Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716208185
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716208185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci návrhu manželky Mgr. R. D., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. V., E. XXXX/XXX proti manželovi M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. V., E. XXXX/
XXX, zastúpenému U.. U. P., advokátom so sídlom v P. V., N. X/X, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému U., nar. XX.XX.XXXX a k mal. M., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. septembra 2016, č.k. 11P/131/2016-19,
takto,

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení výživného otca na mal. deti Matúša
a Karolínu z m e ň u j e tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. sumou 160 eur
mesačne a mal. M. sumou 130 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci
vopred, s účinnosťou od 03.11.2016.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov, mal. deti
U. a M. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti vychovávať,
zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť na čas po rozvode prispievať
výživným na mal. U. po 180 eur mesačne a mal. M. po 150 eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku,

ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí. Žiadnemu
účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že v súčasnej dobe je manželstvo účastníkov hlboko a trvalo rozvrátené, pričom zisťovaním dôvodu
rozvratu manželstva dospel súd k záveru, že k rozpadu manželstva došlo vzhľadom k tomu, že manžel
sa správal hrubo a agresívne voči manželke a taktiež z dôvodu, že manželstvo prestalo plniť svoju
spoločenskú úlohu. V súčasnej dobe manžel nadviazal mimomanželský vzťah so ženou, s ktorou
chce v budúcnosti žiť. Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že nie je možné

očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto manželstvo účastníkov rozviedol v zmysle § 23
ods. 1 Zákona o rodine. Ohľadom maloletých detí matka žiadala, aby tieto boli zverené do jej osobnej
starostlivosti, čo otec nenamietal a taktiež opatrovník doporučil deti zveriť do starostlivosti matky. Pri
úprave výživného vychádzal z majetkových pomerov účastníkov a ich zárobkových pomerov. Matka
maloletých detí dosahuje príjem cca 510 Eur. Pracuje ako zdravotnícky pracovník. Okrem týchto detí
inú vyživovaciu povinnosť nemá. V spoločnej domácnosti žije ešte plnoletý syn, ktorý v súčasnej dobe

nepracuje. Otec maloletých detí pracuje jednak na hlavný pracovný pomer, a to vo firme P., kde podľa
potvrdenia tohto zamestnávateľa má príjem 659,14 eur. Okrem toho otec má nepatrný príjem z funkcie
futbalového rozhodcu, ako aj príjem zo spolupráce s firmou Z., kde podľa potvrdenia zarobil za 12mesiacov 955,84 eur. Po súčte všetkých týchto príjmov potom otec dosahuje príjem vo výške 753 eur
netto. Ani on iné vyživovacie povinnosti nemá. Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru,
že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby tento platil výživné na staršieho syna U., prváka na

strednej škole, po 180 eur a na M., žiačku 4. ročníka základnej školy, 150 eur. Pri výpočte výživného
súd vychádzal z tých skutočností, že celkový príjem otca je 753 eur. Po odpočítaní výživného, ktoré súd
stanovil, otcovi ostane pre svoje potreby 423 eur. Právne svoje rozhodnutie o výživnom odôvodnil podľa
§ 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o určení výživného na mal. U. a na mal. M., podal
v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí. Nesúhlasil s výškou určeného výživného súdom prvej
inštancie, považoval ho za likvidačné. Zdôraznil, že jeho priemerná mesačná mzda je vo výške 659,14
eur. Jeho ďalšie príjmy ako futbalového rozhodcu sú priam zanedbateľné, pretože v roku 2016 za šesť
mesiacov mal príjem 97,23 eur. Je pravdou, že predložil doklad, že pracuje pre spoločnosť Z., kde
dosiahol od 01.09.2015 do 31.08.2016 príjem vo výške 955,84 eur. Súd prvej inštancie

nebral do úvahy tú skutočnosť, že zo svojho príjmu platí nájomné 150 eur mesačne, inkaso 80 eur a
20 eur za televíziu a internet. Taktiež prispieva na krúžky detí. Je zrejmé, že už naďalej nebude vedieť
žiť s manželkou v spoločnom byte, takže si bude musieť nájsť iné bývanie, čím sa jeho náklady ešte
navýšia. V súčasnej dobe nemá prostriedky na to, aby vyplatil svoju bývalú manželku z družstevného
bytu, avšak ona sa vyjadrila, že ho vyplatí, preto je zrejmé, že jej majetkové pomery sú ďaleko lepšie

ako tie jeho. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zmenil tak,
že určí výživné na mal. U. vo výške 100 eur mesačne a výživné na mal. M. vo výške 80 eur mesačne
od právoplatnosti rozsudku.

3. Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec nerešpektuje rozhodnutie súdu

o určení výživného a v súčasnosti jej platí výživné vo výške 200 eur na obe mal. deti. Potom, čo otca
vyzvala na doplatenie výživného, určeného súdom, došlo v ich domácnosti k incidentu a bola nútená
vo večerných hodinách volať políciu. Odo dňa rozvodu sa otec rozhodol už naďalej neprispievať na
krúžky detí, keďže podľa jeho vyjadrenia sú už všetky tieto poplatky zahrnuté vo výživnom. Odo dňa
rozvodu preto plne a sama hradí školské poplatky pre obe mal. deti, taktiež všetky výdavky na krúžky,

ktoré deti navštevujú. Bola nútená požičať si peniaze od svojich súrodencov, nakoľko nemá dostatok
finančných prostriedkov na krytie potrieb detí. Na základe vzájomnej dohody o vyporiadaní BSM zo dňa
02.12.2016 si s otcom rozdelili hnuteľný a nehnuteľný majetok, pričom sa dohodli, že vyplatí otca z bytu
sumou vo výške 21.000 eur, nakoľko musí zabezpečiť sebe a deťom bývanie. Bola preto nútená požičať
si finančné prostriedky vo výške 21.000 eur. V súčasnej dobe platí všetky poplatky za byt sama a otec

už nemá výdaje spojené s družstevným bytom, v ktorom žije. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o výživnom ako vecne správny potvrdil.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o určení
výživného podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania je výroková časť napadnutého rozsudku o určení výživného na mal.
U. a na mal. M. na čas po rozvode manželstva.

7. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na
výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada
k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či
sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že matka mal. detí dosahuje príjem 510 eur mesačne netto, pracuje ako
zdravotná sestra. Otec mal. detí je zamestnaný v P. X. a.s., P. V., kde dosahuje priemerný mesačný
zárobok 659,14 Eur netto. Okrem toho má nepatrný príjem z funkcie futbalového rozhodcu, ako aj príjemzo spolupráce s firmou Z., kde dosiahol od 01.09.2015 do 31.08.2016 príjem 955,84 eur netto. Po
súčte všetkých týchto príjmov otcov priemerný mesačný zárobok predstavuje 753 eur netto. Matka, ani
otec ďalšie iné vyživovacie povinnosti nemajú. Mal. U. je vo veku XX rokov, navštevuje 1. ročník

Obchodnej akadémie, mal. M. je vo veku 10 rokov, navštevuje 4. ročník základnej školy. Na základe
takto zisteného skutočného stavu odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že
v schopnostiach a možnostiach otca je platiť výživné na mal. U. vo výške 160 eur mesačne a na mal.
Karolínu vo výške 130 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j.
od 03.11.2016. Výšku výživného, určenú súdom prvej inštancie, odvolací súd považoval za neprimeranú

k súčasným zárobkovým pomerom otca, keď po zaplatení výživného, určeného súdom prvej inštancie,
by otcovi zostala zo zárobku pre jeho potreby suma 423 eur, ktorá suma je nižšia ako minimálna mzda
(v roku 2017 je stanovená vo výške 435 eur). Podľa názoru odvolacieho súdu určenie výživného na
mal. U. vo výške 160 eur mesačne a na mal. M. vo výške 130 eur mesačne je v súlade so zákonnými
ustanoveniami Zákona o rodine a zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam otca, vychádzajúc
zo zásady , že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného otca na
mal. deti U. a M. podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové

konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).