Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204341
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116204341.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpený JUDr.
Ján Šoltés advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: E. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. XXX/X, I., v konaní o zaplatenie 808,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 153,84 eur zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 393,41 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od
6.8.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 8.2.2016 sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
Nivy1,Bratislava,IČO:31320155domáhalvočižalovanémuzaplatenia808,75eur,úrokovzomeškania
vo výške 8,05% p.a. zo sumy 808,75 EUR od 16.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je bankou v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách. Medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola dňa 20.09.2012
uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 42712145. Žalovanému bol
poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu
mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 300,00 EUR a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú
mesačnú splátku vo výške 10,00 EUR. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely toho zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného
predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo
dňa 16.1.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk viesť a evidovať vybrané pozície a
obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného
mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje
okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a

používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej
splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky.
Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č.
7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciuo obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie
transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku
do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný

zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a
používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný
kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou
a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v
dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte.

3. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo
obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu
06.01.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2015 obsahujúci súhrn
debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na
vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 808,75 eur. Nakoľko si žalovaný

nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy
s konečným stavom ku dňu 31.12.2015, t.j. v lehote splatnosti do dňa 15.01.2016, žalobcovi tak vznikol
nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom
znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti, t.j. od 16.01.2016 do zaplatenia.

4. Na výzvu súdu uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný dňa 29.8.2012 vyplnil Žiadosť o vydanie
karty - Autokarta QuatroCar. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením

Žiadosti o vydanie karty -Autokarta QuatroCar zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa
20.9.2012, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Žiadosť o vydanie karty - Autokarta QuatroCar,
resp. po schválení Bankou. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného
úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver

čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého
výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním
Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval
v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. (ďalej

len „ Obchodné podmienky"). Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený
úverový rámec vo výške 300.00 € so zmluvným úrokom vo výške 23.76 % ročne so štandardnou
splátkou vo výške 10.00 € mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 4.10.2012 ako vyplýva z
predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií.

5.Vposudzovanejvecibolžalovanémuposkytnutýosobitnýtypspotrebiteľskéhoúveruatorevolvingový
úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu.
Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých
úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je
možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a

následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Podporne odkázal
na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011 pod sp.zn. 6Co/95/2010
a § 3 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak
nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia

zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch
platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a
doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Súčasťou zmluvnej dokumentácie boli
aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou
bankou , a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. sa nachádza aj indikatívny

výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z a jeho prílohy. O výške ročnej úrokovej
sadzby 23.76% označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného
úverového rámca 300.00 € a výške štandardnej mesačnej splátky 10.00 € bol žalovaný počas trvania
úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnejkarty VÚB, a.s., ako aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 4.10.2012
ako vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných

transakcií. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Čepanie bolo
02.10.2012 AUAPARK-ZILINA -100,00 03.10.2012 ATM 061E OC MAX-ZILINA -40,00, 05.10.2012
HLINSKA2591/16-ZILINA-80,00,06.10.2012ATMS6AK002B-ZILINA-30,00,05.10.2012R-SPORTZA
DUBEN-ZILINA -12,50, 07.10.2012 ATM S6AK015B-ZILINA -10,00, 05.10.2012 ŠTÚROVA 13-ZILINA
-20,00, 04.11.2012 ŠTÚROVA 13-ZILINA -10,00 avšak plnenie žalovaného v prospech kartového účtu

bolo v sume 20,00 eur.

6. Žalovaná suma 808.75 € pozostáva z istiny 292,16 eur, poplatkov 76,54 eur, štandardného úroku
362,75 eur a sankčného úroku 77,30 eur.

7. Podaním vo veci samej z 17.3.2017 uviedol, že v súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných

podmienok spoločnosť Consumer finance holding, a.s. listom zo dňa 20.07.2013 vyhlásil okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v
opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške.

8. Žalobca zároveň podaním z 17.3.2017 zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 153,84

€ (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v
tejto časti zastavil a žiadal priznať 654,91 €, úrok z omeškania vo výške 8,05 % p.a. zo sumy 654,91
€ od 16.01.2016 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania. Nakoľko späťvzatie bolo vykonané
pred prvým pojednávaním, súd rozhodoval podľa § 146 ods. 1 druhá veta CSP.
9. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek riadnemu poučeniu.

10. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavila žiadna zo strán, žalobca neúčasť
ospravedlnil, žalovaný mal doručenie predvolania vykázané náhradným spôsobom.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

14. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

15. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

16. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

17. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

18. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona jedočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý

sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

23. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a z vykonaných dôkazov vyvodil
nasledujúce skutkové zistenia.

25. Na základe Žiadosti žalovaného - dlžníka o vydanie karty Autokarta QuatroCar č. 42712145 zo

dňa 29.8.2012, požiadal dlžník právneho predchodcu veriteľa VÚB a.s. zastúpenú Consumer Finance
Holding, a.s. o vydanie debetnej karty pri výške úverového rámca 300 eur, úrokovej sadzbe 23,76
% ročne a mesačnej splátke 10 eur. Návrh bol prijatý veriteľom dňa 20.9.2012. Poistenie schopnosti
splácať úver žalovaný odmietol.

