Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Petríková
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/102/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314208816
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4314208816.2
Rozhodnutie
Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264
29 705, v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému: Ľ. C., G.. XX.XX.XXXX, K. I. Z. Č.. XXX, o zaplatenie 1.430,57 eura s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti uplatňovanej pohľadávky vo výške 1.176,- eur z a s t a v u j e.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 17.04.2014 bol tunajšiemu súdu doručený žalobný návrh žalobcu na
uplatnenie pohľadávky na tlačive podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie
č. 861/2007"). Žalobca sa uvedeným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy
vo výške 1.430,57 eura so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.430,57 eura od
29.08.2010 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.430,57 eura od 26.10.2010 do
zaplatenia, zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,77 eura a náhrady
trov konania. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 27.10.2009 na zmenkovú sumu 1.430,57 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29.08.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s
doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Indosant predložil zmenku na zaplatenie,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eura na zmenkovú sumu a tiež úroky. Žalobca nežiadal nariadiť
pojednávanie a k návrhu pripojil listinné dôkazy a to výpis z obchodného registra a originál zmenky
vystavenej odporcom dňa 27.10.2009.
2. Súd príslušným tlačivom "C" podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES)č.861/2007vyzvalžalovanéhonaodpoveďknávrhu.Žalovanýsaknávrhupísomnevyjadril,pričom
uviedol, že žalobca nie je veriteľom žalovaného, nakoľko pôvodný veriteľ žalobcu - POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava si už svoju pohľadávku uplatnil a o tejto bolo rozhodnuté
rozhodcovským rozsudkom č. SR 00528/11 vydaným Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa 17.03.2011, ako aj rozsudkom Okresného súdu Levice č.k.
4T/60/2011 zo dňa 14.04.2011 a existuje tu teda prekážka veci už rozhodnutej. Ďalej uviedol, že túto
zmenku nepodpísal a zároveň voči nej vznáša námietku premlčania.
3. Podaním zo dňa 21. 12. 2015 zobral žalobca čiastočne návrh späť, v dôsledkučoho súd uznesením zo dňa 14.03.2016, č.k. 9C/102/2014-65 konanie v časti o zaplatenie zmenkového
úrokuvovýške0,19%dennezosumy1.430,57euraod29.08.2010dozaplateniaažalovanémunáhradu
trov konania v zastavujúcej časti nepriznal.
4. Teda predmetom konania zostala zmenková suma 1.430,57 eura so zmenkovým
úrokom 0,06% denne zo sumy 1.430,57 eura od 29.08.2010 do zaplatenia, so 6% ročným úrokom zo
zmenkovej sumy zo sumy 1.430,57 eura od 26.10.2010 do zaplatenia, zmenková odmena a náhrada
trov konania.
5. Z pripojeného trestného spisu sp. zn. 4T/60/2011 má súd za preukázané, že žalovaný bol rozsudkom
č.k. 4T/60/2011-54 zo dňa 14.04.2011 právoplatným dňa 14.04.2011, uznaný vinným a odsúdený
za prečin úverového podvodu, pričom v predmetnom rozsudku bola žalovanému zároveň uložená
povinnosť poškodenej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598
nahradiť spôsobenú škodu vo výške 1.176 eur.
6. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
8. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
9. Neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) je jednou z podmienok konania.
To znamená, že ak nadobudol právoplatnosť rozsudok, nemôže znovu o tej istej veci, t.j. o tom
istom nároku medzi tými istými sporovými stranami (je jedno v akom procesnom postavení) alebo ich
nástupcami prebiehať ďalšie konanie. Ak by napriek tomu bola podaná žaloba, kde by sa žalobca
domáhal rozhodnutia v takej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, súd konanie zastaví podľa
§ 161 ods. 2 a § 230.
10. V zmysle vyššie uvedeného, nakoľko o predmetnom nároku žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté
trestným rozsudkom č.k, 4T/60/2011-54 dňa 14.04.2011 a teda ide o prekážku res iudicata - prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, súd konanie v časti o uplatnenie pohľadávky vo výške 1.176 eur zastavil.
11. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (CSP), ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.
12. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
13. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, žalovaný
spotrebiteľ uplatňovaný nárok nerozporoval a hodnota sporu neprevyšuje 1000 eur, súd rozhodol bez
nariadenia pojednávania a dňa 14.11.2016 rozsudok verejne vyhlásil.
14. V písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo konajúci súd
nepostupuje podľa procesných pravidiel nariadenia č. 861/2007 a aplikuje prednostne vnútroštátne
právo. Ďalej uviedol, že nie sú splnené podmienky na nariadenie ústneho pojednávania, ústne
pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu, podľa § 120 Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,
ktoré účastníci navrhli. Navrhovateľ tiež uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za
zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Zmenkový záväzok je priamy,bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky.
15. K argumentácii žalobcu, že súd mal postupovať podľa procesných pravidiel
nariadenia č. 861/2007, súd uvádza, že toto nariadenie v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob
a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na
prípustnosť dôkazov. Keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s
ustanovením čl. 19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide
o prejednaciu zásadu podľa § 120 ods. 1 O.s.p., na ktorú odkazoval navrhovateľ, súd zdôrazňuje, že
povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia č.
861/2007nevylučujetakétoskúmaniespotrebiteľskéhocharakteruprávnehovzťahu,ktorýjepredmetom
konania, a to aj v prípade, ak je odporca prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný
návrh. Pre taký prípad čl. 7 ods. 3 nariadenia ustanovuje len
toľko, že súd má aj napriek nečinnosti odporcu konať a vydať rozsudok; to však neznamená, že vydaniu
rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia
č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce
vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu
spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej
únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o fungovaní Európskej únie, Charta základných
práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v európskom konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom
vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi,
ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby
nevedomosťspotrebiteľanebolanajehoúkoravyvažovaťtakprávaapovinnostiobochstrán(uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012).
16. Súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a
dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť
postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo
vydanie zmenky predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv
uplatnených zo zmenky so zákonom, čím napĺňa príkaz vyplývajúci z ochrany práv spotrebiteľa.
17. V zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže
navrhovateľ má sídlo v Českej republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu
konajúceho vo veci.
18. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná
podľa čl. 16 bod 2 nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v
občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
19. Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl.
25 bod 1 písm. a) nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.
20. Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa
daný spor má riešiť. Súd dospel k záveru, že bez ohľadu na to, či bude toto konanie považovať za spor
súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo
výlučne za spor zo zmenky - a vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo
preukázané ani tvrdené, že by si navrhovateľ a odporca zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah
sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej
republike, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej
republike. Až indosamentom sa dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť
uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.
21. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/145/2015 súd zistil, že dňa 04.03.2015súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý predložil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému: Ľ. C., G..
XX.XX.XXXX, teda voči žalovanému. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola na
základe exekučného titulu a to rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 4T/60/2011-54 zo dňa 14.04.2011.
Uvedeným rozsudkom bol žalovaný uznaný vinným a odsúdený za prečin úverového podvodu a zároveň
mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. škodu vo výške
1.176 eur.
22. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:
23. Dňa 27.10.2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovaným na predtlačenom
formulári zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 600
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 576 eur a celkom mal
zaplatiť čiastku 1.176 eur a to v 12-tich mesačných splátkach po 98 eur, počnúc dňom 18.11.2009. V
zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani RPMN. Žalovaný podpisom v osobitnom rámčeku
formulára zmluvy o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň.
24. V bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o
vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite,
zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.
25. Zo zmenky vystavenej v čase podpísania zmluvy o úvere žalovaným dňa
27.10.2009 na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 súd zistil, že do
zmenky bola vpísaná suma " 1.430,57 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od 29.08.2010. Zmenka
bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia." V pravom hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy 403700092.
Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
prevedené rubopisom na žalobcu.
26. Podľa článku I § 75 zákona č. 190/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového,
vlastná zmenka obsahuje:
1/ označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná,
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
3 /údaj zročnosti,
4/ údaj miesta kde sa má platiť,
5/ meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť
6/ dátum a miesto vystavenia zmenky,
7/ podpis vystaviteľa.
