Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113202713
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113202713.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1/ K. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J., 2/ K. J.,

rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., W. XXX, 3/ Ľ. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - S., D. V., S.
XX, právne zastúpení: JUDr. Helena Knopová, advokátka so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanej:
O. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., D. X, zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v
Prešove, Sládkovičova 8, Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnostiam -zapísaných na LV č.
XXX, okres I., obec Č. N. I., kat. úz. Č. N. I., a to k parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere 343 m2 vedené
v registri C, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 372 m2 vedené v registri C a

stavby rodinný dom súp. č. XXX a garáže bez súpisného čísla, stojace na parcele č. XXX/XX.

II. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, okres I., obec Č. N. I., kat. úz. Č. N. I., a to parc. č. XXX/XX
- záhrady vo výmere 343 m2 vedené v registri C, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 372 m2 vedené v registri C a stavby rodinný dom súp. č. XXX a garáže bez súpisného čísla
stojace na parcele č. XXX/XX, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej.

III. Žalovaná j e p o v i n n á žalobcom v 1. až 3. rade na náhradu ich spoluvlastníckeho podielu zaplatiť
každému sumu 1.930 eur, do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovia v 1. až 3.rade m a j ú vo vzťahu k žalovanej n á r o k na náhradu trov konania
v rozsahu 38 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až v pôvodne v 4. rade (v súčasnosti v 1. až 3.rade) sa podanou žalobou doručenou
súdu dňa 30.1.2013 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaných na liste vlastníctva do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že žalovaná by bola zaviazaná

povinnosťou na vyrovnanie podielu zo zrušujúceho podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobcom v 1.
až 4.rade, v súčasnosti žalobcom v 1. až 3.rade každému po 2.777,78 eur, do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú spoluvlastníci, spolu so žalovanou, nehnuteľností zapísaných na
liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Č. N. I., okres I., obec Č. N. I.. Vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
žalobcovia nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 26D 79/03, Dnot 6/03, zo dňa 28.4.2003,

vydaným notárskym úradom JUDr. Kataríny Petrovej, a to dedením po nebohom otcovi K. J.. Žalovaná
nadobudla spoluvlastnícky podiel vo výške 9/18 k celku na základe darovacej zmluvy č. vkladu C. XXX/
XXXX a na základe kúpnej zmluvy spísanej dňa 25.9.2012 na notárskom úrade JUDr. Jána Marušina, a
toodsestierO.I.,rodenejJ.aZ.Š.,rodenejJ.,2/18predmetnýchnehnuteľností.Dňa16.1.2013odkúpilažalovanáodbrataS.J.1/18,očombolaspísanákúpnazmluvadňa16.1.2013nanotárskomúradeJUDr.
Jána Marušina. Po dedičskom konaní po nebohej matke dňa 12.3.2012 sa stretli v rodičovskom dome
a dohodli sa, že dom predajú. Žalovaná s tým súhlasila, sama navrhla vyhľadať kupcov. Následne našli

záujemcu o kúpu domu, žalovaná sa však s kupcom stretnúť nemala záujem a následne im oznámila,
že dom so záhradou si ponechá, vyplatí ich z určenej ceny hodnoty domu 27.000 eur, s čím nesúhlasili.
Poukázali na to, že nehnuteľnosti nemôžu užívať, nemajú ani kľúče, nehnuteľnosť je užívaná výlučne
žalovanou.

3. Žalobcovia predložili výpis listu vlastníctva č. XXX, k.ú. Č. N. I., osvedčenie o dedičstve č. 26D 79/03,
Dnot 6/03, kúpnu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice č. R. XXX/XXXX R. XXXXX/XXXX, R.
XXXXX/XXXX O. Č.. R. XX/XXXX, R. R. XXXX/XXXX, R. XXXX/XXXX, výzvu zo dňa 7.11.2012 na
uzatvorenie dohody o vyporiadaní spoluvlastníckych podielov, výzvu zo dňa 21.11.2012 na uzatvorenie
dohody o vyporiadaní spoluvlastníckych podielov, odpoveď žalovanej zo dňa 20.11.2012, odpoveď
žalobcov zo dňa 9.12.2012.

4. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 19.4.2013 s predloženým návrhom o zrušenie
spoluvlastníctva súhlasila a poukázala na to, že má záujem nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do
svojho výlučného vlastníctva avšak stanovenú cenu žalobcami považovala za privysokú a navrhla,
aby odplata bola určená z reálnej trhovej ceny, za koľko možno túto nehnuteľnosť odpredať. Žalovaná

navrhla pre žalobcov cenu ich podielov po 1.500 eur.

5. Po začatí súdneho konania zomrel žalobca v 2/ rade - X.. S.R. J., a to dňa 27.7.2013, kedy po
vykonanom dedičskom konaní dedička X.. K.Á. J. sa so žalovanou dohodli a dňa 3.12.2014 kúpnou
zmluvou predala žalovanej podiel k predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti 1/18 a žalobu svojho právneho

predchodcu voči žalovanej zobrala späť, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 28.1.2015.

6. V priebehu konania sa podaním doručeným súdu dňa 5.2.2014 vyjadrila osobne žalobkyňa v 1.rade
a žalobkyňa v 3.rade a uviedla, že manželka nebohého brata S. J. navštívila žalovanú O. J. a dohodla
sa na mimosúdnom vyporiadaní, tak porušila vôľu zosnulého. Žalovaná navrhla dve alternatívy, ktoré

sú pre nich neprijateľné, a to, ohodnotenie domu - žalovaná zabudla, že po smrti ich otca bol rodinný
dom ohodnotený, ktorý bol podhodnotený a ohodnotenie zaplatila ich matka. V roku 2012 po dedičskom
konaní ich matky sa zišli všetci súrodenci okrem sestry Z. Š. v rodinnom dome, kde sa dozvedeli o
možnom kupcovi za sumu 50.000 eur a všetci súhlasili. Dohoda zo strany žalovanej bola zamietnutá.
Nebola ochotná podieľať sa ďalšími finančnými prostriedkami na ohodnotení domu. Rodinný dom mohol

byť už predaný a vyporiadanie podielového vlastníctva tak uzavreté, druhú alternatívu 2.000 eur - s
čím žalobkyne nesúhlasili. Na mimosúdne vyporiadanie boli ochotné pristúpiť iba, ak im bude vyplatená
čiastka 3.000 eur a náklady na súdne poplatky 270 eur.

7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom žalobcovia uviedli, že v čase od podania žaloby do

9.4.2015 nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci a zotrvali na podanom návrhu, a to tak, aby sa
výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala žalovaná za finančnú náhradu, každému zo
žalobcov vo výške po 2.777,78 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

8. Žalovaná súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasila

s finančnou náhradou pre odstupujúcich podielových spoluvlastníkov, predbežne požiadala realitnú
kanceláriu o predbežné ohodnotenie, ktoré bolo vo výške 27.000 eur.

9. Žalobkyňa v 1.rade vo svojej výpovedi vyjadrila súhlas s tým, aby sa žalovaná stala výlučnou
vlastníčkou, avšak pokiaľ išlo o stanovenú cenu finančnej náhrady, uviedla, že po smrti matky mali

kupujúceho, ktorý bol ochotný túto nehnuteľnosť kúpiť za sumu 50.000 eur a z tejto aj vychádzala aj vo
vzťahu k požadovanej finančnej náhrade za jej podiel.

