Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313222065
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4313222065.10

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci navrhovateľa: J&MZ
Reality s.r.o., Mlynská 2, Levice, IČO: 46355294, v konaní zastúpená: JUDr. Imrich Hraška, advokát, so
sídlom Mlynská 2, Levice, proti odporcovi: K. D., R.. XX.XX.XXXX, D. Ľ.. X. XX, Q., zast. JUDr. Ildikó
Osvaldová, advokátka, so sídlom Štúrova 19, Levice, o zaplatenie 2.500 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.500 €
s príslušenstvom z titulu neuhradenia sprostredkovateľskej provízie. Ako uviedol, odporca si u
navrhovateľa ústne objednal sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, ktorá bola v odporcovom

výlučnom vlastníctve. Odporca odpredal svoj byt klientovi navrhovateľa, s ktorým bola u neho dňa
21.2.2013 v čase o 19.10 hod., a to konkrétne klientovi W. R.. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ
vystavil odporcovi faktúru č. C..XXXX na úhradu sprostredkovateľskej provízie, ktorú odporca neuhradil.
Výzvou doručenou odporcovi dňa 3.9.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu fakturovanej čiastky
a to v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy.

Súd vydal dňa 30.12.2013 platobný rozkaz pod č.k. 11RO/622/2013-15, ktorým podanému návrhu
vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odôvodnený odpor, v ktorom
poprel tvrdenie navrhovateľa, že si u neho objednal sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti za
odmenu 2.500 €. Podľa odporcu navrhovateľ faktúru vystavil bez právneho dôvodu, predaj nehnuteľnosti
nesprostredkoval.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že
tvrdenia odporcu o tom, že navrhovateľ pre neho predaj nehnuteľnosti nesprostredkoval, považuje za
nepravdivé. Kupujúceho W. R. ako klienta navrhovateľa, predstavil odporcovi navrhovateľ. Pán R. si
ponúkanú nehnuteľnosť osobne prehliadol spolu s pracovníčkou navrhovateľa, o čom podpísali tak
odporca ako aj klient obhliadkový list zo dňa 21.3.2013. Neobstojí ani tvrdenie odporcu, že si neobjednal
sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti za odmenu 2.500 €. Odporca si sprostredkovanie predaja

objedal ústne, zároveň bol informovaný o výške tzv. provízie pre navrhovateľa a to vo výške 2.500
€. Odporca nakoniec nehnuteľnosť odpredal klientovi navrhovateľa, pričom obišiel sprostredkovateľa -
navrhovateľa a po zistení tejto skutočnosti navrhovateľom bola odporcovi vystavená faktúra na úhradu
provízie náležiacej navrhovateľovi. Všetko prebehlo v súlade s ústnou dohodou a preto nie sú
žiadne pochybnosti o tom, že by bola faktúra vystavená bez právneho dôvodu. Odporca nekonal v
súlade s ústnou dohodou, ktorú uzavrel s navrhovateľom, jeho následné konanie po nájdení vážneho

záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, ktorý bol klientom navrhovateľa, bolo špekulatívne s cieľom vyhnúť
sa sprostredkovateľskému poplatku. Navrhovateľ poukázal na obhliadkový list odsek 5, kde je jasneuvedené: „Upozornenie: predávajúci sa zaväzuje, že nehnuteľnosť spomenutú v odseku 4 neprevedie
na záujemcu a žiadnu majetkovo, personálne a príbuzensky prepojenú osobu so záujemcom bez
vedomia sprostredkovateľa....“. Ústna dohoda medzi navrhovateľom a odporcom o sprostredkovaní

predaja odporcovej nehnuteľnosti bola uzavretá bez výhrad, zmien a doplnkov a je teda právne záväzná
a platná, pokiaľ zákon nepredpisuje pre danú dohodu písomnú formu.

Súd na pojednávaniach vypočul účastníkov, svedkov: W. R., X. F., O. Q. Z., A. R.Ú. O. K. Š., pričom
spolu s listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z LV č. XXXX pre k.ú. Q. vyhotoveného dňa 8.11.2011 vyplýva, že odporca bol výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, bytu č. X R. X. N.. C. XX R. I. B. a podielu na priestoru na spoločných častiach a
zariadeniach domu a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku.

