Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/940/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110231092
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3110231092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu Q., proti žalovanému I. o zaplatenie
2.721,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
24. júna 2015, č. k. 14C/84/2011-489, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.721,17 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.360,50 eur, od 10.12.2010 do 30.04.2011 a

9% ročne zo sumy 1.018,73 eur od 01.05.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania 163, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu
1.172,57 eur na účet okresného súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Protinávrh žalovaného o
zaplatenie sumy 2.697,104 eur zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 6 ods. 1, 2, § 14 ods.
1, 2, § 8a ods. 1, 2, 5, 6, § 8b ods. 1, 2 písm. e), § 10 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z. z., § 20 ods. 1, 2, 3, 4 zák.
č. 657/2004 Z. z., § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Zb. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania,

z ktorého mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobcu na úhradu nedoplatkov za služby
poskytované žalovanému v súvislosti s užívaním jeho bytu č.XX za roky 2008-2013 na ul. B. č. XXXX/
XX v U. bola podaná dôvodne. Dôvodil, že nárok uplatnený žalobou vyplýva z ustanovenia § 10 ods.
6 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj zo zmluvne dojednaného
vzťahu medzi stranami sporu, vyplývajúceho zo Zmluvy o výkone správy uzavretej so žalobcom dňa
6.9.2007 na základe súhlasu nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov B. č. XXXX/XX-
XX v U.. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaný nepodpísal Zmluvu o výkone správy so žalobcom, nemá

za následok, že táto zmluva sa neho nevzťahuje. Z ust. § 8a zák.č. 182/1993 Z.z účinného od 1.7.2007
vyplýva, že schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a správcom, a táto zmluva teda priamo zo zákona zaväzuje aj
žalovaného. Žalovaný je teda povinný sa ňou riadiť. Konštatoval, že podľa zmluvy o výkone správy
dodával žalobca v spornom období rokov 2008-2013 do neobývaného bytu č.XX na ul. B. č. XXXX/
XX v U. vo vlastníctve žalovaného konkrétne služby spojené s užívaním bytu, odsúhlasené potrebnou

väčšinou všetkých vlastníkov v bytovom dome a špecifikované v čl. V pod 5.1 a 5.2. Zmluvy o výkone
správy zo dňa 6.9.2007. Medzi dodanými službami nepochybne boli aj dodávky tepla a TÚV do bytu
žalovaného. Povinnosťoužalovanéhoboloplatiť(čl.IIIbod3.2.a3.3.Zmluvyovýkonesprávy)mesačne
preddavky za poskytované služby podľa výšky, stanovenej žalobcom v evidenčnom liste pre výpočetúhrady za byt č. XX za konkrétne obdobie a je nepochybné, že žalovaný od 4/2008 požadovaný
rozpis zálohových platieb nerešpektoval a svojvoľne neplatil mesačné zálohy prevažne za dodané a
odoberané teplo. Dôvodil, že tvrdenia žalovaného, že so žalobcom nie je v zmluvnom vzťahu, lebo s

ním zmluvu o odbere tepla nepodpísal, žiadne teplo neodoberá a žalobca sa mal postarať o zastavenie
dodávok tepla do jeho bytu, keď mu písomne oznámil, že žiadne teplo odoberať nechce, nemá oporu
v platnej legislatíve; v ust. § 20 zák.č. 657/2004 z.z. o tepelnej energetike. Žalovaný nepreukázal
predložením kolaudačného rozhodnutia, že má v byte č. XX zriadené individuálne vykurovanie formou
odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa (od

spoločnej kotolne), teda riadne povolenou a skolaudovanou montážou vlastného kotla umiestneného vo
svojom byte, ktorý zabezpečuje samostatnú dodávku tepla mimo spoločného vykurovania napojeného
na centrálny vykurovací systém. Mal za to, že uzatvorenie radiátorov v byte, vykurovanie vyhrievačmi
so stálym napojením na centrálny zdroj vykurovania cez spoločnú kotolňu, nemožno považovať za
zriadenie individuálneho vykurovania a takéto opatrenia nezbavujú žalovaného povinnosti platiť za
dodané a spotrebované teplo. Žalobca nie je oprávnený odpojiť žalovaného od centrálneho zdroja

