Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/20/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111201843
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111201843.16

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: 1/ N.. U. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W., D. XX, 2/ N.. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. XX, 3/ N.. S. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., B.. G. XX, všetci zast. JUDr. Lukášom Kišeľakom advokátom so sídlom v
Prešove, Jarková 63, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, Bratislava 1, Dobrovičova 12, o zaplatenie 77.502,84 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 25.834,28 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 25.1.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2.rade 25.834,28 eur spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 25.1.2011 zo sumy 25.834,28 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 3.rade 25.834,28 eur spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 25.1.2011 zo sumy 25.834,28 eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. až 3. rade trovy konania 9.173,98 eur na účet ich
právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. až 3.rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.1.2011 odznení jej úpravy
prednesenénapojednávanídňa29.10.2015domáhaliuloženiapovinnostižalovanémuzaplatiťkaždému
žalobcovi sumu po 25.834,28 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.1.2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnili tým, že žiadosťou zo dňa 23.12.1992 evidovanou na bývalom Pozemkovom

úrade v Prešove pod č. XXXX/XXXX, uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností zapísanej v
pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako parcely mpč. XXX, nachádzajúcej sa v k.ú. Solivar vo výmere
1701 m2 po pôvodných vlastníkoch T. V., rod. X. v podiele 1/2 a T. V., rod. P. v podiele 1/2. Predmetná
parcela prešla do vlastníctva Československého štátu - Ústav geodézie a kartografie Prešov na základe
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20.10.1966. Oprávnené osoby svoj nárok odôvodnili tým, že predmetná
parcela bola vykúpená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.1966, uzavretej v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok na výstavbu slobodárne a internátu pre Krajský ústav geodézie a kartografie v
Prešove, pod nátlakom štátnych orgánov a ich nesplnených sľubov boli právne predchodkyne žalobcov
donútené podpísať kúpnu zmluvu dodatočne po predchádzajúcom zabratí pozemku.

Rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva č.k.: OPPaLH 2000/451-1/Sl zo dňa 27.1.2000, bol uplatnený reštitučný nárok zamietnutý.

Po podaní v návrhu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalobcami, Krajský súd v Prešove
uvedené správne rozhodnutie preskúmal rozsudkom č.k. 2S 16/2000-13 zo dňa 10.4.2001 a zrušil avrátil vec na ďalšie konanie. Okresný úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva vydal opäť nové rozhodnutie č.k. OPPaLH 2001/609 - 5/Sl zo dňa 6.10.2001, ktorým
žalobcom v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu za predmetnú záhradu v náhradnom pozemku o

výmere 851 m2 t.j. len v časti uplatneného nároku. Žalobcami došlo k opätovnému podaniu návrhu
o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia na Krajský súd v Prešove, ktorý napadnuté rozhodnutie
preskúmal a opätovne zrušil rozsudkom č.k. 4Sp/14/04-11 zo dňa 27.4.2005 právoplatným 6.7.2005
súčasne vrátil veci na ďalšie konanie Obvodnému pozemkovému úradu. Uvedené rozhodnutie bolo
doručené Obvodnému pozemkovému úradu Prešov dňa 23.5.2005, pričom správny spis, ktorý bol

pripojený k príslušnému súdnemu spisu, bol vrátený dňa 26.7.2005.

Žalobcovia v ďalšom poukázali na to, že Obvodný pozemkový úrad v Prešove ako správny orgán
jednoznačne porušil svojím nesprávnym úradným postupom zákonnú povinnosť riadne a včas konať a
rozhodovať v zmysle § 49 ods.1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v zmysle ktorého
správny orgán má konať bezodkladne, v zložitejších prípadoch do tridsiatich dní a v zvlášť zložitých

prípadoch do šesťdesiatich dní. Obvodný pozemkový úrad v Prešove v správnom konaní nasledujúcom
po vydaní rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.4.2005 ďalšie konanie nielenže v zákonom
stanovených lehotách nekonal a nerozhodol, ale ani nepožiadal odvolací orgán o predĺženie lehoty,
pričom účastníkov konania o dôvodoch svojej nečinnosti neupovedomil. K rozhodnutiu Obvodného
pozemkového úradu Prešov došlo až 28.2.2008 pod č. OPÚ 2008/523-4/Ba takmer po troch rokoch

odo dňa, kedy bol uvedený správny orgán zaviazaný ku konaniu a rozhodnutiu rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.4.2005. Podľa názoru žalobcov išlo o nedôvodné a nesporné prieťahy v
správnom konaní pri vydávaní individuálneho správneho aktu a to rozhodnutia pod č. OPÚ 2008/523-4/
Ba zo dňa 28.2.2008. Následne zákonom č. 571/2007 Z.z. došlo s účinnosťou odo dňa 1.1.2008 ku
zmene zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku okrem iného i v časti ust. § 11 ods. 2 a to tak, že v § 11 ods. 2 sa na konci pripojili tieto vety
„náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
zapozemky,alebozaspoluvlastníckypodielkpozemkom,akvýškatakéhotonárokupredstavujevýmeru
nad 400 m2, a ak nárok v peniazoch je väčší ako 5.000,-Sk. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky
na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch“. Obvodný

pozemkový úrad Prešov svojím rozhodnutím zo dňa 28.2.2008 rozhodol tak, že žalobcovia v 1. až
3. rade ako oprávnené osoby spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. k/ 229/1991 Zb. z kúpnej zmluvy
uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ako oprávneným osobám sa v zmysle § 11
ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. nevydali nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke
č. XXX v k.ú. U. o výmere 1701 m2, druh pozemku - záhrada v intraviláne v podieloch N.. U. V. v

podiele 3/16, N.. L. V. v podiele 3/16, N.. S. V. v oddiele 3/16, Y.. G. P. v podiele 3/16, s tým, že
žalobcom ako oprávneným osobám sa v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. účinného od 1.1.2008
prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako
boli pôvodné pozemky, pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných
pozemkov, pokiaľ s tým oprávnené osoby súhlasia. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú

osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel
k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je
väčší ako 5.000,- Sk. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za
pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. V zmysle § 16 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.
oprávnená osoba vyzve Slovenský pozemkový fond na vydanie náhrady, lehota na vydanie náhrady

končí uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej osoby
na náhradu zaniká. Vzhľadom na to, že na spoluvlastnícky podiel toho ktorého žalobcu ako jednej z
oprávnených osôb pripadla výmera len 318,9 m2 nespĺňala ani jedna osoba samostatne podmienku pre
vydanie náhradného pozemku. Obvodný pozemkový úrad v Prešove v rozpore s príslušnou právnou
úpravou nerozhodol za čas od 6.7.2005 do 28.2.2008 riadne a včas takmer po troch rokoch odo dňa,

kedy ho ku konaniu a rozhodnutiu Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 27.4.2005 právoplatným
dňa 6.7.2005 zaviazal, došlo ku zásadnej zmene v ustanovení § 11 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov, ktorý s účinnosťou od 1.1.2008 už neumožňoval vydať pôvodným vlastníkom
nehnuteľností rovnocennej hodnoty, ale umožňoval im iba vyplatiť neakceptovateľnú sumu ako náhradu
za odňatý pozemok.

Oproti nároku každého zo žalobcov na peňažnú náhradu vo výške 1.058,55 eur v prípade vydania v
zákonom stanovenej lehote správneho rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu, došlo u každého
zo žalobcov jednoznačne len k vzniku nároku na vydanie pozemku v primeranej kvalite a výmerev obci L., tento náhradný pozemok pri zachovaní primeranosti kvality by pri výmere u každého zo
žalobcov 318,9 m2 mal trhovú hodnotu 26.892,83 eur (318,9 m2 x 84,33/m2= 26.892,83 eur). Takto
je prezentovaná u každého zo žalobcov vzniknutá škoda sumou 25.834,28 eur ako rozdiel medzi

všeobecnou cenou náhradného pozemku a vyplatenou náhradou vo výške 1.058,55 eur. S poukazom
na uvedené ide o zrejmú príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Obvodného
pozemkového úradu a vznikom škody u žalobcov v 1. až 3. rade v zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 514/2003 Z.z.