10. Žalobca v 2.rade K. J. poukazoval na to, že pre správanie žalovanej nemá k dispozícii kľúče od
predmetného rodinného domu. Pokiaľ ide o samotnú nehnuteľnosť, po smrti matky sa dohodli, akým

spôsobom bude táto udržiavaná, následne však od tejto dohody bolo upustené. Ústne sa dohodli, že
náklady súvisiace napr. s vykurovaním a s údržbou tohto domu, budú hradené zo sumy, ktorú ponechala
mama. Zo strany žalovanej však boli účtované náklady za cestovné z Prešova k tomuto rodinnému domu
a rekonštrukcia kotla. Čo sa týka vyporiadania, súhlasil s tým, aby sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnostístala žalovaná a uviedol, že to navrhoval už v roku 2011, aby ho sestra vyplatila z tejto nehnuteľnosti,
ona však s tým nesúhlasila, preto zotrval na finančnej náhrade vo výške uvedenej v žalobnom návrhu.

11. Žalobkyňa v 3.rade Ľ. J. poukázala na to, že sa pokúšali o dohodu po smrti matky a brat X.. S. J. aj
spísaldohoduamalikupujúcehozasumu50.000eurstým,žesestrasavyjadrila,žeotútonehnuteľnosť
nemá záujem a teda, že dôjde k predaju a podelia si finančnú náhradu podľa veľkosti podielov. Následne
sa táto dohoda nenaplnila, zlyhalo dojednanie a potom tak, ako každá iná dohoda, nebolo možné sa so
sestrou dohodnúť. Potvrdila, že rodinné vzťahy sa zhoršili a bolo to čím ďalej, tým horšie, avšak sestra

nemohla povedať, že by jej neposkytovali pomoc s údržbou nehnuteľnosti všetci súrodenci. Sestra im
bráni v prístupe k tejto nehnuteľnosti, dala im pocítiť, že nie sú tam vítaní, ani ich deti.

12. Žalovaná prejavila súhlas s výlučným vlastníctvom predmetnej nehnuteľnosti a s tým, že poskytne
finančnú náhradu odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom. Poukázala na to, že zabezpečovala
bežnú údržbu tohto rodinného domu, kosila, vynakladala finančné prostriedky. Realitná kancelária bola

ohliadnuť túto nehnuteľnosť v roku 2011 a ohodnotila nehnuteľnosť na sumu 27.000 eur. K dispozícii
malavyjadrenie tejtorealitnejkancelárie.Nepožadovalaodrealitnejkancelárieautorizovanépotvrdenie,
nakoľko by som za to musela zaplatiť poplatok. Pokiaľ ide o dohodu zo dňa 12.3.2012, uviedla, že k nej
došlo pod tlakom zo strany súrodencov. Súhlasila s touto dohodou, avšak súrodenci jej neposkytli plnú
moc a následne, záujemca o kúpu, už nemal s odstupom času záujem.

13. Žalobcovia v rámci vyjadrení argumentovali, že predložené potvrdenie realitnej kancelárie zo strany
žalovanej nie je možné považovať za hodnoverné, nakoľko nie je zrejmé, odkiaľ, ako a kedy bolo takéto
ohodnotenie ceny tejto nehnuteľnosti vyhotovené.

14. Žalovaná v rámci procesnej obrany poukazovala na cenu stanovenú realitnou kanceláriou (čl. sp.
102) vo výške 27.000 eur.

15. Zo strany žalobcov na pojednávaní konanom dňa 9.4.2015 bol prednesený návrh na vykonanie
dokazovania, požiadaním piatich realitných kancelárií o predloženie odborného vyjadrenia k cene domu,

s čím súhlasila aj žalovaná.

16. Vo veci boli žiadané a predložené vyjadrenia zo strany spoločnosti Archeus - sieť realitných
kancelárií, ktorá sa nevedela vyjadriť k cene predmetnej nehnuteľnosti, SN reál, s.r.o. stanovila ceny,
na základe objektívnych skúsenosti s ohľadom na dopyt a ponuku na trhu s nehnuteľnosťami, takto:

rodinný dom súp. č. 145 = 50.000 eur, parcela č. 264/24 = 343 x 15 = 5.145 eur (15 eur/m2) parcela č.
264/16 = 372 x 15 = 5.580 eur (15 eur/m2), Esporia realitná agentúra, Masarykova 21, Prešov, 080 01,
uvedenú nehnuteľnosť podľa zistení makléra po fyzickom ohliadnutí tento odhadol hodnotu pozemkov a
nehnuteľnosti na základe ponuky a dopytu na trhu nehnuteľností vo výške 25.000 eur, GARANT REÁL,
s.r.o. Hlavná 134, 080 01, vychádzajúc z dostupných informácií o stave nehnuteľností, ktoré obdŕžali zo

strany súdu, odhadli cenu nehnuteľností v rozpätí 50.000 eur až 60.000 eur.

