Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/44/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010536
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3111010536.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. februára 2016 v Trenčíne samosudcom

JUDr. Michalom Antalom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
P.. arch. A. L., nar. XX.XX.XXXX v T., okres T. nad D., bytom R., H. R. č. XXXX/X, okres R., t. č. na
slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 10.04.2008 v Trenčíne písomne uzatvoril v zastúpení spoločnosti H. X. s.r.o., R. K. s poškodeným
P.. R. K. kúpnu zmluvu s predmetom kúpy rozostavaný byt č. X a časť rozostavaného bytu č. X v
podiele XX/XXXX na 5. poschodí a nebytový priestor č. XX na XX. poschodí v podiele X/X v bytovom
dome na ulici E. Pribinu v R. súpisné č. XXX, orientačné č. XX spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a zariadeniach tohto obytného domu vo veľkosti XX/XXXX ako aj spoluvlastnícky
podiel na príslušnom pozemku, pričom v čl. IV bode X kúpnej zmluvy bolo uvedené, že okrem zákonného
záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, nehnuteľnosť

nemá iné právne vady a nie je zaťažená žiadnymi inými ako uvedenými ťarchami na základe čoho mu P..
R. K. vyplatil prvú splátku z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 45 000,- Sk (1 493,73 Eur), a obžalovaný
zmluvu v tomto znení uzatvoril aj napriek tomu, že vedel, že na byt č. X je zriadené záložné právo v
prospech N. a.s., C. podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX a
jej dodatku zo dňa 14.02.2008 a byt je blokovaný v prospech Z.. M. Z., čím P.. R. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R., D. A. č. XXXX/XX spôsobil škodu vo výške 1.493,73 € (45.000,- Sk),

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

trestný čin prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona za použitia § 56 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona na peňažný
trest 1.500,- (tisícpäťsto) Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje sa obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku sa obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému P..
R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 7, XXX XX S. okres IF. škodu v sume 1.493,73 €.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných v konaní pred súdom, na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín zo dňa 1. apríla 2011 č. k. 1 Pv 604/09-25 na hlavnom pojednávaní, spôsobom a v
rozsahu tak, ako navrhli procesné strany a ako bolo určené súdom, so zreteľom aj na obsah uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21. októbra 2015 č. k. 2To/12/2015-296, ktorým bol
pôvodný rozsudok Okresného súdu Trenčín v predmetnej trestnej veci zo dňa 11. novembra 2014 č.

k. 4t/44/2011-275 zrušený s tým, aby okresný súd trestnú vec v potrebnom a tam uvedenom rozsahu
prejednal, so zreteľom opätovne na ustanovenia §§ 2 ods. 19, 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením
týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne, bez
ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, prihliadajúc pritom na platné
zásady vyplývajúce z Trestného poriadku súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej

časti tohto rozsudku (a v zhode so skutkovou časťou podanej písomnej obžaloby).

Obžalovaný P.. arch. A. L. tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom, na hlavnom
pojednávaní poprel akýkoľvek úmysel podviesť poškodeného. V prípravnom konaní k skutkovým
okolnostiam uviedol, že poškodený prejavil záujem o kúpu bytu, pričom si vyberal z viacerých variantov.

Prvým mal byť byt, ktorý mal vzniknúť stavebnými úpravami rozčlenením bytu č. 1 a 2, ako i časti
bytu 4 a priestoru č. 12 - 14 (vežička). Iným variantom bolo, že vyplatia záujemkyňu o byt č. 4, ktorá
ho mala blokovaný od 20. novembra 2007. Ďalej uviedol, že dňa 10. apríla 2008 podpísali kúpnu
zmluvu k nebytovému priestoru č. 14 na 6. poschodí a súvisiacemu rozostavanému bytu s následnou
prestavbou týchto priestorov na bytové tak, aby boli priestory spojené. Na hlavnom pojednávaní

opätovne uvádzal, že predmetom predaja bol byt, špecifikovaný v uzatvorenej zmluve s poškodeným,
ktorá bola predbežnou zmluvou. Túto pripravil on osobne a upravoval ju pred jej podpísaním počas
jednania s poškodeným. V nej je popísaná, aj v grafickej prílohe načrtnutá iba jedna možnosť,
ako bude predávaný byt poškodenému vyzerať. Viackrát sa robili úpravy predávaného bytu podľa
želania poškodeného. On v tomto prípade zastupoval na základe plnej moci predávajúceho, obchodnú

spoločnosť Z. X., s. r. o., R. K.. Ďalej uviedol, že nevedel, že tam viazne nejaké záložné právo.
Nepovažoval to za dôležité. Či poškodeného upozorňoval na nejaké ťarchy, ktoré sa viažu na predávané
nehnuteľnosti, si nepamätá. Byt, ktorý poškodený mal kúpiť bol predaný iba nedávno. Na svoju obhajobu
uvádzal, že i obaja rodičia poškodeného, ktorí boli kupovaný byt poškodeným pozrieť majú potvrdzovať,
že išlo o byt č. 1, ktorý mal osadené zvislo plastové okná. Vežička, ktorú mal tiež kúpiť poškodený