vykurovania len na jeho písomnú žiadosť a z vlastnej iniciatívy, bez predchádzajúceho kolaudačného
rozhodnutia o zmene napojenia žalovaného na vlastné individuálne vykurovanie mimo spoločného
vykurovacieho systému. Zapnuté ohrievače nie sú individuálnym vykurovaním. Súd prvej inštancie
ďalej poukázal na to, že uvedené nepochybne vyplýva aj zo znaleckého posudku Znaleckého ústavu
elektrotechniky a informatiky STU v Q. č. X/XXXX s dodatkom č. 1. , ktorým bolo preukázané, že aj v

prípade uzatvorenia radiátorov a umiestnenia vložky do potrubia bude žalovaný stále odoberať teplo a
jeho povinnosť zaň platiť trvá. Z predmetného dodatku č.1 k znaleckému posudku č. X/XXXX vyplýva aj
správnosť rozúčtovania dodaného tepla vykonaná žalobcom za sporné obdobie. Nie je v kompetencii
žalobcu inštalovať výlučne do bytu žalovaného na jeho požiadavku merače tepla, a svojvoľne meniť
spôsob rozúčtovania dodávok tepla, pokiaľ nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov s takýmto riešením

nesúhlasí. Žalobca preukázal riadnu výšku nedoplatkov žalovaného za sporné obdobie rokov 2008
-2013. Žalovaný začal od 4/2008 zasielať žalobcovi nižšie úhrady, čím mu vznikol nedoplatok za rok
2008 v sume 235,78€, za rok 2009 v sume 374,17€, za rok 2010 v sume 750,55€ a celkový nedoplatok
na službách spojených s užívaním bytu v sume 1.360,50€ ku dňu 3.12.2010. Súd prvej inštancie priznal
žalobcovi žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 2.721,17€, ktorá pozostávala z neuhradených

platieb za služby za rok 2008- 2013 po zohľadnení konečného ročného vyúčtovania za roky 2008-2013 v
sume 1.360,50€ s príslušným úrokom z omeškania 9% ročne od 10.12.2010 do 30.4.2011 ( nedoplatky
za roky 2008 -2010) a s úrokom z omeškania 9% ročne od 1.5.2011 zo sumy 1.018,73€ do zaplatenia. V
konečnom vyúčtovaní dodávky tepla, TÚV, vodného a stočného za rok 2010, vyhotoveného a splatného
ku dňu 30.4.2011 mal žalovaný na službách preplatok v sume 341,77€, preto sa žalobca domáhal

žalobou od 1.5.2011 len priznania sumy 1.018,73€ s prísl. ( 1360,50€- 341,77€. Žalovaný
bol s platbami v omeškaní a tým vznikol žalobcovi nárok požadovať popri plnení aj zákonný úrok z
omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ktorých výšku súd prvej inštancie stanovil podľa
§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
s tým, že žalovaný sa dostal s platením dlhu v sume 1.360,50 eur do omeškania už skôr, súd však

mohol priznať len žalobou uplatnený nárok na úrok z omeškania. S poslednou uplatnenou platbou v
pôvodnej žalobe bol v omeškaní dňa 16.11.2010, kedy mal zaplatiť poslednú zálohovú platbu za 12/2010
(mesačná záloha bola splatná 15-teho dňa v mesiaci za mesiac nasledujúci, teda 15.11. za 12/2010),
z tejto sumy si žalobca uplatnil úrok z omeškania až do 10.12.2010 do termínu splatnosti konečného
vyúčtovania služieb za rok 2010, splatného dňa 30.4.2011. Za rok 2010 sa vykázal preplatok, preto bol

žalovaný od 1.5.2011 (dňom nasledujúcim po splatnosti vyúčtovania ta rok 2010) v omeškaní len so
sumou nedoplatku zníženého o vykázaný preplatok v sume 1.018,73€. Pretože dlh žalovaný neuhradil
dobrovoľne, súd prvej inštancie ho k tomu zaviazal. Pokiaľ ide o konečný protinávrh žalovaného vo veci
samej, ktorým sa žalovaný domáhal vrátenia údajných preplatkov na službách za roky 2005-2010 v
sume 2.697,104 eur, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie poukázal

