Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114230875
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114230875.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta

Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovanému v 1. rade: R.
H., živnostník so sídlom v P., D. Q. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Daniel Blyšťaň, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785 a žalovanému v 2. rade: A.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., H. X, o zaplatenie 1.230,60 Eur s príslušenstvom a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.230,60 EUR, úrok z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 150 EUR od 06.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 150 EUR od 06.11.2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 150 EUR od 06.12.2013 do zaplatenia,

od 06.01.2014 do zaplatenia, od 06.02.2014 do zaplatenia, od 06.03.2014 do zaplatenia, od 06.04.2014
do zaplatenia, od 06.05.2014 do zaplatenia a zo sumy 30,60 EUR od 06.06.2014 do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu voči žalovanému v 2. rade v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 73,50 EUR ako iné

trovy, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 324,78 EUR, z čoho
suma 251,28 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 73,50 EUR predstavuje iné trovy, a
to na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 16.12.2014 domáhal voči žalovaným spoločného a nerozdielneho

zaplatenia sumy 1.230,60 EUR, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 157,20 EUR od
26.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 239,26 EUR od 10.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 77,17 EUR od
05.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 696,97 EUR od 10.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 8,87 EUR od
31.03.2011 do zaplatenia a zo sumy 51,13 EUR vo výške 8,75 % ročne od 08.05.2013 do zaplatenia
a tiež trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, titulom nedoplatkov za užívanie
nebytových priestorov a poskytovania služieb spojených s ich užívaním, pokiaľ ide o mesiace december
r. 2010, január r. 2011, nedoplatok za dodávku tepla na ústredné vykurovanie v mesiaci január r. 2011,

nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním nebytových priestorov za rok 2010,
nedoplatok za opravné vyúčtovanie elektrickej energie za rok 2010 a za dofakturáciu dodávky skutočne
dodaného tepla za rok 2011, pokiaľ ide o nebytové priestory nachádzajúce sa v budove na Q. J. XX/
A R. P. vo výmere 70 m2.Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný v 1. rade podal odpor, v ktorom namietol svoju pasívnu
legitimáciu v súvislosti s namietanou existenciou právneho vzťahu medzi ním a žalobcom, pokiaľ ide

o predmetné nebytové priestory. Na základe toho žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov
konania.

Žalovaný v 2. rade sa k žalobe sa nevyjadril.

Podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, jeho právneho
zástupcu, tiež žalovaného v 2. rade, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

Zo žalobného návrhu vyplýva, že dňa 17.12.2009 s účinnosťou od 01.01.2010 bola uzatvorená Zmluva
č. 173/2009/BD/N,S o nájme nebytových priestorov a o poskytovaní služieb spojených s nájmom medzi
Správou majetku mesta Košice, s.r.o. ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako nájomcom, na

základe ktorej žalovanému v 1. rade boli prenechané do užívania nebytové priestory nachádzajúce sa v
budove na Q. J. XX/A R. P., súpisné č. XXXX, na parcele č. XXX/X, kat. územie Q., evidované Správou
katastraP.naLVč.XXXXXvovýmere70m2sprislúchajúcimpodielomspoločnýchpriestorovvovýmere
8,32 m2. Medzi J. ako dodávateľom a žalovaným v 1. rade ako konečným spotrebiteľom bola uzatvorená
aj Zmluva č. 173/2009/BD/T o dodávke a odbere tepla, predmetom ktorej boli podmienky dodávky tepla

do užívaných priestorov. Výlučným vlastníkom budovy, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú, je
Mesto Košice, ktoré na základe Zmluvy č. 2009000455 o výkone správy a nájme budovy na Q. J. XX/A
R. P. zo dňa 01.06.2009 zverilo J. uplatňovanie voči tretím osobám vo vlastnom mene práva súvisiace
s nájomnými vzťahmi. Na základe zmluvy o zlúčení medzi Bytovým podnikom mesta Košice, s.r.o. a
Správou majetku mesta Košice, s.r.o. sa s účinnosťou od 01.01.2013 predmetné spoločnosti zlúčili,

pričom J., J..S..Z.. k uvedenému dátumu zanikla bez likvidácie a jej právnym nástupcom sa stal žalobca.
Žalovaný v 2. rade v Dohode o splátkach zo dňa 18.09.2013 potvrdil, že v období od 01.01.2010 do
31.01.2011 predmetné nebytové priestory užíval a súčasne sa zaviazal, že nedoplatok v celkovej výške
1.230,60 EUR uhradí v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150 EUR mesačne vždy do 5. dňa
v mesiaci, počnúc októbrom 2013. Žalovaná istina tak predstavuje: sumu 157,20 EUR ako nedoplatok