17. Po takto vykovanom dokazovaní žalovaná namietala stanovenie všeobecnej hodnoty
vyporiadavaných nehnuteľností tak, ako to urobili vyššie uvedené realitné kancelárie, a to z dôvodu,
že žiaden pracovník týchto realitných kancelárií nevykonal ohliadku týchto nehnuteľností. Stanovenie

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bolo vykonané „od stola“ bez toho, aby bola vykonaná ohliadka
týchto nehnuteľností. Podľa žalovanej vyjadrenie len, Esporia, realitnej agentúry, zodpovedá realite
a stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností zodpovedá trhovej hodnote. Žalovaná vzhľadom na
rozdielne vyjadrenia realitných kancelárií k všeobecnej hodnote nehnuteľností navrhla, aby súd ustanovil
znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, v záujme predídenia rozdielnych

interpretácií k všeobecnej hodnote nehnuteľností stanovenej realitnými kanceláriami.

18. Žalobcovi mali, za to, že v prevažnej väčšine realitné kancelárie ustálili sumu všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti, z ktorej by súd mal vychádzať pri finančných náhradách v prospech odstupujúcich
podielových spoluvlastníkov. Vo veci však bolo potrebné zohľadniť, že len realitná agentúra Esporia bola

na mieste samom, žalovaná z týchto dôvodov vzhľadom na rozpory vo vypracovaných vyjadreniach
realitných kancelárií, trvala na vyhotovení znaleckého posudku.19. Súdom ustanovený znalec určil trhovú hodnotu nehnuteľnosti zapísaných na LV XXX, k.ú. Č. N. I.,
obec Č. N. I., okres I., a to, parcelu KN C č. XXX/XX - záhrady o výmere 343 m2, parcelu KN C č. XXX/XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 372 m2 - stavby rodinný dom súpisné č. 145 stojaci na parcele

č. XXX/XX tak, že hodnota nehnuteľností odhadnutá podľa vybranej metódy polohovej diferenciácie
bola 34.700 eur. Uviedol, že na danej nehnuteľnosti je badať znaky opotrebovania, nie poškodenia
- napr. zatekajúca strecha, opadaná podmurovka na prednom plote, vypadaná dlažba na spevnenej
ploche. Za poškodenie sa nepovažuje fyzické alebo morálne starnutie jednotlivých konštrukcií alebo
vybavení, ani dôsledky zanedbanej údržby hodnoteného objektu. Rodinný dom ako stavbu odhadol na

sumu 25.269,95 eur, garáž - 3.128,42 eur, kurín - 267,06 eur, zadný plot - 103,83 eur, predný plot
- 277,28 eur, vodovodná prípojka - 57,50 eur, žumpa - 629,12 eur, kanalizačná prípojka - 53,08 eur,
elektrická prípojka - 47,77 eur, spevnená plocha z bet. dlažby - 699,08 eur, spevnená plocha z bet.
mazaniny - 27,85 eur, vonkajšie schody - 4,81 eur, plynová prípojka - 184,55 eur, pozemky na LV č.
XXX - parc. č. XXX/XX (372 m2) - 2.079,48 eur, pozemky na LV č. XXX - parc. č. XXX/XX (343 m2)
- 1.917,37 eur, spolu 34.747,96 eur.

