Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Matulák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/137/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807209602
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3807209602.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: T.. M. A., nar.

XX.X.XXXX, bytom K., J. XX, proti žalovanej: N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K., J. XX, zastúpená JUDr.
Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova ulica č. 3, o určenie priebehu
vlastníckej hranice pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti, o žalobe žalobcu o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť prípadné zasahujúce
hnuteľné a nehnuteľné veci z jeho pozemku a uviesť narušený stav do pôvodného stavu, zastavuje.

II. Určuje hranicu pozemkov v katastrálnom území K. a to pozemkov parcela č. XXXX a XXXX vo

vlastníctve žalobcu, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX s pozemkami parcela č. XXXX a XXXX vo
vlastníctve žalovanej, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX tak, že táto hranica má priebeh po bodoch
7, 6, XX, 5, 4, 3, X a X vyznačených W. plánom č. XXX/XXXX, vyhotoveným dňa XX.X.XXXX T.. B. K.,
overeným dňa XX.X.XXXX T.. K. O., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.7.2007, upravenú písomným podaním zo dňa 20.9.2007 (viď
aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/18/2008-29 zo dňa 30.1.2008) právny predchodca
žalobcu, M. A., nar. XX.X.XXXX, sa domáhal určenia priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami
strán s tým, že následne bude žalovanej uložená povinnosť odstrániť prípadné zasahujúce hnuteľné,
resp. aj nehnuteľné veci z jeho pozemku a uviesť narušený stav do pôvodného stavu. Žalobu zdôvodnil
tým, že pri realizácii stavby na jeho pozemku parcela č. XXXX, XXXX vo výmere XXX mX na základe
stavebného povolenia zistil, že priebeh vlastníckej hranice s pozemkom parcela č. XXXX, XXXX tak, ako

je v súčasnosti vyznačený a zapísaný v katastrálnej mape a na listoch vlastníctva na Katastrálnom úrade
Trenčín, Správa katastra Prievidza, nie je v súlade so skutočným právnym vlastníckym vzťahom, pretože
skutočná výmera pozemku na parcele č. XXXX, XXXX je XXX m2. Na základe obsahov postupností
zápisov právnych listín grafickej časti pozemkových a katastrálnych máp je možné konštatovať, že
priebeh vlastníckej hranice tak, ako je evidovaný v terajšom súbore geodetických informácií katastra
nehnuteľnosti, nezodpovedá stavu bývalého pozemkového katastra a stavu pred ZMVM evidovaného
na podklade geometrického plánu zo dňa 16.11.1927 (Čd 707/28). Dá sa len predpokladať na základe

logických záverov a mier získaných z citovaného geometrického plánu a Ohlasovacieho hárku zo dňa
XX. a XX.X.XXXX, kde boli merané stavby, ktoré nezodpovedajú teraz existujúcim, že už v roku XXXX
užívacia hranica nezodpovedala vlastníckej hranici a teda, že existoval posun hranice z parciel č. XXX/XX, XXX/XX do parciel č. XXX/XX, XXX/XX. Dohoda o priebehu vlastníckej hranice so žalovanou
vzájomnou dohodou o určení priebehu vlastníckej hranice pozemku možná nie je.

2. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v prvom, písomnom vyjadrení k meritu veci
uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú, navrhuje túto zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu
trov konania. Uviedla, že podstatou žaloby je tvrdenie žalobcu, že súčasná, v katastri evidovaná
hranica medzi jej pozemkami a pozemkami žalobcu je sporná, resp. nezodpovedá hranici podľa
situačného plánu z roku 1938. Žalobca je právnym nástupcom po predchádzajúcich vlastníkoch

nehnuteľností, s ktorými ako susedmi ona, ani je rodičia, B. Z. a B. Z., nemali nikdy žiadne spory
týkajúce sa hranice medzi ich pozemkami, nikdy sa neviedli žiadne súdne spory a ani nevznikli žiadne
nedorozumenia, ktoré by riešili nejaké štátne orgány, či už mestský národný výbor alebo stavebný úrad.
Z uvedeného je zrejmé, že skutočná vlastnícka hranica, ktorá bola akceptovaná vyše 60 rokov, bola
totožná s užívacou a zaužívanou hranicou, ktorá prebiehala v prírode medzi jej rodinným domom a
rodinným domom suseda, ktorého postavenie je však po stavebných úpravách iné, než bolo po niekoľko

desaťročí predtým. Pamätá si, že vzájomne akceptovaná vlastnícka hranica prebiehala tak, ako je v
súčasnosti evidovaná v súčasnej mape katastra nehnuteľností. Vyhotovenie tejto mapy totiž kopírovalo
dlhodobo vzájomne akceptovanú hranicu a v mapových podkladoch katastra sa nachádzajú aj miery,
z ktorých sa dá aj v prírode priebeh tejto hranice vytýčiť. Pokiaľ by aj bol zistený technický posun
pri porovnaní spomenutých hraníc, niet žiadneho právneho dôvodu, súčasný priebeh hranice meniť,

pretože dlhoročným, dobromyseľným a nerušeným užívaním pozemku po nimi i susedmi akceptovanú
hranicu sa užívacia hranica ustálila ako hranica vlastnícka, pričom pri ochrane vlastníckeho práva
poukazuje najmä na dlhoročnú, dobromyseľnú držbu, nerušenosť i nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, či už zo strany jej, alebo jej právnych predchodcov a to ešte podľa ustanovenia § 115
a nasl. stredného Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.). Ako titul spomenutej oprávnenej

držby uvádza výslovnú dohodu medzi jej rodičmi, z ktorých otec zomrel v roku 1974 a právnymi
predchodcami žalobcu. Od rodičov má poznatky, že pred stavbou rodinného domu bol priebeh hranice
vzájomne odsúhlasený a dlhodobo až do príchodu žalobcu akceptovaný, bez akýchkoľvek sporov. Na
nehnuteľnostiach existujú oplotenia staré niekoľko desiatok rokov, ktoré boli umiestnené nimi na základe
vzájomnej dohody na hranici pozemkov, pričom plot na hranici, ktorú žalobca považuje za spornú,

vyhotovovali práve jeho právni predchodcovia a jej právni predchodcovia a ona takéto fyzické oddelenia
medzi jej pozemkami akceptovali a ona i naďalej akceptuje.

3. V priebehu konania, dňa 30.5.2012, právny predchodca žalobcu zomrel. Podľa Osvedčenia o
dedičstve sp.zn. 14D/758/2012, Dnot 169/2012, zo dňa 4.9.2012 (právoplatné dňa 4.9.2012), vydaného

JUDr. Eleonórou Kohajdovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Prievidzi, sa jeho právnym
nástupcom stal žalobca, s ktorým súd v ďalšom priebehu pokračoval v konaní podľa § 107 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku.

4. V priebehu konania (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 23.10.2008) sa žalovaná vzájomnou

žalobou domáhala, aby žalobcovi bola súdom uložená povinnosť odstrániť zasahujúce hnuteľné, resp.
nehnuteľné veci z pozemku žalovanej a uviesť všetko do pôvodného stavu.

5. V ďalšom priebehu konania žalovaná vzala vzájomnú žalobu späť (písomným podaním zo dňa
8.12.2011). Preto súd uznesením č.k. 12C/137/2007-309 zo dňa 20.4.2012 konanie o vzájomnej žalobe

žalovanej zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2012.

6. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 17.1.2013, vzal takisto žalobca v časti o uloženie povinnosti
žalovanej odstrániť prípadné zasahujúce hnuteľné, resp. aj nehnuteľné veci z jeho pozemku a uviesť
narušený stav do pôvodného stavu späť, z dôvodov ktorých súd konanie v časti o uloženie povinnosti

žalovanej odstrániť prípadné zasahujúce hnuteľné a nehnuteľné veci z jeho pozemku a uviesť narušený
stav do pôvodného stavu zastavil (§ 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

7. Súd teda v predmetnej veci v ďalšom priebehu konania konal už len vo veci určenia priebehu
vlastníckej hranice pozemkov vo vlastníctve strán sporu.

8. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu, svedkov T.. O. Z., T.. N. Y., T.. T.
Y., E. B. a P. X., znalcov T.. A. a T.. I. a oboznámením s obsahom spisu - výpismi z listu vlastníctva č.
XXXX, katastrálnymi mapami (č.l. 7, XX, XXX, XXX), situačnými plánmi (č.l. 8, XX), listom A. katastraO. (č.l. XX, XX), výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, výkazom ploch (č.l. XX), listom vlastníctva č. XXXX,
darovacou zmluvou (č.l. XX), časťou projektu pre stavby a prístavby domu žalobcu (č.l. XX), zápisnicou
o ohliadke nehnuteľností (č.l. XX, XXX), Z. C. úradu v K. z XX.X.XXXX (č.l. XX), Z. z roku XXXX (č.l.

XX), kúpnopredajnou zmluvou z roku XXXX (č.l. XX), uznesením E. súdu v O. z XX.X. XXXX (č.l. XXX),
písomnosťamizč.l.XXX-XXX,listomvlastníctvakevidenčnémulistuč.XXXX(č.l.XXX),súpisomparciel
(č.l.XXX),Z.U.úraduvO.č.XXXX/XXXXzodňaXX.X.XXXX(č.l.XXX),znaleckýmposudkomT..A.(č.l.
XXX), W. plánom č. XXC/XXX/XXXX (č.l. XXX), grafickým náčrtom (č.l. XXX), výpisy z listov vlastníctva
XXXXaXXXX(č.l.XXX-XXX),mapouevidencienehnuteľností(č.l.XXX), meračskýmnáčrtomč.XX(č.l.

XXX), mapou pozemkového katastra z č.l. XXX, písomnosťami z katastra nehnuteľností (č.l. XXX-XXX,
XXX-XXX), písomnosťami z archívu K. (č.l. XXX-XXX), výmermi z č.l. XXX a XXX, časťou projektovej
dokumentácie (č.l. XXX-XXX), spisom U. úradu v O. č. XXXX/XX (č.l. XXXd), U. katastra nehnuteľností
(č.l. XXX), fotografiami stavieb strán (č.l. XXX-XXX), zväčšeninou zamerania stavieb strán z roku XXXX
(č.l. XXX), potvrdením P. M. K. (č.l. XXX), darovacou zmluva (č.l. XXX), kúpnopredajnou zmluva (č.l.
XXX), P. M. K. z XX.X. XXXX (č.l. XXX), P. U. úradu O. zo dňa XX.X. XXXX spolu s plánikom (č.l. XXX-

XXX), plánom na stavbu obytného domu (č.l. XXX), Z. U. úradu O. č. XXXX/XXXX (č.l. XXX), písomným
podaním T.. N. B. (č.l. XXX), písomnými podaniami strán sporu, znaleckým posudkom T.. Hrivíka (č.l.
XXX), kúpnopredajnou zmluvou z XX.XX.XXXX (č.l. XXX), kópiou spisu U. notárskeho úradu č. XXXX/
XX (č.l. XXX-XXX), geometrickým plánom č. XXX/XXXX predloženým právnym zástupcom žalovanej
na pojednávaní dňa XX.X.XXXX ako i ďalšími písomnosťami, tvoriacimi obsah spisu, mal súd zistený

tento skutkový stav veci:

9. J. je výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností pre k.ú. K. na liste vlastníctva
č. XXXX, pozemkov parcela č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX
o výmere XXX m2, záhrady a stavby rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku

parcela č. XXXX.

10. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre k.ú. K. na
liste vlastníctva č. XXXX, pozemkov parcela č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a
parcela č. XXXX o výmere XXX m2, záhrady a stavby rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenom

na pozemku parcela č. XXXX.

11. Podľa stanoviska Správy katastra Prievidza doručeného žalovanej zo dňa 26.3.2007, týkajúceho
sa žiadosti o prešetrenie stavu evidovania nehnuteľností parcela č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX (stav bývalého pozemkového katastra, stav katastra pred J. - mapovaním), XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX (súčasný stav podľa registra C KN) v súboroch bývalého pozemkového katastra až po
súčasný stav v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľnosti v súvislosti s možným sporom o
priebeh vlastníckej hranice vyplýva, že po prešetrení danej veci, vychádzajúc z obsahov postupnosti
zápisov právnych listín, grafickej časti pozemkových a katastrálnych máp, je možné konštatovať, že
priebeh vlastníckej hranice tak, ako je evidovaný v terajšom súbore geodetických informácií katastra

nehnuteľností, nezodpovedá stavu bývalého pozemkového katastra a stavu pred J. evidovaného na
podklade geometrického plánu zo dňa XX.XX.XXXX (Čd XXX/XX). M. sa dá len predpokladať (na
podklade logických záverov a mier získaných z citovaného geometrického plánu a ohlašovacieho hárku
z XX. a XX.X.XXXX, kde boli merané stavby, ktoré ale nezodpovedajú teraz existujúcim), že už v roku
XXXX užívacia hranica nezodpovedala vlastníckej, teda že existoval posun hranice z parciel č. XXX/

XX, XXX/XX do parciel č. XXX/XX, XXX/XX. E. zistené skutočnosti nič nemenia na tom, že zostáva
v platnosti evidencia hranice tak, ako bola definovaná pri prevzatí nového katastrálneho operátu (s
poznámkou, že múr stavby postavenej na parcele XXXX tak, ako je evidovaná v katastri nehnuteľnosti
nie je súčasťou vlastníckej hranice), pretože v čase námietkového konania pred vyhlásením platnosti
obnoveného katastrálneho operátu ani jeden z vlastníkov predmetných nehnuteľností nevzniesol žiadnu

námietku, či pripomienku a malo sa teda za to, že hranica preberaná do obnoveného katastrálneho
operátu je vlastníkmi z oboch strán uznávaná a nie je sporná. V. stav veci možno zmeniť len dohodou
zúčastnených strán alebo podaním žaloby o určenie vlastníctva resp. určenie priebehu vlastníckej
hranice súdnou cestou.

XX. J. v priebehu celého konania tvrdila, že žalobca do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje,
že užíva aj časť pozemku v jej vlastníctve, čo žalobca v priebehu celého konania popieral.XX. Za účelom zistenia priebehu vlastníckej hranice pozemkov vo vlastníctve strán sporu, vzhľadom na
rozporné tvrdenia strán, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru W. a kartografia,
odvetvie W., T.. S. A., ktorá vyhotovila geometrický plán č. XXC/XXX/XXXX na úpravu hranice medzi

nehnuteľnosťami reg. C KN č. XXXX, XXXX a XXXX, XXXX dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa
XX.X.XXXX T.. J. Y., podľa ktorého plánu bola obnovená vlastnícka hranica medzi žalobcom a žalovanou
podľa Čd XXX/XX (príloha č. XX znaleckého posudku), ktorá má priebeh po bodoch XX, XX, XX, XX,
XX, X a XX. O. znalkyne celá hranica na mieste samom je užívaná stranami konania v daných bodoch,
jej priebehu a je v dovolených odchýlkach totožná s pôvodným geometrickým plánom č. Čd XXX/XX

(body č. XX, XX až XX možno na pôvodný operát a merania vykonané pred X.XX.XXXX považovať za
totožné). J. zápisy do katastra zo strany žalobcu ani zo strany žalovanej neboli vykonané, ktoré by mali
za následok zmenu vlastníckej hranice v porovnaní s pôvodnými zápismi. I. bola zmenená na podklade
mapovania J., kde vlastnícka hranica medzi žalobcom a žalovanou bola určená cez dom žalobcu. O.
zamerania pôvodných stavieb zakreslených v náčrte č. XX - príloha č. XX znaleckého posudku - a
pôvodného Čd XXX/XX zistila, že vlastnícka hranica má priebeh medzi domami, nie cez dom žalobcu.

V meračskom náčrte č. XX z mapovania J. - príloha č. X znaleckého posudku - prechádza vlastnícka
hranica medzi domami strán. R. pri mapovaní mohla nastať pri výpočtoch, kde ešte nebola k dispozícii
príslušná grafická technika a mapovanie sa vypočítavalo centrálne vo výpočtovom stredisku.

