Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Csp/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316218797
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316218797.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so

sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: T. F.,
M.. XX. XX. XXXX, Q. R. XX, o zaplatenie 916,79 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 916,79 eura, úroky vo výške 110,55 eura
a úroky z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 916,79 eura od 08. 04. 2014 do zaplatenia, a to
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18. 11. 2016 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy
916,79 eura s príslušenstvom. Dôvodil tým, že dňa 25. 09. 2012 bola medzi stranami sporu uzavretá
zmluva o úvere číslo 451464412, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné
podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo
výške podľa zmluvy. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s

lehotou splatnosti tej- ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a
spôsob ich započítania sú uvedené v listine Aktuálny stav úveru, vyhotovenej ku dňu 31. 08. 2015. V
zmysle Obchodných podmienok pre úver vznikol žalobcovi nárok požadovať predčasné splatenie úveru
vrátane príslušenstva. Žalobca si svoje právo uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy,
avšak žalovaná dlžnú pohľadávku ani napriek výzve nezaplatila. S poukazom na uvedené žalobca žiadal
úhradu istiny, vyčíslených úrokov ku dňu 10. 11. 2016, nevyčíslených úrokov vo výške 25,5% ročne od

10. 11. 2016 a úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne od 10. 11. 2016, ako aj náhradu trov konania.

2. Podaním zo dňa 21. 12. 2016 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní sa vyjadril, či trvá na
podanej žalobe, nakoľko v zmysle § 53 ods. 6 vety prvej Občianskeho zákonníka v súlade so zákonom
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

3. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladeúverovejzmluvyapredstavujúcenuúveru.Dlžníkjepovinnýplatiťúrokyodokamihureálnehoposkytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť
platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru a to v zmysle bodu 6.4 Obchodných podmienok.
Taktiež nesúhlasil s tým, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania by

dochádzalo k značnej nerovnováhe vo vzťahu medzi stranami, pretože oba typy úrokov sú diametrálne
odlišnými právnymi inštitútmi a sledujú iný ciel. Zároveň mal za to, že v danom prípade nemožno
hodnotiť výšku úrokovej sadzby len odkazom na webovú stránku Národnej banky Slovenska a na
základe uvedeného zhodnotiť výšku úrokovej sadzby ako v rozpore s dobrými mravmi, a tým vyhlásiť
úver za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil, že úroková sadzba predstavuje cenu, ktorú musí dlžník

zaplatiť za požičané peniaze. Táto cena bola určená špecificky, nakoľko bola pomerom celkového
požadovaného poplatku, ktorý musel dlžník zaplatiť veriteľovi, aby úver získal za vopred dohodnutú
dobu, k objemu úveru, ktorý je dlžníkovi skutočne k dispozícii. Úrokové sadzby sú ovplyvnené najmä
ponukou a dopitou do kapitálu, ako aj celým radom ďalších faktorov, napr. inflácia, riziká, úspory, výška
úveru, doby splatnosti úveru a iné.

4. Uznesením zo dňa 17. 03. 2017 č.k. 14Csp/140/2016-51 súd vyzval žalovanú, aby sa v zmysle §
167 ods. 2 CSP písomne vyjadrila k žalobe. Okrem toho jej doručil žalobu s prílohami, ako aj poučenie
spotrebiteľa. Žalovaná žalobu prevzala dňa 24. 03. 2017, avšak v lehote 15 dní sa k žalobe žiadnym
spôsobom nevyjadrila, preto súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil
žalobca, právny zástupca žalobcu, ako ani žalovaná. Termín pojednávania mali riadne doručení,

žalovanásvojuneúčasťžiadnymspôsobomneospravedlnilaažalobcasúhlasilsprejednanímvecivjeho
neprítomnosti, preto súd vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu
žalobcu a žalovanej.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

6. Dňa 18. 09. 2012 žalovaná podpísala žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o zriadenie osobného
účtu s maximálnou výškou úveru 5.000 eur s dobou splácania 6 rokov a čerpaním úveru - prevodom na
účet. Okrem toho žiadala o zriadenie osobného účtu Balík KLASIK a taktiež o základný súbor poistenia.
Dňa 25. 09. 2012 žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere dostupná pôžička s výškou úveru 1.000

eur, výškou mesačnej splátky 30,62 eura celkovou výškou nákladov 862,74 eura, dátumom konečnej
splatnosti 14. 09. 2018, dátumom prvej platby od 14. 10. 2012, počtom mesačných splátok 72 k 14 dňu
v mesiaci, úrokovou sadzbou 25,50% ročne, priemernou RPMN na trhu 27,07%, RPMN banky 28,70 %
a základným súborom poistenia. Súčasťou zmluvného vzťahu boli Obchodné podmienky pre úver a tiež
Všeobecné obchodné podmienky, ako aj sadzobník poplatkov.

7. Podaním zo dňa 07. 04. 2014 žalobca zaslal žalovanej výzvu na úhradu dlžnej sumy, v rámci ktorej
uviedol, že žalovaná svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere č.
4514645412 zo dňa 25. 09. 2012 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere, preto sa úverová pohľadávka k 07. 04. 2014 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška

dlžnej sumy ku dňu predčasnej splatnosti predstavovala istinu 916,79 eura, úroky 110,45 eura a poplatky
za upomienky 4,42 eura. Zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

8. Okrem toho bol v konaní predložený aktuálny stav úveru ku dňu 31.08. 2015, z ktorého vyplývalo, že
žalobca žalovanej uhradil sumu 1.000 eur, žalovaná túto sumu aj vyčerpala a z nej uhradila sumu 83,21

eura. Ostatné zo zaplatených súm, ktoré žalovaná hradila až do 15. 05. 2014, avšak nepravidelne, boli
započítavané na poplatky a úroky.

9. Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

11. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.12. Napriek tomu, že zmluva o úvere je považovaná za tzv. „absolútny obchod“, uvedené nevylučuje, aby
nebola posudzovaná aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa,
nakoľko tieto ustanovenia sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku lex specialis.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žaloba podaná zo strany
žalobcu voči žalovanej je čiastočne dôvodná. V prvom rade bol toho názoru, že aj keď úverová
zmluva je uzatváraná v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, uvedené nevylučuje aplikáciu

spotrebiteľských právnych predpisov. Uvedené dokonca vyplýva aj z označenia úveru ako dostupnej
pôžičky, a preto na daný právny vzťah bolo potrebné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa, ako aj o
spotrebiteľských úveroch.

22. Následne po preskúmaní úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná zaplatiť istinu

spotrebiteľského úveru vo výške 916,79 eura, nakoľko mal za preukázané, že žalovaná sa dostala zo
splácaním úveru do omeškania a ku dňu zosplatnenia nezaplatila na istine sumu 916,79 eura. Úhrady
vykonané žalovanou boli síce vo väčšom rozsahu, avšak v zmysle zmluvného vzťahu boli započítavané
jednak na úhradu istiny, úroku a tiež poplatkov, v dôsledku čoho na istine zostala neuhradená suma
916,79eura.Prisúdnomprieskumeobstálaajvýškaúrokovejsadzby,ktorápredstavovala25,50%ročne

a bola síce vyššia ako úroková sadzba zverejnená Národnou bankou Slovenska vo výške 13,92% ročne,
avšak nie v takom rozsahu, aby podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obchodných prípadoch. Pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby a jej súladu
s dobrými mravmi, nemožno zohľadňovať len číselné vyjadrenie výšky úrokovej sadzby, ale taktiež
všetky okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu a v tomto ohľade bolo potrebné konštatovať, že úroková

sadzba nepredstavovala ani dvojnásobok obvykle požadovanej odplaty, a preto ju súd posúdil v súlade
s dobrými mravmi. Čo sa však týka úroku a úroku z omeškania, či už v kapitalizovanej forme, alebo
nekapitalizovanej forme, súd bol toho názoru, že rozhodujúcou skutočnosťou je dátum zosplatnenia
úveru, t.j. 07. 04. 2014 a výpočet nesplatených úrokov k uvedenému dňu. Okrem toho mal za to, žeako vyššie uviedol, v danom prípade síce ide o obchodno-právny záväzok, absolútny obchod, avšak
uvedené nevylučuje, že ide zároveň aj o spotrebiteľský právny vzťah. Preskúmavajúc zmluvný vzťah
medzi stranami sporu, s poukazom na to, že na strane dodávateľa bola banka a na strane odberateľa je

fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, súd bol toho názoru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto
dospel k názoru, že žalobcovi patrí úrok do zosplatenia úveru a po zosplatnení úveru mu patrí úrok z
omeškania. V prípade, ak je dohodnuté niečo iné v zmluve o úvere, resp. obchodných podmienkach,
ktorými dôvodil žalobca, uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,

nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ku ktorej sa žalovaná nemohla vyjadriť, teda nebola individuálne
dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami sporu. Súd pri zastaní
tohto názoru vychádzal z uznesenia IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd
SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /
§ R 59/1998, 4Obo143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia

predčasnejsplatnostistým,ženásledneužprávonadohodnutýúrokzúverunevzniká,ibaprávonaúrok
z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu
v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch
medzi účastníkmi. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení nekonštatuje, že by namietané rozhodnutie
bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva

na súdnu ochranu. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že z kapitalizovaného úroku patrí
žalobcovi suma 110,55 eura a od 08. 04. 2014 patrí žalobcovi úrok z omeškania. Uvedené vyčíslenie
kapitalizovaného úroku vyplynulo z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07. 04. 2014. Keďže žalobca
žiadal aj zákonný úrok z omeškania, súd ustálil, že žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 916,79 eura, t.j. z istiny od 08. 04. 2014 do zaplatenia. S poukazom na uvedené súd

vo zvyšnej časti, t.j. v kapitalizovaných úrokoch prevyšujúcich priznanú sumu a tiež nekapitalizovaných
úrokoch vo výške 25,5% ročne zo sumy 916,79 eura od 10. 11. 2016 do zaplatenia, žalobu žalobcu
zamietol a to z dôvodov uvedených vyššie, nakoľko išlo o duplicitné sankcionovanie.

23. Súd zhrnúc vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 916,79

eura spolu s úrokmi vo výške 110,55 eura a úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 916,79
eura od 08. 04. 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti,
t.j. v prevyšujúcom kapitalizovanom úroku a nekapitalizovanom úroku vo výške 25,5% ročne zo sumy
916,79 eura od 10. 11. 2016 do zaplatenia, žalobu zamietol.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, nakoľko mal za to, že žalobca mal úspech v celom rozsahu, spočívajúcom v istine a
práve jej výška je rozhodujúca pre výpočet trov konania. Neúspech žalobcu spočíval v časti, týkajúcej
sa príslušenstva, predstavujúcom z časti úroky, ktoré s poukazom na priznanú výšku dlžnej sumy
predstavujú zanedbateľnú časť, a preto súd ustálil, že žalobcovi patrí plná náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.