Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Mária Jačeková Sziegel

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Csp/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216215846
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216215846.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu : R. Y. I. Q..A.., I. G. Č.. XX, C., T. : XX XXX XXX, , právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou
Gallo s.r.o., Jilemnického č. 30, Martin, proti žalovanej : M. L., G.. XX.XX.L., K. I. Č.. XXX/XX, U., o
zaplatenie istiny 37,20 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zaplatenia istiny 20,-€ z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou dňa 14.10.2016 domáhal zaplatenia pohľadávky 37,2 € s príslušenstvom, ktorý
nárok v časti 20,00 vzal späť a vo zvyšku čo do istiny aj príslušenstva, žiadal žalobe vyhovieť. Nárok
dôvodil zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky uzavretej dňa 09.07.2013 pod číslom XXXXXXXX, na
základe ktorej mala byť žalovanej poskytnutá pôžička v sume 198,00€, ktorú sa zaviazala splácať v
mesačných splátkach v počte 18 po 11,00 €, keď z uvedenej zmluvy zaplatila do podania žaloby 180,-
€ a v priebehu konania 20,00 €.

2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku. , žalobca môže vziať žalobu späť, v spojitosti s § 145 ods.
C.s.p., ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví.

3. S poukazom na citované ustanovenia, vzhľadom na dispozičné právo žalobcu s návrhom, súd bral
na vedomie späťvzatie návrhu a konanie v späťvzatej časti zastavil.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

5. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5.Vzhľadom na citované ustanovenie, keď súd oboznámil žalobcu s správnym posúdení veci, rozhodol
bez nariadenia pojednávania, keď pohľadávky nepresahovala sumu 1000,-€.6. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke,
zo dňa 09.07.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami k predmetnej zmluve, predžalobnej

upomienkyzodňa25.10.2013,návratkyzodňa31.10.2013, prehľadsplátokoúhrad,nazákladektorých
dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

7. právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 209.07.2013 so žalovanou zmluvu o pôžičke, pod číslom
XXXXXXXX, v celkovej výške 198,00€, s dohodnutými mesačnými splátkami po 11€, po dobu 18

mesiacov pri výške RPMN 0%, priemerná hodnota RPMN 48,52%, konečnou splatnosťou 01.2015.
Podľa posledného bodu zmluvy sa súčasťou stali aj všeobecné obchodné podmienky platné u veriteľa.

8. Žalobca bol upozornený súdom dňa 03.02.2017 o možnosti posúdenia nároku v zmysle §5b Zákona
na ochranu spotrebiteľa, ex offo prihliadne súd na premlčanie pohľadávky, keď podľa prehľadu splátok
v evidencii žalobcu žalovaná celkom uhradila ako akontáciu 2,00 € dňa 09.07.2013 v deň uzavretia

zmluvy. Prvú splátku zaplatila až 11.12.2015, keď do 09.08.2016 zaplatila 182,00 €.

9. Prípisom zo dňa 25.10.2013 , označené ako upomienka ,bola vyzvaná žalovaná na zaplatenie
nedoplatku na úvere vo výške 200,20€ v lehote 3 dní, čo predstavovalo zostatok na úvere. Žalovaná
výzvu prevzala dňom 31.10.2013, keď nedoplatok neuhradila.

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka pltného od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

12 .Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákona v platnom znení, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v
neprospech spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).

14. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď

súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným.

Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete
plneniaštandardneopakovaneuzatvárajúdodávateliasveľkýmpočtomzákazníkov(spotrebitelia)stým,
že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
realizácie.Návrhzmluvybývačastopripravenýchapredtlačenýchtlačivách aspotrebiteľnemámožnosť
žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp.

odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto

faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

18. Podľa § 5b 250/2007 Z.z. - o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

19. Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 103 Obč. zákona, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

22. V zmysle § 5b zák.č.250/2007Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 po
novele zákona č.103/2014Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj

bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Potom vychádzajúc z ustanovenia § 101 Obč, zákona je premlčacia doba
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

23. Žalobcu doručil žalovanej písomnú upomienku dňa 25.10.2013, aby nedoplatok vo výške 200,20
zaplatila do troch dní, bez splnenia požiadavky kladené zákonom podľa § 53 ods.9 v spojitosti s ust.§565
Obč. zákonníka , keď išlo o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však

môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Keďže tento postup právnym
predchodcom žalobcu nebol dodržaný, nemohlo dôjsť k predčasnej splatnosti pohľadávky.

24. Žalovaná nezaplatila prvýkrát splatnú splátku k 20.08.2013, keď bolo dojednané plnenie v splátkach,
začínaplynúťpremlčaciadobajednotlivýchsplátokododňaichzročnosti.Premlčaciadobazačalaplynúť

dňom zročnosti nesplnenej splátky 21.08.2013 a uplynula ku dňu 21.08.2016, ktorý bol posledným dňom
premlčacej doby, keď žaloba bola podaná až 14.10.2016. V dôsledku premlčania nároku, prestalo byť
subjektívne právo vynútiteľné, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.

25.Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

26. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27..Súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania v plnej výške, ktoré budú vyčíslené v samostatnom
uznesení, po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.