XX. O. vyššie uvedeného znaleckého posudku priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami strán je v prírode

označený (príloha č. 1, č. X znaleckého posudku) nasledovne:
- bod č. XX bol vypočítaný na priamo zameraný okap (na streche - vzdialenosť X,XX m od domu
žalovanej) domu žalovanej nad vlastníckou hranicou k ceste reg. C KN č. XXXX medzi bodmi č. X a
XX, ktoré sú priamo zamerané;
- bod č. XX bol vypočítaný - okap (na streche - vzdialenosť X,XX m od domu žalovanej) domu žalovanej

vedľa pôvodného múru domu - jedná sa o hranicu druhu pozemku medzi pozemkami žalovanej reg. C
KN č. XXXX - zast. plocha a reg. C KN č. XXXX - záhrada;
- bod č. XX - bod priamo zameraný - koniec okapu (na streche) domu žalovanej;
- bod č. XX - bod priamo zameraný - múr žalobcu napojený na dom žalobcu pri terase vo výstavbe;
- bod č. XX - bol vypočítaný - jedná sa o hranicu druhu pozemku medzi parcelami žalobcu reg. C KN č.

XXXX - zastavaná plocha a reg. C KN č. XXXX - záhrada;
- bod č. X bol priamo zameraný na oplotení žalobcu;
- bod č. XX bol priamo zameraný na konci oplotenia žalobcu.

XX. Z písomného znaleckého posudku T.. A. vyplynulo, že podľa platného stavu katastra zaberá

vlastnícky (zápis vykonaný na LV č. XXXX) žalovaná výmeru X mX (v prílohe č. 1, č. X znaleckého
posudku označené ako diely č. 1, 2) z vlastníctva žalobcu podľa pôvodných zápisov na LV č. XXXX
(LV č. XXXX) a XXXX. A. stav katastra bol zapísaný na podklade mapovania J. (základná mapa veľkej
mierky) v obci. O. skutočného užívania zaberá žalobca výmeru X mX (v prílohe č. 1, č. X znaleckého
posudku označené ako diel č. 3) z vlastníctva žalovanej podľa pôvodných zápisov na LV č. XXXX (LV

č. XXXX) a XXXX. V. č. X je po mapovaní J. zapísaný na LV č. XXXX v prospech žalovanej. O. zápisy
vykonané na LV č. XXXX (XXXX) a na LV č. XXXX mali technický podklad v geometrickom pláne č.
Čd XXX/XX. Z. hranica medzi stranami podľa tohto geometrického plánu je v prílohe č. X znaleckého
posudku znázornená bledomodrou farbou a má priebeh po bodoch č. XX, XX, XX, XX, XX, 2, XX až
XX. F. vlastnícka hranica bola znázornená v mape evidencie nehnuteľností (príloha č. X znaleckého

posudku) a od roku XXXX (vznik katastra nehnuteľnosti) do roku XXXX v mape katastra nehnuteľnosti
(príloha č. X znaleckého posudku). V roku XXXX bolo do katastra nehnuteľnosti zapísané mapovanie J.,
ktoré je znázornené na súčasnej katastrálnej mape (príloha č. X znaleckého posudku). Po mapovaní J.
bola pôvodná hranica zobrazená v geometrickom pláne č. Čd XXX/XX zmenená a je v prílohe č. 1, č. X
znaleckého posudku znázornená čiernou farbou ako súčasný stav katastra. K. č. XX až XX znázornený

bledomodrou farbou v prílohe č. X je určený pri mapovaní J. a je na mieste samom označený oplotením
žalobcu. O. zameraní znaleckého posudku tento bod predurčila novou polohou a číslom bodu XX. Z.
bodu č. XX a XX až XX je X,XX m, čo je v dovolenej odchýlke medzi mapovaním a novým zameraním
metódou W.. O. bol účel geometrického plánu na úpravu hranice a od X.XX.XXXX pri meraní W. je
dovolená odchýlka polohy bodu X,XX m, do geometrického plánu č. XXC/XXX/XXXX bol použitý bod č.

X určený metódou W.. J. - diel č. X o výmere X mX je vyčlenená časť - trojuholník medzi bodmi č. 2, XX
až XX, XX, 2. Z. (X,XX m2) časti medzi hranicou X, XX (modrá) a stavu katastra bola pričlenená k dielu č.
X (pôvodne X,XX m2) a určená na plochu 2 m2. Z. hranica medzi žalobcom a žalovanou má iný priebeh
- hlavne v prednej časti medzi domami ako bola určená v pôvodnom technickom podklade Čd XXX/XX.XX. V znaleckom posudku znalkyňa T.. A., na podklade zistení na A. katastra v O. v katastrálnom
území K. uviedla priebežne vykonané zápisy vlastníckych práv a technických podkladov do pozemkovej

knihy evidencie nehnuteľnosti a katastra nehnuteľnosti na listoch vlastníctva strán a ich právnych
predchodcov (č.l. X až X znaleckého posudku). F., že predmetom zamerania boli trvalo označené
lomové body (ploty, drevené kolíky, železné rúry, múry budov .....) hranice medzi žalobcom a žalovanou
a susedné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu. J. boli oplotenia a označenia riešených hraníc a
susedných nehnuteľností, samostatne stojace stavby. Z tohto merania určila súradnice lomových bodov

a vytvorila Z. (výmenná grafická informácia) súborov. Q. technický podklad k určeniu vlastníckych hraníc
zapísaných v katastri použila mapy pozemkového katastra - príloha č. XX, evidencie nehnuteľnosti -
príloha č. 8, katastra nehnuteľnosti - príloha č. 4, geometrický plán č. Čd XXX/XX, náčrt č. XX z roku
XXXX zo zamerania stavieb - príloha č. XX (náčrt z mapovania J.). J. ako výsledok z mapovania J.
použila vektorovú katastrálnu mapu číselnú vo formáte Z.. V k.ú. K. je vyhlásená platnosť už uvedenej
vektorovejkatastrálnejmapyčíselnej,čoznamená,ževýsledkommapovaniajekatastrálnamapaurčená

v lomových bodoch číslami bodov a súradnicami Y, X. E. katastrálna mapa je aktualizovaná elektronicky
formou grafických programov. O. mapa v danom katastrálnom území v zmysle vyhlášky X. SR č.
XXX/XXXX Z.z. je už neplatná. O. katastrálnej mapy a W. pri nezmenených pevných bodoch (múry
budov, ploty, okapy) nezistila rozdiely mimo dovolenej odchýlky X,XX m v polohe bodov. Do jej merania
predpísala geometrický plán č. Čd XXX/XX a náčrt č. XX, zo zamerania stavieb zistila, že vlastnícka

hranica medzi stranami je po mapovaní J. nesprávne zakreslená (má nesprávny priebeh) vzhľadom
ku skutočnosti, že jediný technický podklad, ktorým bola vlastnícka hranica pre žalobcu aj žalovanú
určená, je geometrický plán č. Čd XXX/XX. Z. hranica po mapovaní J. prechádza domom žalobcu, čo
nezodpovedá náčrtu z mapovania č. XX - príloha č. 9. O. príčinu, na podklade ktorej došlo k chybe nie
je možné zistiť. O. ide o spôsob spracovania výsledkov mapovania hromadne, bez možnosti kontroly

grafiky. V čase výpočtov merania mapovania ešte nebola k dispozícii grafická technika a papierové
mapy boli vyhotovené v mierke X:XXXX, kde vzhľadom na hrúbky čiar sa rozmery do cca XX cm nedali
zobraziť. G. techniky bola až v ďalších rokoch vytvorená vektorová katastrálna mapa, kde priamo v
grafickom programe je v príslušnej mierke, napr. X:XX možné už priebeh vlastníckej hranice cez dom
žalovanej dostatočne identifikovať. V prílohe č. X znaleckého posudku je dom žalobcu vykreslený tak,

aby bol uvedený záber viditeľný. V prílohe č. X znaleckého posudku obnovila pôvodnú vlastnícku hranicu
podľa geometrického plánu č. Čd XXX/XX, ktorá je aj v skutočnosti na mieste samom takto v zmysle
dovolených odchýlok užívaná.

XX. O. zástupca žalovanej sa so závermi súdom ustanovenej znalkyne nestotožnil. F., že aj podľa

zamerania v roku XXXX bola medzi domom žalobcu a hranicou oddeľujúcou jeho pozemok od pozemku
žalovanej medzera a hranica nešla cez dom žalobcu, ako je to teraz po J.. J. nebrala do úvahy, že
žalobca a jeho predchodca sa posunuli so stavbou, t.j. domom, za hranicu svojho pozemku a to smerom
do jej pozemku. L. preto je v súčasnosti stav v katastri nehnuteľnosti taký, aký je, a to správny. A. je len to,
kedy a kto sa s domom žalobcu posunul za hranicu jeho pozemku smerom do nehnuteľnosti žalovanej.

