Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413215195
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6413215195.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Alan Strelák, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému
1/ Q. M., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX E. K., štátny občan SR, proti žalovanému 2/
B. K., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX E. K., štátny občan SR, obaja žalovaní právne
zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o
zaplatenie sumy 472,05 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 221,97 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 221,97 Eur od 19.04.2012 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.08.2013 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 18.11.2013, domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 402,75 Eur spolu s 9,00

%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 402,75 Eur od 19.03.2012 do zaplatenia, sumy 69,30
Eur titulom zaplatenia zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že
dňa 08.08.2011 uzavrel so žalovanou 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č.420112007 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovaným
úver vo výške 350,-Eur za dohodnutú odplatu vo výške 133,-Eur. Žalovaní sa zaviazali celkovú čiastku
vo výške 483,-Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške
1,75 Euro a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 47,78 Eur. Prvá splátka bola splatná

v 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi,
ak sa nedohodnú inak. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní do podania žaloby uhradili sumu 80,25 Eur,
pričom posledná uhradená suma vo výške 5,-Eur bola uhradená dňa 22.03.2012. V súlade s článkom
II úverovej zmluvy boli žalovaní povinní splatiť úver v 13 mesačných splátkach. Vzhľadom na to, že
žalovaní neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca oznámil žalovaným v zmysle §

53 ods. 8 Občianskeho zákonníka stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 29.12.2011
upozornil žalobca žalovaných na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení
o zosplatnení záväzku zo dňa 12.04.2012 oznámil žalobca žalovaným, že celý dlh sa stal splatným ku
dňu 18.03.2012. Dlžnú čiastku ku dňu vypracovania žaloby žalobca vyčíslil sumou 402,75 Eur, ktorápredstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom s odplatou v celkovej sume 483,-Eur a sumou 80,25
Eur, ktorú žalovaní uhradili. Žalobca zároveň požadoval priznať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 69,30 Eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 402,75 Eur od

19.03.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktorá spočíva v náhrade súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia vo výške 90,46 Eur. K návrhu žalobca pripojil kópiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č.420112007 zo dňa 08.08.2011, predžalobné upomienky zo dňa 29.12.2011 s poštovým podacím
hárkom a oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 12.04.2012 s poštovým podacím hárkom.

2. Dňa 27.03.2014 súd v súlade s ust. § 172 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
príslušnom znení (ďalej len „OSP“) vydal platobný rozkaz č.k. 16Rob/1159/2013-21, ktorý bol následne
v dôsledku podaného odporu zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie. V odpore bolo namietané,
že úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, preto je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň bolo
namietané proti výške žalovanej sumy aj s poukazom na skutočnosť, že medzi stranami bola uzavretá

zmluva o poskytovaní domáceho servisu, na základe ktorej žalovaní uhradili žalobcovi okrem sumy
80,25 Eur aj sumu 47,78 Eur. Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu žalovaní považujú za neplatnú z
dôvodu obchádzania zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže uzavretie tejto zmluvy bolo podmienkou
poskytnutia úveru a cieľom tejto zmluvy bolo len navyšovanie poplatkov za úver. Plnenie poskytnuté na
základe tejto zmluvy preto považujú za plnenie na úver.

3. Podaním doručeným súdu dňa 16.09.2014 oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava podľa § 93 ods. 2 OSP svoj
vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných. Po nesúhlasnom vyjadrení účastníkov
konania súd uznesením zo dňa 15.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2016, vstup

vedľajšieho účastníka do konania nepripustil.

4. Dňa 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil dovtedy platný zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§§ 473,
474 CSP).

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 08.02.2017, na ktoré sa dostavil právny
zástupca žalobcu. Žalovaní ani ich právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť
ospravedlnili a súhlasili s prejednaním v ich neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, zmluvou o spotrebiteľskom úvere,

predžalobnými upomienkami s poštovými podacími hárkami, oznámeniami o zosplatnení záväzku s
poštovými podacími hárkom, vyjadreniami strán sporu a ostatnými predloženými listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový a právny stav.

8. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 08.08.2011 uzavrel žalobca so žalovanými

zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420112007. Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca poskytol
žalovaným bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 350,-Eur. Prevzatie hotovosti pri
podpise zmluvy žalovaní potvrdil podpisom na zmluve. Úver bol poskytnutý za celkovú odplatu vo výške
133,-Eur. Žalovaní sa v zmysle zmluvy o úvere zaviazali zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 483,-Eur v 13
mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 1,75 Eur a ďalej v pravidelných 10

mesačných splátkach vo výške 47,78 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy, každá
ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
Úver bol poskytnutý pri celkovom úroku 20 % z istiny, za odmenu 18% z istiny, RPMN 67,70 %, pri
priemernej hodnote RPMN 46,56%. Z bodu 1 obchodných podmienok na rube zmluvy o úvere súd zistil,
že žalobca a žalovaní sa dohodli, že žalobca ako veriteľ je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka

vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky
v jej plnej výške. Zo zhodných tvrdení súd zistil, že žalovaní uhradili žalobcovi sumu 80,25 Eur.9. Žalobca predložil súdu predžalobné upomienky zo dňa 29.12.2011, ktorými boli žalovaní vyzvaní na
zaplatenie dlžnej čiastky po splatnosti vo výške 259,46 Eur v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy
a boli upozornení, že ak svoj záväzok po splatnosti neuhradia, uplatní žalobca po uplynutí 15 dňovej

lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Dôkazy
preukazujúce doručenie týchto výziev žalovaným žalobca súdu nepredložil. Z predložených poštových
podacích hárkov súd zistil, že predmetné výzvy boli odoslané na adresu žalovaných dňa 02.01.2012.

10. Žalobca predložil súdu oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 12.04.2012, ktorými podľa tvrdenia

žalobcu došlo k zosplatneniu celého záväzku k dátumu 18.03.2012. Súd zistil, že žalobca oznámeniami
o zosplatnení záväzku vyzval žalovaných na zaplatenie celého dlhu, a to v celkovej výške 402,75 Eur.
Ani v tomto prípade žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce doručenie týchto výziev žalovaným. Z
predložených poštových podacích hárkov súd zistil, že predmetné oznámenia o zosplatnení záväzku
boli odoslané na adresu žalovaných dňa 16.04.2012.

11. Z predloženej uzavretej zmluvy o poskytovaní domáceho servisu datovanej dňom 08.08.2011 (teda
rovnakým dňom ako úverová zmluva) súd zistil, že jej predmetom bolo poskytovanie domáceho servisu
žalovaným zo strany žalobcu (podľa čl. 2.1. zmluvy v mieste trvalého bydliska žalovaných, resp. na
inom dohodou určenom mieste). Domáci servis je v čl. 1.1. zmluvy definovaný ako poskytovanie
konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí

úveru na základe predmetnej zmluvy o úvere č. 420112007. Ďalej je uvedené, že je to najmä služba
spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a
kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania.
Podľa čl. 2.1. zmluvy sa žalovaní za to zaviazali zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 143,33 Eur v troch
splátkach a ako je zrejmé zo zhodných vyjadrení strán sporu, žalovaní žalobcovi uhradili (okrem sumy

80,25 Eur ako splátok úveru) aj sumu 47,78 Eur.

12. Aj keď uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497
a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva je

súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že
právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom,
preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o
úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú
osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je
potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či

ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho
účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli
sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to
vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ. Súd na právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

13. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObchZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné

percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným

použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných

prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátkyakeďsúčasneupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenietohtoprávaOZ.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovaným je
dôvodná len čiastočne, a to v časti o zaplatenie 221,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00

% ročne zo sumy 221,97 Eur od 19.04.2012 do zaplatenia, preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel
a zaviazal žalovaných na zaplatenie tejto sumy. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 250,08 Eur
(472,05 - 221,97) s príslušenstvom, považuje súd žalobu za nedôvodnú, preto súd žalobu v tejto časti
zamietol.15. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 08.08.2011 bola medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy

žalobca poskytol žalovaným bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 350,-Eur. Súd
pri rozhodovaní vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, že žalovaní na úver uhradili
sumu 80,25 Eur, na základe čoho súd skutkové tvrdenia strán o úhrade 80,25 Eur považuje za nesporné.

16. Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv.

Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere nespĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.
Predovšetkým táto spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Už z tohto dôvodu
možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý
spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V bode 2 obchodných

podmienok na druhej strane uzavretej zmluvy je uvedená len dohodnutá definícia pojmu „Konečná
splatnosť úveru“, ktorou sa rozumie „uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru
je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.“ Súd má za to, že takto uvedený a
formulovaný údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nespĺňa náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm.
f) zákona č.129/2010 Z.z. Súd pri výklade tejto zákonom stanovenej náležitosti použil tzv. legálny výklad.

