Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713207414
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713207414.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa Z.

Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. N. XXXX/X, XXX XX L., občan SR, zastúpeného Advokátska
kancelária UHAĽ s.r.o. so sídlom Námestie SNP 6/11, 960 01 Zvolen proti odporcom: 1.S. X., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom Č. XX/XX, XXX XX N. - E., občan SR, 2. Z. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
S. XXXX/XX, XXX XX L., občan SR, 3. M. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX
G. G., občan SR, 4. Š. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z.. K. XXXX/XX, XXX XX L., občan SR, 5.
S. Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Č. XX/XX, XXX XX N. - E., občan SR, všetci právne zastúpení
JUDr. Oľgou Fekešovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 99/2, 960 01 Zvolen, o návrhu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa Z. Q., nar. XX. XX. XXXX, odporkyni v 1.
rade S. X., nar. XX. XX. XXXX, odporcu v 2. rade Z. X., nar. XX. XX. XXXX, odporkyni v 3. rade M.
Z., nar. XX. XX. XXXX, odporcu v 4. rade Š. X., nar. XX. XX. XXXX a odporkyni v 5. rade S. Ž., nar.
XX. XX. XXXX k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, nachádzajúcich v katastrálnom území S.,
obec L., okres L. evidovaných Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správa katastra L. to pozemok -
parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parcela č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvoria o výmere 1407 m2, pozemok - zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2, pozemok -
parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcela č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria o výmere 119 m2 predajom týchto nehnuteľností s tým, že účastníkom konania vznikne po
predaji nehnuteľností právo na vyplatenie časti získanej kúpnej ceny vo veľkosti ich spoluvlastníckych
podielov navrhovateľovi Z. Q., nar. XX. XX. XXXX vo veľkosti 1 odporkyni v 1. rade S. X., nar. XX. XX.
XXXX vo veľkosti 1/10, odporcovi v 2. rade Z. X., nar. XX. XX. XXXX vo veľkosti 1/10, odporkyni v 3.
rade M. Z., nar. XX. XX. XXXX vo veľkosti 1/10, odporcovi v 4. rade Š. X., nar. XX. XX. XXXX vo veľkosti
1/10 a odporkyni v 5. rade S. Ž., nar. XX. XX. XXXX vo veľkosti 1/10.

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcov v 1. až 5. rade a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX katastrálne územie S. a to pozemok parcela „C“ evidovaná na katastrálne mape, parcela č. XXXX
vedená ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1407 m2, pozemok - parcela č. XXXX vedená ako
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 251 m2 a parcela č. XXXX vedená ako zastavané plochy a

nádvoria vo výmere 119 m2.
Súd mal vyporiadať uvedené spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam tak, že podiel
navrhovateľa mal byť prikázaný každému do podielového spoluvlastníctva odporcov v 1. až 5. rade voveľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu v 1/5 v pomere k celku. Zároveň každý z odporcov v 1. až 5.
rade mal navrhovateľovi zaplatil na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumu 2.665,50 EUR.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom predmetným nehnuteľností v
1, pričom odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/10. Tento spoluvlastnícky podiel
navrhovateľ nadobudol na základe darovacej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že tieto pozemky reálne
vôbec neužíva a nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve zaslal prostredníctvom bývalého
právneho zástupcu odporcom výzvu, na základe ktorej chce uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní

spoluvlastníctva a to zo dňa 18. 05. 2012. V tejto výzve každému ponúkol možnosť odkúpiť jeho
spoluvlastnícky podiel. Okrem možnosti odkúpenia tohto podielu im ponúkol i možnosť uzavrieť
zámennú zmluvu. Žiaden z odporcov nepristal na tento návrhu. Dňa 25. 07. 2012 prišlo od odporcu v
4. rade jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi JUDr. Radkovi Petruňovi vyjadrenie, že odporcovia ako
podieloví spoluvlastníci majú záujem na vyporiadaní len pozemku parcela č. XXXX. Návrh na rozdelenie
pozemkov neprichádza do úvahy už len z toho dôvodu, že na uvedených pozemkoch sa nachádza dvor

priľahlý k rodinnému domu súp. č . XXXX. Na základe týchto skutočností, keďže nedošlo k vyporiadaniu
predmetných nehnuteľností žiadam, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Súd z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie S. zistil, že na tomto liste vlastníctva sú zapísané
nehnuteľnosti parcela č. XXXX o výmere 1407 m2, parcela č. XXXX o výmere 251 m2 a parcela č. XXXX
o výmere 119 m2 a každá parcela je druh pozemku označená ako zastavané plochy a nádvoria.
Z časti B predmetného listu vlastníctva bolo zistené, že navrhovateľ je vlastníkom predmetných
nehnuteľností v 1 a odporcovia v 1. až 5. rade sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v 1/10.

