Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 24, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/851/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309213633
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2309213633.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
X, XXXXX H., Spolková republika Nemecko, proti žalovanej: Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. K.
XX, XXXXX T.-A., Spolková republika Nemecko, zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária
Legium, s.r.o., IČO: 36 867 870, Májová 21, Bratislava, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 18. marca 2015, č.k. 16C/149/2009-603, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie o vyporiadanie BSM a
žalobcovi určil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo
výške 3.807,37 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že

žalobca žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 27.08.2009 žiadal o vyporiadanie bezpodielového
vlastníctva po rozvode manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom nemeckého súdu v Ravensburgu
dňa 06.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2007. Žalovaná tvrdila, že neexistuje
právomoc slovenských súdov, teda nie je daná príslušnosť OS Galanta vo veci rozhodnúť podľa
slovenského právneho poriadku, nakoľko obaja účastníci sa pred uzavretím manželstva dohodli, že
ich rozhodným právom bude právo Spolkovej republiky Nemecko. Zánik ich manželstva sa uskutočnil

podľa nemeckého práva a v tomto právnom režime sa uskutočnilo aj majetkovoprávne vyporiadanie
rozvedeného manželstva. Navyše účastníci predmanželskou zmluvou vylúčili vznik majetkového
spoločenstva a boli poučení o tom, že v prípade zániku manželstva špeciálne rozvodom, neprichádza
do úvahy vyrovnanie. Toto bolo konštatované aj pri rozvode, kedy súd v Ravensburgu riešil aj majetkové
vyporiadanie účastníkov. Pôvodne sa žalobca domáhal vyporiadania BSM tým spôsobom, že žiadal
prikázať do jeho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX kat. územie M. s tým, že

navrhoval vyplatiť žalovanej bližšie nešpecifikovaný vyrovnávací podiel. Pri svojej výpovedi pred súdom
v Ravensburgu dňa 22.02.2012 sa vyjadril v tom zmysle, že už nežiada určenie vlastníctva, ale žiada
vyplatenie sumy, ktorú odhadoval na sumu 120.000 eur. Podaním zo dňa 14.01.2014 žalobca opäť menil
svoj návrh, keď žiadal určiť spoluvlastnícky podiel nehnuteľností v 1/2 k celku alebo žiadal žalovanú o
vyplatenie náhrad ním uhradených nákladov na nehnuteľnosť. Ďalším podaním vyjadril, že žalovaná mu
nemá záujem vrátiť 128.000 eur, ktoré investoval do stavby nehnuteľnosti a v poslednom podaní zo dňa

19.10.2014 už nežiada určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ale požaduje od žalovanej vyplatiť
sumu 100.000 eur alebo alternatívne 64.000 eur. Má za to, že žaloba žalobcu naďalej nie je v súlade s
§ 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 Ods. 1 O.s.p.. Ak nežiada určenie vecného práva k nehnuteľnosti, keď už
bola daná výlučná právomoc slovenských súdov podľa § 37d Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom a žiada len o finančné vyrovnanie, tak právomoc slovenských súdov
zanikla. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam žalovaná uviedla, že nadobudla pozemok, na ktorom

stojí nehnuteľnosť darom od svojich rodičov. Taktiež jediným stavebníkom nehnuteľnosti bola ona,
ktorá sama realizovala stavbu za pomoci svojich rodinných príslušníkov, preto popiera, že by žalobcaakýmkoľvek spôsobom sa pričinil o realizáciu stavby, či už finančným spôsobom alebo manuálnou
prácou. Nehnuteľnosť previedla na rodičov z dôvodu, že nechcela stratiť sociálne výhody v Nemecku,
ktoré by mohla stratiť, ak by bola majetnou osobou. Súd vyzval žalobcu uznesením zo dňa 19.06.2014,

aby svoje podanie upravil, avšak žalobca svoje podanie neopravil. Súd mal preukázané rozsudkom
súdu v Ravensburgu, sp.zn. 6F47/06 zo dňa 12.12.206, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené,
v predmanželskej zmluve sa účastníci dohodli na tom, že právom rozhodným je právo nemecké a na
základe notárskeho dokladu č. 464/06 zo dňa 06.07.2006 vylúčili realizáciu vyporiadania zaopatrenia.
Keďže sa nehnuteľnosť, ku ktorej žiadal žalobca zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo nachádza na