V dôvodovej správe k predmetnému ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol, že zmyslom určenia
konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp.
kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce z o zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je stanoviť jednoznačný časový okamih, termín konečnej
splatnosti, a to v jasnej, určitej a jednoznačnej forme. Opisné stanovenie tejto náležitosti, tak ako je

uvedené v uzavretej zmluve o úvere nepostačuje, nakoľko z takéhoto opisného stanovenia spotrebiteľ
nemá reálnu predstavu o termíne konečnej splatnosti poskytovaného úveru. Tento legálny výklad
možno podporiť aj gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia, nakoľko právna norma
výslovne uvádza požiadavku na stanovenie „termínu konečnej splatnosti“. Ako opakovane dovodil
odvolací súd (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 17Co/151/2012) „Vyžaduje sa teda

časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia,
výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-
logickýmioperáciamipremietoldokonkrétneho(jedného)časovéhoúdaja,ktorýbudekonečnúsplatnosť
spotrebiteľského úveru predstavovať.“ Súd je toho názoru, že uzavretá zmluva neobsahuje termín

konečnejsplatnostiúveru,apretopovažujepredmetnýúversodkazomna§11ods.1zákonač.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z rovnakých dôvodov má súd za
preukázané,žezmluvaoúvereneobsahujeanitermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm.

l) zákona č.129/2010 Z.z. Aj z tohto ďalšieho dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1
zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.129/2010 Z.z., ktorou sa podľa § 2 písm.
j/ zákona č.129/2010 Z.z. rozumie úroková sadzba stanovená na ročnej báze. Zmluva obsahuje len

tzv. fixnú úrokovú sadzbu (v zmluve uvedená sumou 20 % z istiny) definovanú § 2 písm. k/ zákona
č.129/2010Z.z.,ktorávšakniejepodstatnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúverepodľa§9ods.
2 písm. i) zákona. Podstatnou zákonnou náležitosťou a rozhodujúcim ukazovateľom pre spotrebiteľa
je práve úroková sadzba úveru definovaná v § 2 písm. j/ zákona č.129/2010 Z.z. ako úroková sadzba
stanovenánaročnejbáze,ktorámáprespotrebiteľaoveľaväčšiuvypovedaciu(aporovnávaciu)hodnotu

ako tzv. fixná sadzba, ktorá je stanovená za celé obdobie predpokladaného trvania záväzku. Aj z tohto
ďalšieho dôvodu súd dospel k záveru, že poskytnutý úver treba pokladať za bezúročný a bez poplatkov.
Napokon ani RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) vyžadovaná ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je v zmluve
obsiahnutá. RPMN je údaj slúžiaci spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych finančných

inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Takýto údaj obsahujú len
obchodné podmienky nachádzajúce sa na druhej strane zmluvy, no je uvedený všeobecne pre splatnosť
úveru na 7 mesiacov (66,19 %), resp. na 13 mesiacov (67,70 %) bez ohľadu na to, aká suma a s akými
splátkami je predmetom zmluvy. Odhliadnuc od toho je aj tak v konečnom dôsledku neakceptovateľnou(a tým praktikou, ktorá nemôže požívať právnu ochranu) snaha žalobcu obchádzať spotrebiteľským
predpisom jasne vyžadovaný údaj spotrebiteľskej zmluvy jeho uvedením v obchodných podmienkach,
ktorých prioritným významom je doplnenie/spresnenie určitých menej podstatných zložiek zmluvy. Už

len samotný odkaz na obchodné podmienky (či rôzne prílohy, sadzobníky, príklady atď.) vnáša do
procesu rozhodovania spotrebiteľa nežiaduci prvok neurčitosti (resp. nevedomosti), ktorého odstránenie
je primárnym zámerom spotrebiteľskej ochrany prostredníctvom uvedenej právnej normy. Vzhľadom na
vyššie uvedenú absenciu viacerých podstatných náležitostí súd dospel k záveru, že poskytnutý úver
treba pokladať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca preto nemá nárok na zaplatenie dojednaného