za užívanie nebytových priestorov a poskytovania služieb spojených s ich užívaním, pokiaľ ide o mesiac
december r. 2010, sumu 239,26 EUR ako nedoplatok za užívanie nebytových priestorov a poskytovania
služieb spojených s ich užívaním, pokiaľ ide o mesiac január r. 2011, sumu 77,17 EUR ako nedoplatok
za dodávku tepla na ústredné vykurovanie v mesiaci január r. 2011, sumu 696,97 EUR ako nedoplatok z
vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním nebytových priestorov za rok 2010, sumu 8,87 EUR

ako nedoplatok za opravné vyúčtovanie elektrickej energie za rok 2010 a sumu 51,13 EUR nedoplatok
za dofakturáciu dodávky skutočne dodaného tepla za rok 2011

Z pripojeného listinného dokladu - Dohoda o splátkach z 18.09.2013 súd zistil, že predmetnú dohodu
uzatvorili žalobca a žalovaný v 2. rade, z ktorej čl. I. vyplýva, že užívateľ užíval v období od 01.01.2010

do 31.01.2011 nebytové priestory nachádzajúce sa v budove na Q. J. XX/A R. P., súpisné č. XXXX,
na parcele č. XXX/X, kat. územie Q., evidované Správou katastra P. na LV č. XXXXX vo výmere 70
m2, pričom správcom a nájomcom budovy je spoločnosť Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. s tým, že
dňa 16.09.2013 sa užívateľ dostavil do sídla spoločnosti za účelom vysporiadania vzniknutého stavu,
a to nedoplatku vo výške 1.230,60 EUR za užívanie predmetných nebytových priestorov, ktorý tvorí:

sumu 157,20 EUR ako nedoplatok za užívanie nebytových priestorov a poskytovania služieb spojených
s ich užívaním, pokiaľ ide o mesiac december r. 2010, sumu 239,26 eur ako nedoplatok za užívanie
nebytových priestorov a poskytovania služieb spojených s ich užívaním, pokiaľ ide o mesiac január r.
2011, sumu 77,17 EUR ako nedoplatok za dodávku tepla na ústredné vykurovanie v mesiaci január
r. 2011, sumu 696,97 EUR ako nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním

nebytových priestorov za rok 2010, sumu 8,87 eur ako nedoplatok za opravné vyúčtovanie elektrickej
energie za rok 2010 a sumu 51,13 eur nedoplatok za dofakturáciu dodávky skutočne dodaného tepla
za rok 2011.

V zmysle čl. II. bolo dojednané, že užívateľ sa zaväzuje, že predmetný nedoplatok bude spoločnosti

splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150 EUR mesačne, vždy do 5. dňa v mesiaci
počnúc október 2013 s tým, že v prípade nesplnenia niektorej splátky sa stáva splatným celý dlh.Zodporužalovanéhov1.radeprotiplatobnémurozkazuvpredmetnejvecivyplýva,žežalovanýnamietal
existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalobcom, ktorý by sa týkal priestorov na Q. J. XX/A, na
základe čoho namietal svoju pasívnu legitimáciu a žiadal žalobu zamietnuť. Upresnil, že nie je si vedomý

existencie žiadnej zmluvy, ktorú by uzatvoril so žalobcom, pokiaľ ide o predmetné nebytové priestory s
tým, že tieto nikdy neužíval a preto neužíval ani služby spojené s užívaním či nájmom týchto priestorov.
Obdobným spôsobom žalovaný v 1. rade sa vyjadril k predmetnej žalobe vo svojom písomnom podaní
zo 04.08.2015 s poukazom na to, že podpisy na Zmluvách č. 173/2009/BD/N,S zo dňa 17.12.2009 a č.
173/2009/BD/T zo dňa 17.12.2009 nie sú jeho podpismi.

