Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614010211
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614010211.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.2.2017 v trestnej
veciprotiobž.T.K.pretrestnýčinublíženianazdravípodľa§221ods.1Tr.zák.,vjednočinnomsúbehus
trestným činom výtržníctva podľa 202 ods. 1 Tr. zák. (účinného do 31.12.2005) o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/84/2014 zo dňa 26.8.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku, z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, z a s t a v u
j e trestné stíhanie proti obžalovanému T. K., nar. XX.XX.XXXX v Y., bytom Y., F. XXX/XX, pre skutok
právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona (č. 140/1961
Zb.) v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona (č. 140/1961

Zb.), ktorý mal spáchať tak, že
dňa 28.6.2004 okolo 03.00 hod. na chodníku pred pohostinstvom „R. T.“ na S. ulici v Y. chytil za ľavé
rameno U. X. a prehodil ju cez seba s jej dopadom na zem, následne sa nad ňu zohol aby ju udrel, no
keď U. X. použila proti nemu slzný plyn, strhol jej z pleca kapsu, ktorú však počas následného úteku
odhodil a U. X. pritom utrpela nalomenie kľúčnej kosti vľavo, ktoré si vyžiadalo jej práceneschopnosť od

28.6.2004 do 2.8.2004, teda 35 dní a poškodením kapsy jej spôsobil škodu 300.- Sk ( 9,96 eur ).

Podľa § 281 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., S. č. X/XXXX, o d k a
z u j e s nárokom na náhradu škodu na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. T. K. vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa
§ 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa

§ 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že
dňa 28.6.2004 okolo 03.00 hod. na chodníku pred pohostinstvom „R. T.“ na S. ulici v Y. chytil za ľavé
rameno U. X. a prehodil ju cez seba s jej dopadom na zem, následne sa nad ňu zohol aby ju udrel, no
keď U. X. použila proti nemu slzný plyn, strhol jej z pleca kapsu, ktorú však počas následného úteku
odhodil a U. X. pritom utrpela nalomenie kľúčnej kosti vľavo, ktoré si vyžiadalo jej práceneschopnosť od
28.6.2004 do 2.8.2004, teda 35 dní a poškodením kapsy jej spôsobil škodu 300.- Sk ( 9,96 eur ).

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd od potrestania obžalovaného
upustil.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., S. č. XXX/XX s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie.Proti tomu rozsudku bolo ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, podané prostredníctvom obhajcu obžalovaného odvolanie, ktoré bolo
následne aj písomne odôvodnené. V dôvodoch odvolania obžalovaný uvádza, že za predpokladu, že

by nepovažovali trestné stíhanie za premlčané, bolo by možné akceptovať upustenie od potrestania,
aj zdôvodňujúcu argumentáciu súdu. Trestné stíhanie však považuje za premlčané a už v záverečnej
reči bolo z tohto dôvodu navrhované zastavenie trestného stíhania. Okresný súd sa námietkou o
premlčaní v rozsudku vôbec nezaoberal, aj keď k tejto otázke krajský súd v zrušujúcom uznesení z
20.1.2015 poskytol rozsiahle právne závery. V zhode s argumentáciou odvolacieho súdu považuje za

priaznivejšie použitie trestného zákona účinného do 31.12.2005, a preto pri posudzovaní podmienok
premlčania trestného stíhania je potrebné aplikovať ust. § 67 tohto zákona. Skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania, sa mal stať 28.6.2004, pričom trestné stíhanie bolo začaté súčasne so vznesením
obvinenia dňa 9.8.2004. Uvedené uznesenie mu nebolo nikdy doručené napriek skutočnosti, že
policajt pri výsluchu uviedol, že obžalovaný uznesenie prevzal 12.8.2004. V každom prípade však
bol s uznesením o vznesení obvinenia oboznámený pred výsluchom 7.3.2014. Trestné stíhanie bolo

