Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114220270.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovaným: 1. Z. A.Č., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Ď.
XXXX/X, XXX XX X. a 2. T. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Ď.R. XXXX/X, XXX XX X., oboch zastúpených
Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom v o Svidníku, Karpatská 804/10, za účasti Združenia -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie 7.153,75 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. P r i z n á v a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080
01 Prešov, IČO: 42 343 828 nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.7.2014 domáhal voči žalovaným v 1. a 2.rade
zaplatenia sumy 7.153,75 eura s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka zo dňa 27.6.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovaným.
Postupca a žalovaní v 1.a 2. rade uzatvorili dňa 23.2.2008 Zmluvu č. 504915837 (ďalej len
„Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej
aj „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade

peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky
a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a
preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahuúčastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka
neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava
premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného

zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa
27.3.2013 sp.zn. 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 7.604,69 eura,
ktorá pozostáva z istiny 5.615,67 eura riadneho úroku 1.538,08 eura, úroku z omeškania 391,14

eura a ostatného príslušenstva 59,80 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca
Slovenská sporiteľňa, a. s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Sumu 59,80 eura predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 391,14 eura predstavujúcu
úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 5.000 eur, ktorý mal byť splácaný v

mesačných splátkach vo výške 88,44 eura vždy k 25.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
splátky úveru splatné od 25.5.2012 do 25.1.2019 v počte 81 a celkovej výške 7.153,75 eura. Splátky
pôvodne splatné od 25.8.2013 do 25.1.2019 sa stali splatnými dňa 21.8.2013, kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.
Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žaloby uhradili na uplatňované splátky
špecifikované v druhom odseku v článku III nasledovné sumy : 0eur.
Uplatňovaná dlžná suma ku dňu pozostáva zo 81 neuhradených splátok úveru v celkovej výške
7.153,75 eura (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na tieto splátky).

Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania
nasledovne:
9,5 % zo sumy 78,55 eura od 26.5.2012 do 21.8.2013 vo výške 9,24 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.6.2012 do 21.8.2013 vo výške 9,69 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.7.2012 do 21.8.2013 vo výške 9,00 eura,

9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.8.2012 do 21.8.2013 vo výške 8,29 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.9.2012 do 21.8.2013 vo výške 7,57 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.10.2012 do 21.8.2013 vo výške 6,88 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.11.2012 do 21.8.2013 vo výške 6,17 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.12.2012 do 21.8.2013 vo výške 5,48 eura,

9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.1.2013 do 21.8.2013 vo výške 4,76 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.2.2013 do 21.8.2013 vo výške 4,05 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.3.2013 do 21.8.2013 vo výške 3,41 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.4.2013 do 21.8.2013 vo výške 2,69 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.5.2013 do 21.8.2013 vo výške 2,00 eura,

9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.6.2013 do 21.8.2013 vo výške 1,29 eura,
9,5 % zo sumy 88,44 eura od 26.7.2013 do 21.8.2013 vo výške 0,60 eura,
9,5 % zo sumy 7.153,75 eura od 22.8.2013 do zaplatenia“.

2. Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil a do Združenie Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“,
vo vyjadrení zo dňa 8.6.2016 namietal, že Slovenská sporiteľňa a.s.(ďalej len „postupca“) neadresoval
písomnú výzvu žalovaným potom čo boli 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej
vety §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, (ďalej len „zákon o bankách“) došlo z jeho strany k
porušeniu ustanovenia §92 ods.8 zákona o bankách. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia § 92

ods. 8 zákona o bankách postupca nebol oprávnený postúpiť pohľadávku žalovaných a teda žalobca
nemá dostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní. Je preto nevyhnutné aby súd vyzval
priamo postupcu, nech sa vyjadrí či predmetnú písomnú výzvu o omeškaní žalovaným adresoval a v
takom prípade, aby o tom predložil súdu a nám na vedomie dôkaz (priamo, alebo prostredníctvom súdu).
Zároveň je potrebné aby postupca v prípade ak takúto písomnú výzvu o omeškaní skutočne adresoval