dnes nepatrí nikomu. Podľa jeho názoru to je poškodený, ktorý ich uviedol do omylu a ktorý asi nemal
dostatok finančných prostriedkov. Obžalovaný sa ďalej bránil tým, že poškodenému nebola doposiaľ
vrátená zaplatená prvá splátka z kúpnej ceny, ktorá v zmysle uzatvorenej zmluvy je pokutou (penálmi) za
nedodržanie záväzku zo strany poškodeného, keď nezaplatil druhú splátku a byt ani nekúpil. Napokon
obžalovaný, aj prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu sa bránil tým, že v danom

prípade ide výlučne o občianskoprávny spor, čo argumentoval aj v právnej rovine predkladanými rôznymi
rozhodnutiami súdov Slovenskej aj Českej republiky.

Spáchanie žalovaného skutku obžalovaným, aj napriek tomu, že obžalovaný spáchanie žalovaného
skutku, ako aj žalovanej trestnej činnosti popieral, bolo preukazované viacerými dôkazmi, a to jednak

výpoveďou samotného poškodeného Ing. R. K. ako svedka, výpoveďami ďalších svedkov, a to
výpoveďou svedkyne M. A., podporne tiež výpoveďami ďalších svedkov, a to svedkov Z., P.,R.r. H. C.,
podporne tiež aj všetkými zabezpečenými, vykonanými relevantnými listinnými dôkazmi, predovšetkým
predmetnými uzatvorenými kúpnymi zmluvami medzi predávajúcou obchodnou spoločnosťou M.K.
a kupujúcimi, t. j. poškodeným a svedkyňou M. pokladničným príjmovým dokladom o prijatej zálohe na

kúpnu cenu bytu od svedkyne X písomným odstúpením obžalovaného od zmluvy, hypotekárny certifikát
o schválení flexihypotéky poškodenému, grafickými i fotografickými vyobrazeniami nehnuteľností na
predaj v rámci bytového domu.

Poškodený P.. R. K. ako svedok tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom zhodne uviedol,

že potom, čo prejavil u obžalovaného záujem o kúpu jednoizbového bytu bez akýchkoľvek tiarch sobžalovaným uzatvoril písomnú kúpnu zmluvu. To, že v tejto je uvedený predmet predaja - byt č. 1,
prehliadol pri podpise zmluvy. S obžalovaným jednal výlučne o kúpe bytu č. 4 s prechodom do vežičky
cez kúpeľňu, ktorá mala byť tiež predmetom jeho kúpy. Obžalovaný mu ukazoval iba tento byt, nie byt

č. 1. Od obžalovaného dostal v tejto súvislosti aj grafický nákres bytu č. 4 (tento poškodený aj predložil
súdu). Iný nákres nedostal. Obžalovaný ho tiež neoboznámil s tým, že na predmetnom kupovanom
byte viazne záložné právo v prospech banky, ktorá úverovala kúpu bytu svedkyňou XX.XXX,- Z.. O
tejto skutočnosti sa dozvedel až od svojho brata potom, čo kúpnu zmluvu s obžalovaným už predtým
podpísal a tomuto v hotovosti pri podpise vyplatil požadovanú zálohu na kúpu bytu v sume 45.000,-

Sk (1.493,73,- €). Od obžalovaného potvrdenie o prijatí platby nedostal. Obžalovanému v tom čase
dôveroval. Poškodený ďalej uviedol, že na kúpu predmetného bytu mal finančné prostriedky, ktoré
mali byť kryté úverom z banky, o čom dostal aj písomný prísľub od banky. Pracovníčka banky ho
však upozorňovala na problém viaznuceho záložného práva. Napokon predmetný byt ani nekúpil a
obžalovanéhopotomčoodstúpilodzmluvy,asipomesiaci,viackrátvyzýval,abymuvrátilzaplatenúčasť
kúpnej ceny. Doposiaľ mu nič nevrátil. Dodal, že zmluvu s obžalovaným by nepodpisoval, keby vedel

o existujúcom záložnom práve na predmetnom byte, pretože na trhu bolo dostatok bytov bez tiarch.
Konaním obžalovaného sa cíti byť poškodeným.