Žalobca svojim písomným podaním z 19.10.2015 pred začatím prvého pojednávania zobral žalobu voči
žalovanému v 1. rade späť a navrhol konanie voči tomuto subjektu zastaviť a v súlade s ust. § 146 ods.
1 písm. c) O.s.p. rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, resp. v súlade
s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania žalovanému v 1. rade nepriznať. K aplikácii ust. § 150
ods. 1 O.s.p. poukázal na to, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva: „Veľmi úzko s týmto kritériom

by malo byť posudzované správanie účastníkov v štádiu pred samotným súdnym sporom. Pôjde najmä
o ignorovanie výziev protistrany na mimosúdne vyriešenie sporu, či ignorovanie opakovaných výziev
na plnenie, nerešpektovanie už skôr právoplatne vymedzených vzťahov medzi účastníkmi, nevyužitie
dodatočnej lehoty na splnenie povinnosti a podobne.“ Opätovne poukázal na to, že aj keď podľa
vyjadrení žalovaného v 1. rade tento žiadnu zmluvu neuzavrel ani nepodpísal, z dôkazov predložených

žalobcov nepochybne vyplýva, že predmetné zmluvy sú opatrené jeho podpisom ako nájomcu, a že
naviac prenajímateľovi boli pri uzatváraní nájomnej zmluvy zároveň predložené aj Potvrdenie o pridelení
identifikačného čísla vydané Štatistickým úradom SR a licencia na prevádzkovanie technickej služby
č. FT 001102, ktoré boli vydané osobne žalovanému v 1. rade, ktoré nie sú verejne prístupné, z čoho
vyplývajú značné pochybnosti o jeho „nevedomosti“ o uzatváraní zmluvy. Naviac, žalovanému v 1. rade

boli počas trvania zmluvného vzťahu na jeho adresu opakovane zasielané faktúry na úhradu nájomného
a nákladov za služby, tiež mu bola do vlastných rúk doručená výpoveď zo zmluvy a dňa 07.06.213 pokus
o zmier - upomienka, ďalšie zásielky si zrejme úmyselne nepreberal. Najneskôr v tejto chvíli mohol
žalovaný v 1. rade kontaktovať žalobcu a vyjadriť sa k vzniknutej situácii a odvrátiť tak začatie súdneho
konania voči nemu. Za danej situácie žalobca nemal inú možnosť, ako domáhať sa svojej pohľadávky

súdnou cestou voči osobe, ktorá s ním podľa jeho vedomosti uzatvorila predmetné zmluvy.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade ku tvrdeniam žalobcu ohľadne aplikácie § 150 O.s.p. uviedol,
že v súlade s dlhodobou praxou a judikatúrou sa predmetné ustanovenie má aplikovať vo výnimočných
prípadoch a musí zohľadňovať konkrétne výnimočné okolnosti prípadu, pričom uvedené podmienky v

danom prípade splnené nie sú. Žalobca v tomto prípade žaloval (aj) nesprávny subjekt, o tomto mal
žalobca vedomosť už pred podaním žaloby, nakoľko v samotnej žalobe výslovne spomína a uvádza aj
skutočnosť, že to bol žalovaný v 2. rade, ktorý užíval priestory a ktorý sa zaviazal k akejsi dohode o
splátkach - teda ktorý aj rokoval so žalobcom ohľadne predmetu sporu. Je na žalobcovi, aby tento konal
pri svojej podnikateľskej činnosti - uzatváraní zmlúv - s odbornou starostlivosťou a teda, aby si overil

aj totožnosť osôb, s ktorými uzatvára zmluvy. Akési pochybnosti o nevedomosti žalovaného v 1. rade o
uzatváraní zmluvy sú absolútne irelevantné, pretože žalovaný v 1. rade nemá dôvod pátrať a zisťovať, či
niekto niekde uzatvára v jeho mene nejaké zmluvy, najmä ak odôvodnene očakáva, že bez jeho účasti,
či plnej moci nikto nemôže v jeho mene vykonať žiaden úkon. Tiež podotkol, že žalovaný v 1. rade nemá
povinnosť naprávať elementárne pochybenia žalobcu pri jeho zmluvných vzťahoch s tretími osobami,

vynakladať svoj čas i finančné prostriedky na to, aby ich naprával; žalovaný v 1. rade je automechanik,
ktorý sa dennodenne venuje svojej podnikateľskej činnosti, a keďže nemal žiaden zmluvný vzťah so
žalobcom,nemalanidôvodzaoberaťsalistami,čifaktúramiodtejtospoločnosti,tiežlistami,faktúramiod
množstva iných spoločností, ktoré svojimi ponukami a výzvami dennodenne zapĺňajú poštové schránky
občanov a podnikateľov. Pokiaľ žalobca svojim postupom (späťvzatím návrhu) zabránil rozhodnutiu vo

veci samej, v ktorej by bol voči žalovanému v 1. rade neúspešný pre absenciu aktívnej aj pasívnej vecnej
legitimácie, v súlade s procesným právom je povinný uhradiť trovy žalovaného v 1. rade, ktoré zavinil
podaním svojho návrhu.

