Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200694
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116200694.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: T.. L. A., rod. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: B. Č., t.č. na neznámom mieste,
zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaných na LC č. XXXX,
k.ú. A., obec A., okres A., parcely registra E KN č. XXXX - orná pôda o výmere 1891 m2 a v y p o r i a
d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že novovytvorenú parcelu registra C KN č. XXXX/
XX o výmere 945 m2 - orná pôda, k.ú. A., obec A., okres A., novovytvorenú geometrickým plánom č.

XXX/XXXX zhotoviteľa GEODET SABINOV s.r.o., úradne overeným dňa 18.10.2016 Okresným úradom
Sabinov, katastrálnym odborom, pod č. W. - XXX/XXXX, ktorý je súčasťou rozsudku, p r i k a z u j
e do výlučného vlastníctva T.. L. A., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, A., v podiele 1/1 a
novovytvorenú parcelu registra E KN č. XXXX o výmere 946 m2 - orná pôda, k.ú. A., obec A., okres A.,
vytvorenúgeometrickýmplánomč.XXX/XXXXvyhotoviteľaGEODETSABINOVs.r.o.,úradneovereným
dňa 18.10.2016 Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom, pod č. W. - XXX/XXXX, ktorý je
súčasťou rozsudku, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva B. Č. v správe Slovenského pozemkového

fondu v podiele 1/1.
II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.1.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného, a to k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 5789, k.ú.
Sabinov tak, aby prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu a aby zaviazal žalobcu zaplatiť
žalovanému ako odstupujúceho podielovému spoluvlastníkovi sumu 2.363,76 eur.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom podielu na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

katastrálnom území Sabinov, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely KN E - orná pôda o
výmere 1891 m2 v podiele pod B 1 v 1, čo predstavuje výmeru 945,5 m2. Žalovaný je vlastníkom podielu
rovnako 1/2. Uviedol, že žalovaný je na neznámom mieste vyše 60 rokov a so žalovaným sa nemôže
dohodnúť o kúpe nehnuteľnosti. Poukázal na to, že predmetom jeho záujmu je orná pôda, na ktorej
chce pestovať poľnohospodárske plodiny a celková výmera uvedenej pôdy je v súlade so zákonom o
drobení pôdy a o možnosti kúpy poľnohospodárskej pôdy občanom do 2000 m2. Uviedol, že, keďže je
vlastníkom podielu 1/2, v zmysle zákona o spoluvlastníctve môže nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho

výlučného vlastníctva. Uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zakúpil podiel 1/2 nehnuteľnosti za trhovú
kúpnu cenu od spoluvlastníkov nehnuteľností za sumu 2.363,76 eur, t.j. 2,50 eur za m2.3. Za žalovaného sa vo veci vyjadril Slovenský pozemkový fond, nakoľko na
strane žalovaného ide o tzv. „neznámeho vlastníka“. Podľa § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb.

, pozemkový fond zastupuje
štát a neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve
štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a
poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

4. Slovenský pozemkový fond uviedol, že uprednostňuje reálnu deľbu v súlade s ustanovením § 142
Občianskeho zákonníka, ktoré určuje poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením v danej právnej veci je reálne možné a účelné
vzhľadomnavýmerupripadajúcunapodielžalovaného(945,5m2).Navrholteda, abyžalobcovipripadla
do výlučného vlastníctva tá časť spornej parcely, ktorá je za jeho rodinným domom a zodpovedá
veľkosti jeho podielu a druhá polovica parcely v rozsahu 945,5 m2 by pripadla do výlučného vlastníctva

žalovaného. Žalovaný vo veci predložil poverenie, katastrálnu mapu oblasti z informačného systému
katastra nehnuteľností, ortofoto mapu, výpis listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Sabinov, výpis listu vlastníctva
č. XXXX k.ú. A., mapové zameranie k územnému plánu obce, kúpne zmluvy obdobných nehnuteľností
zo dňa 19.6.2015, vyjadrenie k cene pozemkov mesto Sabinov, výpisy z internetových stránok realitného
portálu.

5. Žalobca vo veci sa vyjadril a uviedol, že plne súhlasí vo vzťahu ku reálnemu rozdeleniu predmetných
nehnuteľností. Dal vyhotoviť geometrický plán, ktorým parcela KN E č. XXXX bola rozdelená na dve
samostatné parcely a navrhol, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením tak, aby
prikázal nehnuteľnosti rozdelené geometrickým plánom č. XXX/XXXX, a to novovytvorenú parcelu KN

C č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 945 m2 v celosti do výlučného vlastníctva žalobcu a parcelu KN E
č. XXXX prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného o výmere 946 m2.

6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili obe strany sporu a súd vo veci oboznámil
strany sporu, ktoré listiny sú súčasťou spisu, strany sporu nespochybnili žiaden z predložených

listinných dôkazov.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený tento skutkový stav veci:

8. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. A., mal súd zistené, že žalobca a žalovaný sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcely č. XXXX o výmere 1891 m2 - orná pôda, pričom žalobca je
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 k celku, čo predstavuje výmeru 945,5 m2, žalovaný v podiele
1/2 k celku, čo predstavuje výmeru 945,5 m2.

9. V priebehu konania zástupca žalovaného uviedol, že súhlasí s návrhom na zrušenie podielového

spoluvlastníctva, vzhľadom na to, že nehnuteľnosť, je možné reálne rozdeliť.

10. Podľa § 141 ods. 1 zák č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len OZ), spoluvlastníci sa môže dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

11. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka, súd prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie

podielového spoluvlastníka voči ostatým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd
nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. V konaní súd mal preukázané, že žalovaný je v evidencii katastra nehnuteľností vedený ako
neznámy spoluvlastník, ktorý je uvedený len menom bez iných identifikačných údajov, pri ktorom nie je

možné zistiť, či skutočne žije, jeho prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a podobne.

13. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. , fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami podľa
písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov
o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa

nepreukáže inak.

14. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z. , ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy

zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).

15. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z. , fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm.
b) a c) cit. zák..

16. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, súd konal so Slovenským pozemkovým fondom
ako zástupcom neznámeho vlastníka, ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 180/1995
Z.z. .

17. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem
absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o
zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku

podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba
aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.

18. Keďže v danej právnej veci prípadná dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná,
nakoľko žalovaný je neznámy vlastník, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne
na základe rozhodnutia súdu.

19. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

20. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec
patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť
so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

21. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

22. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj

naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).23. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

24. Súd sa oboznámil aj s predloženým výňatkom z katastrálnej mapy (č.l. 19, 20 spisu) a vychádzal z
nesporných tvrdení žalobcu a zástupcu žalovaného, že predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná, čo
bolo preukázané aj geometrickým plánom č.XXX/XXXX.

25. V danej právnej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

26. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti KN E parc. č. XXXX a prikázal túto nehnuteľnosť po jej
rozdelení realizovanom geometrickým plánom č. XXX/XXXX zhotoviteľa GEODET SABINOV s.r.o.,

úradne overeným dňa 18.10.2016 Okresným úradom Sabinov, katastrálnym odborom, pod č. W.-XXX/
XXXX do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1 a žalovaného v podiele 1/1 tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

27. Súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca sa domáhal iného spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a úspešný bol teda len čiastočne.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.