Svedkyňa Z.. M. Z. tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní
uviedla, že s obžalovaným, ktorý zastupoval predávajúcu obchodnú spoločnosť H. X., s. r. o., R. K.

uzatvorila kúpnu zmluvu na jednoizbový byt č. X v predmetnom polyfunkčnom dome ešte v roku
XXXX a tomuto aj vyplatila v hotovosti sumu 30.000,- Sk ako časť kúpnej ceny, na čo jej obžalovaný
vystavil aj pokladničný príjmový doklad. Vlastníčkou tohto bytu sa stala až v júli roku 2008. Medzitým s
obžalovaným jednala aj o stavebných úpravách. Počas tejto doby jej obžalovaný aj spomenul, že má
kupcu na tento byt. Snažil sa ju dotlačiť k výmene bytu za iný, respektíve k odstúpeniu od zmluvy a

vráteniu finančnej zálohy, ktorý mu zložila. Nesúhlasila však s tým, pretože jej ponúkal byt s
menšourozlohouamedzičasomstúplicenybytovamalabyproblémnájsťinýbytzapodobnúdohodnutú
kúpnu cenu. Obžalovaný sa správal nervózne, jednanie s ním bolo ťažkopádne, a to aj keď ju zastupoval
advokát A.. C.. V jednom okamihu aj vyhlásil, že má niekoho, kto dá za jej byt o 300.000,- Sk viac. Ona
však trvala na dodržaní zmluvy alebo by požadovala adekvátne náhrady. Úpravy v kupovanom byte č.

4 napokon robil jej brat a nie obžalovaný, ktorý predtým nedodržal dohodnutý plán stavebných úprav v
tomto byte. Dodala, že obžalovaný sa snažil aj po uzatvorení zmluvy zvyšovať predajnú cenu za byt.

Svedkovia A. K. a Z. K., rodičia poškodeného zhodne potvrdili, že boli osobne pozrieť byt, ktorý mal
kúpiť ich poškodený syn. Išlo o jednoizbový byt v podkroví v polyfunkčnom dome na ulici

kniežaťa S. v R., označený ako byt č. 4.

K. P.. G. Z., pracovníčka N. úverovej banky uviedla, že osobu poškodeného vôbec nepozná. S. však
pani Z.. M. Z., ktorá v ich banke požiadala o hypotekárny úver v súvislosti s kúpou bytu, ktorý jej bol
poskytnutý v sume 1.000.000,- Sk. Ďalej sa vyjadrovala k podrobnostiam poskytnutia úveru. Dodala,

že v priebehu roka 2009 jej prostredníctvom telefónu volal obžalovaný, ktorý sa jej pýtal, či sa dá splatiť
úver. Nič konkrétnejšie však neuviedol. Povedala mu, že úver po dohode s bankou sa dá vždy splatiť.

Svedok A.. C. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná iba z výkonu svojej
advokátskej praxe a potom, čo bol zbavený mlčanlivosti zákonným spôsobom - klientkou M. Z. ďalej

uviedol, že tejto pomáhal ako právnik pri kúpe bytu od obžalovaného. O zmluvnom vzťahu medzi
obžalovaným a poškodeným P.. K. uviesť nevie vôbec nič. Aj pre odstup času sa už na bližšie detaily
nepamätá. Pokiaľ si spomína, vyskytli sa nejaké problémy, ale tieto nesúviseli s prevodom vlastníckeho
práva.

Svedok Z. Z. na hlavnom pojednávaní ako svedok uviedol, že o celej veci vie sprostredkovane od svojej
sestry M. Z., ktorej aj fyzicky pomáhal s úpravou kupovaného bytu od obžalovaného počas školských
prázdnin (študent stavebnej fakulty). On sám osobne poškodeného P.. K. nepozná. Potvrdil,
že ohľadne kúpy bytu jeho sestrou od obžalovaného boli nejaké problémy, ale iného charakteru, ktoré
sa predmetnej trestnej veci netýkali. Tieto súviseli s dispozičnými úpravami kupovaného bytu, keď

obžalovaný vôbec nedodržal svoj záväzok, hoci to jeho sestra obžalovanému aj zaplatila.

Svedok S. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol konateľom obchodnej spoločnosti H. X., s. r. o.,
R. K., ktorá kúpila v roku 2006 či v roku 2007 polyfunkčnú budovu, zvanú „B.“, na ulici E. S. XX v R. odobžalovaného, ako jej vlastníka. Po kúpe obžalovaného splnomocnil na to, aby zabezpečil projektové a
inžinierske činnosti v súvislosti s prestavbou interiéru tejto budovy na samostatné byty. Splnomocnil ho
aj k predaju týchto bytov, čo bolo teda v réžii obžalovaného ako aj príprava zmlúv. Peniaze za odpredaj

mali ísť cez banku na účet jeho firmy. S poškodeným P.. K. sa možno stretol až na polícii. Nevie či
takýto človek mal záujem o kúpu nejakého bytu v tejto nehnuteľnosti ani o tom, že by mal vyplatiť
obžalovanému nejakú zálohu na kúpnu cenu za byt, nebol pri tom. Na druhej strane však pripustil, že
je možné, že ho obžalovaný informoval o predaji bytov. Žiadne peniaze za predaj bytu poškodenému
P.. K. neobdržal. Nevie čo sa stalo s týmito peniazmi a na aký účel boli použité. Záverom vylúčil, že

medzi ním a obžalovaným nikdy nedošlo k vzájomnému započítavaniu pohľadávok, o čom by musel
existovať aj nejaký doklad.