prerušené uznesením z 11.1.2005 a uznesením zo dňa 6.3.2014 bolo rozhodnuté o pokračovaní v
trestnom stíhaní. Premlčacia doba za skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania je podľa § 67 ods.
1 písm. d) Tr. zák. 5 rokov. Odvolací súd dal súdu prvého stupňa do pozornosti skúmanie existencie
skutočností, ktoré by odôvodňovali spočívanie premlčacej doby v zmysle § 67 ods. 2 Tr. zák., prípadne
prerušenie premlčacej doby v zmysle § 63 ods. 3 Tr. zák. Súd prvého stupňa však tieto skutočnosti

nezisťoval a ak, z napadnutého rozhodnutia to nevyplýva. V ďalšom poukazuje na znenie § 67 ods.
3 písm. b) Tr. zák., podľa ktorého sa premlčanie trestného stíhania prerušuje, ak páchateľ spáchal v
premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon stanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Bolo
preukázané, že v Českej republike bol odsúdený za trestnú činnosť, a to naposledy za skutok spáchaný
dňa 30.1.2007, za čo bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu v Strakoniach sp. zn. 3T/55/2007

z 27.4.2007. Od 30.1.2007 teda začala plynúť nová premlčacia doba 5 rokov. Je pravdou, že sa v
tom čase zdržiaval v Českej republike až do svojho zadržania v Brne dňa 13.2.2009, kedy bol vzatý
do predbežnej väzby v súvislosti s jeho vydaním do Slovenskej republiky. V Českej republike sa však
minimálne od 21.12.2007, kedy sa pre Českú a Slovenskú republiku otvoril aj Schengenský priestor, v
rámci ktorého môžu osoby a tovar z asociovaných krajín voľne prekračovať hranice, zdržiaval oprávnene

a nie je teda možné aplikovať ust. § 67 ods. 2 písm. b) Tr. zák. o spočívaní premlčacej doby, keďže
dôvodom spočívania premlčania trestného stíhania v zmysle uvedeného ustanovenia je pobyt páchateľa
v cudzine len vtedy, ak ide o neoprávnený pobyt. Od 30.1.2007, kedy bol spáchaný posledný čiastkový
útok kvalifikovaný ako trestný čin rovnako trestný alebo prísnejší do 6.3.2014, kedy došlo k pokračovaniu
v trestnom stíhaní uplynula premlčacia doba 5 rokov. Potrebné je zdôrazniť aj skutočnosť, že minimálne

od 17.3.2009, kedy bol prevezený na výkon trestu do Slovenskej republiky, až do 6.3.2014, kedy bolo
pokračované v trestnom stíhaní, neexistujú u neho žiadne okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť spočívanie
premlčacej doby. Túto dobu je však nevyhnutné predĺžiť ešte o ďalšie prerušenie trestného stíhania od
5.5.2014 do 30.7.2014 pre neprítomnosť svedka A., takže aj pri takejto alternatíve počítania premlčacej
doby je nutné konštatovať uplynutie 5- ročnej premlčacej doby trestného stíhania. S poukazom na

uvedené je rozsudok okresného súdu nezákonný, preto navrhol, aby ho odvolací súd podľa § 320 ods.
1 písm. c) Tr. por., s použitím § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil a trestné stíhanie proti nemu zastavil.

Na základe podaného odvolania bol predmetný trestný spis predložený krajskému súdu ako súdu
odvolaciemu a ten po preskúmaní jeho obsahu i doplnení dokazovania na neverejnom zasadnutí dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného, a v podstate aj jeho odvolacie námietky, sú dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci podal okresný prokurátor na obžalovaného T. K. obžalobu pre skutok
kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005,
spáchaný v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 toho istého zákona,

ktorých sa mal dopustiť tak, že dňa 28.6.2004 okolo 03.00 hod. na chodníku pred pohostinstvom „R. T.“
na S. ulici v Y. chytil za ľavé rameno U. X. a prehodil ju cez seba s jej dopadom na zem, následne sa
nad ňu zohol aby ju udrel, no keď U. X. použila proti nemu slzný plyn, strhol jej z pleca kapsu, ktorú však
počas následného úteku odhodil a U. X. pritom utrpela nalomenie kľúčnej kosti vľavo, ktoré si vyžiadalo
jej práceneschopnosť od 28.6.2004 do 2.8.2004, teda 35 dní a poškodením kapsy jej spôsobil škodu

300.- Sk (9,96 eur).