Žiadosťou zo dňa 13.12.2010 sa žalobcovia v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. domáhali
na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR predbežného prerokovania nároku na náhrady
škody. Dňa 5.1.2011 vydalo ministerstvo vyjadrenie vo veci predbežného prerokovania náhrady škody,
v zmysle jeho vyjadrenia sa žiadosti na náhradu škody nevyhovuje.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že žalobcovia sa domáhali zmeny rozhodnutia Obvodného

pozemkového úradu Prešov č. j. OPU 2008/523-4/Ba zo dňa 28.02.2008 na základe tých istých
skutočností, ako sa toho času domáhajú náhrady škody v tomto konaní. Odvolanie žalobcov N.. S. V.
a spol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom konaní rozsudkom č. k. lSžo/54/2009 zo dňa
22.09.2009 zamietol a rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sp 36/2008-10 zo dňa 03.10.2008
potvrdil; s odôvodením, že právny názor Obvodného pozemkového úradu Prešov, ako aj Krajského súdu

v Prešove bol správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil, že vydaniu predmetného pozemku
bráni zákonná prekážka podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., teda pozemok
nie je možné vydať z dôvodu zastavanosti stavbou neslúžiacou poľnohospodárskemu alebo lesnému
využitiupozemku,apretoObvodnýpozemkovýúradPrešovsprávnerozhodol,keďoprávnenýmosobám
priznal právo na náhradu podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v spojení s ustanovením

§ 16 ods. 1 a 2 zákona č, 229/1991 Zb. Vzhľadom k tomu, že Obvodný pozemkový úrad Prešov
nebol oprávnený na rozhodnutie o priznaní konkrétneho náhradného pozemku, pretože náhradu za
pozemky, ktoré sa nevydávajú, poskytne štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, podľa
ustanovenia § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb., správne poučil oprávnené osoby na ďalší postup
týkajúci sa prevodu iných pozemkov, ako náhrada za pôvodné pozemky. Najvyšší súd Slovenskej

republiky súčasne konštatoval, že nebolo možné prihliadnuť na námietky N.. S. V. a spol. o tom, že
Obvodný pozemkový úrad Prešov nedodržal základné pravidlá uvedené v ustanovení § 3 ods. 3 a 4
Správneho poriadku a nerozhodol v lehote podľa ustanovenia § 49 Správneho poriadku. Najvyšší súd
Slovenskej republiky z administratívneho spisu nemal preukázané, že by Obvodný pozemkový úrad
Prešov postupoval v rozpore s právnou normou ustanovenou v § 3 ods. 3 a 4 Správneho poriadku.

V ďalšom žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku, res iudicata. Čo sa týka žalobcami namietanej
nečinnosti Obvodného pozemkového úradu Prešov, ku ktorej údajne malo dôjsť v čase od 06.07.2005 do
28.02.2008;žalovanýnemalvedomosťonečinnostidotknutéhosprávnehoorgánu.Obvodnýpozemkový
úradPrešovkonalanaďalejkonávovšetkýchreštitučnýchkonaniachvporadí,vakommubolipridelené.

V rokoch 2004-2008 bolo na Obvodnom pozemkovom úrade Prešov celkovo 70 neukončených
reštitučných nárokov uplatnených podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom v roku 2004 bolo uplatnených 2
399 reštitučných nárokov podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom. K otázke
príčinnej súvislosti medzi nečinnosťou (jednou z foriem nesprávneho úradného postupu) Obvodného
pozemkového úradu Prešov a vzniknutou škodou; žalovaný namietal, že nie je daná príčinná súvislosť

medzi vzniknutou škodou a údajným nesprávnym úradným postupom Obvodného pozemkového
úradu Prešov. V návrhu žalobcov bola fiktívne vyčíslená výška náhrady škody, pretože doposiaľ
nepreukázali žalovanému súčasné splnenie troch zákonných podmienok objektívnej zodpovedností
za škodu a to: existenciu škody; nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci i príčinnú súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobcovia dôvod vzniku škody vo výške 77.502,84

eur s príslušenstvom vidia v nadobudnutí účinnosti zákona č. 571/2007 Z.z. zo dňa 25.10.2007,
pričom podľa názoru navrhovateľov, ak by bol Obvodný pozemkový úrad Prešov rozhodol v lehote
ustanovenej § 49 správneho poriadku, bol by aplikoval zákon č. 229/1991 Z. z. v znení pred účinnosťou
zákona č. 571/2007 Z.z., a mohol im byť namiesto peňažnej náhrady poskytnutý náhradný pozemok.
Neposkytnutím náhradného pozemku, s ktorým by mohli ďalej nakladať, mala žalobcom vzniknúť škoda.

V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že náhradné pozemky, resp, finančnú náhradu, ktorá podľa vedomosti
žalovaného bola uhradená žalobcom, poskytuje Slovenský pozemkový fond. V nadväznosti na uvedené,
vzniesol žalovaný z opatrnosti námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Ďalej poukázal
nato,žezákonč.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje
rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho
zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,

je objektívne vyjadrení v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. V tejto súvislosti žalobcovia mali preukázateľne priznanú a vyplatenú finančnú náhradu,
preto im nemohla vzniknúť žiadna škoda vo všeobecnosti ako ujma uvedená a už vôbec nie ako ušlý
zisk Žalobcovia pri výpočte výšky škody, ktorej náhrady sa domáhajú, súčasne nezohľadnili skutočnosť,
že zákon č. 229/1991 Zb. aj pred jej novelizáciou zákonom č. 571/2007 Z. z. ustanovoval možnosť

Obvodného pozemkového úradu Prešov rozhodnúť podľa ustanovenia § 14 ods. 1 druhá veta zákona
č. 229/1991 Zb. a oprávnenej osobe poskytnúť finančnú náhradu za pozemok, ktorý sa podľa zákona
č. 229/1991 Zb. nevydal, a za ktorý nebol poskytnutý iný pozemok. Z uvedeného zákonného znenia je
zrejmé, že aj pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 571/2007 Z. z. mohla byť navrhovateľom namiesto
náhradného pozemku poskytnutá finančná náhrada, čo v konečnom dôsledku znamená, že tvrdenie
navrhovateľov, podľa ktorého mali byť ukrátení nečinnosťou Obvodného pozemkového úradu Prešov,

ktorý o nárokoch navrhovateľov rozhodol až po prijatí novely zákona č, 571/2007 Z.z., neobstojí. Účelom
novelyzákonač.229/1991Zb.vžiadnomprípadeneboloukrátenieoprávnenýchosôb,resp.vznikškody
oprávneným osobám. Nová právna úprava odstránila doterajšie nejasnosti praktickej aplikácie, keď sa
za pozemky, ktoré nebolo možné vydať poskytovala náhrada, buď vo forme náhradného pozemku,
alebo vo forme finančnej náhrady. Žalobcovia v návrhu na náhradu škody vo výške 77.502,84 eur

neodôvodnili ako škodu spôsobenú prieťahmi Obvodného pozemkového úradu Prešov, ale tým, že v
čase rozhodovania o ich nárokoch nadobudol účinnosť zákon č. 571/2007 Z.z,, t.j. navrhovatelia sa
cítia byť ukrátení prijatím nového zákona č. 571/2007 Z.z. Žalovaný a taktiež Obvodný pozemkový úrad
Prešov nie je orgánom, ktorý cit. právny predpis prijal, a ak žalobcovia tvrdia, že boli prijatím tohto
právneho predpisu ukrátení, je namieste domáhať sa vyslovenia protiústavnosti cit. právneho predpisu a

nie nečinností Obvodného pozemkového úradu Prešov, resp. nesprávneho úradného postupu odporcu.
Naviacžalobcoviasaoškodevsúvislostisúdajnýmnesprávnymúradnýmpostupomodporcu(prieťahmi
a nečinnosťou) museli dozvedieť už z rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, Č. j. OPPaLH 2000/451
- l/S 1. zo dňa 27.1.2000, z rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S 16/00-13 zo dňa 10.4.2001, z
rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, Č. j. OPPaLH 2001/609-5/S1. zo dňa 6.10.2001, z rozsudku

Krajského súdu v Prešove č, k. 4Sp 14/04-11 zo dňa 27.4.2005, ktoré predložili Okresnému súdu Prešov
ako dôkazy; avšak najneskoršie nadobudnutím účinnosti (01.01.2008) novely zákona č. 229/1991 Zb. zo
dňa 25.10.2007, a to zákona č. 571/2007 Z.z., ktorý sa uverejnením v Zbierke zákonov stal všeobecne
platným a záväzným. Vzhľadom na to, že navrhovatelia návrh podali na Okresný súd Prešov až dňa
25.1.2011, takto podaným návrhom zmeškali trojročnú lehotu, a preto žalovaný vzniesol aj námietku

premlčaniaprávananáhraduškody.Naviacanipripreukázaníúdajnéhonesprávnehoúradnéhopostupu
žalovaného žalobcom by nemohla byť priznaná fiktívne vyčíslená výška škody vo výške 77.502,84 eur s
príslušenstvom,nakoľkoškoduvyčíslenúžalobcami,akorozdielmedziposkytnutoupeňažnounáhradou
vovýške1.058,55eurasumouvzmysleznaleckéhoposudkuvyčíslenouznalcomzodborustavebníctva
N.. G. P. v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 10.12.2010 vo výške 26.892,83 eur za fiktívny

náhradný pozemok v katastrálnom území U., nie je možné považovať za určujúcu. S poukazom na
uvedené skutočnosti, a to najmä na nepreukázanie nesprávneho úradného postupu žalovaného, resp.
Obvodného pozemkového úradu Prešov, nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi údajným nesprávnym
úradným postupom žalovaného, resp. Obvodného pozemkového úradu Prešov a vznikom škody, ako
aj z dôvodu premlčania práva navrhovateľov na náhradu škody i z dôvodu fiktívnej nepreukázanej

výšky škody, z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného navrhol, aby návrh žalobcov ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 3. rade a oboznámením s listinnými dôkazmi
návrhom, vyjadrením žalovaného, rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, odboru pozemkového