Z obsahu uzatvorenej zmluvy medzi obchodnou spoločnosťou H. X.. s. r. o., R. K.,
zastúpenej obžalovaným ako predávajúcim a poškodeným ako kupujúcim,
označenej ako kúpna zmluva podľa § 588 zákona č. XX/XXXX Zb. Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov a v súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (č. l. 2 - 4 trestného spisu)
podpísanej obžalovaným a poškodeným dňa 10. apríla 2008 vyplýva, že predmetom kúpy v podiele
X/1 je rozostavaný byt č. 1 a časť rozostavaného bytu č. XX/XXXX-tín X/XXXX-tín6/1026-tín na 5.
poschodí a nebytový priestor na 6. poschodí v podiele X/X v bytovom dome na ulici E. S. v R. súpisné

číslo XXX, orientačné XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
tohto bytového domu vo veľkosti XX/XXXX-tín, ďalej spoluvlastnícky podiel XX/XXXX-tín na pozemku
- parcela registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcely číslo XX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 233 m2, podiel XX/XXXX-tín zodpovedá výmere 12,04 m2, keď nehnuteľnosti sú zapísané
Katastrálnym úradom v Trenčíne, Správou katastra Trenčín na liste vlastníctva č. 3985 /článok I. bod 1

a) a b)/. Dohodnutá kúpna cena je 1,5 milióna Sk /článok II./. Táto bude zaplatená v splátke 45.000,-
Sk pri podpise zmluvy s tým, že kupujúci zaplatí druhú splátku v sume 455.000,- Sk do 15-tich dní.
Ak nedôjde k tejto úhrade, kupujúcemu bude vrátená suma 20.000,- Sk z prvej splátky a zvyšná suma
25.000,-Skpripadnepredávajúcemuakopenálezazdržaniepredajainýmosobám.Tretiasplátkavsume
800.000,-Sk mala byť zaplatená pri odovzdaní návrhu riadnej kúpnej zmluvy pre kataster nehnuteľností

a následný zápis zmeny vlastníctva a prípadnú bankovú inštitúciu pre potreby kupujúceho /celý článok
II./. Predávajúci vyhlasuje, že okrem záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov (zákonná
podmienka) predávaná nehnuteľnosť nemá iné právne vady a nie je zaťažená žiadnymi inými ťarchami,
než tie, ktoré sú uvedené v zmluve /článok IV bod 2/. Z článku VI. bodu 3 tiež vyplýva, že návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predloží do (3) troch pracovných dní od podpisu zmluvy

predávajúci alebo kupujúci.

Obdobnú zmluvu dňa 28. novembra 2007 uzatvorila predávajúca obchodná spoločnosť R.X., s. r. o.,
R. K., konateľom S. M. s kupujúcou svedkyňouXXX (č. l. 106 - 108 trestného spisu), ktorej predmetom
predaja a kúpy bol jednoizbový byt č. 4 v polyfunkčnej budove B. na ulici E. S. XX v R. za dohodnutú

kúpnu cenu 1.130.000,- Sk s prvou splátkou 30.000,-Sk pri podpise zmluvy a zvyšok bude hradený
z poskytnutého hypotekárneho úveru bankou. Z obsahu tejto zmluvy žiadne sankcie voči kupujúcej v
prípade nedodržania jej povinností nevyplynuli.

Z príjmového pokladničného dokladu (č. l. 90 trestného spisu) vyplýva, že obchodná spoločnosť H.

X., s. r. o., R. K., prostredníctvom obžalovaného prijala od Z.. M. Z. sumu (zálohu) 30.000,- Sk (ešte)
dňa 11. októbra 2007.

Dňa 11. júna 2008 obžalovaný za predávajúcu obchodnú spoločnosť H. X., s.r.o., R. K. (č. l. 25 trestného
spisu) poškodenému písomne oznamoval, že porušil uzatvorenú kúpnu zmluvu zo dňa 10. apríla 2008

v článku III. bod 2, keď nesplatil dohodnutú druhú splátku v termíne podľa zmluvy. Súčasne vyzval
poškodeného, aby mu uviedol číslo jeho peňažného účtu, na ktorý mu majú byť peniaze vrátené.
Poškodenému ešte dodal, že na dohodnuté priestory majú ďalších záujemcov, s ktorými jednajú o
návrhu na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve.

Z vystaveného hypotekárneho certifikátu N. úverovou bankou, a. s., C. zo dňa 5. mája 2008 (č. l. 53
trestného spisu) vyplýva, že poškodenému bola schválená flexihypotéka až do sumy 1.354.000,- Sk.Z výpisu obchodného registra vyplýva, že v inkriminovanej dobe bol jediným konateľom a výlučným
spoločníkom obchodnej spoločnosti H. X., s. r. o., R. K. S. R..