V predmetnej trestnej veci už okresný súd raz rozhodol, a to konkrétne uznesením zo dňa 16.9.2014,
ktorým trestné stíhanie proti obžalovanému pre uvedený skutok podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por.,z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a) Tr. por. zastavil, pretože trestné stíhanie je neprípustné,
nakoľko je premlčané.

Na podklade sťažnosti, ktorú proti uzneseniu podal okresný prokurátor, vo veci konal krajský súd, ktorý
uznesením pod sp. zn. 1To/1/2015 zo dňa 20.1.2015 napadnuté uznesenie zrušil a okresnému súdu
uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
V uvedenom rozhodnutí krajský súd konštatoval, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby
náležitým spôsobom, v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, zistil skutkový stav veci a súčasne

okresnému súdu uložil, v ktorých smeroch je potrebné dokazovanie doplniť, a to najmä vzhľadom
na potrebu zistenia, či v danom prípade neexistujú skutočnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť
k spočívaniu premlčacej doby v zmysle § 67 ods. 2 Tr. zák., resp. k prerušeniu plynutia premlčacej
doby v zmysle § 67 ods. 3 Tr. zák., a to konkrétne zákona č. 140/1961 Zb., z ktorého je potrebné v
posudzovanom prípade vychádzať. Krajský súd odôvodnil, z akého dôvodu je potrebné pri rozhodovaní
vychádzať, zo zákona účinného v čase spáchania skutku a prečo nie je novší Trestný zákon pre

obžalovaného priaznivejší.

Okresný súd však nielenže nedoplnil dokazovanie dôsledne v zmysle pokynu krajského súdu, ale naviac
z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, že by sa bol otázkou možného premlčania
trestného stíhania (napriek svojmu pôvodnému rozhodnutiu a napriek pokynom krajského súdu) vôbec

zaoberal a túto skutočnosť je teda potrebné prvostupňovému súdu naozaj vytknúť.

Z obsahu predloženého spisového materiálu, tak ako to napokon krajský súd konštatoval už aj vo svojom
predošlom rozhodnutí, je zrejmé, že pre skutok (pre ktorý na neho bola podaná obžaloba) bolo začaté
trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie obž. T. K. uznesením policajného orgánu OR PZ v

Bardejove, Úradu justičnej a kriminálnej polície, pracovisko Svidník pod ČVS: ORP-1392/OSV-SP-2004
dňa 9.8.2004.

Uznesením pod rovnakým ČVS bolo dňa 11.1.2005 podľa § 173 ods. 1 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie
protiobv.T.K.prerušené.Opokračovanívtrestnomstíhaníbolorozhodnutéuznesenímzodňa6.3.2014.

Medzidobou,kedydošlokprerušeniutrestnéhostíhaniaarozhodnutímopokračovanívtrestnomstíhaní
teda uplynula doba viac než 9 rokov.

Premlčacia doba u trestného činu resp. trestných činov, pre ktoré sa proti obžalovanému trestné stíhanie

vedie, je podľa § 67 ods. 1 písm. d) Tr. zák. (teda zákona č. 140/1961 Zb.) 5 rokov, keďže zákon u oboch
trestných činov vo svojej osobitnej časti stanovuje hornú hranicu trestnej sadzby na 2 roky.