27. Podľa článku I § 77 ods. 1 zákona č. 191 /1950 Zb. zákona zmenkového a
šekového v znení neskorších predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§
38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch
(§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu (§§ 72 až 74).
28. Podľa článku I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., pre vlastnú zmenku platia
ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko
zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6),
o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez
oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).29. Podľa článku I § 10 zákona č. 191/1950 Zb., ak nebola zmenka, ktorá bola pri
vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto
dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní
zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
30. Podľa článku I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., každú zmenku, i keď nebola
vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
31. Podľa článku I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., indosamentom sa prevádzajú
všetky práva zo zmenky.
32. Podľa článku I § 17 zákona č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
33. Podľa článku. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., v zmenke zročnej na
videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej
zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí
úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
34. Podľa článku I § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom
žiadať šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.
35. Zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný občiansky zákonník, bola
prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských úveroch.
36. Podľa článku 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS, Na účely tejto smernice nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
37. Podľa článku 3 ods. 1,3 Smernice 93/13/EHS, Zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
38. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu.
39. Podľa článku 5 Smernice, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods. 2 .
40. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, aj jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
41. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
42. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
43. Podľa § 53 ods. 4 písm. k), I) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.
44. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch). Na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
45. Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
46. Podľa § 4 ods. 1 - 4 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
47. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k
tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby,
a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, celkovú výšku a menu
poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, v prípade odloženej platby
za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods.
2, veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom
až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa
uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, oprávnenie spotrebiteľa na
zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a
spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, upozornenia
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, práva spotrebiteľa podľa § 7, spôsob zániku
záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
48. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvereplatná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
49. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2
písm. a), b), d) až j), k) a I), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
50. Podľa § 4 ods. 6 citovaného zákona, v súvislosti s poskytovaním úveru od
spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
51. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
52. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
53. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
54. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
55. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia bodu 15 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu, čísla uvedeného na zmenke
s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o
veriteľoviadlžníkovivzmluveoúvereanazhodudátumuvystaveniazmenkysdátumompodpisuzmluvy
o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená navrhovateľom bola vystavená
odporcom ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s bodom
15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia
týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume
vystavenia zmenky (písané rukou).
56. Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej
zmluvy resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade,
keďže ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz
splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na
rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná
až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú
žalobcom,ktorábolanespornevystavenávsúvislostisposkytnutímspotrebiteľskéhoúveružalovanému,
len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu
žalovaného.
57. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva,
na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo
na vyplnenie blankozmenky.58. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom
štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej
veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný
z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom
konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého
žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá aj poskytovaním
spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý
vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Preto si súd
zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená a
vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy.
59. Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú
(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami
sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a odporca ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru
súdu sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený Zákonom o spotrebiteľských úveroch,
a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účelu úveru "na výkon podnikania". Z
úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v
každej takejto zmluve uzatváranej v danom období (2008-2010) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ,
uvedený účel na výkon povolania, podnikania alebo zamestnania. Pritom v iných konaniach (najmä v
exekučnomkonaní)bolimnohétietozmluvyužprávoplatnýmirozhodnutiamisúduoznačenézazmluvyo
spotrebiteľskom úvere. Preto má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže
pripochybnostiachoobsahuzmlúvplatívýkladprespotrebiteľapriaznivejší,súdmuseldospieťkzáveru,
žedôkaznébremenonapreukázanietoho,žeúverbolvdanomprípadeposkytnutýnavýkonpodnikania,
zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve ("na výkon podnikania") súdu
preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné
účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). V prípade pochybností o tom,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne -
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie
je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis
s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Otázka
definície spotrebiteľa a spotrebiteľského charakteru úverových zmlúv už bola riešená napr. uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2010 č. k. 10CoE/70/2012-42. Z ustanovenia § 52 ods. 1 OZ
vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného tak vyplýva, že spotrebiteľom nie je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovaru, služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
60. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia
úveru dospel súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená
rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach
o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca,
uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty,
blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech
veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť
podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva
(jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu
nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť aniprávo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho
vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie
je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní
nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie
uvedených dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp. zn.
