Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 21, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 37P/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117203382
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117203382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci

navrhovateľky Mgr. B. Y., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., T. XX, t. č. bytom C., L. XX
proti manželovi D. Y., nar XX. XX. XXXX, trvale bytom C., T. XX, za účasti maloletého G. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky C.. B. Y., rod. E., nar. XX. XX. XXXX a manžela D. Y., nar. XX.
XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v J. J., zapísané v knihe manželstiev C. úradu J. bystrica, vo

zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

D. schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletému G. Y., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:

Maloletý G. Y., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého G., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške
150,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G., nar. XX. XX. XXXX, každý nepárny týždeň v piatok od
15:30 hod. do nedele do 18:30 hod.

Otec je oprávnený maloletého v stanovené dni a hodiny prevziať pred bytom matky a zaväzuje sa
maloletého matke v stanovené dni a hodiny odovzdať pred bytom matky.

Matka je povinná v stanovené dni a hodiny maloletého na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými
potrebnými vecami a otcovi styk s maloletým umožniť.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2017 domáhala rozvodu
manželstvasmanželomzdôvodu,žedošlomedzinimikvzájomnémuodcudzeniu,citovémuochladeniu,
nedôvere. Manželstvo je v súčasnosti už len formálnym zväzkom a nemá záujem na obnovení ich
manželského spolužitia. Problémy v manželstve nastali asi mesiac po svadbe, nakoľko prišla na to, žemanžel má aj iný vzťah. V súčasnosti už nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, nakoľko sa zo
spoločnej domácnosti v septembri 2015 odsťahovala. Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva
súhlasil. Manželstvo uzatvárali s navrhovateľkou z lásky a kvôli tomu, že mali maloleté dieťa. Ich

manželstvo bolo nefunkčné už od začiatku. Problémy nastali zhruba jeden mesiac po svadbe, keď mu
navrhovateľka prestala dôverovať z dôvodu, že si našiel milenku. V súčasnosti nežijú s navrhovateľkou
v spoločnej domácnosti od septembra 2015, spoločne nehospodária ani sa intímne nestýkajú.

2. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a

povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

3. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

4. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu

vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna
ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej,
výchovnej, vzájomnej pomoci medzi manželmi a funkcie hospodárskej. V súčasnosti manželstvo
účastníkov konania je len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani vhodné ani zdravé rodinné prostredie
pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd tak mal splnené podmienky predpokladané v § 23 Zákona o

rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

6. Podľa ustanovenia § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

7. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností k maloletému synovi G., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloletý G. sa
zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150,- €
mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Zároveň žiadali upraviť styk otca s maloletým každý nepárny týždeň od piatku od 15:30 hod do nedele do
18:30 hod s tým, že maloletého so otec prevezme a následne po styku maloletého odovzdá pred bytom
matky, pričom matka bude povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými
vecami a otcovi styk s maloletým umožniť.

8. Opatrovník maloletého odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičmi navrhnutú dohodu schváliť
z dôvodu, že je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu. Sociálnym šetrením nezistil úrad
žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. Matka sa o dieťa vzorne stará, otec sa s dieťaťom
stretáva, matka mu v stretávaní nebráni.

9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti,
starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá túto starostlivosť zvláda. Otec potvrdil, že nemá

výhrady voči starostlivosti matky o maloletého, o tohto je riadne postarané. Sociálnym šetrením taktiež
neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. Matka má vytvorené vhodné majetkové,
sociálne aj bytové podmienky pre starostlivosť o maloletého. Otec sa stretáva s maloletým, matka mu
v kontakte s maloletým nebráni. Rodičia ohľadom starostlivosti o maloletého dobre komunikujú. Pri
určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75

ods. 1 Zákona o rodine, a to z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností,
schopností a majetkových pomerov otca. Maloletý G. má v súčasnosti 4 roky, navštevuje materskú školu
v Medzibrode, kde sa platí mesačne 15,- €, ZRPŠ na polroka 15,- €, strava mesačne v škôlke 24,- €.
Maloletý nemá v súčasnosti žiadnu záujmovú činnosť, je zdravý, nenavštevuje žiadnu špecializovanú
ambulanciu. Obaja rodičia sú riadne zamestnaný, otec dosahuje čistý mesačný príjem ako SZČO vo

výške 750,- € a matka ako toxikológ na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výške 800,-
€. Rodičia nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Účelom úpravy styku oprávneného rodiča s maloletým
dieťaťom je zabrániť tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silno pociťovalo absenciu tohto rodiča vo
svojej domácnosti a zároveň, aby oprávnený rodič nestratil akýkoľvek dosah na výchovu, starostlivosť
i formovanie osobnosti maloletého dieťa. Ohľadom úpravy styku sa rodičia dohodli tak, že otec bude

oprávnený sa stretávať s maloletým synom každý nepárny týždeň v piatok od 15:30 hod. do nedele
do 18:30 hod. s tým, že otec si maloletého v stanovené dni a hodiny od matky prevezme a následne
maloletého matke odovzdá pred bytom matky. Tomuto oprávneniu otca zodpovedá povinnosť matky v
stanovenédniahodinymaloletého nastyksotcompripraviť,atonielenpomateriálnej,alepopsychickej
stránke a otcovi styk s maloletým umožniť.

17. Čo sa týka rodičmi navrhnutej dohody o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vzhľadom na zistený skutkový stav súd rodičmi navrhnutú
dohodu schválil, pretože dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje zákonu.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.

19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať
odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.

21. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení
a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené, písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje odôvodnenie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o

zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú
oprávnení podať odvolanie. (§ 122 CMP).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma

opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne
právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.