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 27.1.2000 č.k. OPPaLH 2000/451/1-Sl, rozsudkom
KS v Prešove č.k. 2 S 16/00-13 zo dňa 10.4.2011, ďalej súd oboznámil rozhodnutím OÚ v Prešove,
odboru pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 6.10.2001 č.k. OPPaLH
2001/609/5-Sl, rozsudkom KS v Prešove 4 Sp 14/04-11 zo dňa 27.4.2005, rozhodnutím OPÚ zo dňa
28.2.2008, právoplatným 30.10.2009 č.k. OPÚ 2008/523-4/BA, žiadosťou o bezodplatné prevedenie

iných pozemkov vo vlastníctve štátu zo dňa 27.12.2010 a žalobcov adresovanou SPF, ocenením
pozemkov zo dňa 31.12.2010 č.k. OPÚ-2010/02676-3/BD, znaleckým posudkom N.. G. P. č. XX/
XXXX, výpisom LV č. XXXX kat. územie U. zo dňa 25.11.2010, kópiou kat. mapy zo dňa 1.12.2010,
grafickou identifikáciou pozemkovo-knižnej parcely mpč. XXX, pozemkovo-knižnou vložkou č. XXX kat.územie U., časťou A, časťou B, prehlásením realitnej kancelárie Gama Invest zo dňa 17.12.2010,
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 13.12.2010, vyjadrením k
predbežnému prerokovaniu náhrady škody zo dňa 5.1.2011 Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja

vidieka SR, rozsudkom KS v Prešove č.k. 2 Sp 36/2008-10 právoplatným dňa 30.10.2009, rozsudkom
NS SR č.k. 1 Szo 1/54/2009, ďalej súd oboznámil uznesením OS Prešov vo veci 25 C 172/09-552,
rozsudkom OS Prešov vo veci 25 C 172/09-420 zo dňa 16.6.2010. spismi KS v Prešove 4 Sp
14/2004 a 2 S 16/2000, spisom OPÚ 2008/523-4/BA, spolu so súvisiacimi spismi predloženými OPÚ
Prešov rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1 SŽO/54/2009 zo dňa 22.9.2009, ktorý je súčasťou

reštitučného spisu obvodného pozemkového úradu a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. konania
2SP 36/2008-10 zo dňa 3.10.2008, ktorý je súčasťou správneho spisu Obvodného pozemkového
úradu v Prešove, stanoviskom právneho zástupcu žalobcov, vyjadrením Slovenského pozemkového
fondu zo dňa 13.2.2012, stanoviskom Slovenského pozemkového fondu zo dňa 24.1.2011, vyjadrením
žalovaného zo dňa 7.8.2012, rozsudkom Krajského súdu v Prešove 8Co 106/2011, vyjadrením
žalovaného zo dňa 6.9.2012 a ostatným obsahom a dňa 20. 9. 2012 rozhodol medzitýmnym rozsudkom

tak, že určil, že zodpovednosť žalovaného za náhradu škody uplatňovaná titulom miss nesprávneho
úradného postupu je daná.

Po podanom odvolaní žalovaným odvolací súd uznesením zo dňa 12.11.2013 zrušil rozsudok súdu
1. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie odvolací súd sa stotožnil s tým , že žalobcovia si uplatnili

nárok na náhradu škody s odkazom na zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, keďže zodpovedný správny orgán nerozhodol o nároku žalobcov v zákonnej
primeranej lehote a nečinnosťou orgánov verejnej správy došlo ku škode na majetku žalobcov pre tento
nesprávny úradný postup, poznamenal však že nebolo právoplatne rozhodnuté žiadnym orgánom o
tom, aby konštatovať nesprávny úradný postup správneho orgánu, čo by následne podľa § 9 zákona

č. 514/2003 dávala žalobcom právo na náhradu škody proti nesprávnemu úradnému postupu. Samotní
žalobcovia neuplatnili vo vzťahu k správnemu orgánu žiadnu žalobu podľa O.s.p. proti nečinnosti orgánu
verejnej správy a žiaden organy ešte nerozhodol o nesprávnom úradnom postupe správneho orgánu
vo vzťahu k žalobcom s tým, že zatiaľ nebola ani konštatované žiadne porušenie právnej povinnosti
správnym orgánom právomocným rozhodnutím.

Napriek uvedenému vyjadrenému právnemu záveru procesný prvostupňový súd vykonal ďalšie
dokazovanie, pričom v tejto súvislosti je potrebné predovšetkým poukázať na rozdielnosť v právnej
úpravy spočívajúcej v tom, že aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne
upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu

v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k
zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia
(§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu.
Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona zákonom č. 412/2012 Z.z. s
účinnosťou od 1.1.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo aplikovateľné len na zodpovednostné

právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré vznikli od 1.1.2013. V danej právnej
veci predmetom sporu sú právne vzťahy, ktoré vznikli práve do 1.1.2013 samotná žaloba v danej právnej
veci bola podaná na súde dňa 25.1.2011.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky ktoré je

aplikovateľné aj v danej právnej veci zo dňa 21.6.2000 č.k. 25Cdo 1154/2000, v zmysle ktorého podľa
zákona č. 82/1998 Zb. (čo obdobný zákon platný na území Českej republiky o zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom) nemožno postupovať v prípade uplatňovania nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym výkonom úradnej moci, ktorá vznikla pred jeho účinnosťou
(absolútny zákaz pravej i nepravej retroaktivity). Zák. č. 82/1998 Sb. rieši len tie právne vzťahy, ktoré

nastali až po jeho účinnosti, a použije sa len na náhradu tých škôd, ktoré vznikli na základe nezákonného
rozhodnutia, ktoré bolo vydané po 15. 5. 1998. Právne vzťahy pred týmto dátumom upravoval zák. č.
58/1969 Zb.

V danej právnej veci až zákonom č. 312/2012 s účinnosťou od 1.1.2013 sa v § 9 sa za odsek 1 vložili

nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti naprieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.“ a dovtedajší odsek 2 sa označil ako odsek 4.

Z uvedených dôvodov prvostupňový procesný súd podmienku, že zatiaľ nebolo ani konštatované žiadne
porušenie právnej povinnosti správnym orgánom právomocným rozhodnutím iného správneho orgánu
nevyžadoval pre úspešné uplatnenie náhrady škody za nesprávny úradný postup.

Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žiadosťou zo dňa 23.12.1992 evidovanou
na bývalom Pozemkovom úrade v Prešove pod č. XXXX/XXXX uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností
zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 276 ako parcely mpč. XXX, nachádzajúcej sa v k.ú. U. vo
výmere 1701 m2 po pôvodných vlastníkoch T. V., rod. X. v podiele 1/2 a T.G. V., rod. P. v podiele
1/2. Predmetná parcela prešla do vlastníctva Československého štátu - Ústav geodézie a kartografie

Prešov, na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20.10.1966. Oprávnené osoby svoj nárok odôvodnili
tým, že predmetná parcela bola, vykúpená na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.1966 uzavretej
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok na výstavbu slobodárne a internátu pre Krajský ústav
geodézie a kartografie v Prešove, pod nátlakom štátnych orgánov a ich nesplnených sľubov boli právne
predchodkyne žalobcov donútené podpísať kúpnu zmluvu dodatočne po predchádzajúcom zabratí

pozemku.

Rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva č.k.: OPPaLH 2000/451-1/Sl zo dňa 27.1.2000 bol uplatnený reštitučný nárok zamietnutý.
Po podaní návrhu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalobcami Krajský súd v Prešove

uvedené správne rozhodnutie preskúmal a rozsudkom č.k. 2S 16/2000 - 13 zo dňa 10.4.2001 zrušil a
vrátil vec na ďalšie konanie. Okresný úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva vydal opäť nové rozhodnutie č.k. OPPaLH 2001/609 - 5/Sl zo dňa 6.10.2001, ktorým
žalobcom v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu za predmetnú záhradu v náhradnom pozemku o
výmere 851 m2 t.j. len v časti uplatneného nároku. Žalobcami došlo k opätovnému podaniu návrhu

o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia na Krajský súd v Prešove, ktorý napadnuté rozhodnutie
preskúmal a opätovne zrušil rozsudkom č.k.4 Sp/14/04 - 11 zo dňa 27.4.2005 právoplatným 6.7.2005
súčasne vrátil veci na ďalšie konanie Obvodnému pozemkovému úradu. Uvedené rozhodnutie bolo
doručené Obvodnému pozemkovému úradu Prešov dňa 23.5.2005. Pričom správny spis, ktorý bol
pripojený k príslušnému súdnemu spisu bol vrátený dňa 26.7.2005.

Obvodný pozemkový úrad Prešov rozhodnutím č.j. OPU 2008/523-4/Ba zo dňa 28.02.2008 rozhodol,
že oprávnené osoby - žalobcovia spĺňajú podmienky ustanovenia § 6 ods. 1 písm. k) zákona 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len zákon č.
229/1991 Zb.), v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Oprávneným osobám sa podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. nevydáva
nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 276 k. ú. Solivar - parcela č. XXX o výmere 1701
m2, druh pozemku záhrada v intraviláne. Oprávneným osobám sa podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona
č. 229/1991 Zb. prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej

výmere a kvalite, ako boli pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza
prevažná časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnené osoby súhlasia. Náhradný pozemok sa
na oprávnenú osobu prevedie, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za
spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a aknárok v peniazoch je väčší ako 5.000 Sk. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky pre priznanie nároku
na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. Podľa ustanovenia § 16 ods. 3
cit. zákona oprávnená osoba vyzve Slovenský pozemkový fond na vydanie náhrady. Lehota na vydanie

náhradykončíuplynutímtrochrokovodnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutia,inakprávooprávnenej
osoby na náhradu zaniká. Obvodný pozemkový úrad Prešov súčasne určil, že podľa ustanovenia § 6
ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia sú oprávnené osoby
povinné zaplatiť štátu kúpnu sumu, a to každý z oprávnených osôb po 4,25 euro.

Proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Prešov podali žalobcovia návrh na preskúmanie
rozhodnutia a postupu Obvodného pozemkového úradu Prešov č. j. OPU 2008/523-4/Ba zo dňa
28.02.2008.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2Sp 36/2008-10 zo dňa 03.10.2008, návrh na preskúmanie
zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov č.j. OPÚ 2008/523-4/Ba zo dňa

28.02.2008.

Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sp 36/2008-10 zo dňa 03.10.2008 podal žalobca v
3. rade odvolanie s odôvodnením, že Obvodný pozemkový úrad Prešov nedodržal lehotu na vydanie
rozhodnutia podľa ustanovenia § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a

žiadal, aby boli oprávneným osobám do ich vlastníctva bezodplatne prevedené iné pozemky podľa
zákona č. 229/1991 Zb. platného a účinného v čase pred 01.01.2008. O podanom odvolaní rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím 1 Sžo/54 /2009 rozsudkom zo dňa 22.9.2009 tak, že
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.10.2008. V svojom odvolaní poukázal na to že
nebolo možné prihliadnuť pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia, že správny orgán nedodržal

základné pravidlá uvedené v § 3 ods. 3 a 4 správneho poriadku a nerozhodol v lehote podľa § 49
Správneho poriadku poukázal však na to, že treba súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že v danej veci
správny orgán nerozhodol v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 49 Správneho poriadku, podľa
názoru odvolacieho súdu však táto skutočnosť nemala za následok nezákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia.

Žalobcovia sa v priebehu konania vo veci vyjadrili k vznesenej námietke res iudicata žalovaným.
Poukázali na tú skutočnosť, že v predmetnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov ide
o žalobcami uplatnený nárok zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci a
to Obv. poz. úradom v Prešove pri výkone verejnej moci, pričom súdne konania vedené na Krajskom

súde v Prešove a NS SR boli konaniami súdov v správnom súdnictve, ktorých predmet je upravený v
piatej časti zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p., ani v jednom z nich nebolo rozhodované súdmi o náhrade škody
uplatnenej účastníkmi na strane žalobcov voči štátu. Predmetný nárok nebol predmetom návrhu na
začatie konania, ani predmetom následného prvostupňového či druhostupňového konania, nie je teda
daná ani prekážka res iudicata.

Čo sa týka námietky nedostatku príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným
postupom Obv. poz. úradu v Prešove a dostatku pasívnej legitimácie žalovaného, tu žalobcovia
poukázali na to, že je nesporné, že od 24.6.1991 do 31.12.2007 zakotvoval § 11 ods. 2 zák. č. 229/1991
Zb. povinnosť oprávnenej osobe previesť bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu

v primeranej výmere, a kvalite, ako boli pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa
nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, to všetko bez ohľadu na výmeru takéhoto nároku a bez
ohľadu na výšku nároku v peniazoch za tento pozemok. Od 1.1.2008 došlo pri bezodplatnom prevode
pozemkov vo vlastníctve štátu oprávneným osobám, podľa ustanovenia § 11 odseku 2 zák. č. 229/1991
Zb. k zákonnému podmieneniu uvedenej povinnosti a to tak, že náhradný pozemok za nezmenených

kvalitatívnych a kvantitatívnych charakteristík ako za čas do 31.12.2007 sa bezodplatne prevedie na
oprávnenú osobu, len ak bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu pozemku alebo spoluvlastnícky
podiel k pozemkom ktorého výška predstavuje výmeru nad 400 m2 a, ak nárok v peniazoch je väčší ako
5.000,-Sk. Z uvedeného dôvodu snaha žalovaného "preniesť" zodpovednosť na SPF pre nevydanie
náhradných pozemkov či finančnej náhrady, neobstojí.

Následne žalobcovia argumentovali a aj preukázali, že sa obrátili zmysle § 11 zák. č. 229/1991
Zb. o bezodplatné prevedenie iných pozemkov vo vlastníctve štátu na SPF pri podávaní uvedenej
žiadosti o reštitučné plnenie t.j. o pridelenie náhradného pozemku vychádzali z rozhodnutia Obvodnéhopozemkového úradu Prešov, SPF regionálny odbor, odpoveďou zo dňa 24.1.2011 na predmetnú žiadosť
odpovedal tým, že výška podielu nespĺňa ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. nie možné plniť,
ešte vždy nárok oprávnených osôb formou pridelenia náhradného pozemku. Žiadosťou o vyjadrenie

stanoviska bol dotazovaný regionálny odbor Prešov SPF, ďalšou žiadosťou zo dňa 13.2.2012, ktorý
odpovedal na otázku, že vydával oprávneným osobám náhradné pozemky v rámci reštitúcií podľa zák.
č. 229/1991 Zb. v období od 6.7.2005 do 31.12.2007 a v danom období náhradné pozemky k dispozícii
pre uvedený účel boli, na otázku v akej výmere by bol vydaný v období od 6.7.2005 do 31.12.2007 SPF
povinný bezodplatne previesť do vlastníctva oprávnenej osoby náhradný pozemok v prípade riešenia

náhradyzanevydanýpozemokvk.ú.SolivarSPFodpovedal,ževzhľadomktom,žesajednalopozemok
ku kultúre - záhrada a nachádzal sa v intraviláne obce Prešov, jeho cena podľa vyhl. č. 289/1990
Zb. je 100,- Sk /m2, väčšinu náhradných pozemkov v k.ú. L. H. U. regionálny odbor Slovenského
pozemkového fondu Prešov v rámci riešenia reštitučných náhrad ponúkal za cenu 100,- Sk/m2 výmera
náhradného pozemku v k.ú. U. a k.ú. L. by bola 1701 m2 v pomere 1:1, ak by bolo o nároku právoplatne
rozhodnuté v období do 31.12.2007. Na základe toho jednoznačne vyplýva príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v porušení zákonnej povinnosti Obv. poz. úradu Prešove
rozhodnúť v lehote podľa § 49 Správneho poriadku a vznikom škody u žalobcov ako oprávnených
osôb. Bez porušenia týchto povinností výsledkom uvedeného, by muselo byť nadobudnutie výlučného
vlastníctva každého zo žalobcov k náhradnému pozemku v intraviláne obce Prešov o výmere 318,93
m2. Všetky pozemky v intraviláne obce Prešov majú určenú cenu podľa použitia vyhlášky č. 289/1992

Zb. účinnej k 24.6. 991 100,- Sk/m2. Cena náhradného pozemku nadobudnutého pri bezodplatnom
prevode do vlastníctva kdekoľvek v intraviláne obce Prešov predstavuje však trhovú hodnotu za 1 m2
tak, ako to určil znalec N.. G. P..

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania podľa názoru žalobcov táto neobstojí, ani len v časti,

námietku považujú za nedôvodnú v celom rozsahu aj vzhľadom ustanovenie § 19 ods. 3 zák. č.
514/2003 Z.z. v tom, že lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15, odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie však počas šiestich mesiacov z uvedeného
dôvodu nedošlo k uplynutiu zákonnej premlčacej lehoty v žiadnom prípade. Rozhodnutie obvodného
pozemkového úradu v Prešove zo dňa 28.2.2008 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2009 a žaloba

bola podaná na súde dňa 25.1.2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinným dôkazom, a to vyjadrením SPF
regionálneho odboru Prešov zo dňa 13.2.2012, z ktorého vyplynulo, že na regionálnom odbore
Prešov boli k dispozícii náhradné pozemky pre riešenie reštitučných náhrad v období od 6.7.2005 do

31.12.2007. SPF bol povinný bezodplatne previesť do vlastníctva oprávnenej osoby náhradný pozemok
v prípade riešenia náhrady za nevydaný pozemok k.ú. U. v kultúre záhrada sa nachádzal v intraviláne
obce Prešov a jeho cena podľa vyhlášky č. 289/1990 Zb. bola 100,- Sk/m2 väčšina náhradných
pozemkov sa nachádza v katastrálnom území L. H. U.. Slovenský pozemkový fond regionálny odbor
Prešov v rámci riešenia reštitučných náhrad ponúka za cenu 100,- Sk/m2 t.j. výmera náhradného

pozemku k.ú U. H. W..Ú.. L. by bola 1701 m2 v pomere 1 : 1, ak by bolo o nároku právoplatne rozhodnuté
do doby do 31.12.2007

Vo veci vypočutý žalobca v 3.rade potvrdil, že od samého začiatku reštitučného konania mali záujem
v prvom rade o vydanie náhradného pozemku a nie finančnej náhrady, poukázal nato, že keby bolo

správnym orgánom rozhodnuté bez prieťahov, táto ich reštitučná náhrada touto formou by bola aj
uspokojená.