Krajský súd už vo svojom predošlom rozhodnutí uviedol, že pre to, aby bolo možné posúdiť, či je alebo
nie je trestné stíhanie premlčané resp. či nebolo premlčané už v čase, keď bolo dňa 6.3.2014 rozhodnuté

o pokračovaní v trestnom stíhaní, je potrebné skúmať, či v priebehu jej plynutia nenastali niektoré z
okolností, ktoré spôsobujú či už spočívanie alebo prerušenie premlčacej doby. Uvedené okolnosti sú
vymedzené v ust. § 67 ods. 2, resp. v § 67 ods. 3 Tr. zák.

Podľa § 67 ods. 2 Tr. zák. sa do premlčacej doby sa nezapočítava

a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine,
c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania.
d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia podľa § 162a Tr. por.
e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie podľa § 173 ods. 2 Tr. por.

Podľa § 67 ods. 3 Tr. zák. premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi
policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa,

alebo

b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší.Podľa ust. § 67 ods. 4 Tr. zák. prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

Z uvedeného je teda možné vyvodiť, že v prípade, ak nastane okolnosť uvedená v § 67 ods. 3 Tr. zák.,
začína plynúť nová premlčacia doba, kým v prípade, ak je tu niektorá z okolností uvedených v § 67
ods. 2 Tr. zák., teda ak dôjde k spočívaniu premlčacej doby, do premlčacej doby sa nezapočítava len
obdobie, po ktoré trvá prekážka tam vymedzená.

Krajský súd si za účelom doplnenia dokazovania, ktoré ako už bolo vyššie uvedené, okresný súd
nevykonal dôsledne, v prvom rade vyžiadal koncept vyšetrovacieho spisu za účelom zistenia, či od doby,
keď došlo k prerušeniu trestného stíhania, do doby, než bolo rozhodnuté o jeho pokračovaní, neboli
prípadne vykonané niektoré úkony uvedené v § 67 ods. 3 písm. a) Tr. zák., no z obsahu spisu, tak ako je
to zrejmé aj z originálu, v ktorom bola podaná obžaloba, neplynie žiadna taká skutočnosť, ktorá by mala
v zmysle ust. § 67 ods. 3 Tr. zák. prerušiť premlčanie trestného stíhania, od doby prerušenia do doby

pokračovania v trestnom stíhaní nebol vykonaný žiaden úkon smerujúci k trestnému stíhaniu páchateľa.

Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že od prerušenia trestného stíhania dňa 11.1.2005 vzhľadom na
nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní by potom mala plynúť 5-ročná premlčacia doba a tá by
mala uplynúť 11.1.2010.

Ako však vyplýva z rozsudkov Okresného súdu Strakonice, ČR, v priebehu uvedenej doby obžalovaný
spáchal trestný čin resp. trestné činy, ktoré sú rovnako trestné ako činy, o premlčanie ktorých ide.

Z rozsudku Okresného súdu v Strakoniciach sp. zn. 3T/55/2007 zo dňa 24.4.2007 právoplatného v ten

istý deň vyplýva, že obžalovaný dňa 26.11.2005 spáchal trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. a),
b) českého Trestného zákonníka a v dobe od 28.6.2006 do 30.1.2007 pokračujúci trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 1 písm. a), b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej
veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. a trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,
2 Tr. zák. Z rozsudku Okresného súdu v Strakoniciach sp. zn. 3T/127/2006 zo dňa 18.6.2007, ktorý sa

stal právoplatným až dňa 19.3.2009 vyplýva, že dňa 30.5.2006 sa dopustil rovnakých trestných činov,
teda trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 1, písm. b), ods. 2 Tr. zák. a trestným činom poškodzovania
cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. (pričom mu bol ukladaný za všetky tieto trestné činy súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu

3 rokov).