Súd z výzvy zaslanej bývalým právnym zástupcom navrhovateľa JUDr. Radkom Petruňom zistil, že
odporcom bola zaslaná výzva na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
s tým, že navrhovateľ ponúkol na odkúpenie jeho podielu predmetné pozemky, pričom chcel za 1 m2
zaplatiť 25,- EUR.

Zároveň je tam tiež uvedené, že je ochotný uzavrieť aj inú dohodu o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva v prípade, že budú iné vhodné návrhy.

Súd z písomného vyjadrenia odporcu v 4. rade zo dňa 25. 07. 2012 zistil, že na základe vášho listu ako
aj z rokovania vo vašej advokátskej kancelárii sme sa po porade so súrodencami a matkou dohodli, že

máme záujem na vyporiadaní len pozemku parcely č. XXXX o výmere 251 m, na ktorom je postavený
rodičovský dom a to tak, že naša rodina bude výlučným vlastníkom tohto pozemku. Preto môžeme
zameniťtútovýmeru125,5m2zarovnakúvýmeru,ktorámárovnakúbonituajcenuamácelkovúvýmeru
1407 m2, kde máme tiež 1 k celku. Takto by sme my, rodina X., boli výlučnými vlastníkmi parcely č.
XXXX, kde je náš rodinný dom. Tento návrh dávame z dôvodu, že matka a ostatní súrodenci nemajú

záujem bývať v rodinnom dome XXXX, lebo ho celý obýva a užíva iba brat Z. X. s rodinou. Ak s týmto
návrhom nesúhlasíte mohlo by dôjsť k reálnemu rozdeleniu pozemkov parcela č. XXXX, XXXX podľa
podielov a podľa dohody spoluvlastníkov.

Súd z listu odporcu v 2. rade adresovaného navrhovateľovi zo dňa 11. 06. 2012 zistil, že obdržal

jeho stanovisko, ktoré vypracoval Radko Petruňo - advokát dňa 18. 05. 2012. V záujme nesporového
riešenia celej situácie navrhujem, aby sa situácia vyriešila komplexne aj s inými pozemkami a postupne
by sme odstránili stav, ktorý bol formálne vyriešený, avšak právne v celom rozsahu nedošlo k jeho
naplneniu.Bolobyvhodné,abysanakatastrálnemapevyriešilivšetkyproblémytýkajúcesapodielového
spoluvlastníctva aj k iným parcelám. Predpokladám, že v rámci dohôd by sme si vymenili podiely

na nehnuteľnostiach, o ktoré máme vážny záujem a nemuseli by sme zbytočne vynakladať finančné
prostriedky na vzájomné výplaty, pretože ich môžeme využiť efektívnejšie. V tvojom liste navrhovaná
cena predmetného pozemku 25,- EUR za 1 m2 nie je reálna, je veľmi vysoká. Táto skutočnosť sa
vzťahuje či na teba, alebo na nás ostatných spoluvlastníkov, preto navrhujem, aby sme sa stretli po
tom ako zabezpečím katastrálnu mapu a ujednotili si stanoviská. Zvýrazňujem, že uprednostňujem

mimosúdne vyriešenie sporu, pretože zrejme takéto riešenie by nebolo konečné a vytvorilo by len základ
pre celú sústavu majetkových sporov, ktoré tak nás, ako aj teba len zbytočne finančne vyčerpali. Toto
stanovisko je stanovisko aj mojich súrodencov a matky a zároveň myslím, že mimosúdne riešenie je
vhodné aj v záujme zachovania susedských vzťahov.Súd vzhľadom na to, že účastníci sa nechceli dohodnúť vo veci vyporiadania podielového
spoluvlastníctva uznesením 8C/94/2013-36 zo dňa 03. 10. 2013 nariadil znalecké dokazovanie znalcom