20. Žalobcovia vo veci sa vyjadrili a uviedli, že podľa ich názoru ustanovený znalec X.. K. I. podhodnotil
ohodnocované nehnuteľnosti, keď stanovil trhovú hodnotu oceňovaných nehnuteľností všeobecnou
hodnotou 34.700 eur. Namietali, že priložená fotodokumentácia z domu nie je kompletná, pretože chýba
fotka zo vstupnej haly, obývačky a taktiež zo vstupných dverí a zo vstupnej haly do schodov na

poschodie, kde v oboch prípadoch sú nové hodnotné dvere, ktoré ešte zakúpila ich matka. Znalec
ohodnotil 10 ročný kotol s príslušenstvom sumou 155 eur, čo je podľa ich názoru nízka cena, pretože sa
jednáokvalitný,málopoužívanýkotol.Nesúhlasilisoznalcom,čosatýkaposúdeniapolohyobce(strana
27 znaleckého posudku), s poukazom na to, že obec Č. N. I. leží na hlavnom ťahu, prechádzajú ňou
vlak, autobusy. Taktiež znalec nesprávne ohodnotil cenu stavebného pozemku s inžinierskymi sieťami

v obci, keď uviedol sumu 5,50 eur za 1 m2 (strana 28 znaleckého posudku). Cena stavebného pozemku
v obci je 16 eur za l m2.

21. Z dôvodu, že ohodnotenia nehnuteľností znalcom a realitnými kanceláriami sú rozdielne, navrhli,
aby sa všetky zistené ceny nehnuteľností spriemerovali a tak bola stanovená trhová cena nehnuteľností.

Prípadne zotrvali na zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že na
vyrovnanie podielu žiadali, aby im žalovaná zaplatila po 3.000 eur.

22. Žalobcovia iné prostriedky procesného útoku na preukázanie vyššie uvedených namietaných
pochybení neoznačili (napr. súkromný znalecký posudok).

23. Súd vec takto právne posúdil :
Podľa § 136 ods.1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), môže byť
vec v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

24. Podľa § 137 ods.1, 2 OZ, vyjadruje podiel mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

25. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môže dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

26. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatým spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

27. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu.28. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a
súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzný.

29. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva
reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný
pozemok, jej rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený

príslušným katastrálnym úradom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí
ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov
spravodlivopožadovaťvynaloženienákladovspojenýchsreálnymrozdelenímveci.Akbytotorozdelenie
vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za
reálne nedeliteľnú.

30. Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade,
že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci. Primeranou
náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci,

aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú
náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá
vec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že
spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí.

31. Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať a to ani vtedy, keby u neho boli
splnené predpoklady účelného využitia veci.

32. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.

33. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia a
žalovaná nemali záujem zotrvať v spoluvlastníctve k spornej nehnuteľnosti.

34. Podľa § 142 ods. 1 OZ, je podmienkou pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením

veci to, aby toto rozdelenie bolo „dobre možné“. Súčasne pri tomto spôsobe vyporiadania je nutné
prihliadnuť tiež „k účelnému využitiu veci“. Všeobecná formulácia týchto dvoch pojmov umožňuje súdu,
aby v rámci konkrétnych skutkových zistení zvážil najrôznejšie hľadiská, ktoré by mohli mať vplyv na
ďalšie užívanie predtým spoločnej veci.

35. Vzhľadom na to, že predmetom vyporiadania je klasický rodinný dom a priľahlý pozemok a účastníci
konania ani netvrdili, že by bolo možné reálne rozdelenie vyporiadavanej nehnuteľnosti, súd túto
možnosť vyporiadania vylúčil bez potreby zložitejšieho dokazovania, z praktických dôvodov. Reálna
deľba nehnuteľnosti je vylúčená aj z toho dôvodu, že táto nie je možná tak, aby bola v súlade so
stavebným zákonom č. 50/1976 Z.z. v znení zmien a doplnkov. Nakoľko zákon pripúšťa iba delenie vo

vertikálnej rovine, pričom musia vzniknúť samostatné časti od základov po strechu, čo v tomto prípade
nebolo možné.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že reálne rozdelenie by nebolo účelným
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, preto pristúpil k druhému spôsobu vyporiadania

spoluvlastníctva, a to prikázaniu veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov.