Spáchaním trestného činu rovnako trestného či prísnejšie trestného v priebehu plynutia premlčacej
doby nastáva teda situácia uvedená v § 67 ods. 3 písm. b) Tr. zák. a dochádza k prerušeniu
premlčania trestného stíhania, po ktorom začína plynúť nová premlčacia doba. Keďže posledný skutok

pokračovacieho trestného činu spáchal obžalovaný dňa 30.1.2007, nová premlčacia doba mu začína
plynúť od 31.1.2007 a lehota 5 rokov od uvedenej doby by mala uplynúť 31.1.2012, čo znamená, že
aj v prípade prerušenia premlčania došlo k opätovnému pokračovaniu po uplynutí 5-ročnej premlčacej
lehoty.

Ďalšou úlohou okresného súdu bolo skúmať, či nenastali skutočnosti, v dôsledku ktorých dochádza k
spočívaniu premlčacej doby. Uvedené okolnosti okresný súd vôbec nezisťoval, pretože nevykonal dôkaz
ani oboznámením vlastného spisu sp. zn. 2T/55/2004, z obsahu ktorého by bolo možné určité okolnosti
zistiť. Uvedený spis síce v zmysle pokynu krajského súdu pripojil, avšak dôkaz oboznámením jeho
obsahu, resp. obsahu skutočností potrebných pre rozhodnutie opomenul, takže uvedený nedostatok

musel naprávať krajský súd, ktorý dokazovanie v tomto smere na neverejnom zasadnutí dopĺňal.

Z obsahu uvedeného spisu je zistiteľné, že dňa 18.7.2007 bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, a to na
účely výkonu trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému trestným rozkazom sp. zn. 2T/55/2004
zo dňa 26.4.2004, právoplatným dňa 9.6.2004 v trvaní 1 roka. Z obsahu spisu je zrejmé, že európsky

zatýkací rozkaz bol vydaný po tom, čo sa nepodarilo odsúdenému doručiť výzvu na nástup výkonu trestu
a po tom, čo boli bezúspešné aj pokusy o jeho predvedenie do výkonu trestu. Zo spisu ďalej plynie, že
európsky zatýkací rozkaz bol vydaný po tom, čo Národná ústredňa Interpol oznámila, že obžalovanýsa od 30.1.2007 nachádza vo väzbe v NVÚ České Budějovice pre Obvodné štátne zastupiteľstvo
Strakonice.

Na základe vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu bol potom obžalovaný dňa 11.2.2009 zatknutý
a uznesením predsedníčky senátu Krajského súdu v Brne pod sp. z n. 1Nt/204/2009 zo dňa 13.2.2009
vzatý do predbežnej väzby a následne bol potom dňa 17.3.2009 vydaný justičným orgánom Slovenskej
republiky na účely výkonu trestu.

Vzhľadom na to, že odsúdený bol vydaný na účel výkonu trestu na základe európskeho zatýkacieho
rozkazu, krajský súd mimo iného upriamil pozornosť okresného súdu aj na preskúmavanie otázky,
či trestnému stíhaniu nebráni tzv. zásada špeciality. Ani tým sa okresný súd vôbec nezaoberal a vo
vzťahu k uvedenému, bez ohľadu na ďalšie skutočnosti nastalé potom, ktoré spôsobujú, že sa zásada
špeciality neuplatňuje je potrebné konštatovať, že uvedená zásada trestnému stíhaniu v tejto veci
nebráni vzhľadom na to, že z vyššie spomínaného uznesenia predsedníčky senátu Krajského súdu v

Brne vyplýva, že obžalovaný sa uplatnenia zásady špeciality vzdal.