na to, že je pravdou, že žalovanému vznikali na určitých dodaných službách v konečnom vyúčtovaní
(ohrev TUV a vodné a stočné) preplatky, avšak v tejto súvislosti poukázal na to, že jednotlivé preplatky
na konkrétnych službách sa nevracajú. Na vyúčtovanie služieb poskytovaných s užívaním bytu za rok
sa hľadí ako na celok, čiže zohľadňujú sa uhradené zálohy za všetky žalobcom poskytované služby.
Pokiaľ je na niektorých službách vykazovaný rozdiel medzi účtovným predpisom a nákladmi v podobe

preplatku a na iných nedoplatku v tom istom ročnom vyúčtovacom období, postup je taký, že účtovne
sa spočítajú všetky uhradené preddavky na konkrétne služby, porovnajú sa so skutočne vynaloženými
nákladmi na služby a rozdiel medzi zaplatenými zálohami a nákladmi je buď preplatok ( ktorý sa má
vlastníkovi vrátiť) alebo nedoplatok( ktorý je vlastník povinný zaplatiť). V prípade žalovaného, keďžetento dlhodobo neplatil riadne predpísané zálohy v evidenčnom liste pre výpočet úhrad za byt v plnej
výške, sa v konečnom vyúčtovaní za všetky služby spojené s užívaním bytu č.XX na B. ulici č. XXXX/
XX v U. ( dodávka tepla, vodného a stočného a ostatných služieb spojených s užívaním bytu ) za rok

2005 účtovne vykázal nedoplatok 30.805,-Sk, za rok 2006 nedoplatok v sume 44.476,-Sk, za rok 2007
nedoplatok v sume 55.949,-Sk, za rok 2008 nedoplatok v sume 1.872,18€, za rok 2009 nedoplatok v
sume 1.333,38€ a za rok 2010 nedoplatok v sume 1283,76€. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalobca žalovanému nemá aké preplatky vrátiť, pretože za sporné obdobie
vykazoval v konečnom vyúčtovaní za služby v rokoch 2005-2010 len samé nedoplatky. Z týchto dôvodov

sa súd prvej inštancie námietkou premlčania preplatkov nezaoberal, keďže existenciu preplatkov za
sporné konečné vyúčtovacie obdobie rokov 2005-2010 sa nepodarilo preukázať. O trovách konania
štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., keď v konaní neúspešnému žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť trovy, ktoré vznikli štátu za vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX v znaleckej organizácii
Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STÚ Q., odvetvie vykurovanie a vykurovacie zariadenia
460,42 eur a jeho doplnku č. 1 v sume 712,15 eur, spolu 1.1172,57 eur, ktoré platil štát z rozpočtových

prostriedkov tamojšieho súdu. Ostatné náklady za posudok boli hradené zo zálohy zloženej žalovaným.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 12 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p., keď žalobcovi ktorý mal v konaní úspech priznal náhradu trov konania v sume 163 eur za
zaplatený súdny poplatok z podanej žaloby. Zastavenie konania bolo zavinené žalovaným, ktorý neplatil
riadne a včas predpísané mesačné zálohy za služby v plnej výške a v čase podania žaloby na súd neboli

žalobcovi známe výsledky ročného vyúčtovania poplatkov za služby, čo malo za následok viacnásobnú
úpravu žalobného návrhu a čiastočné späťvzatie žaloby.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Z obsahu podaného odvolania
vyplýva, že toto smeruje proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Žalovaný v podanom odvolaní

dôvodil, že byt dostal darovaním od predchádzajúcej majiteľky. V darovacej zmluve nevyhlásil, že
pristupuje k zmluve o výkonu správy. Je tam uvedené, že pristúpi k zmluve, pričom slovo pristúpi
je v budúcom čase, nie je uvedený termín, kedy sa tak stane. Keby bola zmluva korektná túto by
podpísal. Zmluvu dodržiava v jej znení, všetky platby má uhradené, okrem tepla. V roku 2003 prvýkrát
a následne ešte veľakrát požiadal o zrušenie dodávky tepla do jeho bytu. Dôvodom bola nemožnosť

regulácie spotreby tepla, čím sa táto stala neekonomickou. Výrobcom tepla a správcom domu je Q.
U., s ktorým nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu o odbere tepla. Ďalej uviedol, že predpokladal ako je to
pri každom odbere tovaru, energií či služieb, že prídu zástupcovia bytového podniku, urobia príslušné
technické opatrenia, aby nemohol teplo odoberať, pošlú mu o tom písomné vyrozumenie. S bytovým
podnikom sa pokúšal a pokúša dohodnúť, ten však zareagoval len oznámením, že to urobiť nemôže.