F.. K. H. z odboru geodézia a kartografia s tým, že jeho úlohou bolo určiť či predmetné pozemky, o
ktorých vyporiadanie ide sú reálne deliteľné, v prípade, ak sú reálne deliteľné či vzniknú ich rozdelením
také pozemky, ktoré by boli pre účastníkov tohto konania hospodársky využiteľné berúc pri tom do úvahy
veľkosť spoluvlastníckych podielov ako aj výmeru predmetných pozemkov a či je možná reálna deľba
pozemku parcela č. XXXX o výmere 1407 m2 tak, aby navrhovateľ mal v tejto nehnuteľnosti vyčlenený

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 , resp. iný spoluvlastnícky podiel v takom rozsahu, aby bol zároveň
zabezpečený prístup z miestnej komunikácie k rodinnému domu súp. č. XXXX.

Súd zo znaleckého posudku F.. K. H. č. 17/2014 zistil, že predmetné pozemky sú reálne deliteľné, avšak
ich delením by vznikli podmienky nevyhovujúce pre ich užívanie (napr. odporca v 2. rade má záujem o
užívaniedomuč.XXXX,avšakvýškajehopodielujeskoropolovičnávýmerapozemkupodstavboutohto

domu). Rozdelením pozemkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov by vznikli také podmienky, že
by pozemky neboli hospodársky využiteľné berúc pri tom do úvahy predovšetkým výmeru predmetných
pozemkov. Ak by sa vyčlenil podiel pre navrhovateľa vo výške 1/2 , resp. iný spoluvlastnícky podiel, bol
by prístup z miestnej komunikácie aj pre užívateľa domu č. XXXX aj pre navrhovateľa zvlášť, ale pre
navrhovateľabymuselapripadnúťceláparcelač.XXXXačasťparcelyXXXX,naktorýchjehospodárska

budova a o ňu nemá záujem. Súd z vyjadrenia k znaleckému posudku právnej zástupkyne odporcov
doručeného súdu dňa 22. 07. 2014 zistil, že so závermi posudku súhlasia, pričom poukazujú na to, že
reálne rozdelenie týchto pozemkov nie je možné, lebo rozdelením sporných pozemkov by neboli účelne
využité pozemky. Odporcovia nemajú záujem na vyčlenení svojich podielov. Odporcovia v 1. rade, 3.
rade , 4. rade a v 5. rade neužívajú predmetné pozemky a odporca v 2. rade nemá záujem o reálnu

deľbu, nemá záujem o odkúpenie pozemkov, lebo je spoluvlastníkom iba v podiele 1/10 a predmetné
pozemky už užívať nebude a nechce a to z dôvodu, lebo z rodinného domu č. XXXX, ktorý je postavený
na parcele č. XXXX sa natrvalo odsťahoval aj s rodinou do L. v dňoch 18. až 19. júla 2014.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa doručeného súdu dňa 24. 07. 2014 zistil, že čo sa týka

záveru znalca k prvej otázke zistil, že spoluvlastnícke podiely sú deliteľné, avšak ich delením by vznikli
podmienky nevyhovujúce pre ich užívanie. Obdobný záver prijal znalec aj k otázke 2., keď uviedol, že
rozdelením pozemkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov by vznikli také podmienky, že by najmä
so zreteľom na výmeru predmetných pozemkov boli hospodársky nevyužiteľné.
S týmito závermi znalca sa plne stotožňuje, ako aj z grafického zobrazenia predmetných pozemkov

je zrejmé, že reálnym rozdelením pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov by vznikli také
pozemky, ktoré by ani jeden zo spoluvlastníkov nemohol hospodárne užívať. Navyše pozemok parc.
č . XXXX je celý zastavaný stavbou rodinným domom súp. č. XXXX, ktorej podielovými spoluvlastníkmi
sú odporca v 1., 2. a 4. rade. Poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo 169/95, kde sa uvádza, že reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade

faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva.
V tomto prípade táto podmienka funkčnej deliteľnosti nie je splnená, na základe čoho sú za to, že
tieto pozemky nie sú reálne deliteľné. Poukazujú aj na niektoré iné veci, avšak čo je podstatné z tohto
vyjadrenia pre súd je predovšetkým otázka týkajúca sa rozdelenia veci a to tým spôsobom, že aby súd,
nakoľko navrhovateľ nesúhlasí s možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným

pozemkom vyčleneným jeho dielu, ktorý by zodpovedal veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, tak
žiadajú, aby pristúpil súd k vyporiadaniu podľa bodu 3 prikázaním veci za primeranú náhradu a v plnom
rozsahu vyhovel jeho návrhu na začatie konania.