Ďalej boli zabezpečené aj fotografie exteriéru a interiéru polyfunkčnej budovy „B.“, grafické náčrty ako aj
rozhodnutia príslušných orgánov v súvislosti so stavebnou rekonštrukciou tejto nehnuteľnosti či výpisy
z katastra nehnuteľností.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov spôsobom a v

rozsahu tak, ako navrhli procesné strany a ako bolo určené samosudcom, prihliadajúc pritom na
vytýkané chyby krajským súdom pri prvom meritórnom rozhodovaní na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 11. novembra 2014, ako aj na naznačený rozsah doplneného dokazovania krajským súdom, čo bolo
pred okresným súdom vykonané, so zreteľom na ustanovenia § 2 odsek 19, § 278 odsek 1,
odsek2 Tr.poriadku,(opätovným)vyhodnotenímtýchtovykonanýchdôkazovvsúlades§2odsek12 Tr.
poriadku, t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy

navrhla či obstarala, (opätovne) dospel súd k tomu, že v danom prípade bolo nepochybne dokázané,
že sa stal žalovaný skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný a súčasne aj to, že tohto žalovaného skutku
sa dopustil práve obžalovaný P.. arch. A. L.. Žalovaný skutok pritom súd už na podklade doterajších
výsledkov dokazovania až na hlavnom pojednávaní primerane neupravoval, keď si osvojil vyslovený
právny názor nadriadeného krajského súdu v tomto smere. Je potrebné pritom zdôrazniť, že okresný súd

ešte v štádiu preskúmania obžaloby, teda krátko po jej podaní predmetné trestné stíhanie uznesením
zo dňa 10. septembra 2012 č. k. 4T/44/2011-163 zastavil, pretože žalovaný skutok
nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie trestnej veci. Už vtedy do úvahy pritom okresný súd
okrem iného vzal aj uplatňovaný princíp „ultima ratio“ v obdobných trestných veciach. Krajský súd však
v konaní o sťažnosti prokurátora , vo svojom rozhodnutí, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu o

zastavení trestného stíhania, ktoré rozhodnutie, bez vykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní
považoval za „predčasné“, zreteľne poukázal na dôvodnosť podania obžaloby.

Je nesporné, že elementárny základom tohto prípadu tvorí občianskoprávny vzťah, ktorý vznikol medzi
obchodnou spoločnosťou, v mene ktorej konal obžalovaný a poškodeným,

na čo ostatne poukazoval aj obžalovaný v rámci svojej obhajoby (najmä prostredníctvom zvoleného
obhajcu) a ktorého obhajoba je dôvodná, ale iba v rozsahu tohto konštatovania. S ďalšími takýmito
jeho pretrvávajúcimi obhajobnými tvrdeniami, že v danom prípade ide výlučne iba o občianskoprávny
vzťah, nanajvýš že môže ísť prípad tzv. „ultima ratio“ v rámci začatého a prebiehajúceho predmetného
trestného konania, sa už na základe výsledkov dokazovania, avšak až na hlavnom pojednávaní,

usvedčujúcichdôkazovktorýmibolapredovšetkýmvýpoveďpoškodenéhoP..R.K.akosvedka,výpoveď
ďalších svedkov: - Z.. M. Z., A. K., Z. K., P.. G. Z., podporne tiež výpovede svedkov Z. Z., A.. C.
C. a S. R., celý rad zabezpečených listinných dôkazov, najmä však uzatvorené kúpne zmluvy medzi
predávajúcou obchodnou spoločnosťou H. X., s. r. o., R. K. a poškodeným a Z.. M. Z. ako kupujúcimi,
pokladničným príjmovým dokladom o prijatí splátky kúpnej ceny od Z.. M. Z., vystaveným certifikátom N.

úverovej banky, a. s., C. o poskytnutí flexihypotekárneho úveru poškodenému, fotografiami a grafickými
náčrtmi predávaných nehnuteľností, rozhodnutí príslušných orgánov vo vzťahu k výstavbe bytov,
resp. prestavbe polyfunkčného objektu B., nemožno v žiadnom prípade stotožniť. Preukázaný
motív konania obžalovaného - snaha o čo najväčší zisk iba pre svoju osobu, keď fakticky skutočným
oprávneným príjemcom mala byť predávajúca obchodná spoločnosť, v mene ktorej obžalovaný konal,

jeho špekulatívne správanie sa vo vzťahu k poškodenému (a v istom smere aj voči svedkyni Z.. Z.),
ktoré bolo preukázané až dokazovaním na jednotlivých termínoch hlavného pojednávania relevantne
vylučujú posúdenie predmetnej trestnej veci ako „ultima ratio“ a neodôvodňujú akékoľvek
zavinenie samotného poškodeného na vzniknutej situácii, do ktorej sa poškodený dostal výlučne už
uvedeným a preukázaným špekulatívnym konaním obžalovaného, ktorý sa snažil ešte v rámci