Svoje konanie Q. obhajuje tým, že je v zmluve o správe, v odstavci 5.2., napísané, že teplo dodáva on.
Zamlčal, že ide o jeho podnikanie, ktoré nemá v zmluve o správe čo robiť. Poukazoval na to, že zákon
č. 367/2004 v § 8a uvádza, čo má byť obsahom zmluvy. Nakoľko obchodné záležitosti zmluva podľa
zákona neobsahuje, zmluva je neplatná, čo bol jeden z dôvodov prečo túto nepodpísal. Zastával názor,
že Q. ako výrobca tepla mal uzatvoriť zmluvu s každým vlastníkom bytu zvlášť, mimo zmluvy o správe.

Pokiaľ súd prvej inštancie v rozsudku uvádza, že zmluvu schválila väčšina vlastníkov bytov, dôvodí,
že takúto informáciu oficiálne nedostal, nebol pozvaný na žiadnu schôdzu, hoci to zákon č. 367/2004
Z. z. vyžaduje. Uvedeným konaním mu Q. ako správca zabránil vo výkone jeho vlastníckych práv.
Zdôrazňoval, že má právo protestovať voči veciam, skutočnostiam, s ktorými nesúhlasí. Nepovažuje
za správne tvrdenie, že zmluvu schválila väčšina vlastníkov bytov, a preto je povinný sa ňou v prípade

odberu tepla riadiť. Poukazoval na to, že dom sa delí na dve časti. Jedna časť je spoločná: chodby,
schodiská, rozvody, pracovné priestory - práčovňa, sušiareň... Druhou časťou je časť súkromná - byty.
Zastával názor, že byt a jeho obsah je výlučne pod správou vlastníka a nikto nemôže zasahovať do
vlastníckych práv jeho susedov, na ktorú skutočnosť Q. aj súd prvej inštancie pozabudol. Zdôrazňoval,
že zákony platia komplexne, preto mohla schôdza vlastníkov schváliť, že bude využívaná prípojka k

distribučnému potrubiu kotolne Q., že Q. môže dodávať teplo cez túto prípojku do bytov, ktorých vlastníci
ho chcú. Nemohla ale schváliť, že je ktokoľvek, ani žalovaný povinný odoberať teplo z rozvodu, ktorý
zásobuje Q.. Žiadny byt nie je spoločnou časťou domu. Uvedené konanie preto považuje za obmedzenie
jeho osobnej slobody. Trval na tom že odpojenie je technicky ako aj právne možné, jednoduché,
finančné nenáročné a neovplyvní užívanie bytov ostatných vlastníkov v dome. Čo sa týka tvrdenia, že je

povinný uhrádzať preddavky, uviedol, že uhradil všetky položky okrem tepla, pretože teplo neodoberal,
predpokladané náklady na teplo dodané do jeho bytu sú nulové. Záverom uviedol, že Q. zneužíva
funkciu správcu, miesto toho, aby zastupoval tých, ktorých majetok má spravovať. Súdu prvej inštancievytýkal, že prevzal tvrdenia žalobcu, neanalyzoval správne príslušné zákony, z ktorého dôvodu považuje
rozsudok za nesprávny.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol protinávrh žalovaného zamietnutý nebol odvolaním
strán sporu spochybnený, v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť a odvolací
súd ho nepreskúmaval (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
na ktoré poukazuje. Konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vyhodnotil
dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov

a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie. Uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z
dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Odvolacie
námietky žalovaného sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s
nimi dôsledne a vyčerpávajúco vysporiadal, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého
rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok

odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v
podrobnostiach naň v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva.