4 Obo 161/2007.
61. Súd je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na
vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je
neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01.01.2011, to neznamená,
že v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o
použití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd dojednanie
dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože
ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa
zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku.
Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. I) OZ, nakoľko prijatím zmenky ako
zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa
(napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na rozdiel od situácie, ktorú predvída
ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v rozpore s tým, čo bolo dojednané)
v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek neplatná, čo má taký istý právny
dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo pôvodnému
remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou a
pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť
(čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na navrhovateľa. Ak by súd pripustil, že neexistencia
dohody o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak znamená právo
majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne bez akýchkoľvek obmedzení, potom by súd musel
konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním úverov v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto oblasti a mala by
tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku s vedomím, že ju môže
vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu spotrebiteľa, nie je možné
nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb.).
62. Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
16CoE/164/2011-24 z 29.02.2012, v ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a v ktorom vyslovil,
že táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) a o) OZ, ktorá
stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa. Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je
limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi
ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu
dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd
považoval jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov
chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
63. Súd napokon poukazuje na to, že i v prípade, keby nedospel k záveru o neplatnosti
zmluvy o úvere resp. dohody o vypĺňacom práve blankozmeniek a následnej nemožnosti vzniku práva
na vyplnenie blankozmenky, nemohol by priznať plnenie, ktorého sa navrhovateľ domáhal. Keďže sa v
danom prípade jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ, ale aj o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, súd sa zaoberal aj samotnou zmenkou
(hociprávonajejvyplnenieaninevzniklo)azistil,žepredloženúzmenkuveriteľnemoholpodľa§4ods.6
Zákona o spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená
podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona, ako bolo uvedené
vyššie, vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval
daný spotrebiteľský úver za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preto zmenková suma mohla byť
vyplnená maximálne na sumu istiny poskytnutého úveru 600 eur s príslušenstvom vo výške maximálne30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t.j. 180 eur by to bola suma 780 eur. Okrem toho bol
na zmenke uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné akceptovať také
konanie veriteľa, ktorý by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina s príslušenstvom
vo výške maximálne 30 % poskytnutého úveru, ale súčasne by prijal zmenku s takým úrokom, ktorý
je v právnom štáte neakceptovateľný (t. j. s úrokom 91,25 % ročne). Takýto vysoký zmenkový úrok
by znamenal pre dlžníka takmer 100%-tné navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie veriteľa by
bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom, nie je možné považovať za
výkonpráva,ktorýbynebolvrozporesdobrýmimravmi,resp.-akbyišloorežimObchodnéhozákonníka
- v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda ktorý by mal požívať právnu ochranu.
64. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že pokiaľ sa predmetná
zmenka týka právneho vzťahu medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným na základe
zmluvyoúvere,ktorázmluvajezmluvouspotrebiteľskou,pretosúdskúmalitentovzťah,keďpredloženie
zmenky nemožno nadradiť nad spotrebiteľský vzťah rešpektujúc ochranu práv spotrebiteľa. Právo na
spravodlivú súdnu ochranu zaručuje Článok 46 ods. 1 Ústavy. Táto ochrana sa spotrebiteľovi poskytuje
z úradnej povinnosti bez toho, ako si odporca ako spotrebiteľ bránil svoje práva. Je nesporné, že vzťah
na základe ktorého zmenka vznikla, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom a preto nemožno
odporcovi ako spotrebiteľovi odoprieť ochranu pred neprijateľnými podmienkami.