Súd vo veci doplnil dokazovanie aj vyjadrením žalovaného k stanovisku žalobcu zo dňa 17.4.2014 v
žiadosti o sprístupnenie informácie, rozhodnutím Okresného úradu pozemkového a lesného odboru

zo dňa 28.8.2014, potvrdením miestneho národného výboru č. 8/1996, ďalej oboznámil s vyjadrením
žalobcu zo dňa 15.9.2014 a žiadosťou o poskytnutie informácie odpoveďou slovenského pozemkového
fondu už čísla listu spisu 340, ortofoto snímkou z č.l.sp. 341, čiastočným výpisom listu vlastníctva č.
XXXX, ďalej súd sa oboznámil znaleckým a posudkom N.. T. A. č. XXX/XXXX z čísla listu spisu 365 až
383 a vyjadrením žalovaného k znaleckému posudku z č.l.sp. 404 asi 409, pričom mal doplnený tento

skutkový stav veci:

Žalobcovia v 1. až 3. rade poukázali vo svojom vyjadrení (č.l.sp. 313 až 316 ) práve na skutočnosť, že
ku dňu podania predmetnej žaloby t.j. k 21.1.2011 boli zákonom požadované podmienky vtedy platnéhoa účinného znenia § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, s tým, že za nesprávny úradný postup sa považovalo aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
správy urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Pre úplnosť k uvedenému

doplnili, že znenie odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1 S žo 54/2009
zo dňa 22.9.2009 vyslovil najvyšší súd záver, že treba súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že v danej
veci správny orgán nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 Správneho poriadku. S poukazom na to
žalobcovia mali zato, že došlo k právoplatnému rozhodnutiu nesprávnom úradnom postupe správneho
orgánu vo vzťahu k žalobcom. K druhému dôvodu, pre ktorý došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu 1.

stupňa odvolacím súdom, žalobcovia poukázali na to, že atribúty pre vznik zodpovednosti za škodu
žalobcovia nikdy nijak odvodzovali od zmeny právnej úpravy, ale tieto vždy odvodzovali od nesprávneho
úradného postupu správneho orgánu, ako od porušenia zákonnej povinnosti, a teda protiprávneho
konania správneho orgánu, prostredníctvom ktorého vykonáva štát svoju verejnú moc. Z uvedeného
dôvodu aj poukázali na existenciu iných rozdielov medzi nárokom uplatneným a preukazovaných
žalobcami v tomto súdnom konaní oproti stavu, o ktorom pojednával odvolacím súdom označený

rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Oliver Varga, Barnabáš Varga c/ s Slovenská
republika zo dňa 10.7.2012, kedy v danom prípade išlo o reštitučné nároky reštituentov uplatnené
podľa reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z. a reštituentom bol namiesto pôvodného pozemku priznaný
náhradný pozemok alebo peňažná náhrada, kedy si reštitučný nárok uplatnili v marci 2004, pričom od
1.5.2004 už im nebolo možné pre zmenu legislatívy vydať ten pôvodný pozemok, pričom o nepriznaní

nároku na vydanie náhradného pozemku bolo rozhodnuté v júli 2005. Išlo o priznanie nároku na vydanie
i keď nie pôvodného pozemku, ale náhradného pozemku v rovnakej, porovnateľnej výmere, bonite
teda náhradného pozemku, ktorého trhová hodnota bola zrejme porovnateľná s trhovou hodnotou
nevydaného pôvodného pozemku. Žalobcovia poukázali nato, že v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. Podľa názoru žalobcov že odvolací súd vyslovil, že sa nestotožnil s názorom prvostupňového
súdu o vzniku priamej škody na strane žalobcov, avšak žalobcovia požadovali a požadujú priznanie
náhrady škody a to ušlý zisk. Podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4MCdo 23/2008 zo dňa 21.12.2008, pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne

vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak
má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej
ujmy. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením
majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu

(výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené,
že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodovej udalosti) mohol
poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania
škodcu (škodovej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo
reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodová udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný

príjempoškodenýprišiel.TotožnéstanoviskobolozaujatéichpodľaodôvodneniauzneseniaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Cdo 319/2008 zo dňa 28.4.2010. Podľa právnej vety vyslovený v
rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 25Cdo 296/2006 zo dňa 23.9.2007, ušlý zisk môže
byť i strata vyvolaná tým, že poškodený bol nútený zaplatiť pokutu na základe rozhodnutia neskoršie
zrušeného pre nezákonnosť a prišiel tak o výnos s týmito peniazmi v spojený. Najvyšší súd v súvislosti s

týmto rozhodnutím poukázal aj na to, že nemožno súhlasiť s odvolacím súdom, po povaha uplatneného
nároku ako " jedine hypotetickej škody, pretože nemá podklad reálnych zdrojoch ", ktorý nemôže
predstavovať ušlý zisk. Je totiž nepochybné, že pokiaľ žalobkyni (jej právnej predchodkyni) v dôsledku
rozhodnutia žalovaného - následne súdom zrušeného pre nezákonnosť - nebolo umožnené po určitú
dobu disponovať so svojimi peniazmi, mohol jej ujsť zisk, ktorého by pri bežnom nakladaní s týmito

fínčiny prostriedkami za normálneho behu okolnosti dosiahla. Môže ísť tak povinnosť z úrokov z týchto
peňazí, ak boli vyberané z určeného účtu, na ktorom boli uložené, tak o výnos, ktorý by čiastka priniesla
pri obvyklom spôsobe hospodárenia. Najvyšší súd konštatoval, aby preukázala žalobkyne, že taký zisk
mohla dôvodne očakávať s pohľadom na pravidelný beh vecí, pokiaľ by nedošlo k zaplateniu pokuty na
základe nezákonného rozhodnutia je taká strata reálne užším ziskom v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka a podmienka zodpovednosti štátu v podobe vzniku škody tak bola naplnená. Na
č.l.sp.315až316žalobcoviapoukázalinamnožstvoďalšíchrozhodnutíaplikovateľnýchajvtejtoprávnej
veci, s poukazom na to navrhli doplnenie dokazovania na preukázanie dôvodnosti ich nároku na náhradu
škody ako ušlého zisku ustanovením znalca na ocenenie trhovej hodnoty takto vydaných náhradnýchpozemkov s dôrazom na vydané náhradné pozemky, ktoré svojou výmerou, bonitou a umiestnením
boli najviac podobné pôvodnému pozemku nevídanému žalobcom ako reštituentom a rozdielom medzi
primeranou peňažnou náhradou skutočne priznanou žalobcom a takto zistenými trhovými cenami už

vydaných náhradných pozemkov, keďže žalobcovia nie sú ani nebudú vlastníkmi náhradných pozemkov,
o čo sa sústavne pokúšali od roku 1992 a to len pre neodôvodnený, nezákonný a nesprávny úradný
postup správneho orgánu. Ak by nebolo bývalo došlo k protiprávnemu konaniu správneho orgánu,
žalobcovia mohli ako poškodení dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku ku vydaniu, ktorého
nedošlo práve a len v dôsledku konania spočívajúceho v nesprávnom úradnom postupe správneho

orgánuprivýkoneverejnejsprávyaeventuálneuvedenéporovnaťsvýškounakoniecpriznanejpeňažnej
náhrady - analogicky aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4MCdo 23/2008 zo
dňa 21.12.2008.

Žalovaný mal možnosť sa k uvedenému v stanovisku vyjadriť, to aj vykonal podaním zo dňa 17.4.2014
a v celom rozsahu poukázal na uznesenie odvolacieho súdu s tým, že odvolací súd v závere svojho

odôvodnenia vyslovil názor, že nárok žalobcov nie je daný zo skutkového stavu tak, ako ho vymedzili
žalobcovia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu,
regionálneho odboru Prešov zo dňa 2.9.2014 (č.l.sp. 340), v zmysle ktorého totožnej právnej veci

vedenej však na Okresnom súde v Bardejove, k totožnému pozemku bolo uvedené, že Slovenský
pozemkový fond poskytuje náhradné pozemky oprávneným osobám na základe právoplatného
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu za podmienky, že si oprávnené osoby požiadajú o
plnenie svojho nároku náhradnom pozemku. Slovenský pozemkový fond poskytuje náhradné pozemky
primeranej výmere a kvalite, t.j. za záhradu o výmere 1701 m2 v kultúre záhrada je možné poskytnúť

pozemok o výmere 1701 m2 v katastrálnom území Solivar v kultúre záhrada, alebo rovnakú výmeru
v inom druhu poľnohospodárskeho pozemku určeného územným plánom mesta Prešov na výstavbu.
Slovenský pozemkový fond za nevydané pozemky v kultúre záhrada v katastrálnom území Prešov a
Solivar vydáva náhradné pozemky aj v kultúre záhrady aj v kultúre orná pôda, ktoré sú/boli územným
plánom určené na výstavbu. Regionálny odbor slovenského pozemkového fondu mal v období od

6.7.2005 do 31.12.2007 k dispozícii náhradné pozemky pre riešenie reštitučných náhrad. Ponuka
náhradných pozemkov bola obmedzená na pozemky neknihované a kmeňových štátny majetok z
dôvodu účinnosti zákona 503/2003 Z.z.. V období od 6.7.2005 do k 31.12.2007 bolo možné previesť na
oprávnené osoby parcelu KN C XXXX/X záhrada o výmere 1626 m2 v katastrálnom území U.. Touto
záhradou bolo možné v období od 6.7.2005 do 31.12.2007 plniť reštitučné nároky oprávnených osôb,

keďže táto parcela bola vzhľadom na žalobcami opísaným nevydaný pozemok kultúre Záhrady o výmere
1701 m2 v katastrálnom území U.. Žalobcom taktiež bolo možné vydať aj náhradné pozemky v kultúre
orná pôda, určené územným plánom na výstavbu napríklad náhradné pozemky v katastrálnom území
Prešov a Solivar.