svojho práva na obhajobu dokázať, že prijatá záloha na kúpu predmetného bytu od poškodeného
bola započítaná v rámci zápočtu pohľadávok medzi ním a predávajúcou obchodnou spoločnosťou,
čo však svedok S. R. jednoznačne vylúčil. Obranu obžalovaného, ktorá okrem iného spočívala aj
v poukázaní na neopatrnosť poškodeného pri vstupe do predmetného zmluvného vzťahu, ktorú
sa snažil preukazovať aj judikatúrou súdov Českej republiky však okresný súd v danom prípade

nemôže akceptovať. Predovšetkým automaticky prenášať bremeno zodpovednosti na poškodeného
ako kupujúceho za niečo (nezaťaženosť kupovanej nehnuteľnosti bremenom), čo bolo kategorickou
podmienkou kupujúceho, a čo obžalovaný deklaroval, že predávaná nehnuteľnosť zaťažená bremenom
nie je, nemožno aj s ohľadom na preukázaný skutkový stav veci skutočne akceptovať. Pritom poškodenýlen čo sa dozvedel, že právny stav nehnuteľnosti nie je v súlade s tým, ako mu bolo (aj písomne)
deklarované u obžalovaného začal riešiť.

Dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného, bez akýchkoľvek rozumových pochybností, tvoria ucelený
a logický reťazec, vzájomne sa podporujúci, resp. tieto jednotlivé dôkazy nadväzujú na seba, a o
ktorých vierohodnosť súd nemal žiaden relevantný dôvod pochybovať. Pred okresným súdom bolo
teda nepochybne preukázané, že obžalovaný, ktorý konal na podklade daného plnomocenstva jediným
konateľom a výlučným spoločníkom predávajúcej právnickej osoby, v jej v prospech, ku ktorej

však nemal právne ani preukázateľne žiaden vzťah (konateľ, zamestnanec či spoločník) uzatvoril
predmetnú kúpnu zmluvu na predaj jednoizbového bytu s poškodeným ako kupujúcim, ktorý bol celý
čas presvedčený, že predmetom kúpy je byt č. 4 a ďalší priestor v najvyššom podlaží, tzv. „vežička“,
ku ktorej bol aj je prístup možný, po určitých stavebných úpravách v tomto byte, práve z tohto bytu,
čo je logické a pochopiteľné, pretože to tak vyplýva aj z grafického náčrtu. Uvedené podporovala aj
ďalšia preukázaná skutočnosť, že poškodený predložil grafický náčrt bytu č. 4 a nie bytu č.

1, ktorý logicky mohol získať jedine od obžalovaného pri osobnom jednaní. Obžalovaný, ktorý v čase
uzatvárania predmetnej zmluvy s poškodeným dobre vedel, že byt č. 4 je už predmetom kúpy na základe
uzatvorenej obdobnej zmluvy s Z.. M. Z., ktorá sa tohto bytu, ako bolo preukázané, nechcela vzdať.
Obžalovaný, ako sa to skutočne logicky javí, využil situáciu, že bytové jednotky sú vo výstavbe a snažil
sa, hoci už bola s Z.. M. Z. dohodnutá konečná kúpna cena, neskôr ešte získať viacej

finančnýchprostriedkovz predajatohtobytu,tedašpekulovať,čobolopreukázanévýpoveďousvedkyne
Z.. M. Z. a podporne aj výpoveďou svedkyne P.. G. Z. . V snahe zakryť tento svoj úmysel preukazuje aj
ním uvedený predmet kúpy (popis predávanej bytovej jednotky) v uzatvorenej zmluve s poškodeným,
ktorúzmluvupripravovalibaobžalovaný,čosámajpriznal.Obžalovaný,ktorýnavonokpredstieralpredaj
bytu č. 4 preto nemohol uviesť pravdivý právny stav k bytu č. 4, na ktorom už v inkriminovanom čase

viazlozriadenézáložnéprávovprospechVšeobecnejúverovejbanky,a.s.,Bratislava,ktoráposkytovala
úver na kúpu tohto bytu Z.. M. Z., čo poškodenému zatajil, pretože v opačnom prípade by poškodený
nereagoval na kúpu bytu v predmetnom polyfunkčnom objekte a došlo by tak k strate potencionálneho
zákazníka. Obžalovaný však aj pre prípad, že dôjde k odhaleniu jeho zámeru „vylicitovať“ čo najvyššiu
cenu za tento byt, hoci nebol oprávnený tak už urobiť, pretože predávajúci subjekt zaväzovala predtým

dohodnutá kúpna cena s Z.. M. Z., sa snažil získať od poškodeného aspoň nejakú finančnú čiastku,
keď do zmluvy, ktorú uzatvoril s ním, dohodol isté „penále“ za nesplnenie podmienky, o ktorej však
vopred musel vedieť, že splnená nebude, keď sa poškodený dozvie, že byt č. 4 sa predáva súčasne
dvomsubjektom,naktoromviaznenavyšepoškodeným„neželaná“ťarcha.Totiždôslednýmporovnaním
oboch uzatvorených zmlúv zjavne vyplýva, že s kupujúcou Z.. M. Z. nebolo žiadne „penále“ dohodnuté