Súd z vyjadrenia odporcov k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva doručeného súdu

dňa 27. 05. 2015 od ich právnej zástupkyne zistil, že oni sa pridržiavajú doterajších vyjadrení s tým,
že o nehnuteľnosti nemajú záujem, neužívajú ich a nemajú ani finančné prostriedky na kúpu týchto
pozemkov. Keďže účastníci nemajú záujem o nehnuteľnosti a sporné pozemky sú reálne nedeliteľné
navrhujú žalobu zamietnuť.

Súd z vyjadrení právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach zistil, že podľa nich poukazujú na
tú skutočnosť, že uvedené pozemky nie sú dobre reálne deliteľné, na jednom z nich sa nachádzajú
stavby a nie je teda možné, aby ich klient mal polovicu z tohto pozemku užívať.Na pojednávaní konanom dňa 13. 01. 2015 už v reakcii na vypracovaný znalecký posudok uviedol, že
aby bol uvedený spoluvlastnícky podiel navrhovateľa prikázaný do vlastníctva odporcov a títo ho z tohto
vyplatili, pričom v prípade, ak by nikto nechcel túto nehnuteľnosť, aby sa táto predala a výťažok bol

rozdelený. Zároveň právny zástupca navrhovateľa poukázal na pojednávaní konanom dňa 16. 12. 2015
na tú skutočnosť, že zo strany odporcov nedošlo k splneniu podmienok, aby súd tento návrh zamietol,
pretože títo neuviedli žiadne skutočnosti a ani ich ničím nepreukázali prečo by mal súd zamietnuť
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne odporcov na pojednávaniach zistil, že oni majú tiež záujem na
mimosúdnom vyporiadaní sporu a chceli sa s navrhovateľom dohodnúť, pričom jediný kto tieto pozemky
sčasti užíva je odporca v 2. rade (s tým, že súd poznamenáva, že ku dňu rozhodnutia už neužíval tieto
pozemky, nakoľko sa stadiaľ odsťahoval).
Na pojednávaní konanom dňa 16. 12. 2015 opätovne zopakovala, že jej klienti nemajú záujem o
odkúpenie podielu navrhovateľa a že žiadajú, aby súd nariadil v prípade potreby vyporiadania tohto

podielového spoluvlastníctva predaj tohto pozemku a aby sa to vyporiadalo týmto spôsobom.

Súd z vyjadrení odporcov v 2., 3., 4. a 5. rade na pojednávaní konanom dňa 13. 01. 2015 zistil, že žiadni
z nich nechce, aby podiel navrhovateľa bol jemu pridelený.

Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spoluvlastníci sa môžu
dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva
nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným

na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že navrhovateľovi nebolo možné vyhovieť tým
spôsobom, že by súd prikázal spoluvlastnícky podiel navrhovateľa do vlastníctva vo výške podielových

spoluvlastníkov odporcov a zároveň odporcov zaviazal aj na zaplatenie primeranej náhrady každého
vo výške 2.665,50 EUR. V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa podľa § 141 ods. 1
Občianskeho zákonníka spoluvlastníci môžu dohodnúť o jeho zrušení a vzájomnom vyporiadaní, pričom
v prípade, ak je predmetnom spoluvlastníctva nehnuteľnosť takáto dohoda musí byť písomná.

Podľa§142Občianskehozákonníkasúurčenétrispôsobyzrušeniaspoluvlastníctvaatotýmspôsobom,
že najprv sa môže vykonať rozdelenie spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci, kde je podmienkou,
že takéto reálne rozdelenie veci je možné, pričom každý z podielových spoluvlastníkov dostane svoj
podiel v jemu prislúchajúcej veľkosti. Druhým spôsobom je vyporiadanie, že vec sa prikáže za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom je súd povinný prihliadať na to, aby sa vec

mohla účelne využiť. Tretí spôsob, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, nariadi sa jej predaj a
výťažok sa rozdelí podľa podielov.
Okresný súd vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné odborne posúdiť otázku či predmetné
pozemky sú reálne deliteľné podľa veľkosti podielov jednotlivých účastníkov, kde by pristúpil k prvému
spôsobu vyporiadania a to rozdelil ich podľa spoluvlastníckych podielov zistil, že zo znaleckého posudku