Súd vo veci vykonal dokazovanie aj listinným dôkazom, a to znaleckým posudkom č. XXX/XXXX N..
T. P., ktorý bol vypracovaný na základne z uznesenia Okresného súdu Bardejov vedenej pod sp.zn.
6C/121/2011-396 zo dňa 30.9.2014 a jeho úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu pozemku - parcely
pôvodne zapísanej na PKV XXX mpč. XXX o výmere 1701 m2 druh pozemku záhrada - k.ú. U., obec
L., okres L. za obdobie 2. polrok roku 2005, kalendárny rok 2006, kalendárny rok 2007, kalendárny rok

2008 ako aj k dňu vyhotovenia znaleckého posudku t.j. ku dňu dátumu ohliadky a stanoviť všeobecnú
hodnotu pozemku parcely KNC č. XXXX/X o výmere 1626 m2 druh pozemku záhrada zapísané na
liste vlastníctva XXXX - k.ú. U., obec L. okres L. za obdobie 2. polrok roku 2005, kalendárny rok 2006,
kalendárny rok 2000 typ 7, kalendárny rok 8 ako aj ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku t.j. k dátumu
ohliadky. Znalec vo svojom závere konštatoval, že pozemok v mpč. XXX za obdobie rokov 2005 - 2006

mal vo všeobecnej hodnote 133.205,31 eur, za obdobie rokov 2007 - 2008 157.869,81 eur, k dátumu
ohliadky 148.004,01 eur, pozemok KN C č. XXXX/X za obdobie rokov 2005 - 2006 - 94.031, 58 eur, za
obdobie rokov 2007 - 2008 - 107.462,34 eur, k dátumu ohliadky 97.381,14 eur.

Vo svojom návrhu žalobcovia vychádzali zo zistení znalca Ing. G. P., ktorým bola ustálená cena 143.000

eur pri zohľadnení jednotkovej hodnoty pozemkov 84,33 eur/m2 s tým, že u žalobcu v 1. až 3. rade pri
výmere 318,9 m2 (318,9 m2 x 84,33 eur =26.892,33 eur) po odpočítaní poskytnutej finančnej náhrade
vo výške 1.058,55 eur predstavovala uplatnená škoda výšku 25.834,28.Na základe uvedeného súd právne uzatvára :

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 1.1.2013, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ cit. Zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci v znení účinnom do 1. 1. 2013 podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný

orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí
do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu,
ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 1.1.2013, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 v znení účinnom do 1.1.2013 cit. Zákona, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 1.1.2013, nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 1.1.2013, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 1.1.2013, na právo na náhradu škody sa premlčí za

tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom do 31.12.2007, pozemky alebo ich časti nemožno vydať
v prípade, že
a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania,
s výnimkou prípadov uvedených v § 8,
b) na pozemku sa nachádza cintorín,

c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí
koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich
stolových minerálnych vôd, 9e)
d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku,

e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, 10)
f) na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, botanická záhrada a arborétum zamerané na
záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum 10a) alebo pozemok slúži výlučne
na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín,g) pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť, 10b)
h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené. 10c)

Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom do 31.12.2007, v prípade uvedenom v odseku 1 sa
oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej
výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza
prevažná časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí.

Podľa § 11 ods. 2 zák.č. 229/1991 Zb. v znení účinnom od 31.12.2007, v prípade uvedenom v odseku 1
sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej
výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza
prevažná časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí. Náhradný pozemok sa
prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky, alebo

spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak
nárok v peniazoch je väčší ako 5 000 Sk. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku
na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

Podľa § 49 ods. 1,2 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak

možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne
bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný
rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do
60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť
odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30,

prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení súd pri rozhodovaní dôvodnosti uplatňovaného nároku titulom
náhrady škody prihliadal na celý komplex rozhodujúcich okolnosti. Zákon č. 514/2003 Z.z. v znení
účinnom do 1.1.2013 bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba

aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka)
a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s

nesprávnym úradným postupom.

V konaní bol preukázaný vznik všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného. Porušenie
právnej povinnosti správnym orgánom súd videl v nerešpektovaní ustanovení § 49 ods. 1, 2 zák. č.
71/1967 Zb. o Správnom konaní.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v správnom konaní je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia. Samotným
prerokovaním veci sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej
istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím. Pri posudzovaní otázky,
či v správnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl.
48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade s doterajšou judikatúrou súd zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými je právna a faktická zložitosť veci, o ktorej bolo rozhodované, správanie
účastníkov a postup samotného úradu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej

veci.

V dane právnej veci je nesporné a vyplýva to z pripojených spisov správneho orgánu, že nič nebránilo
správnemu orgánu rozhodnúť vo veci, a to v čase od vrátenia spisu Krajským súdom v Prešove od
26.7.2005 (do 28.2.2008).

Žalobcovia nijakým spôsobom nebránili vydaniu rozhodnutia, a čo sa týka zložitosti veci, táto bola
prejednávaná, už od roku 2001, pričom Krajský súd v Prešove v rámci správneho súdnictva v rozhodnutí
pri preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu riadne poukázal na nedostatky, ktoré bolo nutné odstrániťsprávnym orgánom. Súd dospel k záveru, že nečinnosťou správneho orgánu v namietanom konaní
došlo k porušeniu právom chránených záujmov fyzických osôb.

Žalovaný vzniesol rôzne námietky na svoju obranu, námietku res iudicata nemožno zohľadniť, z
dôvodu rozdielnosti konaní, v danej právnej veci je uplatňovaný nárok zo zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci, pričom konania o reštitučných nárokoch boli uplatňované na základe
iných právnych titulov. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania v zmysle ustálenej judikatúry pojem
"dozvie sa o škode" (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone

alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu
a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol
svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť rozdielny
vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho
vedomosti o škode. V danej právnej veci nadobudlo rozhodnutie Obv. poz. úradu č.j. OPÚ - 2008/523-4
Ba zo dňa 28.2.2008 právoplatnosť dňa 30.10.2009, najskôr týmto dňom mohla začať plynúť premlčacia

lehota, ktorá aj bez odpočítania jej spočívania, počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 zák. č. 514/2003 Z.z. (najdlhšie však počas šiestich mesiacov) neuplynula skôr ako 30.10.2012,
pričom žaloba bola podaná na súd dňa 25.1.2011, vzhľadom na to súd vznesenú námietku premlčania
posúdil ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú súd posúdil námietku nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného, vzhľadom na vyššie citované ust. § 9 ods. 1 a § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. neprávny

úradný postup ktorého príčinou je uplatňovaná škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej
správy, ktorá patrí do pôsobnosti žalovaného.

Čo sa týka námietky nedostatku príčinnej súvislosti, práve tu súd vidí zásadné právne posúdenie
veci (nakoľko žalobcovia si mohli uplatniť aj nárok titulom nemajetkovej ujmy za vzniknuté prieťahy

v správnom konaní), v tomto smere z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností danej veci
bolo zrejmé, že nesprávny úradný postup správneho úradu bol rozhodujúcim článkom reťazca príčin
a následkov. Skutočne, ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ak bolo by rozhodnuté v
zákonom stanovenej lehote, ktorá skončila ešte pred zmenou právnej úpravy, bol by žalobcom priznaný
náhradný pozemok - nebol by sa zmenšil majetok žalobcov v 1. až 3. rade.

Uvedené potvrdil vo svojom vyjadrení aj Slovenský pozemkový fond (regionálny odbor), ktorý v
rozhodnom období mal k dispozícií náhradné pozemky.

Teória podmienky (sine qua non) stanovuje, že kauzalita medzi príčinou a následkom je daná, pokiaľ

by následok bez príčiny nenastal.

Súd tu poukazuje okrem vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré
poukazovali vo svojej argumentácii žalobcovia a ktoré sú plne aplikovateľné aj v danej právnej veci
na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 3471/2009, zo dňa 24.3.2011, ktorý práve poukázal nato, že

z hľadiska českej občianskoprávnej teórie, ktorá je aplikovateľná aj v našom právnom poriadku, je
väčší dôraz kladený na teóriu adekvátnej príčinnej súvislosti. Podľa tejto teórie je príčinná súvislosť
daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym
dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by
nebola nastala bez tejto príčiny. Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 312/05 vo vzťahu k teórií

adekvátnosti príčinnej súvislosti rozviedol, že „pre zodpovednosť za škodu nie je nutné, aby vznik určitej
škody bol pre konajúceho (škodcu) konkrétne predvídateľný, ale je dostatočné, že pre optim povahy
pozorovateľa nie je vznik škody vysoko nepravdepodobný“.

V danej právnej veci je nesporné, že ak by správny orgán rozhodol včas, t.j. v zákonom stanovenej

lehote, bol by žalobcom v 1. až 3 rade vydaný SPF náhradný pozemok nachádzajúci sa v k.ú. U.
alebo k.ú L. v pomere 1 : 1, pričom všetky pozemky v intraviláne obce L. mali cenu určenú za
použitia vyhlášky č. 289/1990 Zb. účinnej k 24.6.1991 v sume 100,- Sk za m2 (náhradné pozemky
za túto cenu „vyhláškovú“ boli ponúkané reštituentom). Cena náhradného pozemku nadobudnutého
pri bezodplatnom prevode vlastníctva kdekoľvek v intraviláne obce L. predstavuje však cenu trhovú

(náhradné pozemky v primeranej výmere a kvalite, ako boli pôvodné pozemky).Medzičasovýmúsekomod26.7.2005do28.2.2008(kedysícedošlokzmeneprávnejúpravy,nazáklade
ktorej žalobcovia prestali spĺňať podmienky na vydanie náhradného pozemku), správny orgán nevykonal
žiadny úkon.