Z obsahu vyššie uvedených dôkazov, teda rozsudkov Okresného súdu Strakonice a skutočností
plynúcich z obsahu spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/55/2004 je teda preukázateľne zistiteľné,
že sa obžalovaný v cudzine zdržiaval v dobe od 30.1.2007, kedy bol vzatý do väzby do 24.4.2007 (čo je

deň vyhlásenia a súčasne právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Strakoniciach sp. zn. 3T/55/2007,
keďže z výroku rozsudku vyplýva, že v tom čase bol obžalovaný vo väzbe, avšak vzhľadom na druh
právoplatne ukladaného trestu, teda podmienečný trest odňatia slobody, zákonite musel byť z väzby
prepustený) a potom v dobe od 11.2.2009, kedy bol zatknutý na základe európskeho zatýkacieho
rozkazu Okresného súdu Svidník do 17.3.2009, kedy bol vydaný na územie Slovenskej republiky.

Premlčacia doba teda v 1. prípade neplynula po dobu 2 mesiacov a 24 dní, v 2. prípade po dobu 1
mesiac a 6 dní, čiže vcelku 4 mesiace.

Iný preukázateľný pobyt v cudzine (a tvrdenie uvedené v sťažnosti dôkazom nie je) preukázaný nebol.
Na pobyt v cudzine nie je možné usudzovať ani z ďalšieho rozsudku Okresného súdu Strakonice sp.

zn. 3T/127/2006 zo dňa 18.6.2007, z obsahu ktorého vyplýva, že hlavné pojednávanie bolo vykonané
v neprítomnosti obžalovaného. A keďže z jednej zo správ Sirene plynie, že v čase, keď bol vydaný
európsky zatýkací rozkaz, bol vydaný aj príkaz na zatknutie Okresným súdom Strakonice, vzhľadom
na dobu, kedy sa uvedený rozsudok Okresného súdu Strakonice stal právoplatným je možné vyvodiť,
že uvedený príkaz na zatknutie bol Okresným súdom v Strakoniciach vydaný zrejme z dôvodu, že mu

nebolo možné doručiť predmetný rozsudok, čo pobyt obžalovaného v Českej republike, teda v cudzine,
nijako nepreukazuje. Iný dôkaz o pobyte obžalovaného v cudzine teda dôkaz o existencii skutočnosti
uvedenej v § 67 písm. b) Tr. zák. v danom prípade zrejmý nie je. Za situácie, keď obžalovaný využil
svoje právo a vo veci doposiaľ vôbec nevypovedal, ani zistený byť nemôže.

Ak sa teda skonštatuje, že premlčacia doba bola prerušená v priebehu 4 mesiacov, keďže tu nie je ani
ďalšia z okolností uvedených v § 67 ods. 2 písm. a), c), d) alebo e) Tr. zák. potom 5-ročná premlčacia
lehota od začiatku plynutia novej premlčacej doby po jej prerušení uplynula 31.5.2012.

Pokiaľ k pokračovaniu v trestnom stíhaní došlo 6.3.2014, stalo sa tak už v čase, keď bolo trestné stíhanie

obžalovaného premlčané a malo byť teda zastavené a vo veci vôbec nemala byť podávaná obžaloba.

Rovnako tak je potrebné skonštatovať, že za danej situácie okresný súd rozhodol nesprávne, pokiaľ
obžalovaného uznal vinným pre skutok a trestné činy, pre ktoré naňho bola obžaloba podaná.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok musel na podklade ust. § 320 ods. 1 písm. c) Tr.
por. zrušiť a následne vo veci rozhodol sám tak, že podľa § 281 ods. 1 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 9
ods. 1 písm. a) Tr. por. trestné stíhanie proti obžalovanému ako neprípustné z dôvodu, že je premlčané,
zastavil.

Poškodenú U. X. vzhľadom na spôsob rozhodnutia podľa § 281 ods. 3 Tr. por. odkázal s nárokom na
náhradu škody na civilný proces.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V zmysle ust. § 9 ods. 3 Tr.
por. obžalovaného poučujem, že v trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 9

ods. 1 písm. a) Tr. por. sa však pokračuje, ak do troch dní od vtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení
trestného stíhania oznámené, vyhlási, že na prejednaní veci trvá.