vypracovaného F.. K. H.Ý. znalcom z odboru geogézie a kartografie nie je dobre možné rozdeliť tieto
pozemky, teda aby mohli byť reálne deliteľné, pretože by ich delením vznikli nevyhovujúce podmienky
pre ich využívanie. Na základe tejto skutočnosti potom súd skúmal či je možné pristúpiť k druhému
spôsobuvyporiadaniaatoprikázaťnehnuteľnosťresp.podielztejtonehnuteľnostizaprimeranúnáhraduostatným spoluvlastníkom, pričom taktiež by musel prihliadať na to, aby sa vec mohla účelne využívať.
Vzhľadom na vyjadrenia, tak spoluvlastníkov na strane odporcov ako aj právnej zástupkyne títo viackrát
deklarovali súdu tú skutočnosť, že ani jeden z nich nechce, aby mu bol prikázaný spoluvlastnícky podiel

navrhovateľa a oni ho mali vyplatiť. Z tohto dôvodu súd nemohol vystúpiť k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva prikázaním spoluvlastníkeho podielu navrhovateľa ostatným spoluvlastníkom na strane
odporcov.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd musel vyporiadať nehnuteľnosť tým spôsobom, že sa zruší

podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcov v 1. až 5. rade predajom týchto nehnuteľností s tým,
že po predaji vznikne každému z týchto účastníkov - podielových spoluvlastníkov právo na vyplatenie
časti zo získanej kúpnej ceny vo veľkosti ich podielov t. j. navrhovateľovi v 1 a odporcom každému v 1/10.
Z charakteru úpravy zániku podielového spoluvlastníctva sa vychádza zo zásady, že nikoho nemožno
nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k určitej veci, v tomto prípade nehnuteľnosti. Predovšetkým
ako súd povedal je najvhodnejší spôsobom dohoda spoluvlastníkov, avšak ak k takejto dohode nedôjde

súd takéto spoluvlastníctvo zruší a vykoná jeho vyporiadanie. Je tak ústavným ako aj zákonným
právom každého spoluvlastníka, aby nemusel už byť naďalej v spoluvlastníckom vzťahu s ostatnými
a nie je možné ho nútiť ostať v tomto vzťahu. Na túto skutočnosť súd poukazuje z toho dôvodu, že
spočiatku právna zástupkyňa odporcov navrhovala uvedený návrh zamietnuť, pričom iba na poslednom
pojednávaní uviedla, že tiež súhlasia s predajom týchto nehnuteľností. Čo sa však týka vyjadrenia vo

veci zamietnutia návrhu, súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že je možné z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nezrušiť a nevyporiadať spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka), avšak takéto dôvody hodné osobitného
zreteľa je potrebné súdu preukázať. Zo strany právnej zástupkyne odporcov nebola súdu žiadnym
spôsobomanilentvrdenánejakáskutočnosť,ktorábymalapredstavovaťdôvodyosobitnéhozreteľa,nie

toešte,žebynejakétakétototosvojetvrdeniesúdupreukázalanejakýmidôkazmi.Pritomsúdpoukazuje
na to, že každý účastník musí nielen tvrdiť určitú skutočnosť, ale túto skutočnosť (podľa § 120 ods. 1
O. s. p.) aj preukázať. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenej judikatúry by mohli byť v
takých prípadoch, ak by napr. niekto chcel vyporiadať nehnuteľnosť či už dom, resp. inú, v ktorej by jeden
zo spoluvlastníkov býval a tento by bol v zlom zdravotnom stave, resp. by bol veľmi starý, alebo jeho

členovia rodiny resp. osoby blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka by uvedenú nehnuteľnosť
potrebovali a nemohli by v dobe vyporiadania si zaistiť z rôznych dôvodov iné bývanie, tak súd by
sa v tomto prípade napr. mohol zaoberať otázkou zamietnutia návrhu na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Nakoľko však ako súd vyššie uviedol zo strany právnej zástupkyne odporcov neboli
žiadnym spôsobom preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, preto súd nevyhovel jej návrhu, ktorý

spočiatku tak písomne ako aj ústne na pojednávaniach prezentovala a návrh nezamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 141 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 142 ods. 1, 2 zák.č. 40/1964 Zb.
§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jedenrovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).