K vydaniu rozhodnutia správnym orgánom dňa 28.2.2008 došlo len dva mesiace po zmene právnej
úpravy, hoci nič nebránilo správnemu orgánu rozhodnúť o nároku žalobcov v 1. až 3.rade od roku 2005,
teda za obvyklého chodu vecí a skúseností, k rozhodnutiu správneho orgánu mohlo dôjsť pred zmenou
právnej úpravy a tým by nedošlo k vzniku škody.

Súd dospel k záveru, že medzi vznikom škody podobe v rozdielu finančnej náhrady vyplatenej ako
oprávneným osobám za pozemok mpč. XXX zapísaný v pozemnoknižnej vložke XXX o výmere 1701
m2 k.ú. U., ktorý prešiel do vlastníctva štátu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok a trhovej hodnoty náhradného pozemku (ktorý, by im bol vydaný v prípade
riadneho priebehu reštitučného konania), ktorej náhrady za žalobcovia domáhajú, a konaním správneho

úradu existuje vzťah príčinnej súvislosti.

Súd vychádzal pri priznaní výšky škody zo sumy určenej znalcom N.. T. P., a to ceny pozemku k
31.12.2007, nakoľko ak by dovtedy hoci nie v zákonom stanovenej lehote Obvodný pozemkový úrad v
Prešove bol rozhodol, žalobcom by škoda v podobe ušlého zisku nebola vznikla, z v danom čase znalec

stanovil cenu pozemku mpč. XXX v sume 92,81 eur/m2. Žalobcovia žiadali priznať sumu 84,33/m2,
teda menej, pričom v občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto
nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 O.s.p. ) Ak je predmetom
návrhu na začatie konania peňažné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňažnej sumy,
ktorú navrhovateľ požaduje. Touto výškou peňažného plnenia požadovaného navrhovateľom v návrhu

je súd v konaní viazaný a nesmie prisúdiť viac. Z týchto dôvodov súd priznal pre každého zo žalobcov
sumu 25.843,28 eur, ako inú škodu.

Žalobcovia stav v znení zmeneného návrhu domáhali aj úroku z omeškania od 25.1.2011, t. j. odo dňa
podania žaloby.

Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len OZ), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;, ak ide o
deliteľnéplnenie,môženaodsaodstúpenieveriteľazatýchtopodmienoktýkaťajlenjednotlivýchplnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

V ustanovení § 517 OZ sú upravené právne dôsledky spojené s omeškaním dlžníka. O omeškanie
s plnením dlhu ide v zásade vtedy, ak dlžník v dobe splatnosti dlhu, prípadne na požiadanie (výzvu)

veriteľa dlh nesplní buď vôbec alebo len sčasti z dôvodov, ktoré možno pričítať. Ak dlžník svoj dlh
riadne a včas nesplní je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým, že dlžník v stanovenom čase
nezariadi všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. K omeškaniu dlžníka dochádza
uplynutím doby splatnosti dlhu bod kabelky splatený vtedy, ak je splatený nielen včas, ale je riadne.
Pre určenie momentu, do ktorého má dlžník splniť svoj dlh, aby sa nedostal do omeškania je rozhodný

čas, dokedy má dlžník splniť svoj dlh. Čas môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného
vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétne záväzkové vzťahy, určený v rozhodnutí súdu,
ustanovený všeobecne zákonom. občiansky zákonník neupravuje v súvislosti s nárokom na náhradu
škody čas plnenia, ale treba per analógiam vychádzať z toho, že žalobca je povinný škodu nahradiť 1.
deň potom z čoho poškodený o splnenie požiadal. Dlžník zodpovedá za omeškanie, ktoré spočíva v

jeho subjektívnych okolnostiach. V prípade čiastočného splnenia dlhu dochádza len k čiastočnému k
omeškaniu dlžníka ohľadne zvyšku dlhu.Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcov nebol medzi účastníkmi dohodnutý a ani čas plnenia
tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutí, žalovaný bol v súlade
s ust. § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť žalobcom ich peňažnú pohľadávku uplatňovanú
titulom náhrady najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti a deň nasledujúci sa dostal

do omeškania. Keďže v tomto prípade žalobcovia žiadali o úroky z omeškania odo dňa podania žaloby
na súd čo je neskorší dátum súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle ich
v návrhu t. j. od 25. 1. 2011.

Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky zo strany žalovaného poukazovaním na podobné rozhodnutia vydané
súdmi v zmysle zásady „posudzujúc podobné prípady podobne“, súd v zmysle antinómie spravodlivosti
uvedenej Herbertom Lionelom Adolphusom Hartom (filozofom práva), ktorý uviedol, že „Kým

nestanovíme, aké podobnosti aké rozdiely sú relevantné, zostane veta "posudzuje podobné prípady
podobne" iba právnou formou.“ Tu súd v danej právnej veci nemohol vychádzať obdobne, ako je
rozhodnutie č.k. 25 C 172/2009 - 420, kde súd naopak konštatoval, že nesprávny úradný postup
spočívajúci prieťahom v konaní by prichádzal do úvahy vo vzťahu ku rozhodovaniu o nehnuteľnostiach
zápis na iných pôvodne a v pozemkovoknižnej vložke č. 3535, nakoľko, ako bolo zrejmé z konania

Obvodného pozemkového úradu, všetky potrebné doklady pre rozhodnutie o týchto nehnuteľnostiach
mali k 17.3.2006 po doručení dokladov z katastra nehnuteľností a rozhodol však až v roku 2010.
Na druhej stran,e čo sa týka ušlého zisku, tu súd konštatoval, že k vzniku škody nedošlo, nakoľko
bolo zrejmé, že ani pred novelizáciou zákona č. 503/2003 zbierky zákona novelou č. 517/2007 Z.z.,
nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu, nemohla byť vydaná žalobcom,

než to v tejto právnej veci práve do novely zákona náhradný pozemok vydaný mohol byť, v tom je
podstatný rozdiel posudzovania týchto podobných vecí.

Pokiaľ ide o označený rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Oliver Varga, Barnabáš
Varga c/a Slovenská republika zo dňa 10.7.2012, kedy v danom prípade išlo o reštitučné nároky

reštituentov uplatnené podľa reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z. a reštituentom bol namiesto
pôvodného pozemku priznaný náhradný pozemok alebo peňažná náhrada, reštitučný nárok si uplatnili
v marci 2004, pričom od 1.5.2004 už im nebolo možné pre zmenu legislatívy vydať ten pôvodný
pozemok, pričom o nepriznaní nároku na vydanie náhradného pozemku bolo rozhodnuté v júli 2005. V
danom prípade nedošlo ani k uplynutiu v zákonom stanovenej 60 dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia

počas, ktorej došlo k legislatívnej zmene oproti prejednávanej veci je rozdiel v tom, že správny orgán
nerozhodol, nie, že len v zákonom stanovenej lehote ale ani nasledujúce 3 roky, pričom mu rozhodnutím
nič nebránilo, pritom zmena právnej úpravy nastala až od 1.1.2008 a rozhodnúť mohol od právoplatnosti
rozhodnutia súdu konajúceho o správnom konaní t. j. od 6.7.2005.

Napriek rozsiahlosti samotného písomného vyhotovenia rozsudku, súd si dovolí poukázať na
rozhodnutie Okresného súdu vo Svitavách v Českej republike č.k. 9C 583/98 zo dňa zo dňa 29.10.1999
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25Cdo 1723/2001 o dovolaní žalovanej
proti rozsudku Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 5.5.2001, č.j. 18Co 23/2000-229, ktorým
bolo dovolanie zamietnuté a ktorému predchádzalo rozhodnutie Okresného súd súdu vo Svitavách

rozsudkom zo dňa 29.10.1999, kde uložil žalovanej povinnosť zaplatiť prvej žalobkyni sumu
658.358,25 Kč s 3 % úrokom od 15.2.1994 do 15.7.1994 a so 16 % úrokom od 16.7.1994 do zaplatenia,
a druhej žalobkyni sumu 219.452,75 Kč s 3 % úrokom od 15. 2. 1994 do 15.7.1994 a so 16 % úrokom
od 16.7.1994 do zaplatenia, v časti, v ktorej sa prvá žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 108.186,75
Kč a druhá žalobkyňa sumy 36.062,25 Kč, konanie zastavil.

Predchádzajúcimrozsudkomokresnýsúdvtotožnejvecirozsudkomzodňa 9.11.1998,č.j.9C583/98-77
žalobu v plnom rozsahu zamietol, pretože súd nenašiel príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom správneho orgánu a vznikom škody, ktorej náhrady sa žalobkyne domáhali ešte podľa zák. č.58/1969 Sb. Uznesením Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 28.4.1999, č. j. 17Co 15/99-90, bol
tento rozsudok zrušený s tým, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú žalobkyniam nesprávnym
úradným postupom je daná, pretože predpoklad existencie príčinnej súvislosti bol splnený, a v tomto

smere odvolací súd poukázal i na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho sú ČR ze dne 27.5.1998, č. j.
2Cdon 607/97-49, ktorým bol zrušený už skorší rozsudok Okresného súdu zo dňa 9.11.1995, č. j. 9C
413/94-19, (ktorým žaloba bola zamietnutá) a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu zo dňa 2.10.1996,
č. j. 17Co 58/96-37.

