Rozhodnutie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sp/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200693
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200693.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci navrhovateľa:
Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný úrad
Prievidza, katastrálny odbor, so sídlom Ul. M. Mišíka 28, Prievidza, za účasti H. H., rod. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. X. č. XXX/XX, L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V XXX/
XXXX zo dňa 30. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXX/XXXX zo dňa 30. apríla 2015
podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšiemu súdu súdny poplatok za

odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľodvolanímdoručenýmodporcovidňa27.mája2015,ktorébolotunajšiemusúdupredložené
na rozhodnutie dňa 29. septembra 2015, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V XXX/XXXX zo dňa
30. apríla 2015 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 ako záložným veriteľom a H. H., rod. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. X. XXX/XX, L. ako záložcom, v zastúpení na základe Dohody
o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO:
42 180 139, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18 (t.č. DSS Nestor o. z. IČO 42180139, Stred 449,

Zázrivá). Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. územie L., ako byt č. XX v podiele X/X, X.p., vchod
č. XX, súpisné číslo stavby XXXXX na pozemku reg. CKN č. XXXX so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX. Odporca
v konaní zistil, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp s.r.o. Bratislava, a
to na základe dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého

znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody
o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale
záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z
vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle
je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výber splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k
vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného

zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň
predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľov zakázaná,pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmluve
o zriadení záložného práva čl. II zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli

a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.02.2014 na zabezpečenie istiny v
sume 200,00 Eur spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok
a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Podľa odporcu sa v zmluve
nerešpektujevyváženosťmedzipredmetomúverovejzmluvy,čosatýkavýškyúveruajehopríslušenstva

a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do
práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré
mravy, čo spôsobuje taktiež neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia

veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými
sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o
úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k

nehnuteľnostiam,ktorémalibyťvčaseuzatvoreniazáložnejzmluvyvovlastníctvealebospoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval
sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov,
čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať,
že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnuté rozhodnutia

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiaobmedzillennakonštatovanie,žezáložca-dlžníknemoholovplyvniťvýbersplnomocnenca,
pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu
podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so
záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na

poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným

právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a preto sa na ňu ani
nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že

z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkamáprednosťpredaplikáciouObčianskeho
zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31

ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere
s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a
vydal nezákonné rozhodnutie.

Účastníčka H. H. sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajskýsúdpreskúmalnapadnutérozhodnutieodporcupodľa§250lO.s.p.vrozsahudôvodovodvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.

2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.Podľa § 250l O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov tvoriacich obsah administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako

veriteľ a p. H. H., ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 03.02.2014
na zabezpečenie istiny v sume 200,- Eur, spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia Následne na
to p. H. H. v Dohode o splnomocnení z 03.02.2014 udelila plnomocenstvo Združeniu
ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene

splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré záložca v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy vlastnil v celosti. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/
XXXX-ŠTE uzavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a p. H.
H. ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, dňa
24.11.2014. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. E., kat. územie L., ako

byt č. XX v podiele X/X,. vchod č. XX, súpisné číslo stavby XXXXX na pozemku reg. CKN č. XXXX
s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti
XXXX/XXXXXX. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol
napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený

jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,neprijateľnépodmienkyupravené vspotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. či odporca v súlade
so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-P. zo dňa
24.11.2014. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. H. H. na splnomocnení bol platný, t.j.

či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka),
alebo či svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. § 31 ods. 1 vymedzuje kompetencie
správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, v ktorom
zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca

oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že p. H. H. uzavrela s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 03.02.2014. Následne na to dňa 03.02.2014 uzavreli Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelila
plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v bode 4. dohody, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe dohody o splnomocnení medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom. S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje dvojstranný právny
vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi a splnomocnenec ho prijíma.

Zo strany splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi,
aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným
v návrhu (rozsahom plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný, psychický
vzťahsplnomocniteľa,ktorájezrejmáažjejprejavením.Uvedenádohodaosplnomocneníjepredtlačený
zmluvný formulár, ktorého obsah dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohol

buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver.
Dlžník nemal teda žiadnu možnosť ovplyvniť výber osoby splnomocnenca. Nemožno preto hovoriť o
slobodnom prejave vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa, ktorý nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení
záložného práva bez platne uzavretej dohody o splnomocnení.V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o
úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine na túto

závislosťnemážiadenvplyv.Rozhodujúcouskutočnosťou jefakt,žeakbynedošlokuzatvoreniu
úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu
dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú
dlžník musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody
o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe

uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné
aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.

V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatnou.

Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o
splnomocnení vyplýva pre splnomocnenca povinnosť konať v prospech splnomocniteľa (dlžníka) a

hájiť jeho záujmy. Podľa súdu je v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa, ak splnomocnenec za
účelom zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy vo výške 200 Eur plus príslušenstvo pristúpi k uzavretiu
zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré sa dotýka nehnuteľného majetku dlžníka v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote, ako je výška pohľadávky navrhovateľa z úverovej zmluvy, čo svedčí o zjavnej
nevyváženosti v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka. Aj z týchto dôvodov

považuje súd tento právny úkon za neplatný.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, odporca postupoval v súlade so zákonom,
keď návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.

Sú má za to, že odporca vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie
potvrdil ako zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

tak,ženeúspešnémunavrhovateľovináhradutrovkonanianepriznal, asúčasnenavrhovateľoviako
neúspešnému účastníkovi /§ 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb./ uložil povinnosť zaplatiť
štátu súdny poplatok prostredníctvom tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti toto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia

odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.