žalovaným preukázal túto skutočnosť potvrdením o vykázaní doručenia predmetnej výzvy žalovaným.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vyplýva aj z právnej skutočnosti, že zmluvu o
postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2013 považuje za neplatnú nakoľko na žalobcu nemohol byť zo
strany postupca postúpený takzvaný živý úver, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povoleniana poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti
poskytovania úverov , na ktorú je podľa §7 ods. 1 zákon o bankách potrebné bankové povolenie. Je
potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý na rozdiel

od úverov napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o
bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle §2 ods. 3 zákona o bankách
podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka
Slovenska. Žalobca teda nemôže vyhlasovať mimoriadnu splatnosť úveru, keďže nemá oprávnenie na
ich poskytovanie. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom zo dňa 02.08.2013 považuje za

právne neúčinné. Obdobný právny názor zastáva aj Okresný súd Prešov, ktorý vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 8C/156/2012 zo dňa 07.05.2014, zamietol žalobný návrh z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, na ktorú poukázal vedľajší účastník na strane žalovaných. Rovnako poukázal na
právnu skutočnosť, že predmetom postúpenia medzi bankou a nebankovou inštitúciou v tomto prípade
žalobcom môžu byť len tie splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti ako
to vyplýva s §92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne

vyzve klienta na splnenie svojho peňažného záväzku, s ktorým bol nepretržite v omeškaní 90 dní“.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.9.2016 namietal, že v konaní predložil dodatočne relevantné
oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi
odoslanie týchto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu na vymáhanie

postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Okrem toho však žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto
ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva

a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bola hlavným účelom
predmetného ustanovenia prelomenia bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor že aj prípadné porušenie tejto

povinnosti nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo
vzťahu k klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú
Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona o bankách. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že
doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou

pre platné postúpenie pohľadávky, to znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524
Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môže byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 30.6.2016 č.k.
5Co/228/2016, ako aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 16.3.2016 sp.zn. 12Co/223/2015 a
rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015 sp.zn. 8C/67/2013. Žalobca poukázal na to, že
v konaní predložil súdu spolu so žalobou výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22.6.2011, ktorou
právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o

bankách vyzval žalovaných na úhradu žalovaných splátok.
Poukázaltaktiežnaskutočnosť,ževkonanípredložilsúduplatobnúhistóriuúveru,vktorejsaopakovane
vyskytuje položka poplatok za upomienku (14.5.2009, 11.6.2009, 14.7.2009, 11.8.2009, 8.9.2009,
22.9.2009, 5.10.2009, 20.10.2009, 4.1.2010, 19.1.2010, 8.3.2010, 26.3.2010, 6.12.2010, 4.1.2011,
4.2.2011, 1.4.2011 a 2.5.2011). Na základe toho má žalobca za to, že predloženou platobnou históriou

a taktiež predloženou výzvou zo dňa 22.6.2011 bolo v konaní preukázané, že žalovaní boli opakovane
právnym predchodcom žalobcu vyzývaní na úhradu dlžných splátok, a teda v konaní bolo preukázané,
že právny predchodca žalobcu konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách a nedošlo
k porušeniu bankového tajomstva“.

4. Na pojednávaní doplnil svoje vyjadrenie v tom smere, že ak by sa súd touto argumentáciou
nestotožňoval, tak je potrebné prihliadnuť aj na to, že § 92 ods. 8 je ustanovením dispozitívnym, pričom
vlastne v tomto kontexte treba prihliadnuť na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ktorý o.i. hovorí
o tom, že banka alebo pobočka zahraničnej banky si svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva apovinnosti z obchodov odchýlne od zákona, nakoľko dikcia § 92 ods. 8 je dispozitívnym ustanovením,
má za to, že dojednanie obsiahnuté v obchodných podmienkach o možnosti postúpenia pohľadávky
aj bez akejkoľvek výzvy je práve dojednaním v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 Zákona o bankách,