26. Súd zistil, že zmluva spĺňa náležitosti ustanovené § § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w) zák.
č. 129/2010 Z.z. v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko poskytnutie úveru
formou čerpania prostredníctvom debetnej platobnej karty predstavuje obdobný spôsob poskytnutia
úveru ako spotrebiteľský úver formou prečerpania, keďže sa čerpajú prostriedky do určitého, vopred
stanoveného rámca - debetu na kartovom (platobnom) účte.

27. Aktívnu legitimáciu súčasného žalobcu mal súd preukázanú z oznámenia o postúpení pohľadávky
zo dňa 14.9.2016.

28. Súd v konaní zistil, že z dôvodu porušenia zmluvných podmienok právny predchodca žalobcu listom

zo dňa 20.7.2013 na adresu žalovaného vypovedal zmluvu č. 42712145 a vyzval žalovaného na úhradu
zostatku vo výške 393,41 eur.

29. Súd nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 11 ods. 1 zák. 129/2010 Z.z., teda z dôvodu aby neboli
priznané nároky na úhradu úrokov či poplatkov za obdobie od poskytnutia peňažných prostriedkov do

ukončenia úverového vzťahu, teda do vypovedania úverovej zmluvy k 20.7.2013. Nároky podľa výpisu
z účtu k tomu dňu tvorili sumu 394,41 eur, teda sumy 292,16 titulom istiny a 102,25 eur titulom úroku,
poplatkov a úrokov z omeškania.30. Vo vzťahu k nárokom po zosplatnení súd jednoznačne konštatuje, že právny vzťah medzi
účastníkmi posudzoval ako spotrebiteľský vzťah upravený zákonnými ustanoveniami zmluvy o úvere
podľa Obchodného zákonníka (zmluva- hmotnoprávne ustanovenia - zmluvný typ) s ostatnými nárokmi

upravenýmišpeciálnymzákonomoochranespotrebiteľaazákonaospotrebiteľskýchúverochavsúlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka nad rámec obligátnych ustanovení zmluvy o úvere podľa
Obchodného zákonníka.

31. Ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvný typ - úver, ustanovujú pre prípad

omeškania s vrátením úveru sankciu, právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy a to v prípade, ak je
dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace
(§ 506 Obchodného zákonníka).

32. Podľa § 502 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona.

33. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
a) Podľa § 503 ods. 2 Obch. zák. ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v
deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

34. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej

splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

35. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 ustanovenie
§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho
účinnosťou.

36. Jednoznačne uplatnenie práva na predčasnú splatnosť úveru podľa § 506 Obch. zák. nemôže

priniesť veriteľovi nepriaznivejší výsledok spočívajúci v strate nárokov, ktoré doposiaľ nadobudol zo
zmluvného vzťahu, najmä ak podľa výslovného znenia právnej normy má právo požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
37. Pri tejto povinnosti však s poukazom na úpravu vzťahu so spotrebiteľom je potrebné prehodnotiť aj
doterajšiu judikatúru k povinnosti veriteľa vrátiť istinu s úrokom po splatnosti celého úveru.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanoveniami obchodného práva sa spravujú len základné právne
inštitúty a výklade právnych noriem a záväzkov v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa, súd má za
to, že ust. § 506 Obch. zák. ale aj § 502 a § 503 ods. 1, 2 Obch. zák. je potrebné vykladať tak, že
veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov počas trvania zmluvného vzťahu, teda buď počas

trvania zmluvy alebo do mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedenému nasvedčuje skutočnosť, že zmluvné
úroky z úveru sú základnou náležitosťou tohto inštitútu teda trvajú počas existencie zmluvy, jej účinnosti
ako aj z dôvodu, že sú splatné spolu so splátkami prípadne na konci lehoty na vrátene prostriedkov
(prípadne aj ku koncu roka). Tak teda dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nastupujú účinky ex tunc, teda
nároky na splatné úroky a iné zmluvné nároky nezanikajú, ale nemožno po ukončení zmluvného vzťahu

požadovať ďalšie nároky zo zmluvy, ktorá zanikla, teda aj ďalšie splácanie úrokov. Ak by súd pripustil
takúto možnosť, teda existencie nároku na zaplatenie zmluvných úrokov po mimoriadnej splatnosti
úveru (príp. po zániku zmluvy) takýto nárok by prislúchal popri úroku z omeškania z celého nároku
(zosplatneného úveru) čo by neúmerne obohacovalo veriteľa, avšak nebolo by zrejmé, kedy sú úroky
splatnými z hľadiska aj prípadného premlčania, teda či ku koncu kalendárneho roka, či pri plnení a