celkového úroku ani odmeny, t.j. sumy 133,-Eur. Žalobca mal voči žalovaným nárok len na vrátenie sumy
269,75 Eur (350-80,25), keďže žalovaní žalobcovi doteraz uhradili sumu 80,25 Eur. Zo zhodných tvrdení
strán sporu má súd preukázané, že žalovaní okrem sumy 80,25 Eur, uhradili žalobcovi aj sumu 47,78
Eur ako splátku domáceho servisu. Súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že uzavretá zmluva o
poskytovaní domáceho servisu je platným právnym úkonom, ale túto s poukazom na ustanovenie § 39
OZ z dôvodov uvedených v nasledujúcom bode súd považuje za neplatnú a na základe nej poskytnuté

plnenie považuje za plnenie na úverovú zmluvu. Súd preto zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy
221,97 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou istiny úveru a doteraz zaplatenou sumou (350 - 80,25
- 47,78). V prevyšujúcej časti, t.j. v časti 250,08 Eur (rozdiel medzi sumou uplatnenou žalobou 472,05
Eur a súdom priznanou sumou 221,97 Eur) súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

17. Súd pri posudzovaní platnosti zmluvy o domácom servise nevykonal v podanom odpore navrhnutý
dôkaz vypočutím obchodného zástupcu Y. I., ktorý s nimi ako osoba konajúca za žalobcu uzatváral
úverovú zmluvu ako aj zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, nakoľko vykonanie tohto dôkazu súd
vzhľadom na ďalšie predložené listinné dôkazy považoval za nadbytočné. Obchodný zástupca bol k
okolnostiam uzatvárania zmlúv vypočutý v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 6C/194/2014.

Z rozsudku tunajšieho súdu, ktorý predložili žalovaní, ako aj z rozhodovacej činnosti (napr. uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co/170/2015 zo dňa 28.04.2016, rozsudok Okresného súdu
Dolný Kubín, č.k. 5C/105/2013) má súd preukázané, že menovaný obchodný zástupca vo vyššie
uvedenom konaní, resp. aj iní obchodní zástupcovia žalobcu vypovedali o okolnostiach uzatvárania
spotrebiteľských úverov a svojou výpoveďou potvrdili, že bez uzavretia zmluvy o domácom servise by

úver žalobca neschválil. Obchodný zástupca vypovedal, že úver „robil“ aj svojej manželke a ani tá ho
nedostala bez domáceho servisu; bez tejto služby ho dostal jedine on ako obchodný zástupca. Viackrát
pritom zopakoval, že bez domáceho servisu sa úver nedal zobrať. Od výšky poskytnutého úveru závisela
ajvýškapoplatkuzadomáciservis,noprečototakbolo,vysvetliťnevedel.Rovnakotaknevedelvysvetliť,
čo presne zahŕňala táto služba. Vo vzťahu k zmluve o poskytnutí domáceho servisu je potrebné uviesť,

že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaní
zaviazali na poplatok vo výške 143,33 Eur za to, že žalobca im poskytne isté „nadštandardné“ služby.
V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou žalobca žalovaným k úveru síce „pribalil
niečo navyše“, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru a takouto praktikou poskytovania akéhosi
balíka nadštandardných služieb na základe osobitnej zmluvy len zakrýval skutočnú výšku odplaty za

úver. V prípade „konzultačnej“ činnosti ide totiž o služby, ktoré nielen banky, ale aj nebankové subjekty
poskytujú úplne bezplatne v záujme získania novej a udržania si súčasnej klientely, pričom podľa
samotného zmluvného textu pripraveného žalobcom je nadštandardné to, čo vyplýva zo zákona, resp.
je samozrejmým v súvislosti so správou vlastnej pohľadávky. Podľa § 567 ods. 1 OZ sa totiž dlh plní na
mieste určenom dohodou účastníkov, a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo

dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované
plnenie v mieste bydliska dlžníka, a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby
spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Doslova až absurditou je, že žalovanými
akospotrebiteľmi„vyžiadaný“(podľavýpovedeobchodnéhozástupcuvšakišloonevyhnutnúpodmienku
uzavretia úverovej zmluvy) a platený domáci servis má spočívať v tom, že veriteľ (dodávateľ) si eviduje

a zaúčtováva plnenie dlhu a upozorňuje na (ne)splácanie. Podľa názoru súdu tieto okolnosti dokazujú,
že účelom zmluvy o domácom servise bolo prekrytie reálnej odmeny žalobcu ako veriteľa za poskytnutie
úveru.Súdpretozmluvuodomácomservisevyhodnotilakoneplatnýprávnyúkonpodľa§39OZ,nakoľko
odporuje ust. § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi
určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv,

ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednoducho
povedané, žalobca od úverovej zmluvy závislou zmluvou o poskytovaní domáceho servisu prekrýval
skutočnú cenu spotrebiteľského úveru jej rozdelením z formálneho hľadiska na dve zmluvy. Na tom
nič nemenia ani žalobcom označené rozhodnutia súdov, či rozhodnutie SOI, lebo tieto orgány zrejmenemali dôkaz o tom, že žalobca podmieňuje uzavretie zmluvy a poskytnutie úveru „domácim servisom“.
Z uvedených dôvodov súd potom zohľadnil plnenie žalovaných započítané žalobcom na „domáci servis“
v sume 47,78 Eur ako plnenie poskytnuté na splácanie úveru.

18. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby ohľadne nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca
uplatnil vo výške 69,30 Eur súd návrh ako nedôvodný zamietol. Dojednanie zmluvnej pokuty za
omeškanie vo výške 3,30 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov len v obchodných
podmienkach uvedených na rube formulárovej úverovej zmluvy totiž nepredstavuje platné dojednanie

zmluvnej pokuty. Súd dospel k záveru, že takéto dojednanie v predmetnej (formulárovej) zmluve,
ktorej obsah spotrebitelia (žalovaní) nemohli pri jej uzavretí ovplyvniť, ak chceli vstúpiť so žalobcom
do zmluvného vzťahu a ktorá zaväzuje spotrebiteľov (žalovaných) na zaplatenie sankcie - zmluvnej
pokuty ako opakujúceho sa plnenia, ktorého mesačná výška zodpovedá v percentuálnom vyjadrení
3,30 % z istiny úveru v sume 350,- Eur (39,60 % ročne), t.j. 11,55 Eur mesačne, resp. 138,60 Eur
ročne, nepredstavuje platné dojednanie zmluvnej pokuty. Súd nezistil, že by v zmluve o spotrebiteľskom

úvere bola dohodnutá zmluvná pokuta, ale táto je stanovená len v čl. 3 "Obchodných podmienok". Hoci
podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ
sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalobca

ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka
ako aj ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecné obchodné
podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec
povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných
obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a

pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný dvojstranný
právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je
vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho
prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47. Právny úkon v písomnej forme
vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad

napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu. Súd nemôže pripustiť výklad, podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo
možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť.
Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute,

ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve, s ktorou sa môže spotrebiteľ
oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné náležitosti právneho úkonu. Žalobca
žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by žalovaní chceli uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute
alebo že by s takýmto návrhom súhlasili. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia
Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb.

stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach. Z uvedených dôvodov súd
žalobný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 69,30 Eur ako nedôvodný zamietol.

19. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 19.03.2012 do
zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia

úveru, ku ktorému malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu oznámením zo dňa 12.04.2012, v ktorom žalobca
ako termín zosplatnenia úveru uviedol dátum 18.03.2012. Súd z predložených dôkazov nemá za
preukázané, že predmetným oznámením došlo k zosplatneniu úveru k dátumu 18.03.2012. Predložené
poštové podacie hárky nedokazujú žalobcom tvrdenú skutočnosť, ale sú len dôkazom o odoslaní
oznámenia o zosplatnení úveru žalovaným. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej

osobeodokamihu,keďjejdôjde.Súdpoukazujenaskutočnosť,žeajkebyžalobcasúdupredložildôkazy
o doručení predložených oznámení o zosplatnení záväzku, súd by na spätné zosplatnenie nemohol
prihliadať, nakoľko termín zosplatnenia úveru nie je možné v danom prípade v doručenom oznámení
určiť spätne, ako to urobil žalobca. Hoci v právnych vzťahoch možno dojednať aj tzv. automatické
zosplatnenie záväzku, ku ktorému dochádza po splnení dohodnutých podmienok, takéto automatické

zosplatnenie záväzkov však v spotrebiteľských veciach vôbec neprichádza do úvahy, nakoľko by
odporovalo ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré uplatnenie práva veriteľa na zosplatnenie záväzku viaže na
kumulatívne splnenie dvoch zákonných predpokladov, ktorými sú omeškanie dlžníka so zaplatením
splátky o viac ako 3 mesiace a upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť uplatnenia zosplatneniav lehote nie kratšej ako 15 dní. Práve táto druhá podmienka v spotrebiteľských vzťahoch bráni
automatickému zosplatneniu záväzku, nakoľko právo na zosplatnenie možno uplatniť až po upozornení
na možnosť jeho uplatnenia, pričom až po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty môže veriteľ