a preto pohľadávka bola postúpená platne. Poukázal ďalej na dobrú vieru žalobcu s poukazom napr.
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. 30Cdo 2371/2010 alebo Ústavného súdu ČR 165/2011 zo dňa
11.5.2011. Ako to judikoval aj Ústavný súd SR, 1US 242/2007, je potrebné uprednostniť prioritu výkladu,
ktorá nezakladá platnosť zmluvy pred takým výkladom, ktoré neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné
obidva výklady, o čom svedčí aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11Co/11/2015, ktorý sa

stotožnil s touto argumentáciou žalobcu týkajúcou sa jednak dispozitívnosti § 92 ods. 8 o dobrej viere
nadobúdateľa, ako aj prednosti výkladu.
Žalovaní už počas zmluvného vzťahu s právnym predchodcom vystupovali úplne pasívne, na čo žalobca
poukazoval už vo svojich písomných vyjadreniach, preto bola táto pohľadávka postúpená a žalovaní
zostali pasívne nielen v rámci nejakých predsúdnych rokovaní, ale v zásade aj počas celého súdneho
konania a s prihliadnutím na skutočnosť, že zo sumy, ktorá im bola poskytnutá, neuhradili ani polovicu,

resp. niečo okolo polovice. Má za to, že by bolo absolútne nedôvodné chrániť takýchto spotrebiteľov
tým, že nebudú musieť platiť absolútne nič.“

5. Právny zástupca žalovaných zotrval na nesúhlasnom vyjadrení vedľajšieho účastníka a poukázal na
to, že „§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch taktiež obsahuje podmienky, ktoré je potrebné,

aby žalobca splnil na to, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Prvou podmienkou je, že subjekt,
na ktorý sa postupuje pohľadávka zo subjektu s bankovou licenciou, musí taktiež disponovať bankovou
licenciou a v tomto prípade táto podmienka nebola splnená a z toho dôvodu považujeme námietku
aktívnej vecnej legitimácie za dôvodnú. Poukázal na to, že § 25g upravuje prechodné a záverečné
ustanovenia k tomuto zákonnému ustanoveniu a z tohto dôvodu je potrebné § 17 ods. 1 aplikovať aj na

právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákonného ustanovenia“.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov pripojených k žalobe a to zmluvy o
splátkovomúvereč.0504915837, formuláraozmluvnýchpodmienkachzmluvyospotrebiteľskomúvere,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013 z č.l. 6,7, zmluvou o postúpení pohľadávky vrátane

príloh z č.l. 8-15, príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z č.l. 18,19 zo dňa 2.8.2013, pokusom o zmier a zistil tento
skutkový stav:

7. Slovenská sporiteľňa, a. s. je vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli

Sa, vo vložke č. 601/B s dňom zápisu 1.4.1994, pričom predmetom podnikania spoločnosti sú bankové
činnosti.

8. Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro, vo vložke
č. 15294/B s dňom zápisu 13.8.1997, pričom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok

predmetom činnosti žalobcu boli faktoring a forfaiting mimosúdneho vymáhania pohľadávok,
maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť, činnosť organizačných a ekonomických
poradcov, organizovanie dobrovoľných dražieb, počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým
spracovaním údajov.

9. Poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia v rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úverov podľa osobitného zákona je zapísané ako predmet činnosti žalobca od 6.9.2016.

10. Žalovaní sú fyzické osoby - spotrebitelia.

11. Dňa 23.2.2009 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č.
0504915837.
Podľa článku I zmluvy, predmetom tejto zmluve o úvere je poskytnutie splátkového úveru za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve, pričom základné podmienky boli stanovené:
Výška úveru: 5.000 eur

Druh úveru: spotrebný úver - bezúčelový
Typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti, 16,60 % p.a., v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy
Spôsob poskytnutia úveru: jednorázovo bezhotovostne
Spracovateľský poplatok:122,78 eura, uhradený z prostriedkov úveruPoplatok za správu Úveru: 1,99 eura/ mesačne
Výška splátky istiny: 88,44 eura
Splatnosť prvej splátky istiny: 25.3.2009