pod.. Fakticky by nárok na úhradu úrokov nebolo možné premlčať (§ 116 ods. 3 Obč. zák.), pretože by
nejestvovala ich splatnosť. Úroky sa podľa cit. ustanovenia premlčiavajú za tri roky po ich splatnosti a
to aj keby ešte nebol premlčaný nárok na vrátenie istiny (napr. úroky splatné z určitej splátky). Ak by
sa premlčanie úrokov po zosplatnení - (§ 506 Obch. zák.) v zmysle judikatúry vzťahovalo k premlčaniunároku na vrátenie istiny, tak celá konštrukcia by nedávala zmysel, pretože úroky je potrebné považovať
za príslušenstvo 121 ods. 3 Obč. zák., ktoré je možné oddeliť a previesť, teda musia byť schopné
aj samostatného osudu ako peňažná pohľadávka, teda musia byť vyjadrené aj dobou splatnosti. Je

nepredstaviteľné, aby v prípade premlčania nároku za vrátenie (zaplatenie) istiny zanikol aj nárok úroky
ktoré vznikli do okamihu premlčania istiny, ktoré napr. mohli byť aj samostatne postúpené. Naopak
právnu istotu do vzťahu vznáša presne určená splatnosť úrokov ukončením zmluvného vzťahu, pretože
po ukončení zmluvného vzťahu nastupuje naopak sankcia pre omeškanie dlžníka s peňažným plnením
v podobe úrokov z omeškania, teda právo veriteľa požadovať vrátenie všetkých splatných nárokov, istiny

vrátane sumy dosiaľ splatných úrokov a poplatkov.

39. Súhrnom je potrebné konštatovať, že ak má byť spotrebiteľský vzťah posudzovaný mimo základných
zmluvných inštitútov podľa noriem občianskeho práva, je potrebné prehodnotiť predchádzajúcu
judikatúru a rozhodovaciu prax v obchodných veciach kde prevládal názor, že dlžník je povinný platiť
úroky až do vrátenia istiny. Úroky zo zmluvy sú totiž výslovne zmluvný nárok, nemožno ich požadovať

mimo existencie zmluvy o úvere (kde ich výška je limitovaná počas právneho vzťahu a ak neboli jasne
dohodnuté, je povinnosť ich úhrady v obvyklej výške), teda ak ich nemožno požadovať v prípade ak
zmluva nevznikla, tak ich nemožno požadovať ani v období po zániku zmluvy. Samozrejme týmto nie
je dotknutá povinnosť dlžníka nahradiť škodu porušením právnej povinnosti vrátiť peňažné prostriedky,
ktorá môže spočívať aj v ušlom zisku, teda do výšky prípadných úrokov, ktoré by veriteľ obdržal, keby

tieto prostriedky poskytol inému dlžníkovi.

40. V tomto prípade je potrebné dať za pravdu aj odôvodneniu rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 podľa ktorého, splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca

a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho
povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok
splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je
obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí,

ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však
príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto
prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú

sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník
nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu

peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,

kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a
veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd

takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom

veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradík ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený

sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s
protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky

patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.
1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom

mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka.

41. Súd preto spoločne s vyššie uvedeným názorom iného súdu vysloveného v odvolacom konaní

konštatuje, že ak by mal veriteľ právo nie len na úroky z omeškania, ale aj zmluvné úroky, nebolo by v
jeho záujme čím skôr vymôcť nárok na vrátenie požičaných prostriedkov, pretože by inkasoval ďaleko
viac ako keby tieto prostriedky poskytol inému dlžníkovi a to aj keby nedošlo k zmene výšky úrokových
sadzieb(odhliadnucodzníženiaúrokovýchsadziebpozmenemonetárnejpolitikyECB).Pretojelogické,
ževeriteľmánároknavrátenievšetkýchnárokovkudňumimoriadnehoodstúpeniaodzmluvyanásledne

na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy, ak nebola vrátená. V tomto smere je potrebné aj vykladať
jednotlivé ustanovenia zákonnej úpravy zmluvy o úvere, z ktorého je zrejmé právo veriteľa na zaplatenie
úrokov od poskytnutia prostriedkov do ich vrátenia, ale tento vzťah musí byť limitovaný existenciou a
trvaním zmluvného vzťahu, teda zmluvné plnenia nemožno požadovať po tom, čo zmluva zanikla či už
výpoveďou, odstúpením alebo uplynutím času.

42. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie nárokov na zaplatenie úroku
vyčísleného v sume 654,91 eur zamietol.

43. Zároveň z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou peňažného záväzku súd podľa § 517 ods. 2 Obč.

zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy s poukazom na ust. § 10c cit.
zák. priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy vo výške o 8 % vyššej ako je
základná sadzba ECB stanovená ku dňu omeškania, teda dňu nasledujúcom po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru.

44. Vzhľadom na čiastočne späťvzatie nároku pred prvým pojednávaním, súd konanie podľa § 145 ods.
2 CSP zastavil.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Nakoľko úspech žalobcu a žalovaného bol v obdobnom rozsahu vo vzťahu k uplatneným nárokom,
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).