahovať

právomoc rozhodcovského súdu alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednanie a teda by podliehal
právomoci všeobecného súdu. Podľa tvrdenia odporcu osobitné dojednanie bolo výrazne oddelené
od textu všeobecných poistných podmienok práve preto, aby aj navrhovateľovi bolo jasné, zrejmé
a nezameniteľné s ostatným textom všeobecných poistných podmienok a poistnej zmluvy. Odporca
bol aj náležite poučený prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia p. Márie Fabriciovej. O poučení

navrhovateľa svedčí aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý účastníci zmluvného vzťahu
podpisovali spolu s poistnou zmluvou. Konštatoval, že predmetná poistná zmluva nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čo konštatujú rôzne súdy SR na rôznych
stupňoch, ktoré posúdili rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú a preto platnú.

Na pojednávanie sa odporca, ani jeho právny zástupca nedostavili, doručenie predvolania mal súd
riadne preukázané a preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav :

Odporca podal na Arbitrážny súd Košice dňa 2.1.2012 návrh a dožadoval sa ním zaplatenia sumy
42,54 Eur s odkazom na ustanovenie časti XVII. ods. 7a (resp. ods. 8) z titulu nákladov poisťovne
vynaložených na uzavretie poistenia. K návrhu bola priložená poistná zmluva č. 4413900050 zo dňa
17.10.2008, výňatok všeobecných poistných podmienok, potvrdenie Arbitrážneho súdu Košice o prijatí

návrhu dňa 4.1.2012.

Rozhodcovský rozsudok č.2C/3287/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý bol doručený odporcovi 15. 4. 2012,
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.4.2013. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil,že rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho
právomoc je daná. Z písomného poverenia poisťovne z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených
poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z

osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom odporcu(v
tomto konaní navrhovateľa), ktorý nebol povinný ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Odporca mal
možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda
možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský
súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali

navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu
v neprospech odporcu.
Odporca, pôvodne Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 17.10.2008
poistnú zmluvu č. 4413900050 ktorej súčasťou sú i všeobecné poistné podmienky. Všeobecné
poistné podmienky spolu s poistnou zmluvou č. 4413900050, v časti XV. s názvom Rozhodcovské
konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa

dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa
bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo

výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon
rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto
všeobecných poistných podmienkach.

Za Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľom, sú uvedené Osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4413900050, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa
vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.

Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že proti navrhovateľovi nie je tunajším súdom vedené konanie
na základe návrhu odporcu, kde exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 2C/3287/2012 zo dňa 19.1.2012.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. 11C 91/2009 - 572 zo dňa 2.11.2009 bolo nariadené predbežné
opatrenie,ktorýmsaodporcoviuložilo,abysazdržalpostupupodľazmluvnejpodmienky-rozhodcovskej
doložky v časti XV. VPP do právoplatného skončenia vo veci samej.

Účastníci konania, napriek tomu, že prevzali poučenie súdu a to navrhovateľ dňa 10.5.2013 a odporca

dňa 13.5.2013 v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. neoznačili žiadne dôkazy a nepredložili
na podporu svojich tvrdení žiadne skutočnosti, súd preto vyhlásil dňa 9.9.2013 uznesenie, ktorým
dokazovanie ukončil.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálnedojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Dňa 17.10.2008 uzavreli účastníci konania poistnú zmluvu, ktorá je podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, pretože odporca ako poisťovateľ konal v rámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a navrhovateľ uzatvoril zmluvu ako fyzická
osoba - spotrebiteľ. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme,
že by navrhovateľ pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej

činnosti.
Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ tak nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Aj
poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 17.10.2008, o nároku z ktorej rozhodoval

rozhodcovský súd, bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len
vpísané údaje týkajúce sa navrhovateľa. Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve a návrh bol podaný navrhovateľom ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm.
za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov navrhovateľ oslobodený od platenia súdnych poplatkov
pre toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľa uplatnená odporcom

nie je dôvodná. Odporca v priebehu celého konania namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na
rozhodovanie vo veci. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa § 88 ods. 2 posledná veta
O.s.p. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach ( o.i. aj rozhodnutie
č. 1Co/66/2013-77 zo dňa 27.3.2013) ktorými boli potvrdené rozhodnutia tunajšieho súdu o zamietnutí
námietky odporcu o miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na toto konanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jeho strany podaný v zákonom
stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi
doručený dňa 15. 4. 2013 a návrh na súd podal dňa 29.4.2013.
Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany navrhovateľa dôvodne.

Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/3287/2012 zo dňa 19.1.2012 je skutočnosť, že
rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok snázvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými
písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.
Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na

smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa
písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane.Podľatohojetedaneprijateľné,abyrozhodcovské

konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.
Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to
tvrdil odporca, ktorý pritom poukázal na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľ samostatne

podpísal. V prvom rade odporca nepreukázal skutočnosť, že by navrhovateľ bol riadne oboznámený
so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že navrhovateľ všeobecné poistné podmienky a osobitné
zmluvné dojednania podpísal, ešte neznamená, že sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami
aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými
písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby navrhovateľ ako priemerný

spotrebiteľ mal možnosť si ich prečítať a aby pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa
s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a
osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľom podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp.
spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné
podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že navrhovateľ podpísal samostatne aj osobitné

zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného
formulára poistných podmienok.
Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v

neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť vznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami

Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd
preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.
Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Navrhovateľ v návrhu žiadal aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/3287/2012.

V citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené podmienky, ktoré musia
byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je však nepochybné,
že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo veci samej a v zabránení
výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok je exekučným
titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanému. Účelom odkladu vykonateľnosti

právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o odklad žiada. Je zrejme, že napriek prebiehajúcemu
súdnemu konaniu odporca má právo domáhať sa výkonu predmetného rozhodnutia. V konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku mal navrhovateľ úspech, rozhodnutie však nie je právoplatné. Súd má preto
zato,žesúsplnenépredpokladypovoleniaodkladuvykonateľnostidanéhorozhodcovskéhorozsudku.V
opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu plnení z neho vyplývajúcich už v priebehu

tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak predíde možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli
vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského rozsudku. Poukazujúc na uvedené súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Trovy boli priznané žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 430,37 EUR.

Trovy mu boli priznané vo výške 263,68 EUR a pozostávajú z trov právneho zastúpenia určených podľa
vyhláškyč.655/2004Z.z.Hodnotajednéhoúkonuprávnejslužbybolaurčenápodľa§11ods.1uvedenej
vyhlášky.
Žalobcovi bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia (§
14 ods. 1 písm. a/) vo výške 60,07 EUR, podanie žalobného návrhu (§14 ods. 1 písm. b/) vo výške
60,07 EUR, účasť na pojednávaní (§14 ods. 1 písm. c/) vo výške 60,07 EUR, režijný paušál (§ 15 písm.

a/) za tri úkony 3 x 7,81 EUR, hotové výdavky za cestovné a stratu času 60,04 EUR (cestovné 8 EUR 1
x trasa Košice - Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves - Košice, náhrada za stratu času podľa § 17 ods.
1 za 4 začaté polhodiny, trvanie cesty vlakom 55 minút , 4 x 13,01 EUR - 52,04 EUR.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov za písomné podanie označené ako vyjadrenie k podaniu
žalovaného, ktoré neobsahuje vyjadrenie vo veci samej, v ktorom žalobca len poukázal na rozvíjajúcu

súdnu prax v obdobných veciach.
Taktiež súd nepriznal v požadovanej výške uplatnené cestovné a náhradu za stratu času. Advokát
sa môže s klientom dohodnúť o akomkoľvek spôsobe dopravy. Náklady s tým spojené súd môže vo
forme náhrady trov konania priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím na okolnosti
účelný. Dôsledkom opačného postupu by bola povinnosť neúspešného účastníka konania zaplatiť

druhému účastníkovi náhradu trov spojených s akýmkoľvek spôsobom dopravy, ktorý úspešný účastník
pre advokáta zvolil, bez ohľadu na primeranosť zvoleného spôsobu a účelnosť vynaloženia takto
vzniknutýchnákladov.Primeranýmahospodárnymspôsobomdopravybudespravidladopravaverejným
hromadným dopravným prostriedkom. V prípade použitia iného spôsobu dopravy bude musieť účastník
preukázať, prečo bolo použitie takéhoto spôsobu vzhľadom na okolnosti prípadu účelnejšie. Súd

nepovažoval za účelné vynaložené trovy advokáta za cestovné osobným motorovým vozidlom. Sídlo
advokátajevKošiciachakprocesnémusúdudoSpišskejNovejVsijevlakovéspojenietrvajúcepribližne
rovnako ako cesta osobným motorovým vozidlom, pričom rozdiel v nákladoch na túto cestu je pri 100km
až 66 EUR. Nebol preukázaný, žiadny závažný dôvod, pre ktorý by tieto neúmerne zvýšené náklady
cestovného zástupcu žalobcu mal znášať žalovaný a právny zástupca ničím bližšie nezdôvodnil, prečo

bolo použitie cestného motorového vozidla účelnejšie ako použitie verejného dopravného prostriedku.
Súd prvého stupňa preto priznal náhradu cestovného len vo výške zodpovedajúcej cene cestovného
lístka na verejný hromadný dopravný prostriedok, teda 8 EUR ( 1 x trasa Košice - Spišská Nová Ves,
Spišská Nová Ves - Košice ).

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Navrhovateľ je pre toto konane oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. a súd jeho návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z

návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.