Počet splátok: 119
Periodicita a splatnosť splátok istiny: mesačne, k 25.dňu v kalendárnom mesiaci
Konečná splatnosť úveru: 25.1.2019
Splatnosť úrokov: mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca
Spôsob splácania: inkasom z inkasného účtu

Inkasný účet: 000000-0096018546/0900
Účet dlžníka: 000000-0096018546/0900
Splatnosť splátky úrokov a poplatkov: posledný deň kalendárneho mesiaca
Konverzný kurz: 30,126 Sk/EUR
Ročná percentuálna miera nákladov: 19,76 %
Priemerná hodnota RPMN: 17,91 %

Celkové náklady spojené s úverom: 5.671,39 eura
Náklady nezahrnuté do výpočtu RPMN: sankcie za porušenie povinnosti dlžníka vyplývajúcich z
Úverovej zmluvy, výška týchto sankcií je uvedená v Sadzobníku alebo vo zverejnení, poplatky spojené
s vedením účtu dlžníka uvedená v Sadzobníku alebo vo zverejnení.

12. Všetky údaje a náležitosti uvedené v týchto Základných podmienkach úverovej zmluvy sú platné
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou, úverovými podmienkami
a VOP.

13. Podľa článku 7.6 VOP v časti nazvanej Prípady porušenia, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej

povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením
jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je oprávnený splatiť
pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

14. Podľa článku 18.14 VOP, klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo sú dočasné, podmienené alebo
nepodmienené bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka
vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu
alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky

voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným
súhlasom banky.

15. Listom zo dňa 22.6.2011 Slovenská sporiteľňa žalovaných vyzvala, že splácanie predmetnej
pohľadávky z úveru je v omeškaní ku dňu 31.5.2011 vo výške 381,67 eura s príslušenstvom a žiada ich,

aby dlžnú sumu uhradili najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy.

16. Listom zo dňa 20.5.2013 Slovenská sporiteľňa zaslala obom žalovaným oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti s tým, že nastal prípad porušenia zmluvy v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP.
Slovenská sporiteľňa týmto oznámením vyhlásila mimoriadnu splatnosť ku dňu 17.5.2013 s tým, že

úverová pohľadávka predstavuje sumu 7.437,29 eura. Podľa návratky doručenky sa zásielka vrátila z
adresy na doručovanie žalovaným s tým, že adresát je neznámy.

17. Dňa 27.6.2013 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a. s. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok,
pričom podľa prílohy k č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok predstavujúcej aktíva bol postúpený názov

produktu Spotrebný úver na čokoľvek č. ú. 504915837 úverovej zmluvy uzavretej 23.2.2009 splatnej
25.1.2019 s tým, že poskytnutá suma predstavovala 5000 eur, zostatok pohľadávky 7 604,69 eura, istina
celkom 5.615,67 eura, úroky celkom 1 929,22 eura, RU 1.538,08 eura, UOZ 219,45 eura, UONZ 171,69
eura, poplatky 59,80 eura, príslušenstvo pohľadávky celkom 1.989,02 eura, dátum poslednej úhrady
tohto dlhu bol vo výške 87,31 eura dňa 25.2.2011.

18. Listom zo dňa 9.7.2013 Slovenská sporiteľňa oznámila žalovaným postúpenie pohľadávky
podľa § 526 Občianskeho zákonníka tak urobila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.0655/2013CE uzatvorenej dňa 27.6.2013 so žalobcom a postúpila pohľadávku vo výške 7.437,29 eura
s príslušenstvom.

19. Listom zo dňa 2.8.2013 žalobca vyzval žalovaných k úhrade dlžnej sumy, zároveň oznámil
vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverukudňu17.8.2013.Výškadlžnejsumybolaustálenánazákladnú
pohľadávku 5.615,67 eura, úroky z omeškania 1 929,22 eura, ostatné príslušenstvo 59,80 eura, zákonné
úroky 47,08 eura, náklady EOS 150 eur, celkom vo výške 7.801,77 eura.