Dňa 21.2.2013 o 19.10 hod. podpísali navrhovateľ ako sprostredkovateľ, odporca ako predávajúci a pán

R. I. N. R. ako záujemcovia o kúpu záznam o vykonanej obhliadke (obhliadkový list) predmetného bytu.
Súčasťou obhliadkového listu je upozornenie, podľa ktorého sa predávajúci zaväzuje, že nehnuteľnosť
neprevedie na záujemcu a žiadnu majetkovo, personálne a príbuzensky prepojenú osobu so záujemcom
bez vedomia sprostredkovateľa. Obhliadku mala v mene navrhovateľa vykonať maklérka X. F.. Záznam
o vykonanej obhliadke neobsahuje pečiatku navrhovateľa.

Odporca a kupujúci W. R., R.. XX.X.XXXX, D. K. J. podpísali dňa 24.4.2013 kúpnu zmluvu
k predmetnému bytu a k podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a k
spoluvlastníckemu podielu k pozemku za kúpnu cenu 45.400 €, pričom na Q. Č.. XXXX N. J..Ú.. Q.
vyhotoveného dňa 16.8.2013 už figuruje ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti W. R..

Odporca vo svojej výpovedi doznal, že s pánom Š., konateľom spoločnosti J&MZ reality s.r.o. asi v roku
2011 uzavrel zmluvu o sprostredkovaní. Dohodli sa ústne na výške provízie, ktorá však bola 1.500 eur.
Byt v tom čase ponúkal za sumu 55.000 eur. Dva
roky ho predávali, avšak bezvýsledne. Po dvoch rokoch odporca kúpnu cenu bytu znížil na 40.000 €

a keďže s navrhovateľom nepodpísal exkluzívnu zmluvu, dal byt aj do ďalšej realitnej kancelárie, a to
do realitnej a prekladateľskej spoločnosti Drs Rudolf Kooijman, s.r.o. so sídlom v Lučenci. Práve táto
spoločnosť zabezpečila ohliadku bytu s W. R., teda s budúcim kupujúcim. Obhliadku vykonala O. Z..
Neskôr odporcovi volali od navrhovateľa s tým, že majú záujemcu o byt a aby prišiel na ohliadku.
Keď prišiel, bol prekvapený, že týmto záujemcom bol práve pán R.. Hovoril zamestnankyni realitky, že

pán R. už byt videl, preto na ohliadku znovu ani nešli. Zamestnankyňa navrhovateľa však trvala na tom,
aby aspoň podpísali ohliadkový list, aby mohla šéfovi vykázať, že na ohliadke bola. S W. R. sa odporca
pozná už 7-8 rokov. Odporca uznal podpis na zázname o vykonanej obhliadke zo dňa 21.2.2013 za svoj
vlastný. Neskôr odporca vypovedal, že s pánom Š. sa o predaji bytu rozprával len nezáväzne, zmluvu
s ním neuzatváral. Ústnu sprostredkovateľskú zmluvu dohadoval s jednou paňou z realitnej kancelárie,

meno ktorej presne nevedel (údajne R.), rovnako si odporca nepamätal, kde k uzavretiu zmluvy došlo
ani na čom konkrétne, na akých podmienkach sa dohodli.

Odporca predložil sprostredkovateľskú zmluvu zo dňa 1.2.2013, ktorú uzavrel ako záujemca s
Realitnou a prekladateľskou spoločnosťou Drs. Rudolf Kooijman s.r.o., so sídlom v Lučenci ako

sprostredkovateľom, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja predmetného bytu odporcu.
Zmluva bola podpísaná odporcom a O. Q. Z. za sprostredkovateľa, zmluva však pečiatku
sprostredkovateľa neobsahovala.

Spoločnosť LX Reality s.r.o. Lučenec (predtým Realitná a prekladateľská spoločnosť Drs. Rudolf

Kooijman s.r.o.) oznámila súdu, že nemá vedomosť o tom, že by W. R. vykonal obhliadku nejakej
nehnuteľnosti v Leviciach pod hlavičkou ich realitnej kancelárie v roku 2013. V rokoch 2012-2013 ich
kancelária mala zastúpenie v Leviciach prostredníctvom O. Q. Z., s ktorou však spoluprácu začiatkom
roku 2014 ukončili výpoveďou z ich strany. Byt na adrese I. XX, Q. v ponuke nemali a či ho pani Q. Z.
ponúkala mimo ich kancelárie, vedomosť nemali.