65. Z dokazovania vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako dodávateľ
spotrebiteľských úverov poskytla žalovanému úver vo výške 600 eur, pričom zmluva o úvere neobsahuje
údaje o RPMN, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) Zákona č. 258/2001 Z. z.,
tiež neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu tak ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) a tiež
priemernú hodnotu RPMN uvádzanú pod písm. k) citovaného ustanovenia, čo boli v čase uzatvorenia
tejto zmluvy povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má za
následok, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluveospotrebiteľskomúvere.Zustanovenia§4ods.3Zákonač.258/2001Z.z.vyplýva,žeakzmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/, I/ poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto podľa uvedeného ustanovenia nemôžu byť vymáhané
úroky a poplatky.
66. V danej veci si uplatňuje žalobca ako indosatár zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.430,57
eura so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.430,57 eura od 29.08.2010 do
zaplatenia, s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.430,57 eura od 26.10.2010 do zaplatenia,
zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,77 eura a náhradu trov
konania. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdí, že súd musí skúmať iba to, či zmenka obsahuje všetky
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej
vystavenia a ani jej neprípustnosť. Takýmto postupom by došlo k zneužitiu zmenkového inštitútu v
neprospech odporcu. Podľa súdu vzhľadom na počet exekučných vecí spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. na okresných súdoch a takmer rovnaký výsledok v týchto konaniach (zastavenie exekučného
konania), vedome tak s navrhovateľom dochádza k indosácií zmenky, účelovo, aby bola znemožňovaná
obrana odporcu ako spotrebiteľa. Je nesporné, že zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa týkajú
formulářových úverových zmlúv s rovnakým obsahom. Používané sú rovnaké predtlače zmenky, do
ktorých sú vpisované údaje ako dátum, zmenková suma, dátum začiatku úročenia, meno a priezvisko,
ako i adresa a rodné číslo vystaviteľa zmenky a tiež číslo úverovej zmluve. V danej veci predmetná
zmenka zabezpečovala zmluvu o úvere č. 403700092 poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. žalovanému. Nebolo pritom preukázané, že úver bol poskytovaný v súvislosti s podnikateľskou
činnosťou žalovaného.
67. Posudzujúc výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 %
ročne uplatňujúc zo sumy 1.430,57 eura od 29.08.2010 do zaplatenia, súd považoval za rozpor s
dobrými mravmi tak ako to uvádza ustanovenie § 3 a § 39 OZ, a tak dohodu o vyplnení zmenky
obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach bolo potrebné posudzovať ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná a preto POHOTOVOSŤ, s.r.o. nebola oprávnená
zmenku vyplniť. Z rozhodovacej praxe súdov je známe, že dojednanie úrokov pri pôžičkách, úverochmusí byť v súlade s dobrými mravmi pre prekročenie prípustnej hranice. Uvedený postup spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. možno považovať za konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky ako konajúceho
vedome na škodu dlžníka (Článok 1 § 17 citovaného zákona č. 191/1950 Zb). Pre rozpor so zákonom je
podľa § 39 OZ neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej odporca ako spotrebiteľ podpísala
v prospech podnikateľa zmenku, ktorá súvisela so spotrebiteľským úverom. Táto skutočnosť zakladá
dôvod na ochranu proti povinnosti zaplatiť zmenku, ktorú ochranu súd poskytol z úradnej povinnosti.
68. V konaní bolo preukázané, že zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi.
Rovnako je potom v rozpore s dobrými mravmi účelový vo veľkom počte uskutočnený prevod zmeniek
na navrhovateľa. Navrhovateľ tak nadobudol zmenky na rad od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktoré
boli rovnako vopred formulárovo pripravené a navrhovateľovi muselo byť pritom známe, že zmenky boli
vystavené v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi. Žalobca tak konal pri nadobúdaní zmenky vystavenej
žalovaným na rad dňa 27.10.2009 na škodu žalovaného ako dlžníka zo zmluvy, keď mu muselo byť
známe z konania a činnosti remitenta, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru.
69. Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, ani
právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca,
ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo, a ktorá ani nemohla byť vôbec
oddĺžnikaprijatá,sanemôženazákladetakejtozmenkysúspechomdomáhaťjejvyplatenia.Nazáklade
všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť a preto ju zamietol.
70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní mu trovy nevznikli, ako ani ich nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Levice v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.