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

21. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy z poskytnutej úverovej zmluvy
uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. a žalovanými ako dlžníkmi dňa 23.2.2009.
Vzhľadom na charakter zmluvy je potrebné aplikovať na daný právny vzťah ustanovenia zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúce práva a povinnosti zo spotrebiteľských zmlúv.
Keďže v danom prípade bola žalovanou stranou vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu s poukazom na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
odvádza žalobca titul na uplatnenie tohto nároku, bolo potrebné sa predovšetkým zaoberať touto
vznesenou námietkou, ako aj argumenty oboch sporných strán vo vzťahu k preukazovaniu skutočnosti
svedčiacich, resp. v neprospech aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Je potrebné poukázať na to, že ustálená prax súdov vo vzťahu k postúpeniu pohľadávok z úverových

zmlúv z bankových inštitúcií na nebankové subjekty vyžaduje v každom ohľade od uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcemu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to
aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta.

22. Súd v tejto súvislosti poukazuje na argumentáciu žalobcu voči námietkam žalovanej strany s
poukazom na ustanovenie vo VOP v čl. 18.14, podľa ktorej klient výslovne súhlasí s tým, že banka

je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie
voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu, avšak klient je
oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu

výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.
Vo vzťahu k tejto argumentácii o tom, že medzi účastníkmi došlo k dohode o tom, že je dokonca možné
postúpiť pohľadávku z predmetného úverového vzťahu bez plnenia ďalších náležitostí uvedených v §
92 ods. 8 Zákona o bankách, len svedčí o tom, v akom nerovnovážnom vzťahu účastníci úverového
vzťahu boli už od uzavretia predmetnej zmluvy.

23. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej strany o tom, že pre platné postúpenie pohľadávky
z úverového vzťahu zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy je potrebné splnenie zákonom predpísaných
náležitosti medzi ktoré patrí, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku, s ktorým je klient nepretržite dlhšie ako 90 dní kalendárnych dní v omeškaní,

teda iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s príslušenstvom a celý záväzok až po jeho
predchádzajúcom zosplatnení.
Môže tak však urobiť len vtedy, ak je napriek písomnej výzve banky klient v omeškaní so splácaním
tohto záväzku.

24. V danom prípade žalobca dodatočne predložil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
20.5.2013 s tým, že listy v oboch prípadoch sa vrátili Slovenskej sporiteľni neprevzaté žalovanými s tým,
že adresát je neznámy, avšak ako je možné konštatovať z predloženej výzvy zo dňa 22.6.2011 už ku dňu
31.5.2011 boli žalovaní v omeškaní so splácaním predmetnej pohľadávky v 4 splátkach predstavujúcich381,67 eura. Dôkaz o doručení tejto výzvy Slovenská sporiteľňa, resp. žalobca nepredložil, nie je teda
zrejmé, či sa dostala na vedomie aj žalovaným.

25. Ak v liste nazvanom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zároveň Slovenská sporiteľňa
vyzvala žalovaných k splateniu celej pohľadávky spolu s príslušenstvom, hoci v tom čase už musela
uvažovať o postúpení pohľadávky, v tomto oznámení predmetnú skutočnosť žalovaným neoznámila.
Postúpenie pohľadávky uskutočnila zmluvou dňa 27.6.2013, pričom dátum poslednej úhrady bol
25.2.2011. Z toho vyplýva, že žalovaní úver splácali dva roky riadne, pričom bola účastníkmi dohodnutá

10-ročná splatnosť úveru a potom čo prestali úver splácať, v júni 2011 boli upozornení na to, že môže
byťpohľadávkapostúpenánavymáhanie,pričomkvyhláseniumimoriadnejsplatnostinedošlookamžite,
ale až s odstupom dvoch rokov, pričom hneď po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola pohľadávka
zo Slovenskej sporiteľne postúpená na nebankový subjekt, ktorý v tom čase ani nemal oprávnenie na
poskytovanie úverov.

26. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

27. Z tohto vyplýva, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má v spotrebiteľských zmluvách
prioritné postavenie vo vzťahu k 565 Občianskeho zákonníka, pričom veriteľ má právo od dlžníka žiadať
zaplatenie celej pohľadávky len ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná
lehota. Až po jej uplynutí nastane strata výhody splátky upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, ak
je súčasne splnená podmienky o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky.