Že sa žalobca, resp. jeho právny predchodca posunul do pozemku žalovanej svedčí aj znížená výmera
jej pozemku a zväčšená výmera pozemku žalobcu. U. ako účelovú snahu znalkyne posunúť hranicu
pozemku smerom do pozemku žalovanej aj s poukazom na prípustnú odchýlku tolerancií, pretože
ak je prípustná odchýlka napr. XX alebo X cm od bodu, ide v podstate o dvojnásobnú dĺžku, ktorú
je možné uplatniť v neprospech žalovanej tak, ako to urobila znalkyňa. S týmto nemôže súhlasiť a

namieta správnosť posudku znalkyne, ktorá takýto záver urobila len preto, aby žalobca nemal svoj
dom v súčasnosti aj na pozemku žalovanej. R. priestor medzi domami celý život žalovaná užívala ako
svoj vlastný pozemok, predchodcovia žalobcu toto rešpektovali, uznávali jej vlastnícke právo k tomuto
pozemku a tento pozemok je jej vlastníctvom prípadne aj s poukazom na vydržanie vlastníckeho práva
podľa platných právnych predpisov platných ešte pre rokom XXXX (takzvaný stredný U. zákonník).

XX. J. so znaleckým posudkom T.. A. súhlasil, s tým, že podrobne zachytáva jednotlivé obdobia zápisov
parciel nehnuteľností so spornou hranicou medzi pozemkami žalobcu a žalovanej a podrobne vysvetľuje
vzniknuté chyby a nezrovnalosti medzi pôvodnými výmerami a mapovaním J.. Z. znaleckého posudku
je správne určenie vlastníckej hranice jeho pozemku so stanovenými vymeriavacími bodmi XX, XX,

XX, XX, XX, 2, XX, ktoré sú vypočítané resp. zamerané priamo na existujúcich konštrukciách (pevných
bodoch), nachádzajúcich sa na spornej hranici medzi oboma nehnuteľnosťami.XX. A. ustanovená znalkyňa po oboznámení sa s výhradami žalovanej k jej písomne podanému posudku
na záveroch znaleckého posudku zotrvala. F. tiež, že pri vypracovaní geometrického plánu, to čo jej
vyšlo predpísaním starých podkladov do merania, stotožnila so skutočnou užívacou hranicou v čase

merania. L. body sú vytvorené z dôvodu, že predpísaná hranica bola zidentifikovaná na skutočný užívací
stav v čase merania s tým, aby nemusela napríklad žalovaná pár centimetrov z okapu odstraňovať a
naopak, žalobca pár centimetrov z múru, bola vlastne určená s presnosťou pre súradnicový systém S-
B. s presnosťou X,XX m. Z. medzi stavbami X,XX m namerala s prihliadnutím na prienik so zemským
povrchom. O. s povolenou toleranciou, pričom nevylúčila, že prípadný iný znalec by mohol dospieť pri

meraní k nejakým iným odchýlkam, než k akým dospela ona. O. v meraní odchýlku XX cm, hranica teda
môže byť o XX cm bližšie k rodinnému domu žalobcu, než ako hranicu vytýčila, rovnako to môže byť
aj naopak.

XX. V písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX žiadal právny zástupca žalovanej, aby súd z dôvodu,
že znalkyňa sa na rozdiel od svojho poslania a úlohy zistiť správny priebeh hranice spreneverila účelu

zachovať hranicu medzi domami a pomôcť tak žalobcovi legalizovať stavbu, postavenú z časti na jej
pozemku, nariadil vo veci nové znalecké dokazovanie alebo aby ustálil priebeh hranice medzi domami
dohodou tak, aby bol rešpektovaný výsledok merania z roku XXXX, resp. hranica by sa ustálila totožne
s hranicou evidovanou správou katastra O. pred prestavbou domu žalobcom.

XX. Z písomného vyjadrenia T.. N. B., autorizovaného geodeta a kartografa zo dňa X.XX.XXXX,
predloženého do spisu žalobcom, mal súd zistené, že v októbri jej bola doručená žiadosť o prešetrenie
a posúdenie vlastníckej hranice medzi parcelami č. XXXX, XXXX zapísané na LV č. XXXX (predtým LV
č. XXXX) a parcelami č. XXXX, XXXX zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. K.. J., že dané parcely vznikli
geometrickým plánom č. Čd XXX/XX a boli evidované pod parcelami č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX,

XXX/XX a XXX/XX. Z logických záverov a mier získaných z ohlašovacieho hárku z roku XXXX, kde boli
merané stavby (nezodpovedajú terajším stavbám) existoval už posun užívacej hranice a nesúhlasil s
vlastníckou hranicou a vznikol posun parciel č. XXX/XX, XXX/XX do parciel č. XXX/XX, XXX/XX. Po
mapovaní J. boli parcely prečíslované na parcely č. XXXX, XXXX a XXXX, XXXX a na novo zmapovaná
hranica medzi nimi. J. nesúlad hranice zakreslenej vo vektorovej katastrálnej mape a vyšetrenej v

meračskom náčrte č. XX. I. prechádza stavbou. G. posúdiť, kde sa stala chyba, či pri vyhodnotení
mapovania, či pri meraní priamo v teréne. To znamená, že vlastnícka hranica má teraz iný priebeh ako
malapodľageometrickéhoplánuČdXXX/XX.Poprešetrenívšetkýchpodkladovzistila,žehranicamedzi
parcelami XXXX, XXXX a XXXX, XXXX by mala ísť stredom medzi stavbami na citovaných parcelách.

XX. Z výsluchu svedka T.. O. Z. mal súd zistené, že k.ú. K. malo pôvodne „zosúvislený“ operát mapy
v mierke X:XXXX. V roku XXXX bol vytvorený prvý geometrický plán (ďalej aj „GP“), ktorým došlo k
rozparcelovaniu určitej plochy a boli vytvorené konkrétne stavebné pozemky, ktoré pozemky následne
nadobudli do vlastníctva konkrétne osoby, okrem iného aj právni predchodcovia strán sporu. E. GP bol
meraný na vtedy už existujúce medze, ktoré už v súčasnej dobe neexistujú. A. hranica tak, ako je táto

oplotená, nemusí zodpovedať hranici vytýčenej v roku XXXX. Za tieto roky si strany postavili plot a
pozemky sa mohli posúvať. V XX-tych rokoch XX. storočia prebiehala obnova katastrálneho operátu
v K. novým mapovaním, kde sa zamerali existujúce ploty a celková situácia nehnuteľností tak, ako
boli, išlo o pozemné zamerania. Dá sa len porovnaním alebo nejakým priblížením zhodnotiť, či terajšia
hranica zodpovedá hranici v roku XXXX, presne určiť sa to však nedá. O. podľa GP z roku XXXX

pozemky mali mať šírku XX m, v súčasnosti nie je u každého pozemku šírka XX m. V roku XXXX boli
zameriavané stavby, ktoré v tom čase na tej ulici existovali, okrem iného išlo aj o stavby strán a podľa
meračského náčrtu, ktorý existuje, bola medzi pôvodnými objektmi vzdialenosť medzi múrmi XX cm.
G. došlo k dostavaniu nehnuteľnosti u žalovanej s tým, že sa dá matematicky dokázať, že obvodové
múry zostali zachované na pôvodnom mieste. Po mapovaní, resp. terajšej evidencii sa medzera medzi

oboma stavbami zúžila na XX cm. N. teda dom žalobcu bol rozšírený smerom k objektu žalovanej.
O. každou obnovou katastrálneho operátu prebieha vyšetrovacie konanie, kedy mapovacia skupina
vyšetruje priebeh hranice, robí si pritom náčrty, táto komisia komunikuje s vlastníkmi nehnuteľností, aby
zistila, komu patria jednotlivé ploty, a to kvôli určeniu priebehu hranice. V časti sporných pozemkov je
vo vyšetrovacom náčrte zakreslená hranica po múre žalobcu a od múru žalobcu by mala hranica viesť

k plotu. Zo strany mapérov došlo asi k úprave s ohľadom na existujúci GP z roku XXXX. E. vlastnícka
hranica tak, ako je zapísaná v evidencii katastra v hranici ,,reže“ múr domu vo vlastníctve žalobcu. O.
hranice, z ktorých sa pri GP z roku XXXX vychádzalo, už neexistujú, preto sa nedá v súčasnej dobe
povedať, či mapovanie J. tak zásadne zmenilo priebeh hranice, že by táto išla cez dom žalobcu. O.obnove katastrálneho operátu sa v podstate zmapuje to, čo v teréne existuje, a potom sa porovnáva,
či to, čo je tam teraz, bolo aj predtým. I. je v podstate pohyblivá, vychádza vždy z podkladu pôvodného
GP a tento sa porovnáva so skutočnosťou na mieste samom. K. sa do úvahy nejaké oporné body,