území Slovenskej republiky, podľa § 37d Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, je daná výlučná právomoc slovenských súdov na rozhodovanie o tejto nehnuteľnosti.
Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že v konaní je taký nedostatok podmienky
konania, ktorý spočíva vo vylúčení rozhodovania o nárokoch žalobcu titulom vyporiadania BSM a keďže
žalobca ani neodstránil a neopravil návrh na konanie, podľa poučenia súdu bolo potrebné konanie pre
neodstrániteľné vady zastaviť.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že súd urobil závažné chyby, nedoručil mu uznesenie v nemeckom jazyku, ale len v slovenčine,
hoci vie, že slovenčinu neovláda. Súd presne vedel a rozumel o čo žiada a čo chce - polovicu
nehnuteľnosti. To bolo od začiatku jasné. Takto požadoval vo všetkých listoch súdu už od 14.10.2014 a

naďalej požaduje rozdelenie spoločného manželského majetku vo forme tejto nehnuteľnosti. Vyrovnanie
vo forme peňazí by malo prichádzať do úvahy vždy len vtedy, ak je jasné, že žalovaná s takýmto
vyrovnaním súhlasí, lebo nemá záujem o spoluvlastnícky podiel, len v takejto súvislosti treba chápať
jeho poslednú žiadosť. Navyše súd jeho dôkazy dostatočne nevyhodnotil. Z jeho prevodov a faktúr
vyplýva, že väčšinu nákladov na dom z väčšej časti zaplatil on a nie žalovaná. Je absolútny nezmysel, že

rodina žalovanej pri výstavbe domu pomáhala. Môže jednotlivo vymenovať všetky osoby, ktoré poveril
stavebnými prácami na tejto budove. Investoval do toho domu veľa peňazí a času. Súd je príslušný
a musí podľa slovenského práva rozdeliť spoločný majetok. Toto súd vedel a už od začiatku poznal
celý skutkový stav. Súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná v súčasnosti poberá príjmy z nájmu
nehnuteľnosti, pričom je takisto príslušný slovenský súd. Žiada o zrušenie uznesenia a vyhlásenie

rozsudku: súd vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikazuje nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX vydanom správou katastra v katastrálnom
území a obci M. a to rodinný dom, číslo súpisné XXX, stojaci na pozemku parcela číslo 316/2 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 88 m2.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k uzneseniu uviedla, že odvolanie tak ako každé jeho podanie
je zmätočné a zavádzajúce. Hoci v texte odvolania uvádza, že chce polovicu nehnuteľnosti, v petite
žiada prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Tiež bol vyzvaný, aby uviedol riadny petit a to
uznesením zo dňa 19.06.2014 a aby predložil notársky doklad č. 464/06, ktorým manželia vylúčili pre
prípad rozvodu realizáciu vyporiadania zaopatrenia, prípadne aj predmanželskú zmluvu. Žalobca na

výzvu súdu nereagoval. Žalovaná zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a zastáva názor, že v
tomto súdnom konaní neexistuje právomoc slovenských súdov. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.08.2014
aj zo dňa 19.10.2014 žiada zaplatenie finančnej hotovosti vloženej podľa neho ako jeho výlučný vklad do
manželstva, pričom najskôr požaduje sumu 100.000 eur, potom 64.000 eur. V tomto konaní nie je daná
príslušnosť Okresného súdu Galanta vo veci rozhodnúť podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko

obaja účastníci sa pred uzavretím manželstva dohodli v rámci predmanželskej zmluvy, že ich rozhodným
právom bude právo nemecké. Zánik manželstva sa uskutočnil podľa nemeckého práva a v tomto
právnom režime sa uskutočnilo aj majetkovoprávne vyporiadanie rozvedeného manželstva. Účastníci
predmanželskou zmluvou a na základe notárskeho dokladu vylúčili realizáciu vyporiadania zaopatrenia,
vylúčili vznik majetkového spoločenstva a boli poučení o tom, že v prípade zániku manželstva špeciálne

rozvodom neprichádza do úvahy vyrovnanie. Toto bolo konštatované aj pri rozvode, kedy súd zároveň
riešil aj majetkové vyporiadanie účastníkov. O zmätočnosti žalobcových podaní v priebehu tohto
súdneho konania svedčí, že pôvodne sa domáhal vyporiadania BSM tým spôsobom, že žiadal prikázať
do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v M. s tým, že navrhoval vyplatiť žalovanej
bližšienešpecifikovanývyrovnacípodiel.PrisvojejvýpovedipredsúdomvRavensburgudňa22.02.2012

s vyjadril, že už nežiada určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ale žiada vyplatenie sumy,
ktorú odhadoval na sumu vo výške 120.000 eur. Podaním zo dňa 14.01.2014 opäť zmenil svoj návrh,
žiadal určiť spoluvlastnícky podiel v polovici z celku, resp. žiadal o vyplatenie náhrady ním uhradených
nákladov na nehnuteľnosť. Ďalším podaním vyjadril, že žalovaná nemá záujem mu vrátiť 128.000 eur,ktoré investoval do nehnuteľnosti a v poslednom podaní už nežiada určenie vlastníckeho práva, ale
požaduje od žalovanej vyplatiť sumu 100.000 eur alebo 64.000 eur. Žaloba žalobcu na začatie konania
naďalej nie je v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 a ust. § 79 ods. 1 O.s.p.. Považuje uznesenie súdu

prvej inštancie za správne, s právnym názorom ktorý je vyjadrený v odôvodnení napadnutého uznesenia
súhlasí.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný

(§ 355 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie
mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16C/149/2009 je vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie,ktorýmzastavilkonanievsúladesustanovením§104ods.1O.s.p. prenedostatokpodmienky
konania.