tak, ako s poškodeným. Obžalovaný, ktorý prijal v oboch prípadoch prvé dohodnuté splátky kúpnej
ceny od kupujúcich, bez logického vysvetlenia, poškodenému žiadny príjmový pokladničný doklad
nevystavil tak, ako v prípade kupujúcej Z.. M. Z.. Navyše bolo zistené, že konateľ a jediný, resp. výlučný
spoločník predávajúcej obchodnej spoločnosti H. X., s. r.o., R. K., S. R. o opätovnom predaji bytu č.
4 vôbec nevedel (iba neisto, skôr účelovo v prospech obžalovaného

pripustil), resp. aj o existencii poškodeného, ako potencionálneho kupujúceho. Čo je však podstatné,
obžalovaný mu celkom zrejme zatajil príjem dohodnutej splátky kúpnej ceny od poškodeného, pretože
žiadne peniaze od neho nedostal. Obžalovaný si tak s istotou uvedenú čiastku ponechal pre seba,
keďže si bol dobre vedomý, že žiaden príjmový doklad nevystavil, hoci tak mal urobiť v zmysle platných
právnych predpisov pri vedení (podvojného) účtovníctva obchodnej spoločnosti. Napokon obhajobným

tvrdeniam obžalovaného nemožno uveriť ani v tom, že poškodený nemá nárok na vrátenie zloženej
finančnej čiastky, pretože táto tvorí penále za porušenie zmluvných podmienok poškodeným. Ak by tomu
takmalobyť,takpredávajúcaobchodnáspoločnosťbymuselapoškodenémuvrátiťaspoňsumu20.000,-
Sk bývalej meny Slovenskej republiky, k čomu doposiaľ (!) vôbec nedošlo. Pritom obžalovaný, na čo
ani vôbec obžalovaný v konaní pred súdom nereagoval, písomne poškodenému už s väčším časovým

odstupom oznamoval odstúpenie predávajúceho od uzatvorenej kúpnej zmluvy a pritom deklaroval
vrátenie odovzdanej finančnej čiastky poškodenému (!). Uvedené skutočnosti dostatočne, resp. zreteľne
preukazujú úmysel obžalovaného bez právneho dôvodu obohatiť seba samého na úkor poškodeného
(na druhej strane aj na úkor obchodnej spoločnosti) a akékoľvek jeho snahy
stavať daný prípad na spore medzi subjektmi občianskeho zmluvného vzťahu medzi predávajúcou

obchodnou spoločnosťou a poškodeným ako kupujúcim možno považovať iba za pokus odvracať
pozornosť od podstaty jeho konania v danom prípade v rozpore s platným Trestným zákonom. Z ničoho
nevyplýva povinnosť, že poškodený si mal prioritne nárok na vrátenie zloženej zálohy na kúpnu cenu
vymáhať od predávajúceho (od obchodnej spoločnosti) v občianskom súdnom konaní, ako sa to snažilaobhajoba prezentovať. Práve naopak, pokiaľ sa cítil poškodený poškodeným konaním obžalovaného,
bolo jeho právom sa domáhať podaním trestného oznámenia u orgánu činného v trestnom konaní, keď
výlučne orgán činný v trestnom konaní je kompetentným na posúdenie trestnosti skutkových okolností

v prípravnom konaní, a právom poškodeného je aj okrem prislúchajúcich zákonných procesných práv a
právo na uplatnenie si náhrady škody voči páchateľovi trestného činu. Okresný súd ďalej neopomenul,
že bolo potrebné aj vyhodnotiť predmetnú zmluvu v rámci riešenia „prejudiciálnej“, t. j. predbežnej“
otázky v zmysle Trestného poriadku (§ 7 Tr. poriadku). Dôsledným vyhodnotením (obsahu
aj vôle oboch účastníkov) dospel súd k záveru, že túto nemožno považovať ani za riadne uzatvorenú