Svedok W. R. vypovedal, že s odporcom sa poznám asi 6 rokov. V roku 2013 od neho kúpil byt, bol
ho pozrieť asi vo februári 2013, išiel na ohliadku s navrhovateľom. Keď však videl, že ide o byt pána
D., povedal, že tam už bol a ohliadku nemusia robiť. Pracovníčka navrhovateľa však trvala na tom, abypodpísal ohliadkový list, nakoľko to musí vykázať pre zamestnávateľa. Svedok potvrdil, že podpis na
zázname o vykonanej obhliadke zo dňa 21.2.2.013 je jeho. O predaji bytu sa dozvedel od odporcovej
mamy, ktorá pracuje tam, kde svedkova priateľka A. R.. S odporcom sa na prvej obhliadke dohodli na

kúpe bytu len tak predbežne, byt sa veľmi páčil aj jeho priateľke A. R.. S navrhovateľom išiel aj na
obhliadku iných bytov z dôvodu, či nenájde aj nejaký lepší. Pracovníčka navrhovateľa trvala na podpise
obhliadkového listu napriek tomu, že jej svedok povedal, že v byte už bol a obhliadku vykonať nemusia.
O kúpe predmetného bytu svedok navrhovateľa neinformoval, kúpnu zmluvu mu spisovala O. Z..

Svedkyňa X. F., zamestnankyňa navrhovateľa vypovedala, že sprostredkovateľská zmluva s odporcom
uzatvorená nebola, mali však ústnu dohodu s tým, že sa mal predať byt na I. B. za kúpnu cenu
45.000 €. Provízia kancelárie bola dohodnutá vo výške 2.500 €. Odporca bol oboznámený so všetkými
skutočnosťami ako takýto obchod prebieha, za akých podmienok. Bol oboznámený aj s tým, že ak
kúpi byt klient kancelárie, predaj sa realizuje cez nich. V prípade, že si nájde vlastného záujemcu,
predaj môže uskutočniť bez ich pričinenia. Tieto skutočnosti boli podchytené aj v obhliadkovom liste.

Obhliadku bytu odporcu uskutočnili vo februári pred dvomi rokmi s pánom R. a jeho priateľkou. Na
pána D. čakali pred vchodom, kde ich svedkyňa zoznámila s pánom R. a jeho priateľkou. Už vlastne
pri tomto zoznámení zistili, že priateľka pána R. sa s priateľkou pána D. poznajú, nakoľko pracujú v
Priemstave. Išli hore do bytu, byt sa im riadne ukázal, dohodli sa, že si zavolajú o 2-3 dni. Svedkyňa teda
volala pánovi R., ako sa rozhodli. Pán R. povedal, že sú rozhodnutí pre tento byt, avšak mal problémy s

bankou, nakoľko si nebol istý, či mu poskytnú celú sumu úveru, alebo len sumu 40 tis. eur. Poskytla mu
preto ešte pár dní s tým, že sa skontaktujú znovu. Následne volala aj s pánom D. o tom, že pán R. má
vážny záujem o tento byt. O sprostredkovaní boli ústne dohodnutí, bol podpísaný aj obhliadkový list s
tým, že sprostredkovateľská zmluva sa môže podpísať aj dodatočne. Predmetný byt boli ohliadnuť aj s
inými záujemcami. V prípade záujmu sa podpisuje zmluva o budúcej zmluve, kde sa dohodne záloha.

Ak je vybavený úver, podpisuje sa kúpna zmluva. Svedkyňa tvrdila, že jej W. R. nepovedal o skutočnosti,
že byt už videl, podľa nej byt videl prvýkrát na obhliadke uskutočnenej so svedkyňou.

Svedkyňa O. Q. Z. vypovedala, že začiatkom roka 2013 prišiel za ňou odporca s tým, že by chcel dať
do realitnej kancelárie, pre ktorú pracovala, jeho byt. Pracovala pre kanceláriu v Lučenci. Predbežne

sa dohodli a podpísali sprostredkovateľskú zmluvu. Túto zmluvu mala po podpise odosielať do
Lučenca na podpis a opečiatkovanie majiteľmi realitnej kancelárie. Vykonávala pre nich realitno -
sprostredkovateľskúčinnosť,avšakvšetkyzmluvya papierevždykontrolovaliajoni,takýmalizaužívaný
postup. Bez nich nemohla svojvoľne rozhodovať. K tomuto však nedošlo, nakoľko odporca na druhý deň
povedal, že o byt má záujem jeho kamarát. Sprostredkovateľskú zmluvu teda neuzavreli, nechcela ho

zbytočneoberaťo ďalšiepeniaze,jetojejkamaráta nakonieczistila,žesapoznáajs pánomNovákom,
takže sa dohodli, že odporcovi s predajom pomôže. Potvrdila, že kúpnu zmluvu mu pripravovala ona,
províziu je však neplatil žiadnu. S pánom R. na ohliadke bytu nebola.