právo na zosplatnenie voči dlžníkovi aj uplatniť. Podľa súdu termín zosplatnenia úveru možno v
spotrebiteľských vzťahoch určiť len dátumom, ktorý nasleduje po doručení tohto jednostranného
právneho úkonu jeho adresátovi. Tvrdenie žalobcu o možnosti spätného zosplatnenia úveru k dátumu,
ktorý by predchádzal dňu doručenia tohto jednostranného úkonu jeho adresátovi by znamenalo, že
termín zosplatnenia by bolo možné určiť aj kedykoľvek spätne, čo by viedlo k absurdnému záveru,

podľa ktorého by po splnení zákonných predpokladov a uskutočnení jednostranného právneho úkonu
zosplatnenia bolo možné vyhlásiť zosplatnenie úveru spätne, hoci aj k dátumu, keď tento jednostranný
právny úkon nebol ani uskutočnený, resp. k dátumu, keď neboli na zosplatnenie splnené zákonné
predpoklady. To by zároveň znamenalo priznať právnemu úkonu účinky v rozpore s § 45 ods.1
OZ ešte skôr, ako bol tento právny úkon uskutočnený. Takýto absurdný záver vyplýva z tvrdenia
žalobcu, ktorý k zosplatneniu záväzku pristúpil oznámením zo dňa 12.04.2012, odoslaným 16.04.2012,

avšak účinky tohto zosplatnenia mali podľa tvrdenia žalobcu nastať už ku dňu 18.03.2012. Súd má
za to, že predmetnými oznámeniami o zosplatnení úveru zo dňa 12.04.2012 mohlo po ich doručení
žalovaným dôjsť k zosplatneniu úveru najskôr ku dňu jeho doručenia. Keďže oznámenia boli odoslané
dňa 16.04.2012 ako poštová zásielka 2. triedy, ktorú je pošta v zmysle poštového doručovacieho
poriadku povinná doručiť do 2 dní, účinky oznámenia o zosplatnení mohli nastať najskôr dňom doručenia

žalovaným dňa 18.04.2012 a do omeškania sa mohli žalovaní dostať až nasledujúcim dňom, t.j.
19.04.2012. Z týchto dôvodov súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že oznámeniami zo dňa
12.04.2012 došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru ku dňu 18.03.2012. Súd preto pri posudzovaní
dôvodnosti žaloby ohľadne príslušenstva posudzoval úver ako zosplatnený dňom 18.04.2012 a zaviazal
žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania až od 19.04.2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd

žalobu ohľadne úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 v spojení
s § 10c tohto vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia,
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 19.04.2012 bola 1,00
% ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne, a to počnúc
dňom 19.04.2012 až do zaplatenia.

21.Zúverovejzmluvyvyplýva,žeplneniežalovanýchbolodohodnutév13mesačnýchsplátkach,pričom

prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy. K uzavretiu úverovej zmluvy došlo 08.08.2011,
z čoho súd ustálil splatnosť prvej splátky na deň 18.08.2011. Táto splátka bola podľa zhodného tvrdenia
strán sporu riadne uhradená. Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa posúdil
súd, napriek nečinnosti žalovaného, teda aj bez návrhu otázku premlčania uplatneného nároku a dospel
k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Pri posudzovaní premlčania aplikoval súd na daný

spotrebiteľský právny vzťah trojročnú premlčaciu dobu podľa ustanovení §§ 101, 103 Občianskeho
zákonníka, a to v súlade s rozhodovacou praxou NS SR (napr. rozsudky NS SR, č.k. 3 MCdo 14/2014 a
3 M Cdo 12/2014). Premlčacia doba prvej splátky v zmysle ustanovenia § 101 v spojení s § 103 OZ by sa
premlčala najskôr dňom 18.08.2014. Žaloba bola podaná na súd dňa 18.11.2013, teda pred uplynutím
premlčacej doby. Rovnaký záver, t.j. o nepremlčaní platí aj pre nasledujúce splátky, resp. aj v prípade

zosplatnenia úveru dňom 18.04.2012. Z vykovaného dokazovania po právnom posúdení veci má súd
za preukázané, že celý žalobou dôvodne uplatnený nárok nie je premlčaný, preto súd podanej žalobe,
v rozsahu, ktorý súd posúdil ako dôvodný, vyhovel.22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pomer úspechu a neúspechu

strán sporu v konaní bol približne rovnaký, preto súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).