ktoré tam boli v čase, keď sa pôvodný GP vypracoval. T. o to, že sa nedá zo XXX % -nou určitosťou
overiť poloha terajšej hranice v porovnaní s hranicou pôvodnou. O. vyšetrovacieho náčrtu mapérov, bola
určená hranica pozemkov po múre žalobcu smerom k pozemku žalovanej. G., ako bol zistený v tomto
prípade lomový bod, mohol byť zistený buď meraním, alebo prepočtom. V tomto konkrétnom prípade asi
prepočtom. U. operát nadobudol právoplatnosť v roku XXXX, odvtedy je hranica pozemkov evidovaná

v katastri tak, ako i v súčasnosti. O. mapovaní v podstate išlo o to, aby sa zachovali pôvodné vlastnícke
hranice. Je pravda, že vo vyšetrovacom náčrte išla hranica po obvodnom múre vo vlastníctve žalobcu,
do katastra nehnuteľnosti však bola zavedená táto hranica tak, že rezala múr žalobcu. J. bol realizovaný
podľa mapovacieho náčrtu. C. došlo k zmene stavu, ktorý je zakreslený v roku XXXX, sa určiť nedá.

XX. Z. na rozporné tvrdenia strán sporu k výsledkom znaleckého dokazovania T.. A., a záverom dovtedy

vykonaného dokazovania, nariadil súd vo veci kontrolné znaleckého dokazovanie. A. ustanovený znalec
T.. Z. I., znalec z odboru W. a kartografia, odvetvie W., vo svojom písomne vyhotovenom znaleckom
posudku č. X/XXXX, ktorý doručil súdu dňa XX.X.XXXX, sa v podstate v celom rozsahu stotožnil
so závermi znaleckého posudku T.. A.. V grafickej znaleckej prílohe P5 vyznačil priebeh aktuálne
platnej vlastníckej hranice medzi nehnuteľnosťami strán v k.ú. K., pozemkami parcela č. XXXX, XXXX

a pozemkami parcela č. XXXX, XXXX zapísaných na LV č. XXXX, vlastnícka hranica podľa znalca
prechádza v súčasnosti ako spojnica medzi bodmi XX až XX, XX až XXX, XX až XXX, XX až XXX, XX
až XXX, a XX až XX tak, ako je vyznačené v grafickej znaleckej prílohe P5 tohto znaleckého posudku.
O. GP Čd XXX/XX, ktorým bol pôvodne historicky zadefinovaný priebeh predmetnej vlastníckej hranice,
prechádza táto hranica medzi bodmi BD tak, ako je vyznačené v grafickej znaleckej prílohe P9 hrubšou

čiarkovanou čiarou modrej farby. Z tohto grafického vyjadrenia je zrejmé, že aktuálne platná vlastnícka
hranicaevidovanávkatastrálnomoperáteniejeidentickáspôvodneurčenouvlastníckouhranicoupodľa
situačného plánu pri listine Čd XXX/XX. V minulosti došlo v evidencii nehnuteľnosti k posunu evidovanej
(právnej) hranice vyššie uvedených nehnuteľností vlastníkov pri obnove katastrálneho operátu novým
mapovaním v k.ú. K.. P. v priebehu vlastníckej hranice je zrejmý zo zákresu grafickej znaleckej prílohy

O O. historická vlastnícka hranica podľa Čd XXX/XX je vyznačená modrou čiarkovanou čiarou a
prechádzala medzi bodmi BD. Q. platná vlastnícka hranica prechádza súbežne s ňou a je označená jej
koncovými lomovými bodmi XX až XX, XX až XX plnou tenkou čiarou.

XX. Na rozdiel od žalobcu, žalovaná ani so závermi kontrolného znaleckého dokazovania spokojná

nebola. O. svojho právneho zástupcu tvrdila, že obaja znalci postupovali pri vypracovaní znaleckého
posudku povrchne a neodborne. U. vychádzali pri vytyčovaní hranice medzi nehnuteľnosťami z GP č. Čd
XXX/XX, podľa ktorého bola podľa znalcov určená hranica, pričom ide podľa znalcov o jediný technický
podklad. O. súčasťou súdneho spisu, ktorý mali znalci k dispozícii, je aj P. - Z. C. úradu v K. zo dňa
XX.X.XXXX, č. XX.XXX-XX/XXXX, ktorým bol zrušený vyvlastňovací nález U. úradu v O., podkladom

ktorého bol práve vyššie citovaný GP. GP ako technická pomôcka k právnemu aktu vyvlastnenia nebol
teda platným technickým podkladom, z ktorého mali a mohli znalci vychádzať. O. sú aj závery oboch
znaleckých posudkov nesprávne. O. advokáta súdu doručila písomné podanie zo dňa XX.XX.XXXX,
v ktorom podrobne rozoberá výsledok zamerania nehnuteľností po postavení rodinných domov jej a
žalobcovými právnymi predchodcami a z tohto zamerania i prepočtu omerných mier na súčasný stav na

miesto samé je podľa nej celkom zjavné nesprávne zistenie aj technickej hranice oboma znalcami. Je
celkom zjavné, že žalobca resp. jeho právni predchodcovia sa s domom pri jeho prestavbách posunuli
do jej nehnuteľnosti. G. tomu, že žalobca medzitým svoj dom zo strany od nej omietol a zasiahol do jej
nehnuteľnosti, je overiteľné pri porovnaní omerných mier v zameraní skutočného stavu v roku XXXX (t.j.
prílohač.XXznaleckéhoposudkuT..A.)soskutočnýmstavomsúčasnosti,žehranicaurčenáznalcamije

nesprávna, je posúvaná účelovo do jej nehnuteľnosti. J. v žiadnom prípade neprislúcha právo zneužívať,
hoci právnym predpisom dovolené odchýlky pri meraní na prospech jednej zo strán konania len preto,
aby si tento mohol dom s ktorým sa posunul pri jeho prestavbe až na hranicu ešte aj zatepliť. E. na tom,
aby súd ustálil majetkovú hranicu medzi jej a žalobcovými nehnuteľnosťami tak, aby zostatok medzery
medzi jej domom a súčasným stavom domu žalobcu zostal v celosti jej vlastníctvom, pretože tak je to

správne, tak to vyplýva z merania z roku XXXX a v medzierke má aj svoj plynomer. G. na pojednávanie
predvolať a vypočuť znalca I., aby sa vyjadril k jej námietkam a aby vysvetlil rozpor záverov jeho
znaleckého posudku s výsledkom zamerania rodinných domov a hranice z roku XXXX a aby následnevyhotovil vytýčenie majetkovej hranice v súlade s jej návrhom a teda aj v súlade s dlhodobo zaužívaným
stavom preukázaným vykonaným dokazovaním.

XX. J. T.. Z. I. na pojednávaní pred súdom na záveroch svojho písomného znaleckého posudku zotrval.
F., že mal dostatok podkladov k tomu, aby mohol znalecký posudok vypracovať. A. plán je možné zrušiť,
zrušené mohlo byť aj vyvlastňovacie rozhodnutie, GP z roku XXXX mohol byť však použitý aj na iné
konania, čo sa aj bežne stávalo. M. byť GP zaevidovaný v katastri a overený aj keď nebol použitý
z dôvodu zrušeného vyvlastňovacieho konania, ktorého bol súčasťou. G. tomu mohol byť takýto GP

použitý pre ďalší zápis do katastra, mohol byť súčasťou ďalšieho rozhodnutia, resp. listiny, ktoré sa
do katastra dostali. J. iný technický podklad, okrem situačného plánu z roku XXXX nikde nenašiel,
ani na katastri nehnuteľností, preto sa môže domnievať, že tento istý situačný plán z roku XXXX bol
použitý na zápis vlastníckych hraníc do katastra. G. s tvrdím právneho zástupcu žalovanej, že tento GP
nemohol byť použitý na určenie vlastníckych hraníc a že nemohol byť súčasťou ďalšie vyvlastňovacieho
resp. podobného konania, ktorým sa vlastnícke hranice predmetných parciel zapísali do katastra. GP