Kúpnu zmluvu podľa § 588 a násl. Občianskeho zákonníka v spojení s platným Zákonom o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ani podľa § 50a Občianskeho zákonníka (tzv. „zmluva o
budúcej zmluve“). Totiž túto zmluvu možno považovať z hľadiska celého jej obsahu za absolútne
neplatnú, pretože táto je zmätočná, keď poškodený túto uzatváral v omyle predmetu kúpy, do ktorého
ho uviedol vedome práve obžalovaný. Z jej obsahu vyplýva, že by malo ísť už o kúpnu zmluvu, ktorá
má mať všetky náležitosti, aby bolo možné na jej základe previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v

katastrálnom konaní, pretože to jasne vyplýva z jej článku VI. bod 3 (!). Taktiež dohodnuté penále nie
je možné akceptovať, pretože obžalovaný mal evidentnú vedomosť, že poškodený kupuje predmetnú
nehnuteľnosť, ktorú financuje v prevažnej časti krytím hypotekárneho úveru, čím dohodnutý čas
zaplatenia druhej splátky nemohol byť reálnym. Uvedené konštatovanie podporuje iný prístup, ako aj
obsah zmluvy predávajúceho (obžalovaného) v prípade predaja Z.. M. Z., ktorá rovnako ako poškodený

kupovala nehnuteľnosť, krytím jej kúpnej ceny z hypotekárneho úveru. Predmetnú zmluvu, ako už bolo
uvedené, nemožno akceptovať ani za zmluvu o tzv. „budúcej zmluve“, pretože neobsahuje základný jej
atribút, čas, kedy uzatvoria kúpnu zmluvu, pretože predávajúci, zastúpený obžalovaným, takúto zmluvu
s poškodeným už v čase uzatvárania predmetnej zmluvy, ako vyplýva z jej obsahu, ktorý dostatočne
preukazuje jeho vôľu, už uzatvoril. Súd považuje za potrebné dodať, že obžalovaný v prípade jednania

s kupujúcou Z.. M. Z. postupoval celkom iste opatrnejšie ako s kupujúcim poškodeným, pretože tejto
záujmy chránil advokát, ktorého mala pri jednaniach.

Na podklade vyššie uvedeného preto okresný súd obžalovaného (opätovne!) uznal za vinného zo
spáchania žalovaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý skutok po

právnej stránke súd posúdil ako dokonaný trestný čin - prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr.
zákona, pretože boli naplnené všetky pojmové znaky tejto (žalovanej) skutkovej podstaty trestného
činu. Obžalovaný ako subjekt z hľadiska veku (§ 22 Tr. zákona) celkom zrejme spĺňa podmienky
trestnej zodpovednosti ako dospelý páchateľ, bez zistenia nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) či jej zníženia.
Obžalovaný konal jednoznačne formou priameho úmyslu - dolus directus /§ 15 písm. a) Tr. zákona/.

Naplnená bola aj objektívna stránka - konanie, ktoré zreteľne vyplýva zo skutkovej časti tohto rozsudku
a napokon aj ostatný formálny znak, t. j. objekt útoku, ktorým je cudzí majetok, chránený touto skutkovou
podstatou trestného činu. Keďže ide o prečin v danom prípade,, kumulatívne musel byť naplnený aj
materiálny korektív, t. j. stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného, ktorý v zmysle jeho zákonnej
úpravy v trestnom zákone bol rovnako naplnený. Okresný súd považuje za potrebné v tomto smere

uviesť, že pokiaľ by aj nebola dôsledne naplnená skutková podstata trestného činu prečinu podvodu,
obžalovaný by celkom iste naplnil všetky zákonné znaky trestného činu prečinu sprenevery podľa § 213
odsek 1 Tr. zákona, pretože obžalovaný nevrátil poškodenému aspoň sumu 20.000,- Sk (cca 663,87
€), ktorá mala byť vrátená poškodenému po započítaní dohodnutého „penále“.

Obžalovaný už bol vo svojom živote dvakrát trestnoprávne riešený s tým, že v oboch prípadoch však ide
o odsúdenias účinkamizahladenia.Zmiestapobytuobžalovanéhoniejeobžalovanýbližšiehodnotený.
Za priestupok, výlučne však na úseku cestnej premávky, bol obžalovaný viackrát riešený a postihovaný.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania predmetného trestného

činu (prečinu), jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

U obžalovaného súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatovania nemohol konštatovať
poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a ani inú podľa

uvedeného zákonného ustanovenia. Na druhej strane však nezistil u neho ani žiadnu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Tr. zákona. Pri zvažovaní druhu sankcie súd dospel k záveru, že skutočne
adekvátnym trestom pre obžalovaného, vzhľadom na jeho zištný motív, bude alternatívny trest, a to
peňažný. Preto obžalovanému uložil takýto trest, špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, vprimeranej výmere s určením obligatórneho (povinného) určenia eventuálneho (náhradného) trestu
odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov, v zákonnej sadzbe posúdenej skutkovej podstaty trestného činu
- prečinu. Takto uložený trest považuje súd za primeraný a dostatočný aj z hľadiska predpokladaných

účinkov v ustanovení § 34 Tr. zákona.

S predmetným trestným konaním konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie, spojené bolo. Keďže
poškodený P.. R. K. svoj nárok na náhradu škody uplatnil v zmysle platného Trestného poriadku riadne a
včas, spôsobená škoda aj vyplýva zo skutkovej časti tohto rozsudku, okresný súd obžalovanému uložil

takúto povinnosť tak, ako sa jej poškodený domáhal.
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia - vyhlásenia
(doručenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.