6. Z obsahu spisu vyplynulo, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 27.08.2009 sa žalobca
domáhal na žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kde v žalobe uviedol
žalobný petit tak, že sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného
vlastníctva žalobcu prikazuje sa nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. M. rodinný dom číslo
súpisné XXX, stojaci na pozemku parc. č. 316/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, žalobca

je povinný zaplatiť žalovanej sumu, ktorej výška bude ustálené v písomnom vyhotovení rozsudku a
žalovaná je povinná zaplatiť trovy konania. Na základe tejto žaloby začal súd vo veci konať, vykonávať
dokazovanie, a napadnutým uznesením po takmer 8 rokoch konanie zastavil pre nedostatok podmienky
konania. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa
19.06.2014 vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní opravil a doplnil svoj návrh zo dňa 24.08.2009 tak,

že uvedie riadny petit, t.j. čoho konkrétne sa v konaní domáha, doloží súdu notársky doklad č.
464/06 zo dňa 06.07.2006 a prípadne aj predmanželskú zmluvu, ktorú uzavrel so žalovanou. Odcitoval
ustanovenia § 42 ods. 3, § 79 ods. 1, § 43 ods. 1, 2 O.s.p., a skonštatoval, že súdu nie je zrejmé, čoho
konkrétne sa žalobca v konaní domáha, preto bol vyzvaný na opravu a doplnenie podania označeného
ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa na pojednávaní a vyjadrenie navrhovateľa. Žalovaný na

uvedenú výzvu súdu nereagoval. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej skonštatoval, že
mal preukázané rozsudkom súdu v Ravensburgu zo dňa 12.12.2006, že manželstvo účastníkov bolo
rozvedené, v predmanželskej zmluve si účastníci dohodli, že právom rozhodným je právo nemecké a na
základe notárskeho dokladu č. 464/06 zo dňa 06.07.2006 vylúčili realizáciu vyporiadania zaopatrenia.
Ďalej skonštatoval, že podľa § 37d Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a

procesnom, keďže sa nehnuteľnosť, ku ktorej spočiatku žiadal zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobca, nachádza na území Slovenskej republiky, je daná výlučná právomoc slovenských súdov na
rozhodovanie o tejto nehnuteľnosti. Potom odcitoval ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. a skonštatoval, že
mal preukázané, že v konaní je nedostatok podmienky konania, ktorý spočíva vo vylúčení rozhodovania
o nárokoch žalobcu titulom vyporiadania BSM. A keďže neodstránil ani neopravil návrh na konanie podľa

poučenia súdu, bolo potrebné pre neodstrániteľné vady konanie zastaviť.

7. Toto odôvodnenie odvolací súd považoval za nesúladné s ust. § 169 ods. 1, §167 ods. 2 v spojení
s ust. § 157ods. 2 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie za nejasné, zmätočné,
protirečivé, ktoré robí uznesenie nepreskúmateľným, keď vôbec z neho nie je zrejmé, pre aký konkrétny

nedostatok podmienky konania súd prvej inštancie konanie zastavil a tento nedostatok podmienky
konania nie je možné zistiť ani z ostatných skutočností uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia. Súd najskôr v odôvodnení uvádza čoho sa domáha žalobca, potom tvrdenia žalovanej,
konštatuje vyzývu žalobcu na odstránenie vád podania, nakoľko nevie o čom koná, v ktorom uznesení
cituje ustanovenie § 43 aj s dôsledkom nedoplnenia spočívajúcom v odmietnutí podania, následne však

cituje§37dZákonaomedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnom,vzmyslektoréhojedanávýlučná
právomoc slovenských súdov a na to podľa § 104 O.s.p. pre nedostatok podmienky konania konanie
zastavuje, pričom skonštatuje, že nedostatok podmienky konania spočíva vo vylúčení rozhodovania o
nárokoch žalobcu titulom vyporiadania BSM. Na základe akých skutočností však dospel k vylúčeniurozhodovania a nárokoch žalobcu titulom vyporiadania BSM odvolaciemu súdu nie je jasné, takže
nedokáže preskúmať správnosť napadnutého uznesenia. Ak by mal súd prvej inštancie za to, že nemá
právomoc v danej veci, tak k tejto skutočnosti nie je v odôvodnení uvedený žiaden hodnoverný argument

ani po právnej stránke ani skutkovej a pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca neodstránil vady a
neopravil návrh na konanie podľa poučenia súdu, tak takéto konanie žalobcu nemôže mať za následok
zastavenie konania, nakoľko v tomto prípade sa podanie odmieta.

8. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 389 ods. 1

písm. b), c) CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v
ktorom súd opätovne posúdi, či je dôvodné zastavenie konania a ak je dôvodné zastavenie konania tak
presne, jasne, zrozumiteľne uvedie dôvody, pre ktoré má za to, že je dôvodný postup podľa ustanovenia
§ 104 ods. 1 CSP tak, aby uvedené rozhodnutie bolo možné preskúmať.

9. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).