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k
bytu č. XX na X.. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, or. č. XX v k. ú. U. so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu súpisné číslo XXXX, vo veľkosti XX/XXXX-ín,
zapísané na LV č. XXXX v k. ú. U.. Z obsahu uzavretej zmluvy vyplynulo, že nadobúdateľ - žalovaný ako
obdarovaný sa zaviazal, že pristúpi k zmluve o výkone správy domu súpisné číslo XXXX, ktorú uzatvorila

darkyňa. Medzi právnou predchodkyňou žalovaného ako vlastníčkou bytu a Q. ako správcom bola dňa
09.01.2001 uzavretá zmluva o výkone správy, v ktorej boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán.
Po nadobudnutí vlastníctva k predmetnému bytu žalovaný k zmluve o výkone správy nepristúpil, a to
aj napriek svojmu záväzku v zmysle darovacej zmluvy. K prehodnoteniu pôvodnej zmluvy o výkone
správy so žalobcom a k schváleniu novej Zmluvy o výkone správy došlo nadpolovičnou väčšinou hlasov

všetkých vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala dňa 06.09.2007, čím sa stala
záväznou pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§ 8a zák. č. 182/93 Z.z.).

9. Záväznosť schválenej zmluvy o výkone správy, jej zmeny alebo zániku aj pre vlastníkov, ktorí
o nej nehlasovali, lebo sa na schôdzi nezúčastnili alebo o nej nevedeli, ale aj pre prehlasovaných

vlastníkov, ktorí hlasovali proti jej prijatiu, alebo sa zdržali, vyplýva zo všeobecného princípu majority. Pri
všetkých hlasovaniach týkajúcich sa výkonu týchto spoluvlastníckych práv, ktoré sú nerozlučne spojené
s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru, uplatňuje sa väčšinový princíp, ktorý znamená, že nielen
prehlasovaní vlastníci, ale aj tí, ktorí sa na hlasovaní vôbec nezúčastnili, sa musia podriadiť rozhodnutiu
väčšiny. Na jednej strane to predstavuje určitý zásah do zmluvnej autonómie každého vlastníka, ktorý je

v dôsledku prijatého rozhodnutia iných vlastníkov v dome viazaný zmluvnými povinnosťami vyplývajúcim
zo zmluvy o výkone správy, ktorú nepodpísal, o ktorej znení nehlasoval, resp. s ktorou prípadne
nesúhlasil.Tentozásahjevšaklegitímny,pretožejeodôvodnenýspoločnýmzáujmomväčšinyvlastníkov
v dome, ktorí sa rozhodli spravovať si svoje záležitosti formou správcu.

10. Pri realizácii práv a povinností zmluvných strán pri zabezpečení správy a prevádzky domu, aj
v preskúmavanom spore nie je preto významné, či žalovaný zmluvu o výkone správy so žalobcom
podpísal. Odvolací súd preto súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že žalovanýnepodpísal zmluvu o výkone správy so žalobcom, nemá za následok, že táto zmluva sa na neho
nevzťahuje. Žalovaný je povinný uvedenou zmluvou sa riadiť.

11. Nie je sporné, že žalobca v spornom období, v rokoch 2008-2013, dodával v zmysle zmluvy o
výkone správy aj do bytu žalovaného konkrétne služby spojené s užívaním bytu odsúhlasené potrebnou
väčšinou všetkých vlastníkov bytového domu, pričom medzi dodanými službami boli aj dodávky tepla
a TÚV do bytu žalovaného.

12. V žalovanom období žalovaný neplatil úhrady podľa rozpisu zálohových platieb, neplatil mesačné
zálohy prevažne za dodané a odoberané teplo, v dôsledku čoho mu vznikol nedoplatok, tak ako bol
tento správne vyčíslený súdom prvej inštancie. Správnosť prvoinštančného rozsudku sa žalovanému
nepodarilo spochybniť. Žalovanému sa nepodarilo preukázať žiadnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné
vyvodiť záver o tom, že žaloba je voči nemu právne nedôvodná. Súd prvej inštancie správne konštatoval,
že uzatvorenie radiátorov v byte, vykurovanie ohrievačmi so stálym napojením na centrálny zdroj

vykurovania cez spoločnú kotolňu, za zriadenie individuálneho vykurovania nemožno považovať a
ani takéto opatrenia žalovaného nezbavujú povinnosti platiť za dodané teplo a spotrebované teplo.
Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa možnosti technického ako aj právneho odpojenia bytu od
centrálneho zdroja vykurovania sú v danom spore irelevantné.

13. Všetky skutkové a právne závery uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje
za správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v plnom rozsahu na ne odkazuje.

14. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalovaného obsiahnutými
v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí

odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver
vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i Ústavného súdu SR.

15. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).