Uplynutie tejto lehoty však nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu, pričom veriteľ musí
upozorniť dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu aspoň v 15-dňovej lehote.

28. Z predloženej výzvy z roku 2011 však vyplýva, že banka vopred neupozornila žalovaných v lehote
určenej zákonom na uplatnenie tohto svojho práva vyhlásenia splatnosti pred tým, ako úver zosplatnila.

29. Z tohto dôvodu k zosplatneniu úveru došlo v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami.

30. Banka aj žalobca si boli zrejme vedomí tejto skutočnosti, preto následne žalobca po postúpení
pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to už necelý mesiac po postúpení pohľadávky, pričom

si postúpenú pohľadávku navýšil o náklady vo výške 150 eur, ktoré nijakým spôsobom nešpecifikoval.

31. Vo výzve z 2.8.2013 však uvádza, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávky oprávnený k
začatiu inkasa peňažnej pohľadávky s tým, že úver mal byť splácaný formou splátok riadne a včas a táto
zmluvná povinnosť bola porušená. Pokiaľ by si bola banka vedomá toho, že dodržala všetky ustanovenia

zákona o bankách, tak niet vysvetlenia pre konanie žalobcu, kedy oznámil vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru.

32. V danom prípade ako keby bol postúpený tzv. živý úver, ktorý banka na nebankový subjekt v žiadnom
prípade postúpiť nemôže a mohla postúpiť iba nesplatenú časť úveru.

33.Zadanéhostavuvecijetedaevidentné,žedošlokneplatnémupostúpeniupohľadávkyzoSlovenskej
sporiteľne na žalobcu a žalobca nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky. Pokiaľ žalobca
argumentuje dobrou vierou pri nadobudnutí pohľadávky, ako aj skutočnosťou, že žalovaní nezaplatili
napriek výzve Slovenskej sporiteľne na tento úver žiadnu sumu, žalovaní úver splácali riadne tri

roky a banka pokiaľ sa chcela správať ako starostlivý správca svojich finančných prostriedkov, mala
okamžite jednať v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, avšak za splnenia zákonom
požadovaných podmienok a nie až dva roky od času, kedy konštatovala, že došlo k omeškaniu dlžníkov.
Ostatná úhrada žalovanými bola uskutočnená 23.2.2011. Akékoľvek ďalšie konanie banky nesvedčia
o tom, že mala úmysel sa svojich finančných prostriedkov čím skôr domôcť, pretože v tomto smere

neurobila žiadne príslušné zákonné kroky, resp. dôkazy o tom súdu nepredložila.
Preto nie je možné prihliadať k žalobcom tvrdenej dobrej viere pri nadobudnutí pohľadávky, pretože
žalobcovi musela byť táto skutočnosť zrejmá, resp. mala mu byť zrejmá z dokumentácie patriacej k
tomuto úverovému vzťahu, ktorú si mal právo vyžiadať, resp. sa s ňou oboznámiť.Na výzve k mimoriadnej splatnosti úveru je už uvedená adresa v zahraničí, na ktorej žalovaní zrejme
pôsobili po tom, čo odišli zo Slovenskej republiky, teda žalobca mal už novú kontaktnú adresu a nie
je zrejmé, prečo sa banka obracala v máji 2013 na žalovaných oznámením vyhlásením mimoriadnej

splatnosti, ktoré adresovala ešte na adresu ich trvalého bydliska v Prešove na Ďumbierskej ul. č. 3.

34.Vzhľadom na genézu celého prípadu bolo na banke, resp. na žalobcovi, aby zvolili ten najoptimálnejší
a zákonom dovolený spôsob postúpenia pohľadávky, tak, aby bola dodržaná ochrana spotrebiteľských
práv. 35. Preto súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. 36. O

nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. O nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd ustaľuje, že ako žalovaní - tak
v konaní pôvodne vedľajší účastník na strane žalovaných mali vo veci plný úspech a preto im priznal

nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).