37. Žalovaná prejavila záujem o výlučné vlastníctvo, nakoľko je majoritnou spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností, napokon žalobcovia spolu, ani každý samostatne, neprejavili skutočný
záujem o výlučné vlastníctvo, súd pritom nepovažoval za vážny záujem bez ďalšieho ich slovné prejavy

v priebehu pojednávaní pri pokusoch ustáliť hodnotu nehnuteľností v spojení, „že ak žalovaná uvádza
tú sumu, potom ja mám záujem o nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a ju z tejto ceny vyplatím“.38. Strany sporu rozporovali cenu nehnuteľnosti stanovenú realitnými kanceláriami, pričom len jedna
fyzicky bola ohliadnuť nehnuteľnosť a táto cenu stanovila v sume 27.000 eur, čo bol ale značný rozdiel
oproti cenám 50.000 eur až 60.000 eur. Žalovaná preto v rámci obrany navrhla vykonať dokazovanie

znaleckým posudkom. Znalec cenu (má sa na mysli trhová hodnota) stanovil vo výške 34.747,96 eur,
s ktorou žalobcovia nesúhlasili.

39. Zo znaleckého posudku bolo nepochybne zistené, že cena vypočítaná znalcom podľa názoru súdu
objektívne zohľadňuje hodnotu vyporiadavanej nehnuteľnosti. Pre úplnosť súd uvádza, že pri určení

koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadňovali tieto faktory
– trh s nehnuteľnosťami - kúpna sila obyvateľstva,
– poloha nehnuteľnosti v danej obci - vzťah k centru obce,
– súčasný technický stav nehnuteľnosti,
– prevládajúca zástavba v okolí nehnuteľnosti,
– príslušenstvo nehnuteľnosti,

– typ nehnuteľnosti,
– pracovné možnosti obyvateľstva,
– skladba obyvateľstva v mieste stavby,
– orientácia nehnuteľnosti k svetovým stranám,
– konfigurácia terénu,

– pripravenosť inžinierskych sietí v blízkosti stavby,
– doprava v okolí nehnuteľnosti,
– občianska vybavenosť,
– prírodná lokalita v bezprostrednom okolí stavby,
– kvalita životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby,

– možnosti zmeny v zástavbe - územný rozvoj,
– možnosti ďalšieho rozšírenia,
– dosahovanie výnosu z nehnuteľnosti,
– názor znalca.

40. Znalec taktiež uviedol, že je vhodná metóda polohovej diferenciácie. Tu súd poukazuje, znalec po
vykonanom šetrení trhu našiel obdobné nehnuteľnosti a vykonal prepočítanie aj porovnávacou metódou,
kde cena predmetnej nehnuteľnosti bola ešte nižšia, a to 30.238,48 eur.

41. Súd z týchto dôvodov vychádzal z ceny stanovenej metódou polohovej diferenciácie určenej

znalcom, považujúc ju za objektívnu, pričom každý z odstupujúcich podielových spoluvlastníkov vlastní
1/18, čo predstavuje zo sumy 34.747,96 eur sumu 1.930,44 eur. t.j 1.930 eur.

42. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. V danej právnej veci žalobcovia mali záujem vyporiadať predmetnú nehnuteľnosť a žalovanej
navrhovaný spôsob aj oznámili, nezhoda bola v cene vyporiadavanej nehnuteľnosti, kde bola cena
požadovaná za podiel 1/18 vo výške 2.777,78 eur, žalobcom napokon bola priznaná náhrada v sume
1.930 eur. Žalobcovia pri cene určenej znalcom pri prepočte na pomer úspechu boli úspešní 69 % a
neúspešní 31 %, pomer úspechu a neúspechu predstavuje 38 %. Preto súd priznal nárok žalobcom na

trovy v tomto pomere.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.