Z vyjadrenia zamestnankyne žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.11.2015 vyplýva, že niekedy v

roku 2013 v súvislosti s výzvami a snahami kontaktovať žalovaného v 1. rade, žalovaný v 1. rade im
oznámil, že zrejme predmetné nebytové priestory užíva osoba žalovaného v 2. rade, ktorý súčasne
navštívil žalobcu a z toho potom vzišla aj príslušná Dohoda o splátkach z 18.09.2013. Podotkla tiež,
že žalobca do poslednej chvíle si nebol úplne istý, či uzatvorené zmluvy boli so žalovaným v 1. radeuzatvorené, či možno z nich vychádzať a v tejto skutkovej otázke išlo iba o akési dohady alebo o akýsi
predpoklad.

Podľa ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a
to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 116/ 1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších zmien a predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej
len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na
ktoré sú stavebne určené.

Podľa ust. § 3 ods. 3 zák. č. 116/ 1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
zmien a predpisov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a
splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom
uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená

národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 451ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú

primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej
úpravy.

Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ust. § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred

1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalovaný v 2. rade v období od 01.01.2010 do
31.01.2011 užíval predmetné nebytové priestory, čo súčasne potvrdil tiež v Dohode o splátkach dňa
18.09.2013, a že súčasne sa predmetnou dohodou zaviazal nedoplatok, ktorý vznikol v súvislosti s
predmetným užívaním nebytových priestorov za dané obdobie vo výške 1.230,60 EUR, v predmetnej

dohode bližšie vyšpecifikovaný, splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150 EUR
mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci počnúc októbrom 2013 s tým, že v prípade nesplnenia niektorej
splátky sa stáva splatným celý dlh. V konaní pritom nebolo pochybným, že takýmto spôsobom žalovaný
v 2. rade predmetné nebytové priestory užíval bez písomne dojednanej zmluvy o nájme nebytových
priestorov, na základe čoho užíval predmetné nebytové priestory bez právneho titulu, keďže v danom
prípade užívanie nebytových priestorov je možné iba na základe písomnej zmluvy v zmysle zákona

č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na základe toho na strane žalovaného v
2. rade vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať v podobe zaplatenia dlžnej
čiastky 1.230,60 EUR. Pokiaľ žalovaný napriek dohode o splácaní tohto dlhu v mesačných splátkach
po 150 EUR mesačne počnúc októbrom 2013 pri stanovenej lehote splatnosti každej splátky do 5. dňa
v mesiaci, platiť nezačal, v zmysle dojednania o strate výhody splátok v prípade nesplnenia niektorej

splátky, žalobca bol oprávnený využiť právo na zaplatenie celej dlžnej čiastky, avšak iba za súčasného
splnenia ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ môže
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. Pokiaľ žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaného v 2. rade vyzval na úhradu
ktorejkoľvek nezaplatenej splátky pred podaním žaloby, za túto výzvu možno považovať aj žalobný

návrh. Pokiaľ žalobný návrh bol podaný až 16.12.2014 a pokiaľ z predmetnej dohody vyplýva, že
žalovaný v 2. rade sa zaviazal splatiť dlžnú čiastku pri dojednaných splátkach najneskôr v júni 2014,
kedy uplynula splatnosť poslednej splátky, toto právo zmeškal; z toho vyplýva, že žalobcovi patrí úrok z
omeškania z jednotlivých dlžných mesačných splátok vo výške 150 EUR od 6. dňa príslušného mesiaca
(t.j. najskôr od 06.10.2013, kedy sa mal žalovaný v 2. rade dostať do omeškania s prvou splátkou).

Na základe toho súd vyhovel žalobe, pokiaľ ide o žalobný návrh vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v
časti istiny a čiastočne v časti uplatňovaného úroku z omeškania tak, že žalovaného v 2. rade zviazal
k povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.230,60 EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania v
jeho zákonnej výške z jednotlivých dlžných mesačných splátok 150 EUR za obdobie tak, ako vyplýva

z výrokovej časti tohto rozsudku a z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v
2. rade v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodnú.

Výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade sa opiera o ust. § 142
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého žalobca, ktorý v tomto konaní má nepatrný neúspech, má právo na náhradu

trov konania v celej výške. Trovy konania na strane žalobcu predstavujú súdny poplatok vo výške 73,50
EUR za návrh na začatie konania, na zaplatenie ktorého súd zviazal neúspešného žalovaného v 2. rade.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd v súlade s ust. § 96 ods. 1, ods. 3 O.s.p. konanie voči
žalovanému v 1. rade zastavil.

Výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sa opiera o ust. § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. V danom prípade žalobca svojim dispozitívnym úkonom zavinil z procesného
hľadiska zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade, je preto povinný tomuto účastníkovi nahradiť

jeho trovy.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v písomnom podaní zo
06.11.2015 na sumu 73,50 EUR ako trovy súdneho poplatku za podaný odpor a vo výške 251,28 EUR
ako trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 61,41 EUR (prevzatie a príprava, odpor,

podanie vo veci samej zo 06.08.2015) + 3 x 8,39 EUR režijný paušál + 20 % DPH vo výške 41,88 EUR.
Súd posúdil predmetné vyúčtovanie trov konania ako súladné s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (pokiaľ ide
o trovy právneho zastúpenia), na základe čoho súd priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konaniav celkovej výške 324,78 EUR, z čoho suma 73,50 EUR predstavuje súdny poplatok za podaný odpor
a suma 251,28 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia.

Pretože žalovaný v 1. rade je v konaní zastúpený advokátom, žalobca je povinný trovy konania zaplatiť
na účet jeho právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

K návrhu žalobcu aplikovať na prípadnú náhradu trov konania žalovaného v 1. rade ust. § 150 O.s.p.
súd uvádza nasledovné:

Predmetné ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. je zákonným ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov
konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto ustanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem

upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka,
ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia
výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania

alebocharakteromprocesnejsituácie.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľasamôžutýkaťsociálnejsituácie
účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho,
koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím
výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu

uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.11.2009 sp. zn. 4M Cdo 18/2008).

Súd posúdil všetky okolnosti predmetného konania a dospel k záveru, že v danom prípade nejde o
výnimočný prípad, pre ktorý by súd nemal žalovanému v 1. rade priznať náhradu trov konania, a to práve

cez aplikáciu ust. § 150 O.s.p. V prvom rade súd vychádza z toho, že žalobca svojim dispozitívnym
úkonom zavinil zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade. Žalobca, pokiaľ naďalej spochybňuje
tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že predmetné zmluvy nemal podpísať, a to s poukazom na
listinné doklady, ktoré boli tiež prikladané a tvoria súčasť predmetných zmlúv, sú bez právnej relevancie,
pretože v konečnom dôsledku žalobca predmetný dispozitívny úkon vo vzťahu k žalovanému v 1. rade

zrealizoval. Pokiaľ žalobca si nebol istý námietkami žalovaného v 1. rade, nemusel tento dispozitívny
úkon realizovať, nič mu nebránilo trvať na predmetnej žalobe a navrhnúť doplnenie dokazovania o
nariadenie znaleckého dokazovania - posúdenia pravosti podpisu žalovaného v 1. rade na predmetných
zmluvách. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že do poslednej chvíle žalobca si nebol
istý tým, či predmetné zmluvy žalovaný v 1. rade podpísal, poukazujúc pritom na pasivitu žalovaného

v 1. rade v súvislosti s doručenými pokusmi o zmier, upomienkami a tiež výpoveďami z predmetnej
zmluvy, keďže tieto tvrdenia sa javia ako protirečivé s vyjadrením žalobcu na pojednávaní konanom
dňa 24.11.2015, na ktorom zamestnankyňa žalobcu k okolnostiam, ako došlo ku spísaniu Dohody o
splátkach 18.09.2013 medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade uviedla, že v súvislosti s výzvami a
snahami kontaktovať žalovaného v 1. rade niekedy v roku 2013 žalovaný v 1. rade im oznámil, že zrejme

v predmetné nebytové priestory užíva práve žalovaný v 2. rade. Toto tvrdenie protirečí argumentácii
žalobcu o tom, že žalobca, pokiaľ podával predmetnú žalobu, nepoznal stanovisko žalovaného v 1. rade,
pokiaľ ide o jeho námietky v súvislosti s nedostatkom pasívnej legitimácie, resp. v súvislosti s absenciou
jeho podpisu na predmetných zmluvách. Pretože žalobca inými okolnosťami aplikáciu ust. § 150 O.s.p.
pre rozhodnutie o náhrade trov konania neodôvodnil, súd súčasne žiadne okolnosti odôvodňujúce

aplikáciu tohto zákonného ustanovenia nezistil, na základe uvedeného súd pri rozhodovaní o náhrade
trov konania a nepriznaní trov konania žalovanému v 1. rade neaplikoval ust. § 150 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho
zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:ProtitomutorozsudkumožnopodaťodvolanienaOkresnýsúdKošiceIdo15dníododňajehodoručenia
v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2
O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).