V tomto rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky 2Cdon 607/97-49 vyslovil právny názor, že z
ustanovenia § 3 ods. 1, 3, § 49 ods. 1, 2 Správneho poriadku vyplýva povinnosť správneho orgánu vydať
v zákonnej lehote rozhodnutie zodpovedajúce zákonu. Ide o lehoty poriadkové, ktorých nedodržanie
nemá bezprostredné právne dôsledky, čo však nič nemení na tom, že správny orgán má povinnosť
v zákonom stanovených lehotách vo veci rozhodnúť. Pokiaľ tak správny orgán v konaní nepostupuje
v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi lehoty pre rozhodnutie, ide o nesprávny úradný

postup. O nesprávny úradný postup by nešlo v prípade, že by rozhodnutie bolo vydané v lehote
predĺženej odvolacím orgánom, podľa ustanovenia § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ však lehota
takto predĺžená nebola, je postup správneho orgánu, ktorý v zákonom stanovené lehoty nerešpektoval,
nesprávny. Vzhľadom k tomu, že právne účinky správneho rozhodnutia nastávajú až jeho oznámením
účastníkomkonania,jepotrebnézadeňvydaniasprávnehorozhodnutiapovažovaťdeňjehooznámenia.

Je teda nepochybné, že vydanie správneho rozhodnutia po uplynutí lehôt uvedených v ustanovení § 49
Správneho poriadku je nesprávnym úradným postupom v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona. Je
preto potrebné sa zaoberať otázkou príčinnej súvislosti tohto nesprávneho postupu a škody vzniknutej
žalobkyniam. Pritom je potrebné rozlišovať skutočností, ktoré podľa práva mali nastať, ale nenastali, od
skutočnosti, ktoré síce mohli nastať, viac menej subjekty práva nemali právnu povinnosť ich privodiť. V

prípade, že nenastali skutočnosti, ktoré nastať mali, ide o stav, ktorý je v rozpore s právom a právny
poriadok na ne spravidla viaže právne dôsledky. Naopak skutočnosť, že niečo podľa práva nastať
mohlo, ale nemuselo je právne bezvýznamná. Tvrdenie, že ku škode by mohlo dôjsť, i keby bolo
správne rozhodnutie vydané včas, pretože vo veci, by mohol byť podaný opravný prostriedok a toto
rozhodnutie by včas nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť je len domnienkou, ktorá nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní a preto na ňu nemožno prihliadať. Z hľadiska príčinnej súvislosti je tiež
bezvýznamné, či oneskorene vydané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom či nie.

Najvyšší súd Českej republiky ďalej konštatoval, že nemožno preto vylúčiť príčinnú súvislosť škody,
ktorá nastala vo forme ušlého zisku žalobkyniam a vznikla tým, že sa ako vlastníčky predmetnej

nehnuteľnosti nemohli zúčastniť transformácie družstva (v danej právnej veci pre oneskorene vydané
rozhodnutie správneho orgánu sa jej zúčastniť nemohli), s nesprávnym úradným postupom správneho
orgánu v danej právnej veci. Súd vyvodí príčinnú súvislosť vtedy, pokiaľ rozhodnutie bolo vydané natoľko
oneskorene,žebysprihliadnutímklehotepodaniaopravnémuprostriedkubolovylúčené,abyžalobkyne
boli schopné lehotu k transformácii dodržať.

V tejto vyššie uvedenej právnej argumentácii Najvyššieho súdu České republiky súd práve pre
posúdenie danej právnej veci vidí podobnosť, že nemožno vylúčiť príčinnú súvislosť vzniku škody vo
forme ušlého zisku, ktorá vznikla tým, že správny orgán rozhodol natoľko oneskorene, že v dôsledku
neskoršej legislatívnej zmeny nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt žalobcov, pričom pri riadnom

chode naopak legitímne mohli toto očakávať.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pretože žalobcovia mali v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1, O.s.p. im súd proti

neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške, súdom zistených preukázane a
účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalovaný musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať
sám.

Žalobcovia, ktorí boli v konaní zastúpení advokátom, vo svojom návrhu v tejto veci postupom podľa ust.

§ 151 ods.1 O.s.p. navrhol a vyčíslil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia, za
každého žalobcu samostatne v sume 4.463,17 eur. Z hodnoty sporu za každého zo žalobcov vo výške
25.834,28 eur.Súdpriznalztaktovyčíslenéhonárokunatarifnúodmenuapaušálnunáhradurežijnýchvýdavkov-podľa
ust. § 10 ods.1 a súvisiacich ust. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sadzbách.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1.6.2010 (2) Základná sadzba tarifnej
odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí za jednotlivé úkony právnej služby
bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle §
13ods.3vyhláškyč.655/2004Z.z.ideospoločnéúkony,apretonáhradarežijnéhopaušálusanenásobí

počtom klientov ani neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010 o 50 %. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 31. 8. 2010, sp. zn. 5Sžo/205/2010).
Súd teda vychádzal z hodnoty sporu toho ktorého žalobcu 25.834,28 eur, kde odmena za 1 úkon právnej
pomoci predstavuje sumu 419,94 eur, 50 % 209,97 eur, 1/4 - 104,98 eur
- príprava a prevzatie právneho zastúpenia 9.6.2011 - 419,94 eur + 7,41 eur režijný paušál
- účasť na pojednávaní 18.10.2011 - 209,97 eur + 7,41 eur režijný paušál

- vyjadrenie vo veci samej (č.l.sp. 186 až 190 ) zo dňa 27.3.2012 - 209,97 eur + 7,63 eur režijný paušál
- účasť na pojednávaní dňa 27.3.2012 - 209,97 eur + 7,63 eur režijný paušál
- písomné podanie týkajúce sa veci samej zo dňa 20.9.2012 (č.l.sp. 217 až 221 ) - 209,97 eur +7,63
eur režijných paušálov
- písomné podanie vo veci samej 4.1.2013 vyjadrenie k odvolaniu (č.l.sp. 286 ) v - 209,97 eur + 7,81

eur režijný paušál
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 31.3.2014 (č.l.sp. 313 ) - 209,97 eur + 8,04 eur režijný paušál
- 2 účasť na pojednávaní dňa 29.5.2014 (účtované bolo 2 krát 209,97 eur z dôvodu, že pojednávanie
mal trvať od 10,30 do 14,30 hod., zo spisu však vyplýva že termín pojednávania bol vytýčený na 13,30
hod. a teda pokiaľ nesprávne čas v zápisnici zo dňa 29.5.2014 je uvedený o 10,30 hod., tento je uvedený

nesprávne a pojednávanie trvalo jednu hodinu) - 209,97 eur + režijný paušál 8,04 eur
- účasť na pojednávaní dňa 16.9.2014 - 209,97 eur + 8,04 eur režijný paušál
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 19.9.2014 (č.l.sp. 331) - 209,97 a eur + režijný paušál 8,04 eur
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 12.8.2015 (č.l.sp. 362) - 209,97 eur + 8,39 eur

Súd nepriznal odmenu za úkon účtovaný ako obligatórna predsúdna žiadosť ministerstvu, nakoľko v
danom prípade ide o samostatné právne zastúpenie, na ktoré bol poverený právny zástupca žalobcami,
vykonané ešte pred podaním žaloby vo veci samej, uvedený nárok zodpovedá samostatnej právnej
kvalifikácii ako náhrada škody (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o účtovanú náhradu za úkony právnej služby dňa 15.9.2014, tu súd túto náhradu nepriznal,
nakoľko ako vyplynulo zo spisu dňa 16.9.2014, bolo vykonané ústne pojednávanie, na ktorom mal
možnosť právny zástupca podať aj vyjadrenie vo veci samej a preto tento úkon súd hodnotil ako
neúčelný. Rovnako ako neúčelné súd hodnotil účtované úkony dňa 13.11.2014 za účasť na pojednávaní
dňa 5.2.2015, dňa 26.5.2015 a dňa 13.11.2015, kde súd vo veci samej nerozhodol len na žiadosť

právneho zástupcu žalobcov pre potrebu vyčkať na vypracovanie znaleckého posudku vo veci obdobnej
na Okresnom súde v Bardejove, o čom bol právny zástupca žalobcu informovaný vopred a mohol teda
požiadať o odročenie pojednávanie s predstihom.

Spolu tak súdom zistené a priznané trovy právneho zastúpenia žalobcu v 1. rade - 2.605,71 eur, pre

žalobcu 2. rade a v 3. rade len za úkony právnej pomoci bez režijného paušálu, z vyššie uvedených
dôvodov teda režijný paušál bol priznaný len ku každému právnemu úkonu 1 x - každému v sume po
2.519,64 eur, spolu 7.644,99 eur (2.605,71 eur + 2.519,94 eur + 2.519,94 eur). K tomu DPH 20 % zo
7.644,99 eur - 1.528, 99 eur, spolu 9.173,98.

Pretože žalobcovia, ktorým súd priznal náhradu trov konania, sú v konaní právne zastúpení, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.