Svedkyňa A. R. vypovedala, že do predmetného bytu sa išli pozrieť s pani z realitnej kancelárie asi v

januári 2013. Na obhliadku išla s priateľom W. R. a prítomný bol aj odporca. Keď prišli pred bytovku,
zistili, že predmetný byt už videli, preto hore nešli. Pani z realitnej kancelárie dala podpísať jej priateľovi
obhliadkový list, svedkyňa si nepamätala, či ho podpisovala aj ona. Po nahliadnutí do záznamu o
vykonanej obhliadke zo dňa 21.2.2013 pred súdom uznala, že podpis na zázname je jej vlastný. Byt si
boli ešte predtým pozrieť s odporcom, lebo sa s ním poznajú. O predaji bytu sa svedkyňa dozvedela o

odporcovej mamy, ktorú pozná. Obhliadkový list podpisovali pred bytovkou, nakoľko v byte neboli.

Svedok K. Š. je spoločníkom navrhovateľa a zároveň aj jeho zamestnancom, kde pracuje ako manažér.
Vypovedal, že s odporcom sa pozná. Pán D. požiadal ich kanceláriu prostredníctvom ich makléra
o sprostredkovanie predaja jeho bytu. Na byte sa uskutočnilo niekoľko prehliadok, na niektorých sa

zúčastnil aj svedok. Neskôr došlo k zníženiu na cenu 40.000 € s tým, že provízia realitnej kancelárie
bola vo výške 2.500 €, čiže byt sa predával za sumu 42.500 €. Po predmetnej obhliadke s pánom
Novákom sa uskutočnila ešte ďalšia, pričom makléri spätne kontrolujú vykonané obhliadky a pri takejto
kontrole bolo zistené, že byt bol predaný pánovi R., s ktorým bola vykonaná obhliadka prostredníctvom
ichkancelárie.NavýškeprovíziesapánD.dohodols maklérmi,svedoknevedeluviesť,s kýmkonkrétne

to bolo prvýkrát, avšak keď sa byt predával za spomínaných 40.000 € jednal s pani F. a v tom čase
bola provízia dohodnutá na 2.500 €.Navrhovateľ na žiadosť súdu predložil všeobecnú sprostredkovateľskú zmluvu (dohodu o
sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti), ktorú s klientmi uzatvára písomne. Podľa bodu 1) tejto dohody
sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosti smerujúce k tomu, aby mal záujemca príležitosť

uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s treťou osobou. Podľa bodu 2) sa záujemca zaväzuje zaplatiť
sprostredkovateľovi províziu za predpokladu, že k naplneniu predmetu tejto dohody dôjde v priamej
súvislostisčinnosťousprostredkovateľa.Podľabodu4)dohodymásprostredkovateľnároknaprovíziuaj
v prípade, ak záujemca uzavrie bez ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa kúpnu zmluvu s treťou osobou,
ktorú mu označil sprostredkovateľ ako osobu vhodnú na uzavretie zmluvy (napr. ak s určenou osobou

vykonal obhliadku nehnuteľnosti).

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka (OZ) sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 OZ sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Samotné sprostredkovanie zahŕňa vyhľadávanie osôb, ktoré môžu byť považované za zmluvné strany
so záujemcom, nadviazanie kontaktu s nimi a zisťovanie konkrétneho úmyslu uzavrieť sprostredkovanú

zmluvu. Môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ umožní, aby sa záujemca stretol s osobou, ktorá
má záujem na uzavretí zmluvy, o ktorú ide a tým získal príležitosť zmluvu uzavrieť; alebo môže
spočívať v spolupôsobení sprostredkovateľa so stranami v tom smere, aby zmluva vznikla. Medzi
obstaraním príležitosti uzavrieť zmluvu a uzavretím zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou musí byť
príčinná súvislosť. Sprostredkovateľská zmluva vzniká už konsenzom zmluvných strán o jej podstatných

náležitostiach, ktorými sú sprostredkovanie a odmena. Zákon pre zmluvu písomnú formu nevyžaduje,
teda môže byť uzavretá aj ústne, avšak písomná zmluva sa odporúča vzhľadom na nutnosť dojednania
výšky odmeny. Odmena pritom musí byť zaslúžená a musí byť viazaná na dosiahnutie výsledku
pričinením sprostredkovateľa. O pričinenie sprostredkovateľa pôjde v prípade, ak medzi uzavretím
požadovanej zmluvy záujemcu s treťou osobou a činnosťou sprostredkovateľa je príčinná súvislosť.