neriešil priebeh vlastníckych hraníc pozemkov, ale len domeriaval jestvujúce stavby, resp. predmetom
bolo zameranie jestvujúcich stavieb do parciel, ktoré vznikli práve GP z roku XXXX. J. posudok by mohol
prepracovať, pokiaľ by právny zástupca žalovanej doložil nejakú listinu, napríklad vyvlastňovací súpis,
ktorého podkladom bol GP z roku XXXX. S takýmto podkladom, resp. právnou listinou on nedisponuje,
a ani takúto písomnosť nenašiel. O. právny zástupca žalovanej tvrdí, že podkladom pre zápis do

katastra bol druhý GP z roku XXXX a nie GP z roku XXXX, mal by to preukázať. O. určení vlastníckej
hranice pozemkov je GP z roku XXXX nepoužiteľný, pretože nie sú okotované vlastnícke hranice, jej
priebeh, vzhľadom k jestvujúcemu stavu. C. tam boli úmerné miery, bol by použiteľný. M. rodinnými
domami sú úmerné miery, nerieši to však vlastnícku hranicu, preto vychádzal len z prvého GP, z roku
XXXX, iný k dispozícii nemal. Už v čase merania druhého GP z roku XXXX existoval nejaký posun

medzi vlastníckou hranicou fyzicky rešpektovanou a hranicou, ktorá vznikla v roku XXXX. S takýmito
vecami sa stretáva dosť často. M. v minulosti neboli také presné, ako v súčasnosti. Z. hranice sa v
roku XXXX užívali nie v súlade s pôvodným GP. E. hranice nových máp je XX cm, v roku XXXX táto
stredná chyba nebola ani definovaná, bola ešte viac ako XX cm. V súčasnosti sa meria vlastnícka
hranica v súradnicovom systéme, ktorý je platný pre celú SR. GP z roku XXXX boli lokálnymi GP,

vzťahovali sa len na vyvlastňovanú časť, najpresnejšie údaje z predmetného nákresu sú úmerné,
zadefinované šírky pozemkov XX m. V prípade J. ide o obnovu katastrálneho operátu, zmapuje sa
vlastnícka hranica, prizvané sú obidve dotknuté strany vlastníckou hranicou, tieto strany si vlastnícku
hranicu odsúhlasia alebo neodsúhlasia. Ak si hranicu neodsúhlasia, zakreslí sa táto hranica ako sporná.
Ak ju strany odsúhlasia, potvrdia to svojím podpisom v protokole o miestnom vyšetrovaní, čo je aj

v podstate dokladom terajším pre kataster, teda že zákres vlastníckej hranice prebehol korektne a
obe strany ho rešpektujú. O. hranica nebola namietaná, je platná. O. katastrálneho zákona, obnova
katastrálneho operátu je jednoznačne platná, jediný spôsob, ako túto hranicu, ktorá je platná zmeniť, je
zmena prostredníctvom súdneho rozhodnutia, alebo dohoda formou katastrálneho konania na katastri.
O. s toleranciou XX cm. O. vychádzal z mier úmerných zo stavieb (príloha O vyšla mu vzdialenosť XX

cm medzi domami strán sporu. O. sa vyhotovil GP, ktorého výmery korešpondujú s údajmi v katastri pred
mapovaním, neverí zo svojich skúseností tomu, že bol robený ďalší technický podklad. K. bežné, že ak
sa jedno vyvlastňovacie konanie zrušilo, robilo sa ďalšie, ale nezmenil sa pôvodný technický podklad,
zostal tento väčšinou ten istý, neboli zmenené výmery. V prípade, ak by aj bol robený iný technický
podklad, výsledky by boli v podstate rovnaké, rozdiel vo výmerách by bol len minimálny.

XX. O. zástupca žalovanej na pojednávaní dňa X.XX.XXXX okrem iného uviedol, že požiadal štátny
archív v T. pri G. ohľadne archivácie dokumentácie bývalého J. úradu v G., ktorý bol druhostupňovým
úradom, avšak bezvýsledne. T. mu o to, aby pozreli vyvlastňovací výmer z roku XXXX, či sa tam
nachádza situačný plán, na ktorý sa tento výmer odvoláva. J., že vtedajší okresný úrad síce rešpektoval

rozhodnutie C. úradu v K. o zrušení predchádzajúcej výmery, ale výslovne uvádza, že nedávajú
realizovať výmaz z pozemkovej knihy, čiže pozemková kniha a evidencia zostali nedotknuté. G. tomu
v roku XXXX bolo vydané nové rozhodnutie už bez akéhokoľvek zápisu do pozemkovej knihy a práve
toto rozhodnutie je titulom na vyvlastnenie a nadobudnutie vlastníctva právnych predchodcov strán k
pozemkom. C. nie je možné dopátrať sa situačného plánu, resp. overiť, či ten z roku XXXX je totožný

s tým, ktorý bol použitý pri výmere v roku XXXX, uviedol, že by sa malo vychádzať z dlhodobého
užívacieho stavu, pretože dlhotrvajúci stav držby od roku XXXX až do roku XXXX, dokedy žiaden
spor medzi stranami, resp. ich právnymi predchodcami nebol, nehnuteľnosti boli užívané v tom stave,
ako bolo preukázané v konaní a súd, resp. aj znalci by mali túto okolnosť brať do úvahy, pretože jecelkom zrejmé, že hranica sa dá na súčasný terén určiť len s toleranciou, ako povedal T.. I., najmenej
XX cm. Je spravodlivejšie brať do úvahy skutočný užívací stav, pretože v ňom obe strany vyjadrili
dlhodobo svoju vôľu rešpektovať svoje vlastnícke právo navzájom v zaužívanej hranici. U. na katastri

u T.. Z., ako je možné, že v katastri je evidovaná hranica tak, ako je evidovaná, teda podľa znalcov
nesprávne. Z. mu, že situačný plán, z ktorého vychádzali znalci, vychádza z pevných bodov, od ktorých
sa zameriavali jednotlivé hranice novoutvorených pozemkov, pričom tieto pevné body sú zničené,
pretože sa nachádzajú pod hlavnou cestou a hranice sa dajú určiť len porovnávaním jednotlivých šírok
pozemkov v celej ulici. E. museli postupovať aj znalci a z tohto dôvodu výsledok ich merania zahrňuje v

sebe aj chybovosť, ktorá vyplýva v podstate z neexistencie pevných bodov a v podstate vychádza len
z užívacích hraníc susedných pozemkov.

XX. Z vyjadrenia A. katastra O. zo dňa XX.X.XXXX mal súd zistené, že U. list č. XX/XX a snímka
rozdelenia č.d. XXX/XXXX (viď pozemnoknižná vložka č. XXX K.) sa v pozemkovej knihe nenachádza.
E. rozdelenie parciel nie je zakreslené na mape.

XX. Z výsluchu žalobcu ako i ďalších, v konaní vypočutých svedkov, mal súd zistené, že hranica
pozemkov medzi žalobcom a žalovanou, resp. ich právnymi predchodcami v minulosti nikdy sporná
nebola, a to až do roku XXXX, kedy si začal žalobca, resp. jeho právny predchodca rekonštruovať svoju
nehnuteľnosť - rodinný dom.

XX. Z výpovede svedka O. I. mal súd zistené, že spory medzi ním, resp. žalovanou, jeho manželkou
a žalobcom začali niekedy v roku XXXX, keď žalobca mal zúžiť medzierku medzi domami na jeho
pozemku. M. medzi domami používal on na záhradkárske účely, mal tam uskladnené rôzne foršne,
stavebný materiál a to až do začatia prestavby rodinného domu žalobcu do roku XXXX. E., že žalobca

zabral z ich pozemku XX cm, o ktorú výmeru rozšíril základy svojho domu. N. jeho svokor dal medzi
pozemky v časti, kde sú postavené rodinné domy, koľajnice. B. bola o dĺžke XX cm a od nej sa mal
vyvíjať šikmý záber až po koniec záhrady. J. z koľajnice odpílil a posunul sa na ich pozemok. O. tiež na
to, že medzi domami strán je plynová prípojka, z roku XXXX a teda medzi domami v tom čase musela
byť väčšia medzera, inak by táto prípojka nemohla byť realizovaná. Z. medzi domami, v čase keď prišiel

do K. bývať, bola XX cm, táto patrila jeho manželke a tak sa to aj užívalo.

