Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Pc/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211904
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716211904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky

C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX U.Á. L. Č.. XX, občan SR proti osobám, ktoré sú povinné
platiť výživné: 1. V. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX U. L. XX, občan SR, 2. N. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom M. A., K. XX, XXX XX A., občan SR, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Otec navrhovateľky V. C., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľke
sumou vo výške 50,- EUR mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15.-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky.

Matka navrhovateľky N. W., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky
výživným mesačne vo výške 100,- EUR od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15.-teho dňa v mesiaci
vopred.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 03.
10. 2016 domáhala, aby súd určil, že jej matka N. W. ako aj otec V. C. sú jej povinní platiť výživné a to
z toho dôvodu, že v súčasnosti nadobudla plnoletosť, pričom rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene

predtým bola zverená do starostlivosti N. C.. S odporcom - otcom žije v súčasnosti a tento jej neprestal
prispievať na výživu, pričom jej prispieva na stravu, keďže žijú v jednej domácnosti a matka jej prispieva
mesačne sumou, ktorá sa pohybuje okolo 20,- EUR až 50,- EUR. Nakoľko chodí na súkromnú školu,
kde sú väčšie výdavky ako na štátnej žiada, aby súd zaviazal jej rodičov na platenie výživného.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

3. Súd z výpisu zamestnávateľa otca navrhovateľky zistil, že tento v súčasnosti
pracuje v spoločnosti R. Q. A. A. A..P..U.., kde jeho priemerný mesačný príjem je 537,35 EUR za obdobie
od októbra roku 2015 do septembra roku 2016.

4. Súd z výpisu zamestnávateľa matky, ktorá pracuje v spoločnosti G., Q..A.. zistil,
že táto mala priemerný plat v období od októbra 2015 do septembra 2016 v sume 770,71 EUR.

5. Súd z vyjadrenia matky doručeného súdu dňa 31. 10. 216 zistil, že táto s podaným
návrhom súhlasí, pričom nevyhovuje jej hodina pojednávania, avšak nežiadala odročiť pojednávanie.

6. Súd z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní zistil, že čo sa jej týka, ona si tentonávrh podala aj z dôvodov uplatnenia si niektorých sociálnych záležitostí s tým, že jej priemerné výdavky
sú mesačne škola 30,- EUR, strava 23,- EUR, cestovné 22,- EUR, ošatenie, hygienické potreby ako aj
iné potreby približne 50,- EUR. Čo sa týka platenia týchto výdavkov v súčasnosti jej na tieto prispieva

hlavne otec a taktiež čo sa týka stravy, ktorú ona je doma a niektorých iných potrieb tak na toto jej dáva
peniaze otec a stravu kupuje tiež on. Matka jej posiela rôzne, niekedy 50,- EUR, niekedy menej, tak
podľa svojich možností.

7. Súd z vyjadrenia otca navrhovateľky na pojednávaní zistil, že tento síce má na

výplatnej páske sumu 530,- EUR ako priemerný mesačný plat, avšak vzhľadom na exekúcie, ktoré sú
mu sťahované napr. aj na zameškané výživné, ktoré mal platiť predtým matke navrhovateľky ako aj na
inú exekúciu, tak jemu na výplatu celkove zostáva len 330,- EUR.

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine) plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú

schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľky

podaný o platenie výživného voči svojim rodičom je dôvodný a preto zaviazal rodičov navrhovateľky
na platenie tohto výživného. Čo sa týka odôvodnenia prečo zaviazal platiť výživným otca vo výške 50,-
EUR a matku vo výške 100,- EUR súd tu poukazuje na to, že len nakoľko navrhovateľka v súčasnosti
žije spoločne s otcom prispieva jej na stravu, vozí ju do školy, taktiež jej platí niektoré výdavky tak
v tomto prípade sú teda jeho výdavky a výška výživného znížené približne o tie výdavky, ktoré v

súčasnosti dobrovoľne vynakladá na navrhovateľku. Okrem iného súd musí poukázať na tú skutočnosť,
že priemerný príjme matky je vyšší od príjmu otca približne o 240,- EUR.

15. Súd vzhľadom na vyššie uvedené teda matke určil povinnosť platiť výživné vo
výške 100,- EUR mesačne a to s poukazom na výšku jej príjmu ako aj tiež s tým, že ona samotná s takto

určeným výživným súhlasila, čo súd mal preukázané z jej písomného vyjadrenia doručeného súdu.

16. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok) výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Súd, čo sa týka trov konania, žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal,
nakoľko vzhliadol tu na dôvody osobitného zreteľa, že žiaden z účastníkov nezavinil uvedené konanie
a preto by nebolo spravodlivé, aby títo mali platiť nejaké trovy konania.
§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 36/2005 Z. z.§ 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 76 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z. z.
§ 257 zák. č. 160/2015 Z. z .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.