Miera pričinenia na obstaraní možnosti uzavrieť zmluvu môže byť určená rôzne.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá
zmluva o sprostredkovaní predaja bytu, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve. Výška provízie však
zostala sporná a nepodarilo sa ju preukázať ani výpoveďami svedkov. Uzavretie ústnej zmluvy doznal

aj odporca a možno ju vyvodiť aj z konania navrhovateľa, ktorý byt odporcu aj s fotografiami ponúkal vo
svojej inzercii, pričom by tak určite nemohol konať svojvoľne, bez vedomia odporcu. Tvrdenie odporcu,
že byt dal aj do ponuky realitnej kancelárie v Lučenci bolo čiastočne nepravdivé, nakoľko k podpisu
sprostredkovateľskej zmluvy síce došlo, avšak zmluva nebola podpísaná majiteľmi, nebola opatrená
pečiatkou realitnej kancelárie a napokon aj realitná kancelária v Lučenci potvrdila, že predmetný byt

vo svojej ponuke nikdy nemala. Na to, aby sprostredkovateľovi patrila za sprostredkovanie provízia
(odmena), musí dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi odporcom a treťou osobou (v tomto prípade
s W. R.) pričinením navrhovateľa, teda v príčinnej súvislosti s jeho činnosťou. Miera pričinenia pritom
môže byť dohodnutá rôzne. Keďže išlo o ústnu zmluvu, navrhovateľ nepreukázal, na akých konkrétnych
podmienkach sa s odporcom dohodol. Za účelom zistenia podmienok uzavretia a konkrétnych bodov

zmluvy o sprostredkovaní si súd vyžiadal od navrhovateľa všeobecnú písomnú zmluvu, akú navrhovateľ
uzatvára s klientmi. Nie je zrejmé, či sa na podmienkach, aké su uvedené v písomnej zmluve, dohodol
navrhovateľ s odporcom aj ústne. Z výpovedí svedkov (okrem svedkyne F.) bolo preukázané, že odporca
sa s kupujúcim W. R. poznal už niekoľko rokov a predmetný byt W. R. videl už skôr, než šiel na
obhliadku s navrhovateľom. Samotné podpísanie obhliadkového listu, ktorý navyše nebol opatrený

riadnou pečiatkou navrhovateľa, nepostačuje na preukázanie pričinenia navrhovateľa k uzavretiu kúpnej
zmluvy a teda preukázanie príčinnej súvislosti medzi činnosťou navrhovateľa a uzavretím kúpnej zmluvy.
Napokon samotní svedkovia zhodne vypovedali, že obhliadka sa neuskutočnila, nakoľko potenciálny
kupujúci už byt videl. Ak by aj súd považoval vierohodnosť výpovede svedkov R., Z. Q. O. R. za
zníženú vzhľadom na skutočnosť, že sa s odporcom poznajú, ostáva tvrdenie navrhovateľa (a jeho

zamestnancov F. O. Š.) proti tvrdeniu odporcu. Ďalšiu činnosť smerujúcu k uzavretiu kúpnej zmluvy
navrhovateľ nepreukázal. Nemožno súhlasiť s názorom, že len samotným vykonaním obhliadky resp.
podpisom obhliadkového listu vznikne navrhovateľovi nárok na províziu. Takýto názor súd považuje
za obchádzanie ustanovení zákona o sprostredkovateľskej zmluve. Sprostredkovateľ by sa mal vždyaktívne podieľať na sprostredkovaní uzavretia zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti má súd za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania
príčinnej súvislosti medzi jeho činnosťou a uzavretím kúpnej zmluvy, a teda mu nárok na províziu

nevznikol, preto súd podaný návrh zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko mal odporca v konaní plný úspech, súd mu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznal

náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca trovy právneho zastúpenia nevyčíslil
a zo spisu mu iné trovy nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.