XX. Z výpovede svedkyne T.. N. Y., dcéry žalovanej, vyplynulo, že oni dom nikdy neprerábali, vzťahy
medzi stranami neboli nikdy v minulosti, až do roku XXXX, narušené, žalobca zrútil pôvodný dom, keď
začal nabíjať novú deku, stavať múry, posunul sa na ich pozemok, zabral im polovicu z medzierky,

ktorá dovtedy medzi domami bola, túto vždy užívali oni, mali tam uložené rôzne veci. V súčasnosti je
medzierka tak úzka, že sa tam nedá ani ísť, zatepliť dom, zostalo tam asi XX cm.

XX. Z výpovede svedka T.. T. Y., zaťa žalovanej, súd zistil, že problémy medzi jeho svokrou a žalobcom
začali niekedy vtedy, keď žiadal žalobca o povolenie pre stavbu domu. V. nejaké problémy medzi nimi

neregistroval. Z., že žalobca pristavoval plot, múr dlhý asi X,X m. Od pristavaného múru realizovaného
žalobcom smerom k záhrade bola užívacia hranica medzi pozemkami tak, ako je to i v súčasnosti. E., že
aj vizuálne sa dá zistiť, že žalobca sa posunul na pozemok žalovanej. M. medzi domami v minulosti bola
určite aspoň XX cm. J. to vtedy, keď tam robili vráta čo bolo asi XX rokov dozadu. E. je tam medzera
asi o šírke XX-XX cm. O. medzi rodinnými domami žalobca nevyužíval, svokor tam mal uložené rôzne

veci. M. si, že z domu žalovanej smerom k domu žalobcu trčali dve koľajnice, jednu z nich žalobca skrátil
v čase, keď začal prestavovať dom. V súvislosti s prestavbou jeho domu boli nedorozumenia medzi
žalovanou a žalobcom.

XX. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že problémy, ktoré sú medzi

stranami, resp. boli medzi jeho otcom a žalovanou, vyplynuli z dôvodu prestavby rodinného domu, ktorý
začal prestavovať jeho otec. K. to v roku XXXX, dovtedy žiadne problémy medzi nimi, resp. aj medzi
právnymi predchodcami strán neboli. V roku XXXX žalovaná požiadala správu katastru, aby sa vyjadrila
k užívacej hranici medzi ich pozemkami, žiadala to kvôli samotnej prestavbe rodinného domu. A. začali
namietaťposunhranicesmeromknim,čovšakvyvrátilkatasterstým,žeužvrokuXXXXdošlokzabratiu

práve ich pozemkov žalovanou, resp. ich právnymi predchodcami. Q. svojimi múrmi sa nepriblížili k
oplechovaniu strechy žalovanej, základy domu posunúť nemohli z dôvodu, že pivnice sú pôvodné,
pričom múr ťahali na pôvodné pivnice, čo je zrejmé z fotografie.XX. Z výsluchu svedkyne E. B., susedy strán sporu, mal súd zistené, že strany, resp. ich právni
predchodcovia užívali pozemky v minulosti tak, ako ich užívajú aj v súčasnosti. G. medzi nimi žiadne
problémy ohľadne pozemkov. V období od marca XXXX do marca XXXX síce v K. nebývala, chodila

však za mamou, väčšinou na víkendy. C. boli nejaké problémy medzi stranami, resp. ich predchodcami,
vedelabyto.O.medziniminastaliažpotom,keďzačalžalobca,resp.jehootecprerábaťstarýrodičovský
dom, ktorý bol v podstate zrútený a na jeho pôvodnom mieste postavený úplne nový dom. Z. tiež, že
medzi stranami vznikol problém ohľadne užívania priestoru medzi ich domami, vie, že sa tento priestor
premeriaval. E. časť priestoru medzi domami v minulosti užívala žalovaná, resp. jej rodičia. M. tam

vždy uložené nejaké foršne, resp. stavebný materiál. E. priestor tak, ako v súčasnosti, i v minulosti bol
žalovanou uzavretý. Či sa v minulosti medzierka nejako zužovala, resp. rozširovala, uviesť nevie. G., že
by do základov rodinného domu žalovanej boli v minulosti robené nejaké zásahy.

XX. A. P. X., dcéra žalovanej, na pojednávaní uviedla, že v minulosti bývala v mieste bydliska svojej
matky až do XX-tych rokov XX. storočia. O., že keď bola malá, zvykla sa hrávať v priestoroch medzi

domami vo vlastníctve strán sporu, vždy tam bola nejaká medzera, mohlo ísť o XX až XX cm. G. sa, že
by strany, resp. ich právni predchodcovia v minulosti nejako zle nažívali, pokiaľ ide o spory o hranicu,
nevie o tom nič. G. si takisto na žiadne osobné konflikty.

XX. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX právny zástupca žalovanej predložil súdu geometrický plán

špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorý si dala na vlastné náklady vyhotoviť žalovaná.
A. uviedol, že jeho klientka i naďalej zotrváva na svojich doterajších prednesoch s tým, že nijako
nezasiahla do nehnuteľnosti žalobcu, vždy rešpektovala dlhodobý stav užívania nehnuteľností. G. sa
vysporiadať s tým, že aj podľa geometrického plánu, ktorý predložil do spisu, by sa mala znížiť výmera
jej pozemku o X m2, aj keby sa pripustilo, že v súčasnosti evidovaná hranica pozemkov v katastri je

nesprávna a to vinou mapérov, resp. tých, čo vyhotovovali mapy v XX-tych rokoch XX. storočia. Aj tak
by v podstate prichádzala podľa tohto GP o X mX a prípadne pri akceptácii znaleckého posudku by
prišla o X mX v rozpore s tým, čo v skutočnosti na základe kúpnej zmluvy nadobudla v minulosti. GP zo
dňa XX.X.XXXX je z jeho pohľadu menším zlom pre žalovanú. Na tomto pláne je červenou plnou čiarou
vyznačený priebeh hranice v podstate korešpondujúci so súčasným užívacím stavom. Z tohto pohľadu

sa prikláňa k tomu, aby súd za hranicu pozemkov určil hranicu vyznačenú na tomto GP ako spojnicu
bodov 7, 6, XX, 5, 4, 3, X a 1. Z. k tomu, že dochádza k previsu strechy žalobcu až na takto vytýčenú
hranicu, ráta tento GP aj so zriadením vecného bremena, to je však otázka dohody, v tomto konaní na
zriadení vecného bremena netrvajú. F. si, že previs strechy bol už v minulosti, vyplýva to z jednej fotky
zo XX-tych rokov, ide o dlhodobo zaužívaný stav, pričom strecha nie je postavená v rozpore s dlhodobo

užívacím vzťahom. A. dal do pozornosti súdu to, že žalovaná sa nevie stotožniť s tým, že je v spore
pasívne legitimovaným subjektom ako suseda žalobcu, pričom podľa jej názoru pasívne legitimovaným
subjektom by mal byť kataster nehnuteľností, ktorý celý problém aj spôsobil. E. sa však k celej veci
stavia alibisticky a navrhol to, aby predmetnú vec vyriešil súd. O. tiež na to, že žalovaná mala v súvislosti
s týmto konaním značné náklady. O. ide o trovy konania, ktoré žalovanej v spore vznikli, tieto si bude

znášať sama, s tým, že pokiaľ ide o trovy, ktoré vznikli štátu, ich preddavkovaním, poukázal na to, že
tento spor museli strany viesť napriek tomu, že nič nezavinili, nikto druhej strane nezabral časť pozemku,
a vec bola len technického charakteru, mal ju vyriešiť kataster, čo neurobil, na základe čoho boli potom
nútení sa súdiť. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaná je poberateľkou starobného dôchodku vo
výške XXX,XX eur a vdovského dôchodku vo výške XXX,XX eur mesačne a len jej mesačné náklady

na bývanie predstavujú sumu XXX,XX eur.

XX. J. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX potvrdil, že právnym zástupcom žalovanej predložený
geometrický plán zo dňa XX.X.XXXX v podstate akceptuje. A. s tým, aby súd v predmetnej veci rozhodol
na základe tohto geometrického plánu, s obsahom ktorým sa oboznámil pred pojednávaním. A., ktorý je

vyznačený v tomto geometrickom pláne, zodpovedá stavu z minulosti, čo možno dokumentovať rôznymi
starými fotografiami z predchádzajúceho obdobia. I., ktorá je vyznačená v tomto geometrickom pláne,
je hranicou, v ktorej sa nehnuteľnosti už v minulosti medzi stranami, resp. ich právnymi predchodcami
užívali. Súhlasil s tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že všetky problémy ohľadne tejto veci spôsobil
kataster nehnuteľností. Vec ho už stála značné finančné prostriedky, pričom nehnuteľnosť nedokáže

plnohodnotne užívať. Ako žalobca navrhol, aby súd určil priebeh hranice medzi pozemkami parcela č.
XXXX, XXXX a XXXX, XXXX na základe geometrického plánu zo dňa 13.4.2017 tak, ako je hranica
pozemkov na tomto geometrickom pláne zakreslená červenou čiarou ako spojnica bodov 7, 6, 12, 5, 4,
3, 2 a 1. Súhlasil aj s tým, aby si trovy konania každá zo strán znášala sama.37. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s ním.

38. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

39. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

40. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

41. Zo stavu evidovania nehnuteľností vo vlastníctve strán, pozemkov parcela č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX (stav bývalého pozemkového katastra, stav katastra pred J. - mapovaním), XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX (súčasný stav podľa registra C KN) v súboroch bývalého pozemkového katastra
až po súčasný stav v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľnosti v súvislosti s priebehom

vlastníckej hranice vyplýva, že vychádzajúc z obsahov postupného zápisu právnych listín, grafickej časti
pozemkových a katastrálnych máp, je možné konštatovať, že priebeh vlastníckej hranice pozemkov
vo vlastníctve strán sporu tak, ako je evidovaný v terajšom súbore geodetických informácií katastra
nehnuteľností, nezodpovedá stavu bývalého pozemkového katastra a stavu pred ZMVM evidovaného
na podklade geometrického plánu zo dňa 16.11.1927 (Čd 707/28). Dá sa len predpokladať (na podklade

logických záverov a mier získaných z citovaného geometrického plánu a Ohlasovacieho hárku z 13. a
14.7.1934 (ktorý však súd k dispozícii nemal), kde boli merané stavby, ktoré ale nezodpovedajú teraz
existujúcim, že už v roku 1934 užívacia hranica nezodpovedala vlastníckej, teda že existoval posun
hranice pozemkov z parciel č. XXX/XX, XXX/XX (vo vlastníctve žalobcu) do parciel č. XXX/XX, XXX/
XX. (vo vlastníctve žalovanej).

42. Vyššie zistené skutočnosti však nič nemenia na tom, že zostáva v platnosti evidencia hranice
pozemkov strán tak, ako bola definovaná pri prevzatí nového katastrálneho operátu (s poznámkou, že
múr stavby postavenej na parcele XXXX tak, ako je evidovaná v katastri nehnuteľnosti nie je súčasťou
vlastníckej hranice), pretože v čase námietkového konania pred vyhlásením platnosti obnoveného

katastrálneho operátu ani jeden z vlastníkov predmetných nehnuteľností nevzniesol žiadnu námietku,
či pripomienku a malo sa teda za to, že hranica preberaná do obnoveného katastrálneho operátu je
vlastníkmi z oboch strán uznávaná a nie je sporná.

XX. A. veci evidovaný na katastri bolo možné zmeniť len dohodou strán alebo podaním žaloby o určenie

vlastníctva resp. určenie priebehu vlastníckej hranice súdnou cestou. A. sporu sa na priebehu hranice
pozemkovvichvlastníctvedohodnúťnevedeli,pretosúdvovecinariadilznaleckédokazovanieznalcami
z odboru W. a kartografia, odvetvie W., T.. A. a T.. I..

XX.J.T..S.A.vyhotovilageometrickýplánč.XXC/XXX/XXXXnaúpravuhranicemedzinehnuteľnosťami

reg. C KN č. XXXX, XXXX a XXXX, XXXX dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa XX.X.XXXX T.. J.
Y., podľa ktorého plánu bola obnovená vlastnícka hranica medzi žalobcom a žalovanou podľa Čd XXX/
XX (príloha č. XX znaleckého posudku), ktorá má priebeh po bodoch XX, XX, XX, XX, XX, X a XX. O.
znalkyne celá hranica na mieste samom je užívaná stranami konania v daných bodoch, jej priebehu a je
v dovolených odchýlkach totožná s pôvodným geometrickým plánom č. Čd XXX/XX (body č. XX, XX až

XX možno na pôvodný operát a merania vykonané pred X.XX.XXXX považovať za totožné). J. zápisy
do katastra zo strany žalobcu ani zo strany žalovanej neboli vykonané, ktoré by mali za následok zmenu
vlastníckej hranice v porovnaní s pôvodnými zápismi. I. bola zmenená na podklade mapovania J., kde
vlastnícka hranica medzi žalobcom a žalovanou bola určená cez dom žalobcu. O. zamerania pôvodných
stavieb zakreslených v náčrte č. XX - príloha č. XX znaleckého posudku - a pôvodného Čd XXX/XX

zistila, že vlastnícka hranica má priebeh medzi domami, nie cez dom žalobcu. V meračskom náčrte č. XX
z mapovania J. - príloha č. X znaleckého posudku - prechádza vlastnícka hranica medzi domami strán.
R. pri mapovaní mohla nastať pri výpočtoch, kde ešte nebola k dispozícii príslušná grafická technika amapovanie sa vypočítavalo centrálne vo výpočtovom stredisku. So závermi znalkyne T.. A. sa v celom
rozsahu stotožnil aj znalec T.. I. (kontrolné znalecké dokazovanie).

XX. Z výsluchu strán sporu a takisto svedkov mal súd v konaní preukázané, že užívací stav
nehnuteľností vo vlastníctve strán (najmä priestor medzi stavbami - rodinnými domami strán) nie je úplne
totožný s hranicou nehnuteľností určenou geometrickým plánom č. XXC/XXX/XXXX. J. z tohto dôvodu
predovšetkým žiadala, aby priestor medzi rodinnými domami, ktorý vždy užívala ona, resp. jej právny
predchodcovia bol v evidencii nehnuteľností na katastri vyznačený ako jej vlastníctvo.

XX. Z vyššie uvedených dôvodov si žalovaná dala na vlastné náklady vypracovať geometrický plán
(ktorý zohľadňoval predovšetkým užívaný stav predmetných nehnuteľností) uvedený vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, na podklade ktorého aj žiadala, aby súd určil priebeh hranice medzi pozemkami vo
vlastníctve strán sporu. J. proti tomuto geometrickému plánu nemal žiadne výhrady a takisto navrhol,
aby súd určil priebeh hranice medzi pozemkami vo vlastníctve strán podľa tohto geometrického plánu.

XX. A. preto určil hranicu pozemkov v katastrálnom území K. a to pozemkov parcela č. XXXX a XXXX
vo vlastníctve žalobcu, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX s pozemkami parcela č. XXXX a XXXX vo
vlastníctve žalovanej, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX tak, že táto hranica má priebeh po bodoch
7, 6, XX, 5, 4, 3, X a X vyznačených W. plánom č. XXX/XXXX, vyhotoveným dňa XX.X.XXXX T.. B. K.,

overeným dňa XX.X.XXXX T.. K. O., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

48. Strany sporu sa nevedeli vo veci dohodnúť a na vyriešenie ich sporu o vlastnícku hranicu
nehnuteľnostívichvlastníctvebolopotrebnévovecivykonaťrozsiahledokazovanie,vrátaneznaleckého
dokazovania. Z výsledkov dokazovania vo veci bol súd toho názoru, že úspech, resp. neúspech strán bol

v spore v podstate rovnaký. Preto o trovách strán rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Strany
sa napokon v konaní dohodli, že si každá strana bude znášať vynaložené trovy v konaní sama.

49. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 257 CSP. Súd sa stotožnil s názormi strán

sporu a síce, že spor o určenie hranice pozemkov v ich vlastníctve museli viesť napriek tomu, že nič
nezavinili, nikto druhej strane nezabral časť pozemku, a vec bola len technického charakteru, mal ju
vyriešiť kataster, čo však neurobil, na základe čoho boli strany nútené aj viesť tento spor. Z vyššie
uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa súd štátu náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v
konaní zaplatením znalečného a svedočného z rozpočtových prostriedkov súdu a v súvislosti s nákladmi

na použitie osobného motorového vozidla súdu pri ohliadke nehnuteľností, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.